2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3602

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3515

Trna­va – slo­ven­ský Rím je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, ležia­ce v Podu­naj­skej níži­ne. Trna­ve je kraj­ské mes­to, a je a vždy bolo, jed­ným z význam­ných miest Slo­ven­ska. Leží v cen­tre Trnav­skej pahor­ka­ti­ny. V mes­te sa zacho­va­lo his­to­ric­ké jad­ro, dokon­ca aj hrad­by. Roz­lo­ha mes­ta je 72 km2 (trna​va​.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1211. V dobe vzni­ku pat­ri­la medzi naj­väč­šie mes­tá Euró­py. Peter Páz­maň zalo­žil v roku 1635 Trnav­skú uni­ver­zi­tu. Do roku 1777 bola naj­väč­šou a naj­výz­nam­nej­šou inšti­tú­ci­ou v býva­lom Uhor­sku. V Trna­ve bola kon­com 18. sto­ro­čia Anto­nom Ber­no­lá­kom kodi­fi­ko­va­ná slo­ven­či­na (trna​va​.sk). Dnes je v Trna­ve aj Uni­ver­zi­ta Cyri­la a Meto­daMate­riá­lo­vo­tech­no­lo­gic­ká fakul­ta Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty – MTF STU.

V Trna­ve sa naro­dil hudob­ný skla­da­teľ Miku­láš Schneider-​Trnavský, bás­nik Miro­slav Válek. Pôso­bi­li tu aj spi­so­va­te­lia Jozef Ignác Baj­za a Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rik Matúš Kuče­ra, foto­graf Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). V mes­te sa koná­va Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, Fes­ti­val Lumen. Nachá­dza sa tu divad­lo Jána Palá­ri­ka, kniž­ni­ca Jura­ja Fánd­ly­ho, Zápa­do­slo­ven­ské múze­um, amfi­te­áter. Nie­kto­ré pamä­ti­hod­nos­ti: mest­ská veža, baro­ko­vá Trnav­ská uni­ver­zi­ta, kos­tol sv. Hele­ny z roku 1238, kla­ris­ký kos­tol nepo­škvr­ne­né­ho poča­tia Pan­ny Márie z 13. sto­ro­čia, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1380, uni­ver­zit­ná kated­rá­la svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, fran­tiš­kán­sky kos­tol svä­té­ho Jaku­ba, apoš­to­la, pav­lín­sky kos­tol svä­té­ho Joze­fa, jezu­it­ský kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce, uršu­lín­sky kos­tol svä­tej Anny (Wiki­pe­dia).

Trna­va sa môže pochvá­liť množ­stvom sak­rál­nych pamia­tok, nachá­dza sa tu dóm svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša, kos­to­la svä­té­ho Jaku­ba. Sta­ré Mes­to Trna­va je obklo­pe­né zacho­va­lý­mi mest­ský­mi hrad­ba­mi. Trna­va je tiež zná­ma svo­jou fut­ba­lo­vou tra­dí­ci­ou. Fut­ba­lo­vý klub Spar­tak Trna­va je jed­ným z najús­peš­nej­ších a naj­zná­mej­ších slo­ven­ských fut­ba­lo­vých klu­bov. Pomer­ne zná­me sú síd­lis­ká Druž­ba. Neďa­le­ko od mes­ta sa nachá­dza pek­ná loka­li­ta – ryb­ní­ky Kamen­ný mlyn.


Trna­va, kno­wn as the Slo­vak Rome,” is a city with a rich his­to­ry loca­ted in the Danu­bian Lowland. Trna­va is the capi­tal city of the Trna­va Regi­on and has alwa­ys been one of the sig­ni­fi­cant cities in Slo­va­kia. It is situ­ated in the cen­ter of the Trna­va Hills. The his­to­ri­cal core of the city, inc­lu­ding the pre­ser­ved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trna​va​.sk). As of Decem­ber 31, 2011, it had a popu­la­ti­on of 66,219 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1211. At its foun­ding, Trna­va belo­n­ged to the lar­gest cities in Euro­pe. In 1635, Peter Páz­maň estab­lis­hed Trna­va Uni­ver­si­ty, which until 1777 was the lar­gest and most sig­ni­fi­cant ins­ti­tu­ti­on in the for­mer King­dom of Hun­ga­ry. In the late 18th cen­tu­ry, Trna­va beca­me the pla­ce whe­re Anton Ber­no­lák codi­fied the Slo­vak lan­gu­age (trna​va​.sk). Today, Trna­va is home to the Uni­ver­si­ty of Cyril and Met­ho­dius and the Facul­ty of Mate­rials Scien­ce and Tech­no­lo­gy of the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy – MTF STU.

Trna­va has been the birthp­la­ce of the musi­cal com­po­ser Miku­láš Schneider-​Trnavský and the poet Miro­slav Válek. Notab­le figu­res who lived in Trna­va inc­lu­de wri­ters Jozef Ignác Baj­za and Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rian Matúš Kuče­ra, and pho­tog­rap­her Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). The city hosts events such as Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, and the Fes­ti­val Lumen. Trna­va boasts cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons such as the Ján Palá­rik The­at­re, Juraj Fánd­ly Lib­ra­ry, Wes­tern Slo­vak Muse­um, and an amp­hit­he­a­ter. Some of its land­marks inc­lu­de the City Tower, Baro­que Trna­va Uni­ver­si­ty, the 13th-​century Church of St. Hele­na, the 1380 Basi­li­ca of St. Nicho­las, the Uni­ver­si­ty Cat­hed­ral of St. John the Bap­tist, the Fran­cis­can Church of St. James the Apost­le, the Pau­li­ne Church of St. Joseph, the Jesu­it Church of the Holy Tri­ni­ty, and the Ursu­li­ne Church of St. Anne (Wiki­pe­dia).

Trna­va is reno­wned for its abun­dan­ce of sac­ral monu­ments, inc­lu­ding St. John the Bap­tist Cat­hed­ral, St. Nicho­las Basi­li­ca, and the Church of St. James. The Old Town of Trna­va is sur­roun­ded by well-​preserved city walls. Trna­va is also kno­wn for its foot­ball tra­di­ti­on, with Spar­tak Trna­va being one of the most suc­cess­ful and well-​known Slo­vak foot­ball clubs. The resi­den­tial are­as of Druž­ba are rela­ti­ve­ly well-​known. Near the city, you can find a beau­ti­ful loca­ti­on – the Kamen­ný mlyn ponds.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Ľadový Váh

Hits: 2285

Váh v zime mení svo­ju tvár, naj­viac v prí­pa­de tuhej zimy. Kle­sa­jú­ce tep­lo­ty pod bod mra­zu spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Ak sú záro­veň zasne­že­né aj bre­hy, je to o to kraj­šie. Nie­ke­dy Váh zamrz­ne do tej mie­ry, že sa dá po ňom kor­ču­ľo­vať. V takej­to zime sa Váh mini­ma­li­zu­je až do polo­hy bež­nej v ume­ní, stá­va sa iným prí­rod­ným divad­lom, kto­ré oslo­vu­je jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a uka­zu­je krá­su, život aj v chlad­ných mesiacoch.


In win­ter, the Váh River under­go­es a remar­kab­le trans­for­ma­ti­on, espe­cial­ly during seve­re cold spells. Plun­ging tem­pe­ra­tu­res below fre­e­zing lead to the rive­r’s fre­e­zing. When the banks are cove­red in snow simul­ta­ne­ous­ly, the sce­ne beco­mes even more enchan­ting. Occa­si­onal­ly, the Váh fre­e­zes to an extent that allo­ws for ice ska­ting. In such win­ters, the Váh mini­mi­zes itself to a com­monp­la­ce in art, tur­ning into a dif­fe­rent natu­ral the­a­ter that cap­ti­va­tes with a uni­que atmo­sp­he­re and sho­wca­ses the beau­ty and life even in the chil­ly months.


Im Win­ter erfä­hrt die Váh eine bemer­ken­swer­te Ver­wand­lung, beson­ders wäh­rend stren­ger Käl­te­e­inb­rüche. Sin­ken­de Tem­pe­ra­tu­ren unter den Gef­rier­punkt füh­ren zur Vere­i­sung des Flus­ses. Wenn gle­i­ch­ze­i­tig die Ufer mit Schnee bedec­kt sind, wird die Sze­ne­rie noch bez­au­bern­der. Gele­gen­tlich friert die Váh so stark zu, dass Eis­lau­fen darauf mög­lich ist. In sol­chen Win­tern mini­miert sich die Váh zu einem gewöhn­li­chen Ele­ment in der Kunst und wird zu einem ande­ren Naturt­he­a­ter, das mit einer ein­zi­gar­ti­gen Atmo­sp­hä­re fes­selt und die Schön­he­it und das Leben selbst in den kal­ten Mona­ten zeigt.


Zima przy­no­si rze­ce Váh nie­zwy­kłą prze­mia­nę, zwłaszc­za podc­zas sro­gich mro­zów. Spa­da­jące tem­pe­ra­tu­ry poni­żej zera powo­du­ją zamar­za­nie rze­ki. Kie­dy brze­gi są jed­noc­ze­śnie pokry­te śnie­giem, sce­ne­ria sta­je się jeszc­ze bar­dziej cza­ru­jąca. Cza­sa­mi Váh zamar­za na tyle, że umo­żli­wia jaz­dę na łyżwach. W takich zimach Váh mini­ma­li­zu­je się do roli pows­zech­nej w sztu­ce, sta­jąc się innym teat­rem przy­ro­dy, któ­ry urze­ka uni­kal­ną atmo­s­fe­rą i uka­zu­je pięk­no oraz życie nawet w chłod­nych miesiącach.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

Hits: 4204

Dva topo­le čier­ne (Popu­lus nig­ra) sto­ja na ľavom bre­hu Váhu. Sú to naj­star­šie stro­my v Pieš­ťa­noch. Ich odha­do­va­ný vek je 100 rokov. Obvod ich kme­ňov je 557610 cm. Ich koru­ny dosa­hu­jú 2529 met­rov. Vyhlá­se­né za chrá­ne­né boli v roku 2006. Sú dvoj­do­mé, jemu doras­ta­jú sam­čie, jej sami­čie kve­ty. Chrá­ne­né sú u via­ce­rých dôvo­dov, vedec­ké­ho, eko­lo­gic­ké­ho a kra­ji­not­vor­né­ho (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Two black pop­lars (Popu­lus nig­ra) stand on the left bank of the Váh River. They are the oldest tre­es in Pieš­ťa­ny. The­ir esti­ma­ted age is 100 years. The cir­cum­fe­ren­ce of the­ir trunks is 557 and 610 cm. The­ir cro­wns reach 25 and 29 meters. They were dec­la­red pro­tec­ted in 2006. They are dioeci­ous, with male flo­wers gro­wing on him and fema­le flo­wers on her. They are pro­tec­ted for vari­ous rea­sons, inc­lu­ding scien­ti­fic, eco­lo­gi­cal, and lands­ca­pe pre­ser­va­ti­on (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Topoľčianske

Vozokany – dedina pod Marhátom

Hits: 4109

Vozo­ka­ny pri Topoľ­ča­noch sú najb­liž­šia dedi­na pod Mar­há­tom, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca (Peter Kac­lík). Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že prvý krát je obec spo­mí­na­ná v roku 1318 ako Weze­ken, obec vozia­rov Nit­rian­ske­ho hra­du. Za svo­ju his­tó­riu pat­ri­la Ostri­hom­skej kapi­tu­le, Ester­há­zy­ov­com, Méry­ov­com, Ocs­ka­y­ov­com. Erb pochá­dza z 18. sto­ro­čia a zná­zor­ňu­je kopa­jú­ce­ho Per­mo­ní­ka v žele­zo­rud­ných baniach pod Mar­há­tom. Spi­so­va­teľ Fran­ti­šek Heč­ko nazval ten­to kraj Kra­jom mlie­ka a medu”. Neďa­le­ko od obce je ryb­ník v Krtov­ciach (Infor­mač­ná tabu­ľa obce). Kedy­si tu boli vinoh­ra­dy. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom. V roku 18341866 pos­tih­la obec cho­le­ra (vozo​ka​ny​.eu).


Vozo­ka­ny near Topoľ­ča­ny is the clo­sest vil­la­ge under Mar­hát, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec (Peter Kac­lík). From an infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1318 as Weze­ken, a vil­la­ge of car­ters from Nit­rian­sky hrad. Throug­hout its his­to­ry, it belo­n­ged to the Ostri­hom Chap­ter, Ester­há­zy fami­ly, Méry fami­ly, and Ocs­kay fami­ly. The coat of arms dates back to the 18th cen­tu­ry and depicts a dig­ging Per­mo­ník in the iron ore mines under Mar­hát. Wri­ter Fran­ti­šek Heč­ko cal­led this regi­on the Land of Milk and Honey.” Not far from the vil­la­ge is a pond in Krtov­ce (Infor­ma­ti­on board of the vil­la­ge). Once, the­re were vine­y­ards here, and the inha­bi­tants were invol­ved in agri­cul­tu­re. In 1834 and 1866, the vil­la­ge was hit by cho­le­ra (vozo​ka​ny​.eu).


Odka­zy

  • Vozo­ka­ny na Facebooku

Use Facebook to Comment on this Post