Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 2526

leží vo východnej časti Liptovskej  pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je (Wikipedia). V meste Liptovská sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala , ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre , vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa).  je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
  • Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
  • Deputátne lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
  • Klasicistický rímsko-katolícky bol postavený v roku 1790.
  • Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
  • Kamenná skulptúra ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
  • Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
  • Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
  • Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej . Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
  • Drevené z jaseňového dreva, Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
  • Pamätník „“ bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu , vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je z Liptovského Mikuláša.
  • je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
  • bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom .

The town is located in the eastern part of the Basin at the confluence of the and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of ​​18.32 km2, is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree , characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the -Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

  • Evangelical church and prayer house building, the work of , completed in 1943.
  • The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
  • Deputies‘ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18th century.
  • The classicist Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
  • The first forestry school in Hungary was built in 1800.
  • The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the family of stonecutters from the village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
  • The tomb of and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
  • The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19th century.
  • The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
  • Wooden sculptures made of ash wood, the works of from Liptovský Hrádok, Siváň from , and Stan Ondrík from .
  • The „Meeting of Armies“ monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18th Army of the 4th Ukrainian Front, and the 1st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from .
  • The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
  • The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2556

je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva . Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov , v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako . Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi ,  (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto Vlkolínca môžu obdivovať v prirodzenom prostredí. Svoju si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové domu majú malé – , slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – , v ktorom je stála , tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. sídli v budove bývalej  (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. , , auricula, alpina, , Cypripedium calceolus, vulgaris. Živocíchy  arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže , vlk a (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of and is a landmark reservation of architecture. Since 1993, has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great , at an elevation of 718 meters above sea level (). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the half of the 15th century. It belonged to the Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, , , Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes , Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie, Myjavské obce

Hrachovište – krajina pod Plešivcom

skala
Hits: 3389

je obec Myjave. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1392 pod názvom (hrachoviste.sk). Významný je barokový rímsko-katolícky z 18. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Nad obcou je hora . Prekvitalo tu v minulosti (hrachoviste.sk). Obec leží na juhovýchode Myjavskej a v Čachtických vrchoch pri úpätí Malých Karpát v doline Jablonky. V roku 1715 tu bolo 51 . V súčasnosti má obec 738 obyvateľov (hrachoviste.sk). Kvôli záplavám bolo Hrachovište niekedy nazývané katolíckymi Benátkami. V 20. storočí žil v obci , ktorý sa dožil 116 rokov a bol nielen najstarším občanom -Uhorska, ale pravdepodobne aj Európy. K niektorým zaujímavým zvykom patrí, že na Luciu chodil poobliekaní za , obyčajne v bielom, po domoch s husími krídlami a oprašovali a ometali všetko, čo im prišlo pod ruku (hrachoviste.sk).

Hrachovište is a village near . The written mention of the village dates back to 1392 under the name Hrachowich (hrachoviste.sk). The notable structure is the Baroque Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary, dating from the 18th century (Source: Information Board). Above the village is the Plešivec mountain. Basket weaving thrived in the past (hrachoviste.sk). The village is located in the southeast of the Myjava Hills and in the Mountains at the foot of the Small Carpathians in the Valley. In 1715, there were 51 houses in the village. Currently, the village has 738 inhabitants (hrachoviste.sk). Due to floods, Hrachovište was sometimes called the Catholic . In the 20th century, Pavol Straka, who lived to be 116 years old, resided in the village. He was not only the oldest citizen of -Hungary but likely also of . As for interesting traditions, on St. Lucia’s Day, boys used to dress up as girls, usually in white, with goose wings, and went from house to house dusting and sweeping everything in sight (hrachoviste.sk).