Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2569

je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva . Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov , v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako . Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári,  (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať v prirodzenom prostredí. Svoju si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové domu majú malé – , slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – , v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, farinosa, , , , , . Živocíchy  arctos, , , čiže , vlk a (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of and is a landmark reservation of architecture. Since 1993, has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great , at an elevation of 718 meters above sea level (). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, , Primula auricula, alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Stavby, Fotografie, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7812

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer vznikol v roku 1930. Základný kameň bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. , , a  (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej , olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, a zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je – , ktorá je expozíciou Múzea Rómov na Slovensku (skonline.sk).

„The Open-Air Museum in is a exhibition located in , east of the town of Martin (). presents a portrayal of folk architecture, housing, and the way of life of our ancestors from the second half of the 19th and the half of the 20th century in the northwestern regions of – , , and , and later also (muzeum.sk). The initial concept for its construction emerged in 1930, and the foundation stone was laid in 1967. It was opened to the public in 1972 (muzeum.sk). Since 2004, it has been in year-round operation (Wikipedia). The area encompasses 143 structures on 15.5 hectares (skanzenmartin.sk). Since 1991, the museum regularly organizes events featuring demonstrations of traditional folk production, crafts, customs, and folklore, such as Michalský jarmok, Detská nedeľa, na dedine, and na dedine (skonline.sk).

Among the most notable buildings is the manor settlement from dating back to 1748. Other structures include a blacksmith workshop from , an oil mill from Oravský Veselý, a mountain hut and inn from , granaries, and potato pits from , Zuberca, and , a chapel from Bzín and , and an inn from Oravská Polhora built in 1811 (.com). The Catholic church from , constructed in 1792, the filagoria from , a carriage house from , and a building from representing Carpathian Germans from the area in the late 1930s are also part of this impressive collection. Additionally, there is Romano drom – The Road of the Roma, an exposition representing the Museum of Romani Culture in Slovakia (skonline.sk).“

Skanzen w Martinie to ekspozycja etnograficzna (muzeum.sk). Znajduje się w Jahodníckich hájoch, na wschód od miasta Martin (Wikipedia). Przedstawia obraz ludowej architektury, mieszkalnictwa i życia naszych przodków z okresu drugiej połowy XIX wieku i pierwszej połowy XX wieku z obszarów północno-zachodniej Słowacji – Orawy, Liptowa i Kysucy. Później również z Turca (muzeum.sk). Pierwsza koncepcja budowy powstała w 1930 roku. Kamień węgielny ekspozycji został położony w 1967 roku. Udostępniony został w 1972 roku (muzeum.sk). Od 2004 roku działa przez cały rok (Wikipedia). Na terenie znajduje się 143 obiekty na powierzchni 15,5 hektara (skanzenmartin.sk). Od 1991 roku muzeum regularnie organizuje wydarzenia z pokazami tradycyjnego rzemiosła ludowego, rzemiosł, zwyczajów i folkloru, takie jak Jarmark Michała, Dziecięca Niedziela, Boże Narodzenie na wsi i Wielkanoc na wsi (skonline.sk).

Do najbardziej niezwykłych budowli należy ziemianin usytuowany w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skansenie znajduje się warsztat kowalski z Suchej Hory, olejarnia z Oravského Veselého, huta i karczma z Oravskej Polhory, spichlerze i piwnice z Sedliackej Dubovej, Zubercy i Dłhej nad Oravou, kapliczka z Bzína i Krušetnice, karczma z Oravskej Polhory z 1811 roku (wordpress.com), kościół rzymskokatolicki z Rudna z 1792 roku, filagoria ze Slovenského Pravna, wozownia z Moškovca. Obiekt z Turčeka przedstawia Karpackich Niemców z okolic Kremnicy z końca lat 30. XX wieku. Częścią jest Romano drom – Droga Romów, która jest ekspozycją Muzeum Kultury Romów na Słowacji (skonline.sk).

,