2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, TOP

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

Hits: 5497

Mora­va­ny sa nachá­dza­jú pri ústí poto­ka Strie­bor­ni­ca, asi 5 km od Pieš­ťan. Roz­lo­ha Mora­vian je nece­lých 11 km2, na kto­rých žije 2041 oby­va­te­ľov. Obec bola pod­ľa nále­zov síd­lom lov­cov mamu­tov a neskôr síd­lis­kom volú­to­vej a len­gy­el­skej kul­tú­ry. Našli sa tu boha­té nále­zy štie­pa­ných kamen­ných nástro­jov, zbra­ní, šper­kov a pla­tík. V roku 1938 sa tu našla soš­ka ženy vyre­zá­va­ná z mamu­tie­ho kla, Venu­ša z Mora­vian, kto­rej vek sa odha­du­je na 22 800 rokov. Je to naj­star­ší doklad výtvar­né­ho pre­ja­vu na Slo­ven­sku (wiki​pe​dia​.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemec­ku. Po smr­ti nemec­ké­ho arche­oló­ga Lot­ha­ra Zotza ju na Slo­ven­sko donies­la jeho asis­tent­ka Gise­la Fre­un­do­vá. Bola náj­de­ná medzi rok­mi 19251937. Uvá­dza sa, že bola náj­de­ná pri orbe v loka­li­te Pod­ko­vi­ca pri Pieš­ťa­noch (nit​ra​.sme​.sk). Do rúk Lot­ha­ra Zotza sa vraj dosta­la od kúpeľ­né­ho hos­ťa. Zotz tvr­dil, že v Mora­va­noch našiel úžas­né veci, napr. aj ďal­šiu Venu­šu, vyso­kú viac ako 30 cm. Nále­zy posie­lal do Pra­ha sa vo vir­va­re 2. sve­to­vej voj­ny stra­ti­li (Anton Štev­ko). Slo­ven­ská poš­ta vyda­la 20.10.2006 prí­le­ži­tost­nú poš­to­vú znám­ku Mora­vian­ska Venu­ša. Gra­fic­kú úpra­vu znám­ky a rytec­kú trans­krip­ciu die­la vytvo­ril Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1348 – pod náz­vom Mar­wan. V 18. sto­ro­čí bola v Mora­va­noch kom­pa. V obci sa nachá­dza pôvod­ne rene­sanč­ný kaš­tieľ zo 16. sto­ro­čia. Neskôr bol zba­ro­ki­zo­va­ný. V doli­ne Strie­bor­ni­ce je malá vod­ná nádrž, oko­lo kto­rej je rekre­ač­ná oblasť. Na kon­ci Výtoc­kej doli­ny je malé kra­so­vé úze­mie – Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Zná­ma je loka­li­ta Výto­ky, kto­rá sa nachá­dza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náuč­ný chod­ník, kto­rý vedie chod­ník popod Soko­lie ska­ly so zacho­va­nou pôvod­nou tep­lo­mil­nou fau­nou a fló­rou. V tých­to ska­lách sú jas­ky­ne osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej (mora​va​ny​.sk).


Mora­va­ny is loca­ted near the mouth of the Strie­bor­ni­ca stre­am, about 5 km from Pieš­ťa­ny. Mora­va­ny covers an area of just under 11 km² and is home to 2,041 inha­bi­tants. Accor­ding to fin­dings, the vil­la­ge was once the sett­le­ment of mam­moth hun­ters and later a sett­le­ment of the Line­ar Potte­ry and Len­gy­el cul­tu­res. Rich finds of chip­ped sto­ne tools, wea­pons, jewel­ry, and clay figu­res have been dis­co­ve­red. In 1938, a sculp­tu­re of a woman car­ved from mam­moth ivo­ry, kno­wn as the Mora­vian Venus, was found here, esti­ma­ted to be 22,800 years old. It is the oldest evi­den­ce of artis­tic expres­si­on in Slo­va­kia (wiki​pe​dia​.sk). The sculp­tu­re is only 7.5 cm tall. It was found in Ger­ma­ny befo­re 1967 and brought to Slo­va­kia after the death of Ger­man archa­e­olo­gist Lot­har Zotz by his assis­tant Gise­la Fre­un­do­vá. The arti­fact was alle­ged­ly dis­co­ve­red bet­we­en 1925 and 1937, possib­ly during plo­wing in the Pod­ko­vi­ca loca­li­ty near Pieš­ťa­ny (nit​ra​.sme​.sk). Lot­har Zotz clai­med to have found ama­zing things in Mora­va­ny, inc­lu­ding anot­her Venus sta­tue over 30 cm tall. The fin­dings were sent to Pra­gue and were lost in the cha­os of World War II (Anton Štev­ko). The Slo­vak Post issu­ed a com­me­mo­ra­ti­ve posta­ge stamp for Mora­vian Venus on Octo­ber 20, 2006. The grap­hic design of the stamp and the engra­ving trans­c­rip­ti­on of the work were cre­a­ted by Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1348 under the name Mar­wan.” In the 18th cen­tu­ry, the­re was a kom­pa (a kind of com­mu­nal agri­cul­tu­ral esta­te) in Mora­va­ny. The vil­la­ge is home to a ori­gi­nal­ly Renais­san­ce cast­le from the 16th cen­tu­ry, later Baroque-​style. In the Strie­bor­ni­ca val­ley, the­re is a small water reser­vo­ir sur­roun­ded by a rec­re­a­ti­onal area. At the end of the Výtoc­ká val­ley, the­re is a small karst area cal­led Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

A well-​known site in Mora­va­ny is Výto­ky, loca­ted bey­ond Striebornica.

The­re is an edu­ca­ti­onal trail lea­ding to it, pas­sing bene­ath Soko­lie ska­ly, pre­ser­ving the ori­gi­nal ther­mop­hi­lic fau­na and flo­ra. The­se rocks have caves that were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age (mora​va​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

Hits: 1631

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 00014 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).


Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,00014,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).


Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINEISBN 8096938886. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7202

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

Hits: 4274

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Dra­hov­ská Dam is loca­ted near the vil­la­ge of Dra­hov­ce, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from Sta­rý most (Old Brid­ge). Pri­ma­ri­ly in the sum­mer, it is part of the Kolo­kruh cir­cu­it. The cir­cu­it, which goes around Sta­rý most, through Dra­hov­ská Dam, and back, is app­ro­xi­ma­te­ly 11 km. This cir­cu­it can be com­ple­ted on a bicyc­le or rol­lerb­la­des. Out­si­de the sum­mer sea­son, the dam is not acces­sib­le to the pub­lic. It is quite inte­res­ting to stroll just abo­ve the water level and see the flow of water.

Cons­truc­ti­on work on the Dra­hov­ce – Madu­ni­ce water­works began in 1956. A seven-​year trial ope­ra­ti­on star­ted in 1960. The Sĺňa­va reser­vo­ir also ser­ves for the inta­ke of cooling water for the nuc­le­ar power plant in Jas­lov­ské Bohu­ni­ce (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Kočovský park

Hits: 5864

V Kočov­ciach sa nachá­dza pek­ný park. Je vyhlá­se­ný ako Chrá­ne­ný are­ál. Je to park Kočov­ské­ho kaš­tie­ľa. Ved­ľa neho sa nachá­dza jaz­dec­ký are­ál, kto­rý je aj cen­trom hipo­te­ra­pie. V are­áli par­ku je baro­ko­vý kaš­tieľ, kto­rý bol posta­ve­ný pod­žu­pa­nom Jura­jom Prí­les­kým v roku 1730. V 1880 bol v duchu roman­tiz­mu pre­sta­va­ný vďa­ka Gej­zo­vi Rakov­ské­mu (Regi­na Hul­ma­no­vá). Po roku 1884 bol zalo­že­ný park. Kaš­tieľ je od roku 1967 v uží­va­ní Sta­veb­nej fakul­ty STU Bra­ti­sla­va (Leták Učebno-​výcvikové zaria­de­nie Sta­veb­nej fakul­ty STU v Bra­ti­sla­ve). Súčas­ťou kaš­tie­ľa je aj konia­reň, kde okrem výcvi­ko­vých jázd pre verej­nosť sa posky­tu­je hip­po­te­ra­pia pre pos­ti­hnu­té deti. Kaž­do­roč­ne sa orga­ni­zu­je v augus­te Deň otvo­re­ných dve­rí pre deti s pos­ti­hnu­tím – súťaž v par­kú­ro­vom ská­ka­ní O Považ­ský pohár” (Wiki­pe­dia).


In Kočov­ce, the­re is a beau­ti­ful park desig­na­ted as a Pro­tec­ted Area. It is the park of Kočov­ský Manor. Next to it is an equ­es­trian area, which also ser­ves as the cen­ter for hip­pot­he­ra­py. Wit­hin the park area stands a baro­que manor, built by depu­ty Šte­fan Juraj Prí­les­ký in 1730. In 1880, it was reno­va­ted in the spi­rit of roman­ti­cism thanks to Gej­za Rakov­ský (Regi­na Hul­ma­no­vá). After 1884, the park was estab­lis­hed. Sin­ce 1967, the manor has been used by the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy in Bra­ti­sla­va (Bro­chu­re Edu­ca­ti­onal and Trai­ning Faci­li­ty of the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at STU in Bra­ti­sla­va”). The manor also inc­lu­des a stab­le whe­re, in addi­ti­on to trai­ning rides for the pub­lic, hip­pot­he­ra­py is pro­vi­ded for chil­dren with disa­bi­li­ties. Eve­ry year in August, an Open Day for chil­dren with disa­bi­li­ties is orga­ni­zed, fea­tu­ring a show jum­ping com­pe­ti­ti­on cal­led Považ­ský Cup” (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post