Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Hory, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Smutná dolina

skala
Hits: 2417

 leží v závere Roháčskej doliny. Vedie ňou turistický chodník od Ťatliakovho jazera cez Smutné sedlo až do Žiaru. Spadajú do nej strmé severné  Plačlivého (Wikipedia). Pomenovanie tejto vzniklo základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka (Oskar Mažgút). Rastie tu , ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline (cezhory.sk). Na západnej strane doliny je vyvýšená plošina , na ktorej sa nachádzajú Roháčske plesá. Záver doliny tvorí ľadovcový kotol, lemovaný vrcholmi , a (mistopis.eu). Na spodnej strane sa nachádzajú veľké (treking.cz). Smutná dolina je súčasťou -u (mistopis.eu).

Smutná dolina is located at the end of . A tourist trail leads through from Ťatliakovo Lake via Smutné saddle all the way to . The steep northern walls of Plačlivé descend into it (). The name of this valley originates from its barrenness and lack of greenery due to the absence of a stream ( Mažgút). Alpine toadflax grows here, which is found in only in Smutná and Hlboká valleys (cezhory.sk). On the western side of the valley is the elevated plateau of Predné Zelené, where the lakes are located. The end of the valley forms a glacial cirque, bordered by the peaks of Tri kopy, Plačlivé, and Ostrý (mistopis.eu). At the lower side, there are large scree fields (.cz). Smutná dolina is part of TANAP (mistopis.eu).

Smutná dolina znajduje się na końcu Roháčskej doliny. Prowadzi przez nią szlak turystyczny od jeziora Ťatliakovo przez Smutné saddle aż do Žiaru. Do niej opadają strome północne ściany Plačlivého (Wikipedia). Nazwa tej doliny pochodzi od jej jałowości i braku zieleni z powodu braku strumienia (Oskar Mažgút). Rośnie tu lnica alpejska, która w Słowacji występuje tylko w dolinach Smutná i Hlboká (cezhory.sk). Po zachodniej stronie doliny znajduje się wyniesiony płaskowyż Predné Zelené, na którym znajdują się jeziora Roháče. Koniec doliny tworzy kocioł lodowcowy, otoczony szczytami Tri kopy, Plačlivé i Ostrý Roháč (mistopis.eu). Na dolnej stronie znajdują się duże pola piargów (treking.cz). Smutná dolina jest częścią TANAP (mistopis.eu).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Sedliacka Dubová

skala
Hits: 2577

leží severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km2.(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom  (Informačná tabuľa) a  (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality ( – dubovacolonorum.sk) nižšie do , kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a , ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk).  boli bratia , hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk). 

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla  (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk).

Sedliacka is located in the northern part of the Region, near Orava Castle (sedliackadubova.sk), at an elevation of 530 meters above sea level (). The village is currently inhabited by approximately 500 residents (sedliackadubova.sk) within an area of 11.65 km2 (Wikipedia). The written mention of the village dates back to 1397 (sedliackadubova.sk). In the village, there is a beautiful Gothic church, assumed to have been built between 1334 and 1397, initially under the name Dubowa Colonorum (Information board) and Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). However, the village gradually relocated from the Žiar locality (Hrádok – dubovacolonorum.sk) down to the Orava River valley, and the church gradually lost its significance. functionally ceased in 1880 with the construction of a new church in the village. The old church’s roof was even dismantled, and it naturally began to decay (dubovacolonorum.sk). Today, the ruins of this church dedicated to Saints Cosmas and Damian, patrons of doctors and pharmacists, stand above the village. The church’s premises also mention a school and rectory, but their exact location has not yet been identified (Information board). On the Hradište hill, there are ruins of a church from 1754 (oravaliptov.sk), the Church of Saints Cosmas and Damian (dubovacolonorum.sk). Saints Cosmas and Damian were physician brothers, preachers of the divine word, and martyrs born in Syria. In 303, pagan priests accused and beheaded the brothers. Later, Emperor Justinian built a basilica in their honor, and they became patrons of doctors, medics, and pharmacists. Currently, restoration work is underway on the small church, led by young volunteers (Information board). Prehistoric settlements of the Hallstatt culture from the 2nd to the 3rd century BCE have been preserved in these places (dubovacolonorum.sk).

Sedliacka Dubová leży na północy kraju żylińskiego, niedaleko zamku Orawskiego (sedliackadubova.sk), na wysokości 530 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Obec zamieszkuje obecnie około 500 mieszkańców (sedliackadubova.sk) na powierzchni 11,65 km2 (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1397 (sedliackadubova.sk). We wsi znajduje się piękny gotycki kościół, którego budowę przypuszcza się w latach 1334-1397, pierwotnie pod nazwą Dubowa Colonorum (Tablica informacyjna) i Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Jednakże wieś stopniowo przenosiła się z lokalizacji Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) w dół doliny rzeki Orawy, a kościół stopniowo tracił swoje znaczenie. Funkcjonalnie zakończył swoje istnienie w 1880 roku, wraz z wybudowaniem nowego kościoła we wsi. Z dachu starego kościoła zdjęto nawet dach, a on naturalnie zaczął podupadać (dubovacolonorum.sk). Obecnie, ponad wsią, znajdują się tego kościółka poświęconego św. Kosmasowi i Damianowi, patronom lekarzy i farmaceutów. W miejscu kościoła wymienia się także szkołę i plebanię, jednak ich dokładne położenie nie zostało jeszcze zidentyfikowane (Tablica informacyjna). Na wzgórzu Hradište znajdują się ruiny kościoła z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kościół Świętych Kosmasa i Damiana (dubovacolonorum.sk). Święci Kosmas i Damian byli braćmi lekarzami, głosicielami Słowa Bożego i męczennikami urodzonymi w Syrii. W 303 roku kapłani pogańscy oskarżyli i ścięli braci. Później cesarz Justynian wybudował im ku czci bazylikę, stając się patronami lekarzy, medyków i farmaceutów. Obecnie trwają prace restauracyjne przy małym kościele, prowadzone przez młodych ochotników (Tablica informacyjna). Osiedla prehistoryczne kultury halsztackiej z II-III w. p.n.. zachowały się w tych miejscach (dubovacolonorum.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2556

je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva . Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov , v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi ,  (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky v prirodzenom prostredí. Svoju si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové domu majú malé – , slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – , v ktorom je stála , tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej  (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. , farinosa, , , , , vulgaris. Živocíchy , , , čiže , vlk a (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of and is a landmark reservation of architecture. Since 1993, has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great , at an elevation of 718 meters above sea level (). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the half of the 15th century. It belonged to the Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).