Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, V čase, Zahraničie

Jar na Braunsbergu

Hits: 1878

Jar na Brauns­ber­gu je skve­lou prí­le­ži­tos­ťou zažiť pre­bu­de­nie prí­ro­dy a vidieť jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. V jar­nom obdo­bí sa Brauns­berg mení na oázu fareb­ných kve­tov a zele­nej vege­tá­cie. Stro­my začí­na­jú pučať, na sva­hoch kop­ca sa obja­vu­jú prvé jara­bi­ny, mar­hu­le a čereš­ne, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú pale­tu farieb a vôní. Je síce ešte chlad­nej­šie poča­sie, ale opla­tí sa sem zájsť. Na Brauns­ber­gu sa nachá­dza množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov a cyk­lot­rás, kto­ré umož­ňu­jú pohodl­ný a prí­jem­ný spô­sob, ako pre­skú­mať ten­to úžas­ný kra­jin­ný park v jar­nom období.


Spring on Brauns­berg is a gre­at oppor­tu­ni­ty to expe­rien­ce the awa­ke­ning of natu­re and see uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. In the spring­ti­me, Brauns­berg trans­forms into an oasis of color­ful flo­wers and gre­en vege­ta­ti­on. Tre­es begin to bud, and on the slo­pes of the hill, the first rowans, apri­cots, and cher­ries appe­ar, cre­a­ting an impres­si­ve palet­te of colors and scents. Whi­le the weat­her may still be cooler, it’s worth a visit here. Brauns­berg boasts nume­rous hiking trails and cyc­ling rou­tes, pro­vi­ding a com­for­tab­le and enjo­y­ab­le way to explo­re this ama­zing lands­ca­pe park in the springtime.


Der Früh­ling auf dem Brauns­berg ist eine gro­ßar­ti­ge Gele­gen­he­it, das Erwa­chen der Natur zu erle­ben und ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft zu genie­ßen. Im Früh­ling ver­wan­delt sich der Brauns­berg in eine Oase aus bun­ten Blu­men und grüner Vege­ta­ti­on. Bäu­me begin­nen zu knos­pen, und an den Hän­gen des Hügels ers­che­i­nen die ers­ten Ebe­res­chen, Apri­ko­sen und Kirs­chen, die eine bee­in­druc­ken­de Palet­te von Far­ben und Düf­ten erze­ugen. Auch wenn das Wet­ter noch etwas küh­ler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Brauns­berg ver­fügt über zahl­re­i­che Wan­der­we­ge und Radwe­ge, die einen bequ­e­men und ange­neh­men Weg bie­ten, um die­sen ers­taun­li­chen Lands­chafts­park im Früh­ling zu erkunden.


Use Facebook to Comment on this Post

Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

Hits: 3473

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).


Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) is a valu­ab­le loca­ti­on in Bra­ti­sla­va. It’s a part of natu­re amidst the conc­re­te jun­gle. Here, you can find seve­ral lakes, vari­ous faci­li­ties suitab­le for rela­xa­ti­on, hiking, all sur­roun­ded by forests.

In the Vydri­ca Val­ley, mil­lers sett­led long ago, cons­truc­ting mills (Brna). One of them is pre­sen­ted in anot­her con­tri­bu­ti­on. In 1830, Fer­di­nan­d’s baths (Eisenb­run­del) were ope­ned here, built by Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Howe­ver, in 1844, Jakub Palu­gay con­ver­ted them into a hotel. The city began to mana­ge the area in 1894. In 1938, exten­si­ve revi­ta­li­za­ti­on of the enti­re area took pla­ce. Howe­ver, the buil­ding was devas­ta­ted in the 1960s, and it was demo­lis­hed in 1970. Past modi­fi­ca­ti­ons to Vydric­ka led to dis­rup­ti­on of groun­dwa­ter, and the spring disap­pe­a­red. Water reser­vo­irs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revi­ved after the mills cea­sed in 1901. They beca­me ponds suitab­le for swim­ming, boating, and win­ter ska­ting (Brna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina

Panorámy

Hits: 3500

Pano­rá­my ponú­ka­jú širo­ký záber oko­li­té­ho pro­stre­dia, či už sú to hor­ské ští­ty v diaľ­ke ale­bo mest­ské obra­zy so živý­mi uli­ca­mi. V prí­rod­ných pano­ra­ma­tic­kých výhľa­doch mož­no vidieť roz­ma­ni­tosť. Kaž­dý vrchol ponú­ka jedi­neč­nú per­spek­tí­vu a spô­sob, ako vní­mať oko­li­tú prí­ro­du a kra­ji­nu. Mest­ské pano­rá­my nám posky­tu­jú pohľad na archi­tek­tú­ru, na kul­túr­ne dedič­stvo. Mest­ské pano­rá­my sú v noci sú zvlášť pôso­bi­vé, keď sa mes­to zapa­ľu­je tisíc­ka­mi svetiel.

Rela­xá­cia pri pano­ra­ma­tic­kom výhľa­de môže byť úžas­ným spô­so­bom na načer­pa­nie ener­gie a uvoľ­ne­nie sa. Sedieť pri pobre­ží s výhľa­dom na roz­práv­ko­vé zápa­dy sln­ka ale­bo na vrcho­le hory s pano­ra­ma­tic­kým výhľa­dom na rozk­vit­nu­tú kra­ji­nu môže byť lie­kom na stres a úna­vu. Foto­gra­fo­va­nie pano­rá­my je ume­ním samo o sebe. Je potreb­né zvo­liť správ­ny uhol a osvet­le­nie, aby sa zachy­ti­la celá scé­na v jej plnej krá­se. Výsled­kom sú foto­gra­fie, kto­ré zane­chá­va­jú neza­bud­nu­teľ­né doj­my a pri­po­mí­na­jú nám krá­su sve­ta, v kto­rom žijeme.


Pano­ra­mas offer a wide view of the sur­roun­ding envi­ron­ment, whet­her it’s dis­tant moun­tain peaks or urban sce­nes with bust­ling stre­ets. In natu­ral pano­ra­mic vie­ws, one can see a diver­si­ty of lands­ca­pes. Each sum­mit pro­vi­des a uni­que per­spec­ti­ve and way to per­ce­i­ve the sur­roun­ding natu­re and sce­ne­ry. Urban pano­ra­mas pro­vi­de us with a view of archi­tec­tu­re, of cul­tu­ral heri­ta­ge. Urban pano­ra­mas are par­ti­cu­lar­ly impres­si­ve at night, when the city lights up with thou­sands of lights.

Rela­xing with a pano­ra­mic view can be a won­der­ful way to rechar­ge and unwind. Sit­ting by the coast with a view of enchan­ting sun­sets or atop a moun­tain with a pano­ra­mic view of blo­oming lands­ca­pes can be a reme­dy for stress and fati­gue. Pho­tog­rap­hing a pano­ra­ma is an art in itself. It’s neces­sa­ry to cho­ose the right angle and ligh­ting to cap­tu­re the enti­re sce­ne in its full beau­ty. The result is pho­tog­raphs that lea­ve unfor­get­tab­le impres­si­ons and remind us of the beau­ty of the world we live in.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Zákamenné – najľudnatejšia oravská obec

Hits: 957

Záka­men­né leží v Pod­bes­kyd­skej bráz­de v Záka­men­skej kot­li­ne. Miest­ne čas­ti: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 oby­va­te­ľov (zaka​men​ne​.sk). Je naj­ľud­na­tej­šou obcou na Ora­ve. Žije tu pri­bliž­ne 5600 oby­va­te­ľov na 42.9 km2. Obec bola zalo­že­ná 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Osob­nos­ti obce: Albín Ber­na­ťák – tré­ner bežec­ké­ho lyžo­va­nie, Anton Klim­čík – kato­líc­ky kňaz a spi­so­va­teľ, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – bežec­ký lyžiar, Milan Čič – slo­ven­ský práv­nik, uči­teľ, poli­tik, prvý pred­se­da Ústav­né­ho súdu Slo­ven­skej repub­li­ky (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né is loca­ted in the Pod­bes­kyd­ská bráz­da (Pod­bes­kyd­ská Basin) in the Záka­men­ská kot­li­na (Záka­men­né Basin). Local parts inc­lu­de: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inha­bi­tants lived here (zaka​men​ne​.sk). It is the most popu­lous vil­la­ge in Ora­va. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 5600 inha­bi­tants living on 42.9 km². The vil­la­ge was foun­ded on 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de: Albín Ber­na­ťák – cross-​country ski­ing coach, Anton Klim­čík – Cat­ho­lic priest and wri­ter, Ján Voj­taš­šák – bis­hop, Mar­tin Baj­či­čák – cross-​country skier, Milan Čič – Slo­vak lawy­er, tea­cher, poli­ti­cian, the first pre­si­dent of the Cons­ti­tu­ti­onal Court of the Slo­vak Repub­lic (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né leży w Kot­li­nie Záka­men­skiej w Pod­bes­kyd­skiej Kot­li­nie. Części miejs­co­we obej­mu­ją: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. W 1659 roku miesz­ka­ło tutaj 418 miesz­ka­ńców (zaka​men​ne​.sk). Jest to naj­lud­niejs­za wios­ka na Ora­wie. Miesz­ka tu oko­ło 5600 osób na powierzch­ni 42,9 km². Wios­ka zosta­ła zało­żo­na 28.7.1618 r. (Wiki­pe­dia). Zna­ni miesz­ka­ńcy wios­ki to: Albín Ber­na­ťák – tre­ner nar­ciarst­wa bie­go­we­go, Anton Klim­čík – ksi­ądz kato­lic­ki i pisarz, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – nar­ciarz bie­go­wy, Milan Čič – sło­wac­ki pra­wnik, nauc­zy­ciel, poli­tyk, pier­ws­zy pre­zes Sądu Kons­ty­tu­cyj­ne­go Repub­li­ki Sło­wac­kiej (zaka​men​ne​.sk).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Veľké Zálužie

Hits: 751

Veľ­ké Zálu­žie bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej – 5000 rokov pred naším leto­poč­tom. Obec leží v Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ne (vel​ke​za​lu​zie​.eu), na hor­nom toku Dlhé­ho kaná­la. Pri­bliž­ne 10 kilo­met­rov západ­ne od Nit­ry. Panu­jú tu dob­ré pod­mien­ky pre pes­to­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a vini­ča. 10.5 km sa nachá­dza Nit­ra, 16.5 km Sereď. Žije tu 4218 oby­va­te­ľov (vel​ke​za​lu​zie​.eu). K obci pat­rí aj osa­da Tit­váň. Dlhý kanál s ryb­ní­kom je medzis­ta­ni­cou pri sezón­nom sťa­ho­va­ní vtác­tva. Vysky­tu­jú sa tu divé kači­ce, bažan­ty, jara­bi­ce, zaja­ce, srny. Z pôvod­ných luž­ných lesov zosta­li len oje­di­ne­lé zvyš­ky. V oko­lí sa naj­viac vysky­tu­jú dubo­vé lesy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1261, spo­mí­na sa tu ako ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia). 


Veľ­ké Zálu­žie has been inha­bi­ted sin­ce the Neolit­hic peri­od, around 5000 BCE. The vil­la­ge is loca­ted in the Nit­ra Uplands, along the upper cour­se of the Dlhý Canal, app­ro­xi­ma­te­ly 10 kilo­me­ters west of Nit­ra (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The area has favo­rab­le con­di­ti­ons for gro­wing agri­cul­tu­ral crops and vine­y­ards. Nit­ra is 10.5 km away, and Sereď is 16.5 km away. The vil­la­ge has a popu­la­ti­on of 4,218 (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The near­by sett­le­ment of Tit­váň is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The Dlhý Canal, along with a pond, ser­ves as a sto­po­ver for mig­ra­to­ry birds. Wild ducks, phe­a­sants, par­trid­ges, hares, and deer are com­mon­ly found in the area. Only iso­la­ted rem­nants of the ori­gi­nal flo­odp­lain forests remain, with oak forests being the most pre­va­lent in the sur­roun­dings. The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1261, whe­re it is men­ti­oned as ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia).


Veľ­ké Zálu­žie már az újkőkor­ban is lakott volt, körül­be­lül Kr. e. 5000 körül. A falu a Nyitrai-​dombságban talál­ha­tó, a Hosszú-​csatorna fel­ső foly­á­sa men­tén, körül­be­lül 10 kilo­mé­ter­re nyugat­ra Nyit­rá­tól (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A terület ked­ve­ző fel­té­te­le­ket biz­to­sít mezőgaz­da­sá­gi növé­ny­ek és szőlőter­mesz­tés szá­má­ra. Nyit­ra 10,5 km-​re, Sze­red pedig 16,5 km-​re talál­ha­tó. A falu­ban 4218 lakos él (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A falu­hoz tar­to­zik Tit­váň tele­pülés is. A Hosszú-​csatorna és a mel­let­te lévő tó fon­tos megál­ló­he­ly a ván­dor­ló mada­rak szá­má­ra. Vad­kac­sák, fácá­nok, fog­ly­ok, nyulak és őzek talál­ha­tók a kör­ny­é­ken. Az ere­de­ti árté­ri erdők­ből csak néhá­ny marad­vá­ny talál­ha­tó, a töl­gy­er­dők a leg­gy­ako­rib­bak a kör­ny­é­ken. Az első írá­sos emlí­tés 1261-​ből szár­ma­zik, ahol ter­ra Wylak” néven emlí­tik (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post