Príroda - Skala

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Vodopády

Zejmarská roklina

12/11/201607/03/2024 skala

Táto najkratšia roklina Slovenského raja je od roku 1963 jedinou sprístupnenou v jeho južnej časti. Na jednom kilometri prekonáva 228 metrov (Matkovčík). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka – Zejmarská studňa (slovenskyraj-info.sk). V rokline sa nachádzajú skupina vodopádov – Nálepkove vodopády. Najvyšší z nich je vysoký 22.5 metra (vypadni.sk).

The shortest gorge in the Slovak Paradise, the Zejmarská Roklina, has been the only accessible one in its southern part since 1963. Over its one-kilometer length, it overcomes 228 meters (Matkovčík). The source of the stream flowing through the gorge is a powerful spring called Zejmarská Studňa (slovenskyraj-info.sk). Within the gorge, there is a group of waterfalls known as Nálepkove vodopády, with the tallest one reaching a height of 22.5 meters (vypadni.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

12/11/201607/03/2024 skala

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

The Tiesňava Gorge is part of the Súľovské Vrchy (Súľov Mountains) and is located above the northern edge of the Strážovské Vrchy. It serves as a textbook example of water erosion. Through epigenetic incision by the Manínsky Creek into the limestone ridge, a breakthrough gorge with rocky walls was formed. The ridge forming the left side is called Kavčia Skala (Jackdaw Rock). The summit of the right slope is named Drieňovka. The hollow of the weathered core of the anticline is called Strecha Slovenska, one of the largest rock overhangs in the Western Carpathians (Wikipedia), (Information Board).

Heading downstream along the Manínsky Creek, you will find the Manínska Tiesňava. Beyond the gorge, on the slope above the village of Kostolec, there is a prominent limestone ridge called Bosmany (Wikipedia). It was declared a natural reserve in 1970. In 1988, an educational trail was established through the Manínska and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The Kostolecká Tiesňava is wider and more open compared to the Manínska (Information Board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Záhorie

Malina

06/09/201607/03/2024 skala

Malina je záhorský kanál, ľavostranný prítok rieky Morava s dĺžkou 47 km. Pramení v Pezinských Karpatoch, pod vrchom Tri kopce, v nadmorskej výške 610 metrov. Spočiatku tečie na severozápad, tvorí Modranskú dolinu a obracia sa na západ na Borskú nížinu, napája vodnú nádrž Kuchyňa, preteká obcou Kuchyňa v dvoch oddelených korytách. Okrem iného preteká aj Malackami. V oblasti Devínskeho jazera ústi do Moravy (Wikipedia). Malina dala zrejme meno mestu Malacky (Martin Macejka).

Malina is a Záhorie canal, a left tributary of the Morava River, with a length of 47 km. It originates in the Pezinok Carpathians, below the peak of Tri kopce, at an elevation of 610 meters. Initially flowing northwest, it forms the Modra Valley, then turns west into the Bor Lowland, feeds the Kuchyňa reservoir, passes through the village of Kuchyňa in two separate channels. Among other places, it also flows through Malacky. In the area of Devín Lake, it empties into the Morava River (Wikipedia). Malina likely gave its name to the town of Malacky (Martin Macejka).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

22/08/201607/03/2024 skala

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko obce Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa (topky.sk) – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho (bukova.sk). Plocha vodnej nádrže je 0.28 km² (reviry.sk). Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom (topky.sk). Niekedy je vodná nádrž nazývaná aj Hrudky (slovakianguide.com). Nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (bukova.sk).

Buková is a reservoir located on the Hrudky stream in the Bukovská kotlina, near the village of Buková in the central part of the Small Carpathians. Very close to it is the peak Havranica with the ruins of Ostrý Kameň (topky.sk) – once the summer residence of Count Pálfy (bukova.sk). The surface area of the reservoir is 0.28 km² (reviry.sk). The water reservoir primarily serves for irrigating the surrounding villages and fishing. During the summer, it becomes a popular tourist center (topky.sk). Sometimes the reservoir is also referred to as Hrudky (slovakianguide.com). Towering above the dam is the highest peak of the Small Carpathians, Záruby (bukova.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

28/03/201607/03/2024 skala

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m³ ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m³ zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová ochrana, ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).

Liptovská Mara is an immense reservoir by Slovak standards, offering a beautiful view of the Western and High Tatras, especially from its southern side.

It is part of the Váh Cascade and was constructed between 1969 and 1975. During its construction, 13 villages were flooded, including 12 entirely: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (old), Nižné and Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, and partially Liptovský Trnovec. Over 4 thousand residents were relocated. With a volume of 360.5 million m3, it ranks as the largest reservoir in Slovakia. The earth dam is 43.5 meters high, with a structural height of 52 meters. Approximately 11 million m3 of soil was used in its construction. The primary purpose of the dam is flood protection, but it also serves for hydroelectric power generation. There are four turbines beneath the dam with a total capacity of 198 MW. Additionally, the reservoir is utilized for recreational purposes (Wikipedia).