Slovenské - Skala

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

03/01/202327/03/2024 skala

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov.

Vršatec is located above Vršatské Podhradie.

The Vršatské Bradlá are a massive limestone formation, visible from a great distance. Above the village stands the Vršatec Castle. Vršatec has been mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Bradlá are a significant geological and paleontological site. It contains a large number of fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas, including ammonites, belemnites, oysters, posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolaria, and calpionella protists (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies inhabit the area: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, and the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Bradlá are a nature reserve (enviroportal.sk). They constitute the most prominent and highest rocky ridge in Slovakia (550 – 830 meters above sea level). The limestone massif originates from the Jurassic period (spoznaj.eu).

The oldest traces of human presence in this area date back to the late Neolithic and early Bronze Age. Stone tools have been found on Chmeľová and in the saddle between Biely Vrch and Diel. More significant settlement is dated to the late Bronze Age, with people of the Lusatian urnfield culture. They left behind burial sites and cremation graves, sometimes covered with mounds. Traces of settlements have also been found. Later settlements belong to the Púchov culture. Slavic ancestors left significant traces, with iron objects found in the Medziskalie site dating from the 9^th to the early 10^th century – scythes, shears, rakes, hoes, sickles, tongs, drills, double-edged knives, and axes. The construction of the medieval castle began in the 13^th century. By the end of the 13^th century, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belonged to Ctibor of Ctiborice. Until its demise in 1707, the castle changed hands many times.

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

03/01/202307/03/2024 skala

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné skaly a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km² v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej doliny panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov “Polwsy” zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri obce sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km² area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14^th century (Wikipedia). The name “Polwsy” likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska

10/06/202207/03/2024 skala

Oravská Lesná sa rozprestiera na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 800 metrov nad morom. Patrí medzi najchladnejšie miesta na Slovensku (Wikipedia). Rozloha obce je asi 65 km². Obec je zložená z viacerých osád, ktoré sa nachádzajú aj v okolitých kopcoch. Osady: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná existuje od 23.7.1731. Zakladateľom obce je gróf Juraj Erdödy mladší. Skutočným zakladateľom bol Ján Mutnianský, bol aj prvým richtárom Oravskej Lesnej, ktorá sa vtedy nazývala Erdöd. Obyvatelia používali názov Erdútka, čo sa používalo až do konca roka 1945 (oravskalesna.sk). V obci pôsobí folklórny súbor Fľajšovan, detský folklórny súbor Magurka, folklórne skupiny Fľajšovanček a Tanečník, ľudová hudba bratov Chudobovcov (oravskalesna.sk).

Zachovali sa tu mnohé tradície a remeslá – výroba syrových korbáčikov, pečenie vianočných oblátok a trubičiek, rezbárstvo, detský nábytok, pletené výrobky z papiera, výroba prírodných mydiel, bižutérie zo živice, maľba na hodváb, šperkárstvo, drotárstvo, maľovanie, výroba pečených čajov, dekorácií z látok, vypiľovanie z dreva (oravskalesna.sk). V roku 1919 bola dokončená výstavba lesnej železničky. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou (Wikipedia).

Oravská Lesná stretches across the Lesnianska Plain, the westernmost part of the Podbeskydska Highlands, at an altitude of around 800 meters above sea level. It is one of the coldest places in Slovakia (Wikipedia). The area ofthe village is about 65 km². The village consists of several settlements, which are also located in the surrounding hills. Settlements: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná has existed since July 23, 1731. The founder of the village was Count Juraj Erdödy the Younger. The real founder was Ján Mutnianský, who was also the first mayor of Oravska Lesna, which was then called Erdöd. The inhabitants used the name Erdútka, which was used until the end of 1945 (oravskalesna.sk). In the village, there is a folklore ensemble Fľajšovan, children’s folklore ensemble Magurka, folklore groups Fľajšovanček and Tanečník, folk music of the Chudobovci brothers (oravskalesna.sk).

Many traditions and crafts have been preserved here – production of cheese whips, baking of Christmas wafers and tubes, woodcarving, children’s furniture, paper products, production of natural soaps, resin jewelry, silk painting, jewelry making, wireworking, painting, baking of teas, fabric decorations, wood carving (oravskalesna.sk). In 1919, the construction of a forest narrow-gauge railway was completed. In 1925, a connecting track with the Kysucká Forest Railway was completed (Wikipedia).

Oravská Lesná sprawia wrażenie na Lesnianskiej Płaskowyżu, najbardziej na zachodnim krańcu Podbeskydskej Górskiej, na wysokości około 800 metrów nad poziomem morza. Jest to jedno z najchłodniejszych miejsc na Słowacji (Wikipedia). Powierzchnia wsi wynosi około 65 km². Wieś składa się z kilku osiedli, które znajdują się również na okolicznych wzgórzach. Osiedla: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná istnieje od 23.7.1731 roku. Założycielem wsi był hrabia Juraj Erdödy młodszy. Rzeczywistym założycielem był Ján Mutnianský, który był także pierwszym wójtem Oravskej Lesnej, która wtedy nosiła nazwę Erdöd. Mieszkańcy używali nazwy Erdútka, która była używana aż do końca 1945 roku (oravskalesna.sk). We wsi działa zespół folklorystyczny Fľajšovan, dziecięcy zespół folklorystyczny Magurka, grupy folklorystyczne Fľajšovanček i Tanečník, ludowa muzyka braci Chudobovcov (oravskalesna.sk).

Wiele tradycji i rzemiosł zostało tu zachowanych – wytwarzanie serowych batonów, pieczenie bożonarodzeniowych opłatków i rurki, rzeźbiarstwo, meble dziecięce, wyroby papierowe, produkcja naturalnych mydeł, biżuteria z żywicy, malowanie na jedwabiu, jubilerstwo, kowalstwo, malowanie, wypiekanie herbaty, dekoracje z tkanin, wycinanie drewna (oravskalesna.sk). W 1919 roku zakończono budowę leśnej kolei wąskotorowej. W 1925 roku ukończono połączenie z Kysucką leśną kolejową (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Babín

03/06/202207/03/2024 skala

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km² žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli “zamrznuté roky”, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Babín is a village in Orava, situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km² and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716 – 1718 were “frozen years” with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).

Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km² i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716 – 1718 były “zamrożonymi latami” z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).