Akvaristika

Čo obnáša akvaristika

Hits: 7129

Čo všet­ko zna­me­ná akva­ris­ti­ka? Pokú­sim sa krát­ko o tom napí­sať. Skú­se­nej­ší si urči­te dob­re pamä­tá­me aké to bolo, keď sme sa kedy­si dáv­no roz­hod­li cho­vať doma svo­je prvé rybič­ky. Pohnút­ky, kto­ré nás k tomu vied­li boli čas­to emo­tív­ne, čo bolo v kaž­dom prí­pa­de vhod­né, len­že išlo o živé tvo­ry, pre­to by sa nám vte­dy neja­ký roz­um hodil. Skú­se­nej­ších akva­ris­tov mož­no zauj­me môj pohľad, kto­rý má sna­hu byť objek­tív­ny, inšpi­ru­jú­ci a zro­zu­mi­teľ­ný. Foto­gra­fie pou­ži­té v tom­to člán­ku ilus­tru­jú výsled­ky sna­že­nia mno­hých akva­ris­tov a sú záro­veň aj názor­ným prí­kla­dom rôz­ne­ho úče­lu nádr­ží – od funkč­né­ho až po estetické.

Tak, poď­me na to ! :-)). Pred­stav­me si situ­áciu: chcem akvá­ri­um, Čo ďalej? . Nezá­le­ží na veku, vždy je fajn, ak pozná­me prob­le­ma­ti­ku, čiže ak nás napad­ne mať doma kúsok prí­ro­dy, je dôle­ži­té sa tou­to myš­lien­kou váž­ne zaobe­rať. Tre­ba si uve­do­miť, že to nie je hrač­ka, ale­bo vec, kto­rá sa pou­ži­je a môže sa zaho­diť – ryby, vod­né rast­li­ny, kre­ve­ty, sli­má­ky, napo­kon aj mik­ro­or­ga­niz­my v akvá­riu sú živé tvo­ry, kto­ré je nut­né si vážiť a chrá­niť ich. Pek­né fareb­né rybič­ky sa páčia asi kaž­dé­mu a nevi­dím na tom nič zlé ten­to vzťah roz­ví­jať. Mla­dý akva­ris­ta by mal roz­ví­jať svoj obdiv voči rybám, vod­ným rast­li­nám, prí­pad­ne voči akvá­riu ako cel­ku aj v jeho jed­not­li­vos­tiach. To zna­me­ná, že tre­ba cho­diť do rôz­nych akva­ris­tic­kých obcho­dov, prí­pad­ne tí šťast­nej­ší môžu zájsť ku cho­va­te­ľo­vi. Neod­po­rú­čam sa prí­liš spo­lie­hať na Inter­net. Nabá­dam k tomu, aby sa náš obdiv neorien­to­val len na neja­kú čer­ve­nú“, ale­bo mod­rú rybič­ku”, ale aby prí­pad­ný adept zís­kal aspoň tro­chu pre­hľad. Náv­šte­va zoolo­gic­kej ale­bo bota­nic­kej záh­ra­dy je vhod­ná, pokoj­ne aj takej, kde vôbec akvá­ria nie sú – mys­lím si, že ak člo­vek pre­ja­vu­je cit voči rybám, urči­te sa pre­ja­ví aj voči iným zvie­ra­tám. Odpo­rú­čam napr. ZOO Leš­ná, Tro­pi­ká­rium Buda­pešť, ZOO Buda­pešť, Arbo­ré­tum Tesár­ske Mly­ňa­ny. V prí­pa­de, že záu­jem zotr­vá, prí­pad­ne sa pre­hĺbi a poten­ciál­ny akva­ris­ta bude násto­jiť na akvá­riu aj vo svo­jej domác­nos­ti, poob­ze­ral by som sa po infor­má­ciách. Sia­hol by som v prvom rade po kla­sic­kej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re, v kaž­dom prí­pa­de aj po neja­kej star­šej. Nepo­kla­dám za vhod­né poslúch­nuť tren­dy moder­nej akva­ris­ti­ky, prí­pad­ne obchod­ný záu­jem pre­daj­cu akva­ris­tic­kej tech­ni­ky a nakú­piť výkon­né a zázrač­né“ tech­nic­ké a iné pomôc­ky. Pýta­te sa pre­čo? Tech­ni­ka je pokro­či­lá a výkon­ná, ale zvá­dza k tomu, aby sa člo­vek neza­obe­ral tým, ako fun­gu­je. Okrem toho, prí­pad­né prvot­né neús­pe­chy pri dra­hej tech­ni­ke vedia pôso­biť dep­ri­mu­jú­co. Mno­hé pomôc­ky sú skôr bež­ca­mi na dlhé tra­te” – napr. von­kaj­ší fil­ter je výbor­ná vec, ale poriad­ne fun­gu­je po pomer­ne dlhej dobe. Nie­kto­ré iné pomôc­ky majú mať naopak opač­ný úči­nok – majú za úlo­hu veľ­mi rých­lo dostať akvá­ri­um do dob­ré­ho sta­vu – nie som vôbec zás­tan­com tých­to super vodi­čiek a super urých­ľo­va­čov. Pri­rov­nal by som to napr. k postu­pu v prá­ci – veľa naj­mä mla­dých ľudí chce byť čo naj­rých­lej­šie mana­žér­mi, ale nič poriad­ne neve­dia uro­biť. Aj v akva­ris­ti­ke je lep­šie začí­nať od začiat­ku, všet­ko si trpez­li­vo pre­žiť, poro­zu­mieť a potom neskôr pokoj­ne prejsť ku drah­šej výkon­nej technike.

Rád by som pri­po­me­nul, že dob­rá kni­ha sa nemu­sí nut­ne nachá­dzať v kníh­ku­pec­tve, ani v akva­ris­tic­kom obcho­de. A nemu­sí sa hneď kupo­vať – kni­hy sa dajú poži­čať v kniž­ni­ciach – a trú­fam si pove­dať, že výber tam bude väč­ší a asi aj kva­lit­nej­ší. Osob­ne by som odpo­rú­čal nájsť neja­kú kni­hu od Sta­ni­sla­va Fran­ka, Rufol­fa Zuka­la, Zdeň­ka Dra­ho­tuš­ské­ho, či Jin­dři­cha Nová­ka. Dneš­né kni­hy plné krás­nych fotiek by som skôr odpo­ru­čil pre prvú fázu, kto­rú som vyš­šie spo­me­nul – pre fázu obdi­vo­va­nia. V kaž­dom prí­pa­de by som však s infor­má­cia­mi nakla­dal opatr­ne. Ak nemá­te skú­se­nos­ti, je ťaž­ké posú­diť, či je zdroj infor­má­cií vhod­ný. Čo sa týka Inter­ne­tu, tak je to médium veľ­mi širo­ké, ale zväč­ša veľ­mi nese­ri­óz­ne. Posky­tu­je nesku­toč­né množ­stvo infor­má­cií, aj množ­stvo kva­lit­ných, a inde sa nevys­ky­tu­jú­cich, ale tre­ba odde­liť zrno od pliev, nuž a s tým má istot­ne začia­toč­ník prob­lém. Tým­to chcem upo­zor­niť, že netre­ba veriť kaž­dé­mu zdro­ju, je vhod­né si vždy infor­má­cie pre­ve­riť. Dovo­lil by som si odpo­ru­čiť jeden zdroj, o kto­rom som pre­sved­če­ný, že je skve­lý, prav­da je orien­to­va­ný skôr pre pokro­či­lé­ho záu­jem­cu a je v anglič­ti­ne – www​.fish​ba​se​.com V prí­pa­de, že sa podoz­ve­dá­te, čo bude­te potre­bo­vať, tak môže­te pri­stú­piť ku rea­li­zá­cii svoj­ho plá­nu. Bude tre­ba nut­ne riešiť:

Kaž­do­pád­ne vám pomô­žu infor­má­cie na tých­to strán­kach. Mož­no to celé znie zlo­ži­to, ale dá sa to cel­kom ľah­ko zvlád­nuť. Netre­ba si z toho robiť ťaž­kú hla­vu, skôr je vhod­né mať vôľu a chuť, vaše pek­né akvá­ri­um, a zdra­vé ryby sa vám potom za to urči­te poďa­ku­jú. Pres­ne tak, ako je vidieť na pou­ži­tých foto­gra­fiách. Želám veľa úspe­chov vo vašich akva­ris­tic­kých chodníčkoch.


What does aqu­arium kee­ping mean? I will try to wri­te brief­ly about it. More expe­rien­ced hob­by­ists sure­ly remem­ber how it was when they deci­ded to keep the­ir first fish at home long ago. The moti­va­ti­ons that led us to this were often emo­ti­onal, which was suitab­le in any case, but the­se were living beings, so some kno­wled­ge would have been use­ful. More expe­rien­ced hob­by­ists might be inte­res­ted in my per­spec­ti­ve, which aims to be objec­ti­ve, ins­pi­ring, and unders­tan­dab­le. The pho­tos used in this artic­le illu­stra­te the results of the efforts of many hob­by­ists and ser­ve as a demon­stra­ti­ve exam­ple of the vari­ous pur­po­ses of tanks – from func­ti­onal to aesthetic.

So, let’s get to it! :-)) Let’s ima­gi­ne the situ­ati­on: I want an aqu­arium, wha­t’s next? It does­n’t mat­ter what age you are; it’s alwa­ys good to be fami­liar with the issue. If the idea of having a pie­ce of natu­re at home cros­ses your mind, it’s essen­tial to take this thought seri­ous­ly. One needs to rea­li­ze that it’s not a toy or an item that can be used and dis­car­ded – fish, aqu­atic plants, shrimp, snails, and even mic­ro­or­ga­nisms in the aqu­arium are living beings that should be res­pec­ted and pro­tec­ted. Color­ful fish appe­al to almost eve­ry­o­ne, and I don’t see anyt­hing wrong with deve­lo­ping a rela­ti­ons­hip with them. A young hob­by­ist should cul­ti­va­te admi­ra­ti­on for fish, aqu­atic plants, and the aqu­arium as a who­le and its indi­vi­du­al com­po­nents. This means visi­ting vari­ous aqu­arium sto­res or, if luc­ky, bre­e­ders. I do not recom­mend rely­ing too much on the Inter­net. I encou­ra­ge cul­ti­va­ting admi­ra­ti­on not only for some red” or blue fish” but for the poten­tial ent­hu­siast to gain at least a bit of an over­view. Visi­ting a zoo or bota­ni­cal gar­den is suitab­le, even one wit­hout aqu­ariums. I belie­ve that if some­one sho­ws affec­ti­on for fish, it will mani­fest towards other ani­mals. I recom­mend pla­ces like ZOO Leš­ná, Tro­pi­ca­rium Buda­pest, ZOO Buda­pest, Arbo­re­tum Tesár­ske Mly­ňa­ny. If inte­rest per­sists, or dee­pens, and the poten­tial hob­by­ist insists on having an aqu­arium at home, I would look for infor­ma­ti­on. I would turn first to clas­si­cal aqu­arium lite­ra­tu­re, possib­ly somet­hing older. I don’t think it’s app­rop­ria­te to fol­low modern aqu­arium trends or the com­mer­cial inte­rest of an aqu­arium equ­ip­ment sel­ler, buy­ing power­ful and mira­cu­lous” tech­ni­cal tools. You may ask why? The tech­no­lo­gy is advan­ced and effi­cient, but it tempts peop­le not to del­ve into how it works. Besi­des, ini­tial fai­lu­res with expen­si­ve equ­ip­ment can be dis­cou­ra­ging. Many tools are more like marat­hon run­ners” – for exam­ple, an exter­nal fil­ter is an excel­lent thing, but it works well after a rela­ti­ve­ly long time. Some other tools are sup­po­sed to have the oppo­si­te effect – to get the aqu­arium into good con­di­ti­on very quick­ly – I am not a fan of the­se super con­duc­tors and acce­le­ra­tors. I would com­pa­re it, for exam­ple, to a care­er – many young peop­le want to beco­me mana­gers as quick­ly as possib­le, but they don’t know how to do anyt­hing pro­per­ly. Simi­lar­ly, in aqu­arium kee­ping, it’s bet­ter to start from the begin­ning, expe­rien­ce eve­ryt­hing patien­tly, unders­tand it, and later, if neces­sa­ry, move on to more expen­si­ve and effi­cient technology.

I would like to remind you that a good book does­n’t neces­sa­ri­ly have to be found in a books­to­re or an aqu­arium sto­re. It does­n’t even have to be bought right away – books can be bor­ro­wed from lib­ra­ries – and I dare say the selec­ti­on the­re will be more exten­si­ve and pro­bab­ly of bet­ter quali­ty. Per­so­nal­ly, I would recom­mend fin­ding a book by Sta­ni­slav Frank, Rufolf Zukal, Zde­něk Dra­ho­tuš­ský, or Jin­dřich Novák. I would recom­mend toda­y­’s books full of beau­ti­ful pho­tos for the first pha­se, which I men­ti­oned ear­lier – for the admi­ra­ti­on pha­se. In any case, I would hand­le infor­ma­ti­on care­ful­ly. If you don’t have expe­rien­ce, it’s chal­len­ging to jud­ge if the infor­ma­ti­on sour­ce is suitab­le. As for the Inter­net, it is a very bro­ad medium, but gene­ral­ly very untrust­wort­hy. It pro­vi­des an inc­re­dib­le amount of infor­ma­ti­on, inc­lu­ding many high-​quality ones that are not avai­lab­le else­whe­re, but one must sepa­ra­te the whe­at from the chaff, and this is undoub­ted­ly a prob­lem for begin­ners. I would like to point out that you should­n’t belie­ve eve­ry sour­ce; it’s alwa­ys advi­sab­le to veri­fy the infor­ma­ti­on. I would dare to recom­mend one sour­ce that I am con­vin­ced is excel­lent, alt­hough it is more suitab­le for advan­ced ent­hu­siasts and is in English – www​.fish​ba​se​.com If you learn what you need, you can pro­ce­ed to rea­li­ze your plan. You will ine­vi­tab­ly need to address:

  • Tank, its selec­ti­on, placement
  • Set­ting up the aquarium
  • Ligh­ting
  • Fil­tra­ti­on
  • Aqu­arium maintenance
  • Obtai­ning fish, plants, equ­ip­ment, materials

In any case, the infor­ma­ti­on on the­se pages will help you. It may all sound com­pli­ca­ted, but it can be hand­led quite easi­ly. Don’t stress about it; it’s bet­ter to have the will and desi­re, and your beau­ti­ful aqu­arium and healt­hy fish will sure­ly thank you for it. Exact­ly as seen in the used pho­tos. I wish you a lot of suc­cess in your aqu­arium endeavors.


Was bede­utet Aqu­aris­tik eigen­tlich? Ich wer­de ver­su­chen, kurz darüber zu sch­re­i­ben. Erfah­re­ne­re Aqu­aria­ner erin­nern sich sicher­lich daran, wie es war, als sie sich vor lan­ger Zeit ents­chie­den haben, ihre ers­ten Fis­che zu Hau­se zu hal­ten. Die Bewegg­rün­de, die uns dazu führ­ten, waren oft emo­ti­onal, was in jedem Fall ange­mes­sen war, aber es han­del­te sich um leben­de Wesen, daher wäre etwas Wis­sen nütz­lich gewe­sen. Erfah­re­ne­re Aqu­aria­ner könn­ten an mei­ner Per­spek­ti­ve inte­res­siert sein, die objek­tiv, ins­pi­rie­rend und vers­tänd­lich sein soll. Die in die­sem Arti­kel ver­wen­de­ten Fotos zei­gen die Ergeb­nis­se der Bemühun­gen vie­ler Aqu­aria­ner und die­nen als anschau­li­ches Beis­piel für die vers­chie­de­nen Zwec­ke von Aqu­arien – von funk­ti­onal bis ästhetisch.

Also, legen wir los! :-)) Stel­len Sie sich die Situ­ati­on vor: Ich möch­te ein Aqu­arium, wie geht es wei­ter? Es spielt kei­ne Rol­le, wie alt Sie sind; es ist immer gut, mit der Mate­rie ver­traut zu sein. Wenn Ihnen der Gedan­ke kommt, ein Stück Natur zu Hau­se zu haben, ist es wich­tig, sich ernst­haft mit die­sem Gedan­ken ause­i­nan­der­zu­set­zen. Man soll­te sich bewusst machen, dass es kein Spiel­ze­ug oder ein Gegens­tand ist, der ver­wen­det und weg­ge­wor­fen wer­den kann – Fis­che, Was­serpf­lan­zen, Gar­ne­len, Schnec­ken und sogar Mik­ro­or­ga­nis­men im Aqu­arium sind Lebe­we­sen, die res­pek­tiert und ges­chützt wer­den soll­ten. Bun­te Fis­che spre­chen fast jeden an, und ich sehe nichts Fals­ches daran, eine Bez­ie­hung zu ihnen auf­zu­bau­en. Ein jun­ger Aqu­aria­ner soll­te Bewun­de­rung für Fis­che, Was­serpf­lan­zen und das Aqu­arium als Gan­zes sowie für des­sen ein­zel­ne Bes­tand­te­i­le ent­wic­keln. Das bede­utet, vers­chie­de­ne Aqu­aris­tik­ges­chäf­te oder, wenn Glück vor­han­den ist, Züch­ter zu besu­chen. Ich emp­feh­le, sich nicht zu sehr auf das Inter­net zu ver­las­sen. Ich ermu­ti­ge dazu, Bewun­de­rung nicht nur für irgen­de­i­nen roten” oder blau­en Fisch” zu ent­wic­keln, son­dern damit der poten­ziel­le Ent­hu­siast zumin­dest einen Überb­lick gewinnt. Der Besuch eines Zoos oder Bota­nis­chen Gar­tens ist gee­ig­net, auch ohne Aqu­arien. Ich glau­be, dass, wenn jemand Zune­i­gung zu Fis­chen zeigt, sich dies auch bei ande­ren Tie­ren zeigt. Ich emp­feh­le Orte wie den Zoo Leš­ná, das Tro­pi­ca­rium Buda­pest, den Zoo Buda­pest, das Arbo­re­tum Tesár­ske Mly­ňa­ny. Wenn das Inte­res­se anhält oder ver­tieft wird und der poten­ziel­le Aqu­aria­ner darauf bes­teht, ein Aqu­arium zu Hau­se zu haben, wür­de ich nach Infor­ma­ti­onen suchen. Ich wür­de mich zuerst an die klas­sis­che Aqu­arien­li­te­ra­tur wen­den, mög­li­cher­we­i­se etwas Älte­res. Ich hal­te es nicht für ange­mes­sen, den moder­nen Aquarien-​Trends oder dem kom­mer­ziel­len Inte­res­se eines Ver­kä­u­fers von Aqu­aris­tik­ge­rä­ten zu fol­gen und leis­tungss­tar­ke und wun­der­ba­re” tech­nis­che Werk­ze­uge zu kau­fen. Du fragst dich viel­le­icht warum? Die Tech­no­lo­gie ist fortsch­ritt­lich und effi­zient, aber sie ver­le­i­tet die Men­schen dazu, sich nicht damit zu befas­sen, wie sie funk­ti­oniert. Außer­dem kön­nen anfän­gli­che Mis­ser­fol­ge mit teurer Aus­rüs­tung ent­mu­ti­gend sein. Vie­le Werk­ze­uge sind eher Lang­strec­ken­lä­u­fer” – zum Beis­piel ist ein exter­ner Fil­ter eine aus­ge­ze­ich­ne­te Sache, aber er funk­ti­oniert erst nach einer rela­tiv lan­gen Zeit rich­tig. Eini­ge ande­re Werk­ze­uge sol­len den entge­gen­ge­setz­ten Effekt haben – das Aqu­arium sehr schnell in einen guten Zus­tand zu ver­set­zen – ich bin kein Fan die­ser Super­le­i­ter und Besch­le­uni­ger. Ich wür­de es zum Beis­piel mit einer Kar­rie­re verg­le­i­chen – vie­le jun­ge Leute wol­len so schnell wie mög­lich Mana­ger wer­den, aber sie wis­sen nicht, wie sie etwas rich­tig machen sol­len. Eben­so ist es in der Aqu­aris­tik bes­ser, von vor­ne anzu­fan­gen, alles gedul­dig zu erle­ben, zu vers­te­hen und spä­ter, wenn nötig, zu teurer und leis­tungs­fä­hi­ger Tech­nik überzugehen.

Ich möch­te daran erin­nern, dass ein gutes Buch nicht unbe­dingt im Buc­hla­den oder im Aqu­aris­tik­ges­chäft zu fin­den sein muss. Es muss nicht ein­mal sofort gekauft wer­den – Bücher kön­nen in Bib­li­ot­he­ken aus­ge­lie­hen wer­den – und ich traue mich zu sagen, dass die Auswahl dort größer und wahrs­che­in­lich von bes­se­rer Quali­tät sein wird. Per­sön­lich wür­de ich emp­feh­len, ein Buch von Sta­ni­slav Frank, Rufolf Zukal, Zde­něk Dra­ho­tuš­ský oder Jin­dřich Novák zu fin­den. Heuti­ge Bücher vol­ler schöner Fotos wür­de ich eher für die ers­te Pha­se emp­feh­len, die ich oben erwähnt habe – für die Bewun­de­rungsp­ha­se. In jedem Fall wür­de ich mit Infor­ma­ti­onen vor­sich­tig umge­hen. Wenn Sie kei­ne Erfah­rung haben, ist es sch­wie­rig zu beur­te­i­len, ob die Infor­ma­ti­on­squ­el­le gee­ig­net ist. Was das Inter­net bet­rifft, ist es ein sehr bre­i­tes Medium, aber im All­ge­me­i­nen sehr unse­ri­ös. Es lie­fert eine unglaub­li­che Men­ge an Infor­ma­ti­onen, auch vie­le quali­ta­tiv hoch­wer­ti­ge, die ander­swo nicht zu fin­den sind, aber man muss die Spreu vom Wei­zen tren­nen, und das ist für Anfän­ger sicher­lich ein Prob­lem. Ich möch­te darauf hin­we­i­sen, dass man nicht jedem Quel­le glau­ben soll­te; es ist immer rat­sam, die Infor­ma­ti­onen zu über­prüfen. Ich wür­de es wagen, eine Quel­le zu emp­feh­len, von der ich über­ze­ugt bin, dass sie aus­ge­ze­ich­net ist, auch wenn sie eher für fort­gesch­rit­te­ne Ent­hu­sias­ten gee­ig­net ist und auf Englisch ist – www​.fish​ba​se​.com Wenn Sie heraus­fin­den, was Sie brau­chen, kön­nen Sie zur Umset­zung Ihres Plans über­ge­hen. Sie müs­sen zwangs­lä­u­fig fol­gen­de Punk­te klären:

- Tank, Auswahl, Platzierung
– Ein­rich­ten des Aquariums
– Beleuchtung
– Filtration
– Aquariumwartung
– Bes­chaf­fung von Fis­chen, Pflan­zen, Aus­rüs­tung, Material

In jedem Fall wird Ihnen die Infor­ma­ti­on auf die­sen Sei­ten hel­fen. Es mag alles kom­pli­ziert klin­gen, aber es kann ziem­lich ein­fach bewäl­tigt wer­den. Machen Sie sich kei­ne Sor­gen, es ist bes­ser, den Wil­len und den Wun­sch zu haben, und Ihr schönes Aqu­arium und gesun­de Fis­che wer­den Ihnen dafür sicher­lich dan­ken. Genau wie auf den ver­wen­de­ten Fotos. Ich wünsche

Ihnen viel Erfolg in Ihren aqu­aris­tis­chen Unternehmungen.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Dunaj

Hits: 4699

Dunaj pat­rí ku väč­ším rie­kam na svete.

V rám­ci rie­ky Dunaj sa pri Bra­ti­sla­ve nachá­dza úze­mie európ­ske­ho význa­mu Bra­ti­slav­ské luhy. Pred­sta­vu­je cen­né pozos­tat­ky zacho­va­ných luž­ných lesov pozdĺž Duna­ja na roz­lo­he 668.23 ha. Úze­mie luhov v Bra­ti­sla­ve má za sebou aj boha­tú vojen­skú his­tó­riu. Toto úze­mie, kedy­si zná­me ako súčasť Želez­nej opo­ny v prí­sne strá­že­nom hra­nič­nom páse, dnes nazý­va­me Zele­ným pásom, nakoľ­ko dlho­do­bým obme­dze­ním ľud­ských akti­vít tu dosta­li voľ­ný pries­tor prí­rod­né pro­ce­sy a vytvo­ri­li tak kus hod­not­nej prí­ro­dy. Tak­tiež sa tu nachá­dza­jú uni­kát­ne záso­by kva­lit­nej pit­nej vody, naj­roz­siah­lej­šie v celej stred­nej Euró­pe, a via­ce­ro vod­ných zdro­jov, kto­ré záso­bu­jú hlav­né mes­to a jeho oko­lie (broz​.sk). Luž­né lesy sú pome­nú­va­né ako zamok­re­né pra­le­sy mier­ne­ho pás­ma (Infor­mač­ná tabu­ľa)Úze­mie je pokry­té vŕbovo-​topoľovými a dubovo-​brestovo-​jaseňovými luž­ný­mi les­mi, ale aj pozos­tat­ka­mi lesoste­pí (broz​.sk). 

Nachá­dza­jú sa tu význam­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sto­ja­tých vôd a vod­ných tokov. Bút­ľa­vé stro­my a popa­da­né kme­ne obý­va množ­stvo živo­čí­chov. Má šesť čas­tí: prí­rod­nú rezer­vá­ciu Slo­van­ský ostrov v mest­skej čas­ti Devín. Je to ostrov obko­le­se­ný rame­nom Duna­ja – Devín­skym rame­nom. Chrá­ne­ný are­ál Sihoť leží na ostro­ve, z jed­nej stra­ny je obko­le­se­ný hlav­ným tokom Duna­ja a z dru­hej Kar­lo­ves­kým rame­nom – posled­ným voľ­ne tečú­cim rame­nom Duna­ja na Slo­ven­sku. Dyna­mi­ka tečú­cej vody tu umož­ňu­je vznik štr­ko­vých lavíc a kol­mých bre­hov, kto­ré pred­sta­vu­jú význam­né hniezd­ne a potrav­né bio­to­py pre via­ce­ré dru­hy vtá­kov. Na úze­mí ostro­va bola v roku 1882 vyko­pa­ná prvá stud­ňa a v roku 1886 spus­te­ná do pre­vádz­ky prvá mest­ská vodá­reň. Ostrov je pre verej­nosť sprí­stup­ne­ný len nie­koľ­ko­krát do roka (broz​.sk).

Chrá­ne­ný are­ál Peč­nian­sky les sa nachá­dza na mies­te býva­lé­ho dunaj­ské­ho ostro­va. Kedy­si tu mali Bra­ti­slav­ča­nia svo­je záh­ra­dy a ovoc­né sady, vo veľ­kom sa tu pes­to­va­li viš­ne, kto­ré posky­to­va­li mate­riál na výro­bu fajok a vychádz­ko­vých pali­čiek pre­slá­ve­ných aj za hra­ni­ca­mi. Nachá­dza sa tu aj malá zem­ná pev­nosť z čias napo­le­ón­skych vojen a nie­koľ­ko žele­zo­be­tó­no­vých bun­krov čes­ko­slo­ven­skej armá­dy. Výni­moč­ný je úsek bre­hu Duna­ja od rakús­kej hra­ni­ce po most Laf­ran­co­ni, kto­rý je neopev­ne­ný, na roz­diel od väč­ši­ny bre­hov Duna­ja na Slo­ven­sku. Chrá­ne­ný are­ál Soví les – leží na pra­vej stra­ne Duna­ja neďa­le­ko Prí­stav­né­ho mos­ta. Prí­rod­ná rezer­vá­cia Sta­rý háj je sta­rý dunaj­ský ostrov obko­le­se­ný rieč­nym rame­nom, v star­ších čas­tiach nado­bud­li poras­ty stro­mov pra­les­ný cha­rak­ter. Chrá­ne­ný are­ál Chor­vát­ske rame­no pred­sta­vu­je naj­za­cho­va­lej­ší úsek býva­lé­ho dunaj­ské­ho rame­na s pri­ľah­lým luž­ným lesom medzi Dol­no­zem­skou ces­tou a dunaj­skou hrá­dzou (broz​.sk).

V 80-​tych rokoch 20. sto­ro­čia dochá­dza­lo na slo­ven­skom úse­ku Duna­ja ku pokle­su hla­di­ny pod­zem­ných vôd, kto­ré spô­so­bo­va­lo naj­mä nad­mer­ná ťaž­ba štr­ku v súvis­los­ti s vod­ný­mi die­la­mi u nás a v Rakús­ku. Násled­kom toho sa zní­ži­la kva­li­ta luž­ných lesov, zača­li vysy­chať a nastal pre­chod ku sucho­mil­nej­ším spo­lo­čen­stvám. Navy­še dochá­dza­lo ku nahrá­dza­niu pôvod­ných dre­vín, nepô­vod­ný­mi rých­lo­ras­tú­ci­mi. Luž­né lesy sú limi­to­va­né vyso­kou hla­di­nou pod­zem­nej vody, mäk­ký lúh dokon­ca peri­odic­ký­mi zápla­va­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

V mäk­kom lúhu ras­tú vŕby, napr. Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, topo­le Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. V tvrdom lúhu jasň Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia, bres­ty Ulmus minor, U. lae­vis, dub Quer­cus robur, Padus avium, Vibur­num lan­ta­na, Swi­da san­gu­inea. V bylin­nom pod­ras­te ras­tie napr. Gal­lium palus­tre, Lysi­ma­chia vul­ga­ris, Ment­ha aqu­ati­ca, Lyth­rum sali­ca­ria, Calys­te­gia sepium, Calt­ha palus­tris, Carex ripa­ria (Infor­mač­ná tabuľa).

Dunaj pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia IBAMnož­stvo dru­hov vtá­kov využí­va rame­ná aj samot­ný tok Duna­ja, počet­ne sa tu zhro­maž­ďu­jú husi, volav­ky, kor­mo­rá­ny, potáp­ky, čaj­ky, labu­te a kači­ce. Hniez­diť by tu moh­li volav­ka Egret­ta gar­zet­ta, orliak mor­ský Helia­e­tus albi­cil­la, haja Mil­vus mig­rans, vod­né vtá­ky Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Trin­ga tota­nus. Vysky­tu­je sa tu napr. bobor Cas­tor fiber, mlok Tri­tu­rus vul­ga­ris, a T. dob­ro­gi­cus, ros­nič­ka Hyla arbo­rea, žaby Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis, Pelo­ba­tes fus­cus, užov­ka Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma, množ­stvo dru­hov motý­ľov, chro­bá­kov, hmy­zu, neto­pie­rov, rýb a iných živo­čí­chov (Infor­mač­ná tabuľa).


The Danu­be is one of the lar­ger rivers in the world.

Wit­hin the Danu­be River, near Bra­ti­sla­va, lies the ter­ri­to­ry of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce cal­led Bra­ti­sla­va Flo­odp­lains (Bra­ti­slav­ské luhy). It repre­sents valu­ab­le rem­nants of pre­ser­ved ripa­rian forests along the Danu­be, cove­ring an area of 668.23 hec­ta­res. The flo­odp­lain area in Bra­ti­sla­va has a rich mili­ta­ry his­to­ry, once kno­wn as part of the Iron Cur­tain in a strict­ly guar­ded bor­der zone. Today, it is refer­red to as the Gre­en Belt, as long-​term res­tric­ti­ons on human acti­vi­ties have allo­wed natu­ral pro­ces­ses to take pla­ce, cre­a­ting a pie­ce of valu­ab­le natu­re. The area also holds uni­que resour­ces of high-​quality drin­king water, the most exten­si­ve in Cen­tral Euro­pe, and seve­ral water sour­ces supp­ly­ing the capi­tal and its sur­roun­dings. The flo­odp­lain forests are cha­rac­te­ri­zed as wet­land pri­me­val forests of the tem­pe­ra­te zone.

The­re are sig­ni­fi­cant plant com­mu­ni­ties of stan­ding water and water­cour­ses in the area. Vari­ous ani­mals inha­bit the wil­low tre­es and fal­len trunks. The ter­ri­to­ry con­sists of six parts: the natu­re reser­ve Slo­van­ský ostrov in the Devín dis­trict, Sihoť pro­tec­ted area loca­ted on an island sur­roun­ded by the main flow of the Danu­be, Sta­rý háj natu­ral reser­ve, Peč­nian­sky les pro­tec­ted area, Soví les pro­tec­ted area, and Chor­vát­ske rame­no pro­tec­ted area.

In the 1980s, the­re was a dec­li­ne in the groun­dwa­ter level on the Slo­vak stretch of the Danu­be due to exces­si­ve gra­vel mining rela­ted to water mana­ge­ment works in Slo­va­kia and Aus­tria. This led to a dec­re­a­se in the quali­ty of ripa­rian forests, cau­sing them to dry out and trans­i­ti­on to more xerop­hi­lous com­mu­ni­ties. Addi­ti­onal­ly, the ori­gi­nal tre­es were being repla­ced by non-​native fast-​growing spe­cies. Flo­odp­lain forests are limi­ted by a high groun­dwa­ter level, soft flo­odp­lain even expe­rien­ces peri­odic floods.

The soft flo­odp­lain hosts wil­lo­ws such as Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, and pop­lars like Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In the hard flo­odp­lain, ash tre­es (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), elms (Ulmus minor, U. lae­vis), oaks (Quer­cus robur), bird cher­ry (Padus avium), guel­der rose (Vibur­num lan­ta­na), and dogwo­od (Swi­da san­gu­inea) thri­ve, among others.

The Danu­be is recog­ni­zed as an Impor­tant Bird Area (IBA). Vari­ous bird spe­cies use the river bran­ches and the Danu­be itself. Gee­se, herons, cor­mo­rants, gre­bes, gulls, swans, and ducks gat­her in sig­ni­fi­cant num­bers. Poten­tial nesting birds inc­lu­de the litt­le egret (Egret­ta gar­zet­ta), white-​tailed eag­le (Helia­e­tus albi­cil­la), red kite (Mil­vus mig­rans), litt­le bit­tern (Ixob­ry­chus minu­tus), com­mon tern (Ster­na hirun­do), and reds­hank (Trin­ga tota­nus). Ani­mals like the Euro­pe­an bea­ver (Cas­tor fiber), newts (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), tree frog (Hyla arbo­rea), vari­ous spe­cies of frogs, toads, sna­kes (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), nume­rous but­terf­ly spe­cies, beet­les, insects, bats, fish, and other wild­li­fe are pre­sent in the area.


Die Donau gehört zu den größe­ren Flüs­sen der Welt.

Im Rah­men der Donau, in der Nähe von Bra­ti­sla­va, liegt das Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung namens Bra­ti­sla­va­er Auen (Bra­ti­slav­ské luhy). Es stellt wer­tvol­le Über­res­te erhal­te­ner Auen­wäl­der entlang der Donau auf einer Flä­che von 668,23 Hek­tar dar. Das Auen­land in Bra­ti­sla­va hat eine rei­che Mili­tär­ges­chich­te, einst bekannt als Teil des Eiser­nen Vor­hangs in einer streng bewach­ten Grenz­zo­ne. Heute wird es als Grün­gür­tel bez­e­ich­net, da langf­ris­ti­ge Ein­sch­rän­kun­gen für men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten natür­li­chen Pro­zes­sen Raum gege­ben haben und so ein wer­tvol­les Stück Natur ents­tan­den ist. Das Gebiet beher­bergt auch ein­zi­gar­ti­ge Res­sour­cen für hoch­wer­ti­ges Trink­was­ser, das umfan­gre­ichs­te in Mit­te­le­uro­pa, sowie meh­re­re Was­se­rqu­el­len, die die Haupts­tadt und ihre Umge­bung ver­sor­gen. Die Auen­wäl­der wer­den als Feucht­wal­dur­wäl­der der gemä­ßig­ten Zone charakterisiert.

Es gibt bede­uten­de Pflan­zen­ge­me­in­schaf­ten ste­hen­der Gewäs­ser und Was­ser­lä­u­fe in der Gegend. Vers­chie­de­ne Tie­re bewoh­nen die Wei­den­bä­u­me und umge­fal­le­nen Baum­stäm­me. Das Gebiet bes­teht aus sechs Tei­len: dem Naturs­chutz­ge­biet Slo­van­ský ostrov im Stadt­te­il Devín, dem Naturs­chutz­ge­biet Sihoť auf einer von der Haupts­trömung der Donau umge­be­nen Insel, dem Natur­re­ser­vat Sta­rý háj, dem Naturs­chutz­ge­biet Peč­nian­sky les, dem Naturs­chutz­ge­biet Soví les und dem Naturs­chutz­ge­biet Chor­vát­ske rameno.

In den 1980er Jah­ren gab es auf dem slo­wa­kis­chen Abschnitt der Donau einen Rück­gang des Grun­dwas­ser­spie­gels aufg­rund über­mä­ßi­ger Kies­ge­win­nung im Zusam­men­hang mit Was­ser­baup­ro­jek­ten in der Slo­wa­kei und Öster­re­ich. Dies führ­te zu einer Abnah­me der Quali­tät der Auen­wäl­der, die dazu führ­te, dass sie aus­trock­ne­ten und zu xerop­hi­len Geme­in­schaf­ten über­gin­gen. Darüber hinaus wur­den die urs­prün­gli­chen Bäu­me durch nicht hei­mis­che, schnell wach­sen­de Arten ersetzt. Auen­wäl­der sind durch einen hohen Grun­dwas­ser­spie­gel beg­renzt, der wei­che Auen erlebt sogar peri­odis­che Überschwemmungen.

Die wei­che Aue beher­bergt Wei­den wie Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra und Pap­peln wie Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In der har­ten Aue gede­i­hen Eschen (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), Ulmen (Ulmus minor, U. lae­vis), Eichen (Quer­cus robur), Vogel­kirs­che (Padus avium), Schne­e­ball (Vibur­num lan­ta­na) und Har­trie­gel (Swi­da san­gu­inea), unter anderem.

Die Donau ist als Impor­tant Bird Area (IBA) aner­kannt. Vers­chie­de­ne Voge­lar­ten nut­zen die Flus­sar­me und die Donau selbst. Gän­se, Rei­her, Kor­mo­ra­ne, Lap­pen­tau­cher, Möwen, Sch­wä­ne und Enten ver­sam­meln sich in sig­ni­fi­kan­ter Zahl. Mög­li­che Brut­vögel sind der Sei­den­re­i­her (Egret­ta gar­zet­ta), der See­ad­ler (Helia­e­tus albi­cil­la), der Rot­mi­lan (Mil­vus mig­rans), der Zwer­gro­hr­dom­mel (Ixob­ry­chus minu­tus), die Fluss­se­esch­wal­be (Ster­na hirun­do) und der Rots­chen­kel (Trin­ga tota­nus). Tie­re wie der Euro­pä­is­che Biber (Cas­tor fiber), Mol­che (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), Laubf­rosch (Hyla arbo­rea), vers­chie­de­ne Arten von Frös­chen, Kröten, Sch­lan­gen (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), zahl­re­i­che Sch­met­ter­ling­sar­ten, Käfer, Insek­ten, Fle­der­mä­u­se, Fis­che und ande­re Wild­tie­re sind in der Gegend präsent.


A Duna a világ nagy­obb foly­ói közé tartozik.

A Duna kere­té­ben, Pozso­ny­tól nem mess­ze, a Bra­ti­slav­ské luhy nevű euró­pai jelen­tősé­gű terület talál­ha­tó. Ez egy érté­kes marad­vá­ny­o­kat megőr­ző árté­ri erdőket tar­tal­ma­zó terület a Duna men­tén 668,23 hek­tá­ros terüle­ten. A pozso­nyi árté­ri terület gaz­dag kato­nai tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, egy­kor a Vas­füg­göny rés­ze­ként volt ismert, egy szi­go­rú­an őrzött hatá­röve­zet rés­ze­ként. Ma Zöld övnek hív­ják, mivel a hoss­zú távú embe­ri tevé­ke­ny­sé­gek kor­lá­to­zá­sa lehe­tővé tet­te a ter­més­ze­tes foly­ama­tok­nak a tér­ny­erést, és így érté­kes ter­més­ze­ti terület ala­kult ki. A terület egy­edülál­ló for­rá­so­kat is tar­tal­maz jó minősé­gű ivó­víz, a Közép-​Európában leg­na­gy­obb men­ny­i­ség­ben, vala­mint szá­mos víz­be­fo­ly­ás, ame­ly ellát­ja a fővá­rost és kör­ny­é­két. Az árté­ri erdőket a mér­sé­kelt éghaj­la­ti öve­zet moc­sá­ri erdőjé­nek nevezik.

A terüle­ten jelen­tős álló­ví­zi és víz­fo­ly­á­sok élő növé­ny­közös­sé­gei talál­ha­tók. A füze­sek és a ledőlt törz­sek ott­hont adnak szá­mos állat­nak. A terület hat rész­ből áll: a Slo­van­ský ostrov ter­més­zet­vé­del­mi terület a Deví­ni város­rész­ben, a Sihoť ter­més­zet­vé­del­mi terület, ame­ly­et a Duna fő áram­la­ta és a Kar­lo­ves­ký ága vesz kör­be, a Sta­rý háj ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Peč­nian­sky les ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Soví les ter­més­zet­vé­del­mi terület és a Chor­vát­ske rame­no ter­més­zet­vé­del­mi terület.

A 80-​as évek­ben a Duna szlo­vá­kiai sza­kas­zán a talaj­vízs­zint csök­ke­né­se volt tapasz­tal­ha­tó a túl­zott kavics­bá­ny­ás­zat miatt, ame­ly az oszt­rá­kors­zá­gi és szlo­vá­kiai vízé­pí­té­si pro­jek­tek­kel volt öss­ze­füg­gés­ben. Ez a foly­amat csök­ken­tet­te az árté­ri erdők minősé­gét, ami szá­ra­zab­bá vált és xero­fit közös­sé­gek­ké ala­kult át. Emel­lett az ere­de­ti fákat nem ősho­nos, gyor­san növő fajok vál­tot­ták fel. Az árté­ri erdőket a magas talaj­vízs­zint kor­lá­toz­za, a lágy ártér akár idős­za­kos ára­dá­sok­nak is kitett.

A lágy árté­ren fűz­fák, pél­dá­ul a Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, és nyá­rak, pél­dá­ul a Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens, növe­ked­nek. A kemé­ny árté­ren kőris (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), szil­va (Ulmus minor, U. lae­vis), töl­gy (Quer­cus robur), madárc­se­resz­nye (Padus avium), kőris (Vibur­num lan­ta­na) és haj­nal­ka (Swi­da san­gu­inea) is található.

A Duna az Impor­tant Bird Area (IBA) elne­ve­zést vise­li. Külön­böző madár­fa­jok hasz­nál­ják a foly­óá­ga­kat és magát a Dunát. Lúdak, kóc­sa­gok, kor­mo­rá­nok, búvá­rok, sirá­ly­ok, hat­ty­úk és kac­sák jelen­tős szám­ban gyűl­nek öss­ze. Lehet­sé­ges köl­tőma­da­rak a kis kóc­sag (Egret­ta gar­zet­ta), a fehér­há­tú ten­ge­ri sas (Helia­e­tus albi­cil­la), a vörös kánya (Mil­vus mig­rans), a búbos vöc­sök (Ixob­ry­chus minu­tus), a par­ti csér (Ster­na hirun­do) és a piros­lá­bú szárc­sa (Trin­ga tota­nus). Az álla­tok között sze­re­pel a hód (Cas­tor fiber), a sza­la­man­dra (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), az euró­pai fában­ca (Hyla arbo­rea), a békák külön­böző fajai, a sügér (Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis), a bar­na sik­ló (Natrix natrix), a sima sik­ló (Elap­he lon­gis­si­ma), szá­mos lep­ke­faj, boga­rak, rova­rok, dene­vé­rek, halak és egy­éb vadvilág.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Győr – starobylé, živé, slobodné a kráľovské mesto

Hits: 3475

Győr sa nachá­dza seve­ro­zá­pa­de Maďar­ska. Slo­ven­ský názov pre Győr je Ráb, nemec­ký Raab, latinc­ký Arre­bo­na. Je vzdia­le­ný 65 km od Bra­ti­sla­vy a 10 km od slo­ven­ských hra­níc. Je žup­ným mes­tom župy Győr-​Moson-​Sopron. Mes­to malo do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia pre­važ­ne nemec­kých oby­va­te­ľov. Od roku 1009 je síd­lom Ráb­skej die­cé­zy (Wiki­pe­dia). Na 174.62 km2 tu žije tak­mer 130 000 oby­va­te­ľov. K náras­tu počtu oby­va­te­ľov doš­lo naj­mä po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny do roku 1980. Leží v nad­mor­skej výš­ke 108 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG).

Je to sta­ro­by­lé živé mes­to. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo ume­lec­kých pamia­tok, ich počtom sa radí na dru­hé mies­to v Maďar­sku. Ale je aj fes­ti­va­lo­vým mes­tom, Sta­ré mes­to je lau­re­átom európ­skej ceny ochra­ny pamia­tok. Cez mes­to tečú tri rie­ky (gyor​.hu). Naj­star­šiu časť mes­ta pred­sta­vu­je Kapi­tul­ný vrch (Káptalan-​domb), kde sto­jí bis­kup­ská kated­rá­la – bazi­li­ka, kto­rá má román­ske zákla­dy z 11. sto­ro­čia (Ale­na Ilčí­ko­vá). V gotic­kej kapl­n­ke svä­té­ho Ladi­sla­va sa nachá­dza vrchol­né die­lo uhor­ské­ho stre­do­ve­ké­ho zlat­níc­ke­ho ume­nia, pozlá­te­ná strie­bor­ná hel­ma svä­té­ho Ladi­sla­va (aktu​al​ne​.cz). V mes­te sú aj kúpe­le s lie­či­vou ter­mál­nou vodou (Richard Šedý).

Prvé osíd­le­nie na mies­te dneš­né­ho Győru je z pra­ve­ku. Osíd­le­né bolo aj v dobe rím­skej. Prvé písom­né dokla­dy sú z obdo­bia Kel­tov, kto­rí mes­to pome­no­va­li Arra­bo­na. V 6. sto­ro­čí úze­mie osíd­li­li Slo­va­nia (aktu​al​ne​.cz). Neskôr Lon­go­bar­di a Ava­ri, kto­rí tu vybu­do­va­li kru­ho­vú pev­nosť gyuru, z čoho je odvo­de­ný názov mes­ta Győr. Úze­mie bol v rokoch 880894 súčas­ťou Veľ­ko­mo­rav­skej ríše (Richard Šedý). Slo­va­nov v 9. a 10. sto­ro­čí napad­li Maďa­ri (aktu​al​ne​.cz). Maďa­ri opra­vi­li opus­te­nú rím­sku pev­nosť (Richard Šedý). V 13. sto­ro­čí mes­to napad­li Mon­go­li (aktu​al​ne​.cz) a v roku 1271 čes­ké voj­ská Pře­mys­la Ota­ka­ra II. (Wiki­pe­dia). V 16. sto­ro­čí mes­to pred Tur­ka­mi spá­lil miest­ny vojen­ský veli­teľ Kris­tóf Lam­bert (aktu​al​ne​.cz). Z tej­to doby je turec­ký názov pre mes­to Janik Kala – spá­le­né mes­to (Wiki­pe­dia). Po oslo­bo­de­ní bolo mes­to zno­vu vybu­do­va­né pomo­cou talian­skych archi­tek­tov v rene­sanč­nom a baro­ko­vom štý­le. V roku 1743 zís­ka­lo šta­tút slo­bod­né­ho krá­ľov­ské­ho mes­ta. Rast mes­ta však zasta­vi­li napo­le­on­ské voj­ny. Počas 2. sve­to­vej voj­ny sem boli depor­to­va­ní maďar­skí židia (aktu​al​ne​.cz). V mes­te sa vyrá­ba­li loko­mo­tí­vy a iná tech­ni­ka. Neskôr sa výro­ba pre­su­nu­la ďalej od mes­ta. Avšak, od roku 1994 v mes­te síd­li poboč­ka Audi AG, ktorá tu pre­vádz­ku­je tová­reň, vyrá­ba­jú sa tu špor­to­vé vozid­lá a množ­stvo typov ben­zí­no­vých moto­rov. V mar­ci 1945 bol, počas 2. sve­to­vej voj­ny, Győr tri dni bom­bar­do­va­ný spo­je­nec­ký­mi lie­tad­la­mi, čím zo 6 000 budov v mes­te zosta­lo iba asi 200 budov, ako­by zázra­kom prá­ve v his­to­ric­kom cen­tre mes­ta (Wiki­pe­dia).


Győr is loca­ted in nort­hwes­tern Hun­ga­ry. The Slo­vak name for Győr is Ráb, Ger­man Raab, Latin Arre­bo­na. It is 65 km away from Bra­ti­sla­va and 10 km from the Slo­vak bor­ders. It is the coun­ty seat of Győr-​Moson-​Sopron Coun­ty. Until the mid-​19th cen­tu­ry, the city had a pre­do­mi­nan­tly Ger­man popu­la­ti­on. Sin­ce 1009, it has been the seat of the Dioce­se of Győr (Wiki­pe­dia). Almost 130,000 peop­le live on 174.62 km². The popu­la­ti­on inc­re­a­sed main­ly after the end of World War II until 1980. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 108 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG).

Győr is an ancient vib­rant city with nume­rous artis­tic monu­ments, ran­king second in Hun­ga­ry by the­ir num­ber. It is also a fes­ti­val city, and the Old Town is the lau­re­a­te of the Euro­pe­an Heri­ta­ge Pro­tec­ti­on Award. Three rivers flow through the city (gyor​.hu). The oldest part of the city is repre­sen­ted by Capi­tu­la­ry Hill (Káptalan-​domb), whe­re the bis­ho­p’s cat­hed­ral stands – a basi­li­ca with Roma­ne­sque foun­da­ti­ons from the 11th cen­tu­ry (Ale­na Ilčí­ko­vá). In the Got­hic cha­pel of St. Ladis­laus, the­re is a mas­ter­pie­ce of Hun­ga­rian medie­val golds­mith art, the gil­ded sil­ver hel­met of St. Ladis­laus (aktu​al​ne​.cz). The­re are also ther­mal baths with hea­ling ther­mal water in the city (Richard Šedý).

The first sett­le­ment on the site of present-​day Győr dates back to pre­his­to­ric times. It was inha­bi­ted during the Roman era. The first writ­ten records are from the Cel­tic peri­od when the city was named Arra­bo­na. In the 6th cen­tu­ry, the ter­ri­to­ry was sett­led by Slavs (aktu​al​ne​.cz). Later, Lom­bards and Avars, who built a cir­cu­lar for­tress cal­led gyuru, giving the city its name Győr. The area was part of the Gre­at Mora­vian Empi­re from 880 to 894 (Richard Šedý). Hun­ga­rians attac­ked the Slavs in the 9th and 10th cen­tu­ries (aktu​al​ne​.cz). The Hun­ga­rians repai­red the aban­do­ned Roman for­tress (Richard Šedý). In the 13th cen­tu­ry, the city was attac­ked by the Mon­gols (aktu​al​ne​.cz), and in 1271 by the Czech armies of Pře­mysl Ota­kar II. (Wiki­pe­dia). In the 16th cen­tu­ry, the city was bur­ned by the local mili­ta­ry com­man­der Kris­tóf Lam­bert to pre­vent the Turks (aktu​al​ne​.cz). From this time comes the Tur­kish name for the city Janik Kala – the burnt city (Wiki­pe­dia). After libe­ra­ti­on, the city was rebu­ilt by Ita­lian archi­tects in the Renais­san­ce and Baro­que sty­les. In 1743, it gai­ned the sta­tus of a free roy­al city. Howe­ver, the city­’s gro­wth was hal­ted by the Napo­le­onic Wars. During World War II, Hun­ga­rian Jews were depor­ted from here (aktu​al​ne​.cz). The city used to manu­fac­tu­re loco­mo­ti­ves and other machi­ne­ry. Later, pro­duc­ti­on moved away from the city. Howe­ver, sin­ce 1994, a branch of Audi AG has been based in the city, ope­ra­ting a fac­to­ry pro­du­cing sports vehic­les and vari­ous types of gaso­li­ne engi­nes. In March 1945, during World War II, Győr was bom­bed by Allied airc­raft for three days, redu­cing the city­’s 6,000 buil­dings to about 200, mira­cu­lous­ly pre­ser­ving the his­to­ri­cal cen­ter (Wiki­pe­dia).


Győr észak­ny­uga­ti rés­zén talál­ha­tó Magy­arors­zá­gon. A szlo­vák neve Győr­nek Ráb, a német Raab, a latin Arre­bo­na. 65 km-​re van Pozso­ny­tól és 10 km-​re a szlo­vák határ­tól. Győr-​Moson-​Sopron megye szék­he­lye. A város köze­pé­ig, a 19. szá­zad köze­pé­ig főként német lako­sok éltek itt. 1009 óta a Győri egy­ház­me­gye szék­he­lye (Wiki­pé­dia). Majd­nem 130 000 ember él 174,62 km²-​en. A lakos­ság főként a máso­dik világ­há­bo­rú után, 1980-​ig növe­ke­dett. A ten­gers­zint felet­ti magas­ság 108 méter (Wiki­pe­dia ENG).

Győr ősi, vib­rá­ló város, szá­mos művés­ze­ti emlék­kel, ame­ly a máso­dik hely­et fog­lal­ja el Magy­arors­zá­gon. Emel­lett fesz­ti­vál­vá­ros is, az Óvá­ros pedig az euró­pai örök­ség­vé­del­mi díj nyer­te­se. Három folyó áram­lik a váro­son keresz­tül (gyor​.hu). A város leg­ré­geb­bi rés­zét a Káptalan-​domb (Káptalan-​domb) képe­zi, ahol az érse­ki szé­ke­se­gy­ház áll – egy bazi­li­ka, ame­ly­nek a 11. szá­zad­ból szár­ma­zó román alap­jai van­nak (Ale­na Ilčí­ko­vá). A Szent László-​gótikus kápol­ná­ban talál­ha­tó a magy­ar közép­ko­ri ara­ny­o­zott ezüst Szent Lász­ló sisak­já­nak csúc­sa (aktu​al​ne​.cz). A város­ban gyógy­í­tó ter­mál­víz­zel ren­del­ke­ző für­dők is van­nak (Richard Šedý).

Az első tele­pülés a mai Győr hely­én a pre­hisz­to­ri­kus kor­ból szár­ma­zik. A római idők­ben is lakott terület volt. Az első írá­sos emlé­kek a kel­ta idős­zak­ból szár­ma­znak, ami­kor a várost Arra­bo­ná­nak nevez­ték. A 6. szá­zad­ban a terüle­tet a szlá­vok tele­pí­tet­ték be (aktu​al​ne​.cz). Később lon­go­bár­dok és ava­rok, akik egy kör ala­kú erődöt, a gyurut épí­tet­tek, innen szár­ma­zik a város neve Győr. A terület 880 és 894 között rés­ze volt a Nagy Mor­va Biro­da­lom­nak (Richard Šedý). A magy­arok meg­tá­mad­ták a szlá­vo­kat a 9. és 10. szá­zad­ban (aktu​al​ne​.cz). A magy­arok hely­re­ál­lí­tot­ták az elha­gy­ott római erődöt (Richard Šedý). A várost a 13. szá­zad­ban mon­go­lok támad­ták (aktu​al​ne​.cz

), és 1271-​ben a cseh Pře­mysl Ota­kar II. had­se­re­ge (Wiki­pe­dia). A 16. szá­zad­ban a várost Kris­tóf Lam­bert helyi kato­nai parancs­nok elé­get­te, hogy mega­ka­dá­ly­oz­za a törököket (aktu​al​ne​.cz). Ebből az időből szár­ma­zik a város török neve Janik Kala – a leé­gett város (Wiki­pe­dia). A fels­za­ba­du­lás után az olasz épí­tés­zek által a renes­zánsz és barokk stí­lus­ban újjá­é­pí­tet­ték a várost. 1743-​ban elny­er­te a sza­bad kirá­lyi város stá­tus­zát. A város növe­ke­dé­sét azon­ban a napó­le­oni hábo­rúk állí­tot­ták meg. A máso­dik világ­há­bo­rú alatt innen depor­tál­ták a magy­ar zsi­dó­kat (aktu​al​ne​.cz). A város­ban gyár­tot­tak moz­do­ny­o­kat és más gépe­ket. Később a ter­me­lés távo­labb került a város­tól. Azon­ban 1994 óta az Audi AG egy­ik rész­le­ge van a város­ban, ahol sport­jár­művek és külön­fé­le típu­sú ben­zin­mo­to­rok kés­zül­nek. 1945 már­ciu­sá­ban, a máso­dik világ­há­bo­rú alatt, Győröt három napig bom­báz­ták az szövet­sé­ges repülőgé­pek, ami 6000 épület­ből csak min­te­gy 200 épüle­tet hagy­ott meg, mint­ha cso­da tör­tént vol­na, éppen a tör­té­nel­mi város­köz­pont­ban (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Doprava, Neživé

Koľajnice

Hits: 1822

Koľaj­ni­ce sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi prv­ka­mi želez­níc, posky­tu­jú­ci­mi sta­bil­nú ces­tu pre pohyb želez­nič­ných vozi­diel. Tie­to kovo­vé drá­hy majú dlhú his­tó­riu a odo­hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu v moder­nom doprav­nom sys­té­me. Väč­ši­nou sú vyro­be­né z oce­ľo­vých pásov, kto­ré posky­tu­jú pev­nosť a odol­nosť voči nápo­ru ťaž­kých vozi­diel. Exis­tu­jú rôz­ne typy koľaj­níc vrá­ta­ne bež­ných vyso­ko­rých­lost­ných koľaj­níc a koľaj­níc pre náklad­nú dopra­vu, kto­ré sú vyro­be­né s ohľa­dom na špe­ci­fic­ké potre­by. Vzhľa­dom na svo­ju sta­bi­li­tu a spo­ľah­li­vosť sú želez­ni­ce širo­ko využí­va­né na pre­pra­vu tova­ru a ces­tu­jú­cich na dlhé vzdia­le­nos­ti. V nie­kto­rých kra­ji­nách sa vyví­ja­jú vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce, kto­ré umož­ňu­jú rých­le a efek­tív­ne spo­je­nie medzi mes­ta­mi. Koľaj­ni­ce pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý infra­štruk­túr­ny prvok pre celo­sve­to­vú dopra­vu, posky­tu­júc sta­bil­ný a spo­ľah­li­vý sys­tém, kto­rý hrá kľú­čo­vú úlo­hu v pohy­be tova­ru a ces­tu­jú­cich. Ich vývoj a moder­ni­zá­cia sú dôle­ži­tý­mi fak­tor­mi v súčas­nom sve­te dopravy.


Rail tracks cons­ti­tu­te the fun­da­men­tal buil­ding blocks of rai­lwa­ys, pro­vi­ding a stab­le path for the move­ment of rai­lway vehic­les. The­se metal­lic tracks boast a rich his­to­ry and play a pivo­tal role in the modern tran­s­por­ta­ti­on sys­tem. Most­ly craf­ted from ste­el strips, they offer strength and resi­lien­ce against the impact of hea­vy vehic­les. The­re are vari­ous types of rail tracks, inc­lu­ding com­mon high-​speed tracks and tracks desig­ned for fre­ight tran­s­port, tai­lo­red to spe­ci­fic needs. Due to the­ir sta­bi­li­ty and relia­bi­li­ty, rai­lwa­ys are wide­ly emplo­y­ed for tran­s­por­ting goods and pas­sen­gers over long dis­tan­ces. In some coun­tries, high-​speed rai­lwa­ys are being deve­lo­ped, enab­ling fast and effi­cient con­nec­ti­ons bet­we­en cities. Rail tracks repre­sent a cru­cial infras­truc­tu­re ele­ment for glo­bal tran­s­por­ta­ti­on, fur­nis­hing a stab­le and reliab­le sys­tem that pla­ys a key role in the move­ment of goods and pas­sen­gers. The­ir deve­lop­ment and moder­ni­za­ti­on are essen­tial fac­tors in the con­tem­po­ra­ry world of transportation.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Piešťany v noci

Hits: 3180

TOP


Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post