2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Neživé, Podujatia, Podunajské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže, Umenie, Umenie, Vystúpenia, Zábavné reportáže

Záleská divadelná púť

Hits: 1322

Prvý ročník sa konal v roku 2011, hlavným organizátorom je Občianske združenie Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská divadelná púť je podujatie, na ktorom hrá prím divadlo, ale nájdete tu aj výtvarné umenie, hudbu, literatúru, občerstvenie a snáď dobrú náladu. Cez deň prebiehal hlavný program pod veľkým stanom zameraný na detského diváka (rozprávky), večer bolo na programe divadlo a koncert pre starších a dospelých. V deň, ktorý som sa festivalu zúčastnil bola na programe ohňová šou a koncert Petra Lipu. Mne sa veľmi páčili nápady a aj ich realizácia. Drevo, kameň a iný prirodzenejšie pôsobiaci materiál a nie elektronika. Počúval som mnoho rozprávok popri fotografovaní. Vystupovali v nich profesionálne súbory, divadlá. Zmodernizované úpravy klasických rozprávok občas u mňa vyvolali úsmev, počudovanie a občas aj šok. Zrejme je to správna adaptácia. V známej „Soľ nad zlato“ zaznelo – „mám ťa rada ako Rytmusa„.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Prešov – mesto hudby

Hits: 2189

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Zamagurie

Podolínec

Hits: 2435

Mesto Podolínec (latinsky Podolinum, nemecky Pudlein, maďarsky Podolin, poľsky Podolincz) má bohatú históriu. Rád piaristov ho dokonca nazval Atény nad Popradom (podolinec.eu). Leží v údolí rieky Poprad, na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov (podolinec.eu). Prvá písomná zbierka je z roku 1235 (podolinec.eu). Názvy obce: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplnka svätej Anny na cintoríne je z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1295 bol postavený kostol Nanebovzatia Panny Márie neďaleko trhoviska. V 15. storočí v meste rozkvitali remeslá a obchod. Najviac preslávená bola výroba nožov. V polovici 17. storočia bol postavený rannobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom (podolinec.eu). Piaristické gymnázium bolo otvorené v roku 1643. Slúžilo do roku 1919. V meste pôsobilo aj divadlo, prvá zachovaná správa hovorí o predstavení z roku 1688 (kniznicasl.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 obyvateľov. V roku 1991 – 2908 (podolinec.eu). 7.4.1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto (podolinec.eu). Za patrónku a zakladateľku mesta sa pokladá krakovská a sandomierská vojvodkyňa Kunigunda (1234 – 1292) – dcéra uhorského kráľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slovensku sa v Podolínci organizujú čižmári, 2.1.1415 získavajú cechové artikuly a zakladajú samostatný cech. V 16. storočí tu vznikli ďalšie cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, nožiarov a mečiarov. Nesmierne tragickým pre mesto bol mor v roku 1710, pri ktorom o 8.8 do konca novembra zomrelo 974 ľudí (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891) bol študentom podolínskeho gymnázia, ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, vypočítal korekcie optických sústav (podolinec.eu). V roku 1990 bol Podolínec vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu (podolinec.eu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26741

Use Facebook to Comment on this Post