Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie, Botanické záhrady

Hawaii Tropical Botanical Garden

skala
Hits: 3822

V Botanickej záhrade na Onomea Bay sa nachádza viac ako 2 000 druhov rastlín (htbg.com). Hawaii Tropical Botanical Garden je botanická záhrada nachádzajúca sa na východnom pobreží Havajského ostrova Big Island, v blízkosti Hilo, čo je jedno z najvlhkejších miest na Zemi. Toto prostredie s teplým podnebím a bohatým zrážkami vytvára ideálne podmienky pre a prosperitu tropických rastlín. Výnimočné umiestnenie ponúka návštevníkom jedinečný pohľad na zelenú vegetáciu neďaleko od oceánu. Hawaii Tropical Botanical Garden nie je len turistickou atrakciou, ale aj významným miestom pre botanický výskum. Zberateľská práca záhrady prispieva k poznaniu tropických rastlín a ich ekologických interakcií. Rôznorodosť druhov poskytuje cenné pre ochranu biodiverzity a udržateľnosť tropických ekosystémov. Je známa svojou exotickou rastlinnou zbierkou, ktorá zahŕňa množstvo endemických a tropických druhov. Založená bola v roku 1984, nájsť tu možno viac než 2 000 druhov rastlín. Napríklad rôzne druhy orchideí, bromélií, dracén a mnoho ďalších. Okrem vizuálneho zážitku z exotickej flóry sa záhrada zameriava aj na návštevníkov. Informačné tabule a sprievodcovia umožňujú lepšie pochopenie biodiverzity a ekologických vzťahov v tropickom prostredí. Záhrada tiež aktívne prispieva k ochrane ohrozených a vzácnych druhov rastlín. Návštevníci si môžu vychutnať prechádzky cez kaskádovité terény s krásnymi vodopádmi, mostíkmi a výhľadmi na oceán. Špecifické oblasti, ako japonská záhrada, vresovisko alebo expozícia flóry Turecka a Stredomoria, ponúkajú rôznorodé pohľady na rastlinný svet.

In the Botanical Garden at Onomea Bay, there are more than 2,000 species of plants (htbg.com). The Hawaii Tropical Botanical Garden is a botanical garden located on the eastern coast of Hawaii’s Big Island, near Hilo, which is one of the wettest places on Earth. This environment with warm climate and abundant rainfall creates ideal conditions for the growth and prosperity of tropical plants. The exceptional location of the garden offers visitors a unique view of lush vegetation near the ocean. The Hawaii Tropical Botanical Garden is not just a tourist attraction but also a significant site for botanical research. The garden’s collecting work contributes to understanding tropical plants and their ecological interactions. The diversity of species provides valuable information for the conservation of biodiversity and sustainability of tropical ecosystems.

Known for its exotic plant collection, including numerous endemic and tropical species, the garden was established in 1984 and is home to over 2,000 plant species. Examples include various orchids, bromeliads, dracaenas, and many others. In addition to providing a visual experience of exotic flora, the garden focuses on educating visitors. Informational panels and guides allow for a better understanding of biodiversity and ecological relationships in the tropical environment. The garden actively contributes to the protection of endangered and rare plant species. Visitors can enjoy walks through cascading terrains with beautiful waterfalls, bridges, and ocean views. Specific areas such as the Japanese garden, heathland, or the exhibition of the flora of Turkey and the Mediterranean offer diverse perspectives on the plant world.

V Botanical Garden ma kahele ma Onomea Bay, keu aku i 2,000 mau ano lāʻau (htbg.com). O ka Hawaii Tropical Botanical Garden kekahi pā hana lāʻau i kekahi ʻāina ma kahi komohana o ka mokupuni Big Island o Hawaiʻi, ma kahi pili iā Hilo, he kūlanakauhale i ka ua nui. Keia kaiāulu me ka manawa wela a me ka ua nui e hoʻonui nei i ka pono no ka ulu a me ka pomaikaʻi o nā lāʻau tropiko. Ke hoʻokumu ʻia nei ka wahi e hoʻohālike ai i nā huakaʻi a ka hōʻike e nānā ai i ka ʻāina me he mea lāʻau i ka lālani o ke kai. ʻAʻole ka Hawaii Tropical Botanical Garden he mea hoʻonanea wale, aka, he wahi kupaianaha no ka ʻimi naʻauao lāʻau. Ke kākoʻo nei ka hana lāʻau i ka ʻike e hiki ai iā lākou ke ʻike i nā lāʻau tropiko a me kā lākou hōʻohui ʻekolu. He nui ka lōʻihi o nā ʻano o nā lāʻau e hāʻawi ana i nā hōʻike haʻahaʻa no ka mālama ʻana i ka hoʻonaninani a me ka hoʻokele ʻana i nā ʻano o ka nohona ma nā ekosistama tropiko. Ka ʻoihana ʻana o ka ʻāina hoʻolako a me ka pilina me ka lāʻau i pā mai ka wā ma mua o 1984. Ke ʻike nei nā hōʻike ma laila i nā lāʻau he 2,000 a ʻoi. Ua hāʻawi i nā ʻano like ʻole o nā ʻano like ʻole, pēlā me nā hapaʻumi, nā bromeliads, nā dracenas, a he nui hou aku. Ma kahi o ka mālamalama o ka ʻike maka o nā mea lāʻau e hiki ai i ka ʻike ʻia e nā nānā. He ʻoihana hoʻi kēia e hoʻolako ana i ka mālama ʻana o nā mea lāʻau e pilina ana i ka wai, a me nā wai lua o loko o ia kahi, a hānai pioʻole ana i ka pepeiao, nā mea hānau, a me nā mea ʻai lāʻau. Ke hoʻopuka nei nā ʻano like ʻole pēlā me nā kapa ʻohu e like me nā lepo, nā puʻu lepo wela, nā ulu hāpuʻu ʻōhiʻa, nā ulu lāʻau, a me nā hānai lāʻau hāʻulelau ʻohiʻa.

Krajina, Slovensko, Zamagurie, TOP, Fotografie

Zamagurie

skala
Hits: 3083

je oblasť severozápadné Spiša, medzi Spišskou Magurou a riekou Dunajec. Vyznačuje sa malebnou krajinou a zachovalo ľudovou architektúrou. Úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami a lesíkmi, ktoré na hrebeňoch prechádzajú do hlbokých lesov (muzeumcervenyklastor.sk).

Prví stáli obyvatelia prišli na Zamagurie koncom 13. storočia – šoltýska kolonizácia. Spočívalo na práve, kde šlo o zmluvný vzťah medzi šoltýsom – človekom ktorý osídlil nevyužívanú pôdu, a jej majiteľom. Prvou známou osadou za Magurou bola Lesnica, spomínaná už v roku 1297. Richvald, dnes Veľká Lesná v roku 1323, Lipník 1330, Haligovce 1338. Založili ich Görgyovci zo Starého Toporca. Ďalšími vznikajúcimi obcami boli Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Väčšinu z týchto obcí založili šoltýsi a osídlenci od poľského Miechova. Tretiu vrstvu tvorili osadníci z Gemera (Marec).

V druhej polovici 16. storočia bola všetka roľníkmi využiteľná pôda obsadená, ďalšie osídľovanie už bolo založené na valašskom práve. Boli to pastieri, obývajúci západnú časť dnešných rumunských Karpát, ktorí utekali pre Turkami. Hľadali od polovice 14. storočia vhodné miesta pre život. Strážili hranice, , neplatili cirkevný desiatok, pásli a dobytok, mohli nosiť zbraň. Na Zamagurí doosídlili jestvujúce , iné, ako napr. Jurgov, vznikli ako nové. Valasi postupne splývali s usadeným obyvateľstvom – sformovalo sa etnikum Goralov (Marec).

Lazová kolonizácia bola poslednou fázou osídľovania Zamaguria. Prenajaté územia sa delilo na toľko častí – zarembkov (lazov), koľko rodín osadu zakladalo. Vznikli takto súbežné pásy, vďaka čomu vznikli nezvyčajne dlhé ako Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. Už v 14. storočí sa tu usadili Rusíni – v Osturni, vo Veľkom Lipníku, v Stráňavách (Marec).

Zamagurie is a region in the northwest of , between Spišská Magura and the Dunajec River. It is characterized by picturesque landscapes and preserved folk architecture. Narrow strips of fields interspersed with steep meadows and small woods, which on the ridges transform into deep forests (muzeumcervenyklastor.sk).

The first permanent residents arrived in Zamagurie at the end of the 13th century through the „šoltýska“ colonization system. This system was based on a contractual relationship between the „šoltýs“ – a person who settled unused land, and its owner. The first known settlement beyond Magura was Lesnica, mentioned as early as 1297. Richvald, now Veľká Lesná, in 1323, Lipník 1330, Haligovce 1338. They were founded by the Görgy family from Starý Topoľč. Other emerging villages included Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Most of these villages were founded by šoltýs and settlers from the Polish town of Miechov. The third layer consisted of settlers from (Marec).

In the second half of the 16th century, all arable land was occupied by farmers, and further settlement was based on the „Valachian Law.“ These were shepherds inhabiting the western part of the present-day Romanian Carpathians who fled from the Turks. They looked for suitable places to live from the mid-14th century. They guarded borders, roads, did not pay church tithes, grazed sheep and cattle, and were allowed to carry weapons. In Zamagurie, they resettled existing villages, while others, such as Jurgov, emerged as new settlements. The Vlachs gradually merged with the settled population, forming the ethnic group of Gorals (Marec).

The „Lazová kolonizácia“ was the final phase of settling Zamagurie. Leased territories were divided into as many parts, called „zarembkov“ (lazov), as families founding the settlement. This resulted in parallel strips, creating unusually long villages like Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. In the 14th century, Rusyns settled here in places such as Osturnia, Veľký Lipník, and Stráňavy (Marec).

Zamagurie to obszar na północny zachód od Spiszu, między Magurą Spiską a rzeką Dunajec. Charakteryzuje się malowniczym krajobrazem i zachowaną architekturą ludową. Wąskie pola przecinane stromymi łąkami i małymi lasami, które na grzbietach przechodzą w głębokie lasy (muzeumcervenyklastor.sk).

Pierwsi stałe mieszkania przybyły na Zamagurie pod koniec XIII wieku poprzez system kolonizacji „šoltýska“. System ten opierał się na relacji umownej między „šoltýsem“ – osobą osiedlającą nieużywaną ziemię, a jej właścicielem. Pierwszym znanym osiedlem za Magurą była Lesnica, wspomniana już w 1297 roku. Richvald, obecnie Veľká Lesná, w 1323 roku, Lipník w 1330 roku, Haligovce w 1338 roku. Założyła je rodzina Görgy z Starého Topoľč. Inne powstające wsie to m.in. Spišská Stará Ves, Fridman, Kacvin, Franková, Nedeca, Matiašovce, Lechnica, Keheľ, Spišské Hanušovce, Reľov, Durštýn, Krempach, Tribš, Nová Belá. Większość z tych wsi założyli šoltýsi i osadnicy z polskiego Miechowa. Trzecią warstwę stanowili osadnicy z Gemer (Marec).

W drugiej połowie XVI wieku wszystkie użytki rolne zostały zajęte przez rolników, a dalsze osadnictwo opierało się na tzw. „Prawie Wołoskim“. Byli to pasterze zamieszkujący zachodnią część dzisiejszych rumuńskich Karpat, którzy uciekli przed Turkami. Szukali od połowy XIV wieku odpowiednich miejsc do życia. Strzegli granic, dróg, nie płacili dziesięciny kościołowi, wypasali owce i bydło, mieli prawo nosić broń. W Zamagurie ponownie osiedlili istniejące wsie, podczas gdy inne, takie jak Jurgov, powstały jako nowe osiedla. Walasi stopniowo łączyli się z osadzonym ludnością, tworząc grupę etniczną Górali (Marec).

„Lazová kolonizácia“ była ostatnią fazą osadnictwa Zamaguria. Wynajęte terytoria dzielono na tyle części, zwanych „zarembkov“ (lazov), ile rodzin zakładało osadę. W rezultacie powstały równoległe pasy, tworząc niezwykle długie wsie, takie jak Osturňa, Ždiar, Čierna Hora, Repiská, Malá Franková, Jezersko, Hágy. Już w XIV wieku osiedlili się tutaj Rusini, m.in. w Osturni, Veľký Lipník i Stráňavách (Marec).

Замагур’я – та обласьць на паўночны захад ад Спіша, паміж Спіськаю Магураю і ракай Дунаец. Яе характарызуе выдатны пейзаж і захаваная народная архітэктура. Вузкія смугі полі на фоне крутых лугаў і малых лесаў, якія на грэбенях пераходзяць у глыбокія лесы (muzeumcervenyklastor.sk).

Першыя пастаянныя жыхары прыйшлі на Замагур’е канцом XIII стагоддзя праз сістэму коланізацыі „шольцкі“. Гэтая сістэма аснавалася на дагаворным адносінах паміж „шольцкім“ – асабістасцю, якая засяляла неўжываную зямлю, і яе ўладальнікам. Першай вядомай пасяленьню за Магурай была Лесніца, ужо ў 1297 годзе. Рыхвальд, зараз Вялікая Лесная, у 1323 годзе, Ліпнік у 1330 годзе, Галігаўцы ў 1338 годзе. Іх заснавала сям’я Гёргі з Старога Топорца. Іншымі развиваючыміся вёскамі былі м.і. Спісьская Старая Вес, Фрыдман, Кацвін, Франкова, Нядэца, Мацяшоўцы, Лехніца, Кегель, Спісьскія Ганушавцы, Рельов, Дурсцін, Крэмпах, Трыбш, Новая Бела. Большасць з гэтых вёс стварылі шольцы і посельцы з польскага Мехова. Трэцюю сферу складалі посельцы з Гемэра (Марец).

У другой палове XVI стагоддзя ўся сельская зямля была захоплена селянамі, і далейшая коланізацыя аснована на „Валахскім Законе“. Гэта былі пастухі, якія населялі захадную частку сучасных румунскіх Карпатаў і паўтэкалі ад Туркаў. Яны шукалі ўласныя месцы для жыцця з середзіны XIV стагоддзя. Абаранялі мяжы, дарогі, не плацілі царкве дзесяціну, пасілалі авечак і худобу, мелі права на носіць зброю. На Замагур’і яны паўторна засялі існуючыя вёскі, а іншыя, такія як Юргаў, узніклі як новыя. Валасы паступова зліваліся з мясцовым насельніцтвам – склалася этнічная група Гараліў (Марец).

„Лазова каланізацыя“ была апошняй фазай засялення Замагур’я. Арэндаваныя тэрыторыі дзеляцца на столькі частак – „зарэмбкаў“ (лазоў), сколькі сямей заснавала вёску. У выніку атрымліваюцца паралельныя смугі, ствараючы надзвычай даўгія вёскі, такія як Остурня, Ждіар, Чярна Гора, Рэпіскі, Мала Франкова, Єжарскае, Гагі. Ужо ў XIV стагоддзі асідляціся тут Русіны, м.і. ў Остурні, Вялікім Ліпніку і Странавых (Марец).

Niektoré príspevky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Bratislavské dokumenty, Dokumenty v čase, Podunajsko, Fotografie, Nočná krajina

Nočná Bratislava

skala
Hits: 3815

TOP

Všetky

, , ,

Príroda, Vodopády, TOP, Biotopy, Fotografie

Vodopády

skala
Hits: 3287

sú jednými z najpôsobivejších prírodných úkazov. Sú spojením sily a krásy, tvoriac úchvatné , ktoré priťahuje a pohlcuje všetkých, ktorí sa ocitnú v ich blízkosti. Vznikajú v dôsledku rôznych prírodných procesov, často spojených s tokom riek a potokov. Majú rôzne a veľkosti, od malých pramenných vodopádov až po obrovské vodné kaskády. Každý vodopád je ovplyvnený geologickými podmienkami a topografiou okolia. V mnohých kultúrach sú vodopády považované za sily a obnovy. Ich hukot a energia sú spojené s revitalizáciou prírody a duše. Mnohí hľadajú vodopády ako miesto relaxácie a duchovného obnovenia, vnímajúc ich ako prírodné oázy pokoja.

Okrem svojej estetickej hodnoty majú vodopády aj ekologický význam. Sú domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú prispôsobené životu v ich blízkosti. Vodopády môžu tiež slúžiť ako kritický zdroj pitnej vody pre okolité oblasti. Svet je domovom mnohých slávnych vodopádov. Medzi najznámejšie patrí Niagarské vodopády v Severnej Amerike, Angel Falls v Venezuele, Iguazu Falls v Južnej Amerike, Victoria Falls v Afrike a mnohé ďalšie. Vzhľadom na narastajúce environmentálne hrozby je dôležité venovať pozornosť ochrane a udržateľnosti vodopádov. Znečisťovanie vôd, odlesňovanie a klimatické zmeny môžu negatívne ovplyvniť tieto prírodné poklady. ich okolia a vody, ktorá ich napája, je kľúčová pre zachovanie ich krásy a biodiverzity.

Waterfalls are among the most impressive natural phenomena. They represent a fusion of power and beauty, creating a captivating water theater that attracts and mesmerizes those who find themselves in their vicinity. Formed through various natural processes, often associated with the flow of rivers and streams, waterfalls come in various shapes and sizes, from small cascades to colossal water curtains. Each waterfall is influenced by geological conditions and the topography of its surroundings. In many cultures, waterfalls are regarded as symbols of strength and renewal. Their roar and energy are linked to the revitalization of nature and the soul. Many people seek waterfalls as places for relaxation and spiritual rejuvenation, perceiving them as natural havens of peace.

Beyond their aesthetic value, waterfalls hold ecological significance. They serve as habitats for various plant and animal species adapted to life in their vicinity. Moreover, waterfalls can act as critical sources of drinking water for surrounding areas. The world is home to many famous waterfalls. Among the most renowned are Niagara Falls in North America, Angel Falls in Venezuela, Iguazu Falls in South America, Victoria Falls in Africa, and many others. Given the increasing environmental threats, it is crucial to pay attention to the conservation and sustainability of waterfalls. Water pollution, deforestation, and climate change can negatively impact these natural treasures. Protecting their surroundings and the water that feeds them is key to preserving their beauty and biodiversity.

,

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Technické dokumenty, Fotografie, Podujatia, České reportáže

ISSS

skala
Hits: 1167

V roku 2015 som sa zúčastnil medzinárodnej konferencie ISSS v Hradci Královom, ktorá je zameraná na reformu verejnej správy, rozvoj e-governmentu a informatizáciu spoločnosti.

Digitalizáciou štátnej a verejnej správy. Konferencia sa koná od roku 1999. Koná sa pravidelne na v Kongresovom centre Aldis v Hradci Králové. Program dopĺňa výstava spoločností, ktorých služby a produkty súvisia s digitalizáciou. Program zahŕňa témy implementujúce najnovšie technológie a trendy. Samozrejme aj umelú inteligenciu, smart cities. Súčasťou je vždy vyhlásenie výsledkov súťaží Zlatý erb a Český zavináč. Medzi aktívnymi účastníkmi sú mnohí členovia vlády Českej republiky, senátori a poslanci parlamentu, vedúci štátnych organizácií, hejtmani, starostovia apod (isss.cz).

In 2015, I attended the international ISSS conference in , which focuses on public administration reform, the development of e-government, and the informatization of society.

The digitalization of state and public administration. The conference has been held since 1999 and takes place annually in the spring at the Aldis Congress Center in Hradec Králové. The program includes an exhibition of companies whose services and products are related to digitalization. The program covers topics implementing the latest technologies and trends, including artificial intelligence and smart cities. It also includes the announcement of the results of the Zlatý erb and Český zavináč competitions. Among the active participants are many members of the Czech government, senators and members of parliament, heads of state organizations, governors, mayors, etc. (isss.cz).