Mená, Rodina

Púchovský – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 5004

Meno Púchov­ský sa v Pieš­ťa­noch v minu­los­ti vysky­to­va­lo. Dnes je ich už pome­nej. Je mož­né, že pochá­dza­li z oko­lia. Neja­kí boli v Hor­nej Stre­de, čo je 5 km od Pieš­ťan. Zrej­me bolo viac vetiev, pre­to­že ​“naši” sú Vano­vi­ci. Napr. v obci Jele­nec pri Nit­re bolo veľ­mi veľa Púchovských.

Ján Púchov­ský, kto­rý je naj­star­ší zná­my Púchov­ský je Vanech. Jeho syn – tiež Jano mal vyni­ka­jú­ci sluch a zmy­sel pre hud­bu. Sám hral a spie­val a všte­pil lás­ku k hud­be aj svo­jim synom Jano­vi, Joze­fo­vi, Vilia­mo­vi. Tvo­ri­li základ sku­pi­ny Púchov­skí, kto­rí cho­di­li hrá­vať po celom oko­lí. Hra­li aktív­ne až do roku 1961. Boli obľú­be­ný a veľ­mi zná­my. Ded­ko Ján Púchov­ský, kto­rý zomrel v roku 1931 robil u baró­na Leon­hár­dy­ho v Šar­fii. Mimo­cho­dom ten­to barón si vzal Win­te­ro­vu dcé­ru. V roku 1909 sa pre­sťa­ho­va­li nas­päť do Piešťan.

U jeho syna Jána sa zača­li pre­ja­vo­vať muzi­kant­ské sklo­ny. Mal vyni­ka­jú­ci sluch, napriek tomu, že nepoz­nal noty, spie­val a hral so svo­ji­mi deť­mi v rodin­nej kape­le ​“Púchov­skí”. Jeho syn Ján hral na har­mo­ni­ku, kríd­lov­ku, hus­le, les­ný roh a saxo­fón. Počas voj­ny sa cez tren­čian­ske­ho kapel­ní­ka Hir­ne­ra ako kríd­lo­vák dostal do Levo­če kde začal hrá­vať na les­ný roh. Syn Viliam hrá­val na hus­le, na har­mo­ni­ku. Dcé­ra Emí­lia hra­la tiež. Napo­kon jej man­žel Rudolf Janis­ka hrá­val s Púchov­ský­mi na bicie a bol rov­na­ko z muzi­kant­skej rodi­ny a na ich har­mo­ni­ke hrá­val po voj­ne syn Ján. Syn Jozef hral na saxa­fón a na hus­le. Aktív­ne hrá­va­li asi do roku 1961, kedy Viliam odišiel hrať s Micha­lom Šug­rom (brat­ran­com) – bicie, Micha­lom Balá­ži­kom – spev a Tibo­rom Ondrej­ko­vi­čom pod Čer­ve­nú vežu.

The name Púchov­ský was pre­sent in Pieš­ťa­ny in the past. Today, the­re are fewer of them. It’s possib­le that they ori­gi­na­ted from the sur­roun­ding are­as. Some were in Hore Stre­de, which is 5 km from Pieš­ťa­ny. The­re were pro­bab­ly mul­tip­le bran­ches, as our rela­ti­ves are the Vano­vi­ci. For exam­ple, in the vil­la­ge of Jele­nec near Nit­ra, the­re were many Púchovskýs.

Ján Púchov­ský, who is the oldest kno­wn Púchov­ský, is from the Vanech branch. His son, also named Jano, had an excel­lent ear for music. He pla­y­ed and sang, ins­til­ling a love for music in his sons Ján, Jozef, and Viliam. They for­med the foun­da­ti­on of the Púchov­skí group, who used to per­form throug­hout the sur­roun­ding area. They pla­y­ed acti­ve­ly until 1961, and they were popu­lar and well-​known. Grand­fat­her Ján Púchov­ský, who pas­sed away in 1931, wor­ked for Baron Leon­hár­dy in Šar­fia. Inci­den­tal­ly, this baron mar­ried Win­te­r’s daugh­ter. In 1909, they moved back to Piešťany.

His son Ján began to show musi­cal talent. Des­pi­te not kno­wing notes, he had an excel­lent ear, sin­ging and pla­y­ing with his chil­dren in the fami­ly band ​“Púchov­skí.” His son Ján pla­y­ed the accor­di­on, cor­net, violin, French horn, and saxop­ho­ne. During the war, he beca­me a cor­net pla­y­er through the band­mas­ter Hir­ner from Tren­čín and went to Levo­ča, whe­re he began pla­y­ing the French horn. Viliam, his son, pla­y­ed the violin and accor­di­on. His daugh­ter Emí­lia also pla­y­ed. Even­tu­al­ly, her hus­band Rudolf Janis­ka pla­y­ed per­cus­si­on with the Púchov­skí and came from a musi­cal fami­ly. After the war, Ján’s son pla­y­ed the­ir accor­di­on. Jozef pla­y­ed the saxop­ho­ne and violin. They pla­y­ed acti­ve­ly until around 1961, when Viliam left to play with Michal Šug­ra (a cou­sin) on drums, Michal Balá­žik on vocals, and Tibor Ondrej­ko­vič under the Red Tower.

Use Facebook to Comment on this Post

Naša rodina, Rodina

Priezviská a rodné mená v našej rodine

skala
Hits: 18739

Pod­ľa početnosti

Priez­vis­koPočetPriez­vis­koPočetPriez­vis­koPočet
Faš­ko953Gabo­vic13Ištván8
Kac­lík164Šug­ra13Libič8
Dugát97Vološ­čuk13Pam­pú­rik8
Ondrá­šik72Divok12Sma­ta­na8
Lič­ko64Pec­ka12Antal7
Javor­čík50Ľup­tov­čiak11Mihá­lik7
Rus­nák47Komo­ra11Nikel7
Šaj­ga­lík47Šper­ka11Poho­re­lec7
Nemčok41Švec11Wei­sen­pa­cher7
Lau­rinc35Biel­čík10Zátu­rec­ký7
Cit­te­berg30Hor­ský10Bru­oth6
Gaš­pe­ran29Jelí­nek10Dax­ner6
Lopuš­ný29Juhás10Gyula6
Pet­ráš29Kach­nič10Jur­čo6
Knap­čok27Kraj­či10Kole­sár6
Kán25Zaho­rec10Kol­le­ga Franko6
Pav­lo­vič25Babač9Med­veď6
Vrbov­ský25Dunaj­ský9Šimu­ny6
Púchov­ský24Gro­nel9Spi­sár6
Slo­vák22Košík9Ste­i­nec­ker6
Baliak20Kova­lik9Tur­ňa6
Kern20Kozel­níc­ky9Bez­ek5
Pôbiš20Ľup­ták9Klčov­ský5
Poliak20Pau­liak9Ková­čik5
Macu­ľa17Šev­čík9Loj­ko5
Hria­deľ15Švan­tner9Maza­nec5
Kup­čok15Sýko­ra9Michel­čík5
Lau­bert14Barek8Roš­tár5
Ondre­ič­ka14Dolin­ský8Sle­ziak5
Zachar14Dol­naň8Suro­vý5

Naj­frek­ven­to­va­nej­šie rod­né mená

Medzi muž­mi: Ján – 220x, Jozef – 146x, Matej – 88x, Šte­fan – 75x, Pavol – 56x, Michal – 50x, Fran­ti­šek – 41x, Andrej – 33x, Ladi­slav – 33x, Peter – 30x, Milan – 26x, Július – 25x, Ivan – 24x, Mar­tin – 22x, Juraj – cel­ko­vo naj­pou­ží­va­nej­šie slo­ven­ské muž­ské meno do 18 sto­ro­čia iba 20x,

Ján Faš­ko sa vysky­tu­je – 99x, Jozef Faš­ko – 53x, Matej Faš­ko – 79x, Šte­fan Faš­ko – 28x, Pavol Faš­ko – 22x

Medzi žena­mi: Mária – 209x, Anna – 198x, Zuza­na – 125x, Hele­na – 55x, Kata­rí­na – 47x, Agne­ša – 29x, Jana – 29x, Júlia – 28x, Sabi­na – 24x, Eva – 23x

Mária Faš­ko­vá – 81x, Anna Faš­ko­vá – 80x, Zuza­na Faš­ko­vá – 71x, Hele­na Faš­ko­vá – 27x

Most Com­mon First Names

Among Men: Ján – 220x, Jozef – 146x, Matej – 88x, Šte­fan – 75x, Pavol – 56x, Michal – 50x, Fran­ti­šek – 41x, Andrej – 33x, Ladi­slav – 33x, Peter – 30x, Milan – 26x, Július – 25x, Ivan – 24x, Mar­tin – 22x, Juraj – ove­rall the most com­mon­ly used Slo­vak male name until the 18th cen­tu­ry only 20x,

Ján Faš­ko occurs – 99x, Jozef Faš­ko – 53x, Matej Faš­ko – 79x, Šte­fan Faš­ko – 28x, Pavol Faš­ko – 22x

Among Women: Mária – 209x, Anna – 198x, Zuza­na – 125x, Hele­na – 55x, Kata­rí­na – 47x, Agne­ša – 29x, Jana – 29x, Júlia – 28x, Sabi­na – 24x, Eva – 23x

Mária Faš­ko­vá – 81x, Anna Faš­ko­vá – 80x, Zuza­na Faš­ko­vá – 71x, Hele­na Faš­ko­vá – 27x

Na strán­ke Minis­ter­stva vnit­ra ČR si môže­te zis­tiť výskyt mena ale­bo priez­vis­ka pod­ľa Cen­trál­ní­ho regis­tra obča­nů, kto­ré vás zau­jí­ma. Ja som pod­ľa toho zis­til, že mená Dugát, Šaj­ga­lík, Hria­deľ a Gaš­pe­ran sa v ČR vôbec nevys­ky­tu­jú. Pomer­ne počet­né sú priez­vis­ká Slo­vák a Pec­ka, ako počet­né by som hod­no­til priez­vis­ká Ondrá­šik, Faš­ko, Lič­ko, Rus­nák, Pav­lo­vič, Kern, Vrbov­ský, Juhász, Juhás, ostat­né pre mňa zau­jí­ma­vé, sú málo početné.

On the web­si­te of the Minis­try of the Inte­ri­or of the Czech Repub­lic, you can find the occur­ren­ce of a given first name or sur­na­me accor­ding to the Cen­tral Regis­ter of Citi­zens that inte­rests you. Accor­ding to this, I found that the names Dugát, Šaj­ga­lík, Hria­deľ, and Gaš­pe­ran do not occur at all in the Czech Repub­lic. Sur­na­mes such as Slo­vák and Pec­ka are rela­ti­ve­ly com­mon, and I would eva­lu­ate sur­na­mes like Ondrá­šik, Faš­ko, Lič­ko, Rus­nák, Pav­lo­vič, Kern, Vrbov­ský, Juhász, and Juhás as mode­ra­te­ly com­mon. Others that are inte­res­ting to me are less common.

MenoPočet pokrv­ných prí­buz­ných /​Num­ber of blo­od relativesMenoPočet pokrv­ných príbuzných
Matej Faš­ko665Javor­čík75
Tomáš Faš­ko579Jozef Cit­ter­berg68
Michal Rus­nák487Michal Švan­tner11
Ján Faš­ko220Michal Cit­ter­berg25
Rudolf Kern176Šte­fan Pet­ráš (Ištván)39
Matej Šaj­ga­lík157Baštr­nák38
Púchov­ský95Jozef Slo­vák37
Mar­tin Ondrášik78Ondrej Pal­lag20
Ondrej Pec­ka59Fran­ti­šek Juhász20

Množstvo pokrvných príbuzných a priamych predkov na koncoch rodových línií – žijúci predstavitelia /​The number of blood relatives and direct ancestors at the ends of family lines – living representatives

MenoPokrv­ní príbuzníPria­mi predkovia
Len­ka Kaclíková118683
Peter Kac­lík112863
Bra­ni­slav Faško872121

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Príspevok môjho otca Františka Kaclíka

skala
Hits: 5199

Naro­dil som sa v roku 1937 na Horeh­ro­ní v obci Fili­po­vo v pre­krás­nom, avšak chu­dob­nom kra­ji. V tom­to pre­d­voj­no­vom čase sme mali veľ­mi jed­no­du­chú domá­cu stra­vu, nie­čo také ako cit­ru­so­vé plo­dy, dnes také bež­né som nepoz­nal. Tes­ne po voj­ne ako 10 roč­ný som pre­ko­nal reuma­tic­kú horúč­ku, kto­rej násled­ka­mi trpím dodnes. Už počas mla­dos­ti sa pre­ja­vo­va­la nedo­my­ka­vosť chlop­ne, čas­to som mal chríp­ku, bol som čas­to hospitalizovaný.

V roku 1960 som sa ože­nil do Pieš­ťan, spo­lu s man­žel­kou vycho­val šty­ri zdra­vé deti. Bol som zamest­na­ný u Štát­nych lesov v Pieš­ťa­noch, pred­tým v Hron­ci. Do roku 1981 som sa tešil prie­mer­né­mu zdra­viu, kedy zaklo­pal na dve­re prvý krát váž­ny prob­lém. Počas ope­rá­cie srd­ca my vyme­ni­li aor­tál­nu chlop­ňu. Odvte­dy som na inva­lid­nom dôchod­ku. Sna­žím sa dodr­žia­vať živo­tosprá­vu, správ­ne brať lie­ky, úpl­ne som pre­stal faj­čiť (nikdy som nefaj­čil viac ako 5 ciga­riet den­ne), nepre­pí­nam sa. Vo ​“for­me” ma udr­žia­va aj rodin­né záze­mie, naj­mä man­žel­ka. Vďa­ka tomu som od prvej ope­rá­cie v roku 1981 pre­žil. Naučil som sa doma všet­ko uro­biť, opra­viť, napo­kon času som mal na roz­dá­va­nie. Sna­žím sa na kon­flikt­né situ­ácie zabudnúť.

V roku 1997 sa vysky­tol ďal­ší váž­ny prob­lém – edém pľúc, násled­kom čoho bola o rok neskôr dru­há ope­rá­cia srd­ca, pri­da­la sa k tomu aj endo­kar­di­tí­da – zápal osrd­cov­ni­co­vé­ho sva­lu. Počas ope­rá­cie mi boli vyme­ne­né obe chlop­ne. Tak­mer pol roka trva­lo než som sa natrva­lo vrá­til domov.

Zažil som veľ­ké psy­chic­ké zaťa­že­nie, naj­mä po prvej ope­rá­ciu. Vyspo­ria­da­nie bolo mojím veľ­kým víťazs­tvom. Doká­za­la to pev­ná vôľa aj zázra­ky. Viem, že je prob­lém ak aktív­ne žijú­ci člo­vek zra­zu nemô­že cho­diť do prá­ce, ani sa inak podob­ne rea­li­zo­vať. Ak si k tomu pri­rá­ta­me nalo­me­né zdra­vie, nie­len fyzic­ké, ale aj psy­chic­ké, člo­vek sa stá­va sám sebe a oko­liu prí­ťa­žou, čas­to je podráž­de­ný.

Dúfam, že ešte neja­ký čas pobud­nem na sve­te, naho­vá­ram si, že aj môj sta­rý otec bol sil­ný a zdra­vý, keď sa dožil 94 rokov, a že sa toho doč­kám aj ja.

Otec zomrel v roku 2020

Odka­zy

I was born in 1937 in Horeh­ro­nie, in the vil­la­ge of Fili­po­vo, in a beau­ti­ful yet impo­ve­ris­hed regi­on. During the pre-​war peri­od, we had very sim­ple home-​cooked meals, somet­hing like cit­rus fru­its, which are so com­mon today but were unkno­wn to me then. Short­ly after the war, at the age of 10, I over­ca­me rhe­uma­tic fever, the con­se­qu­en­ces of which I still suf­fer from today. Even during my youth, a val­ve insuf­fi­cien­cy mani­fes­ted, and I often had the flu, lea­ding to fre­qu­ent hospitalizations.

In 1960, I mar­ried in Pieš­ťa­ny, and toget­her with my wife, we rai­sed four healt­hy chil­dren. I wor­ked for the Sta­te Forests in Pieš­ťa­ny, pre­vi­ous­ly in Hro­nec. Until 1981, I enjo­y­ed ave­ra­ge health when a seri­ous issue knoc­ked on my door for the first time. During heart sur­ge­ry, they repla­ced my aor­tic val­ve. Sin­ce then, I’ve been on disa­bi­li­ty reti­re­ment. I stri­ve to main­tain a healt­hy lifes­ty­le, take medi­ca­ti­ons as pre­sc­ri­bed, quit smo­king com­ple­te­ly (I never smo­ked more than five ciga­ret­tes a day), and I avo­id unne­ces­sa­ry stress. My fami­ly, espe­cial­ly my wife, helps keep me in good spi­rits. Thanks to them, I’ve sur­vi­ved sin­ce my first sur­ge­ry in 1981. I’ve lear­ned to do eve­ryt­hing at home, fix things, and even­tu­al­ly had plen­ty of time to spa­re. I try to for­get about con­fron­ta­ti­onal situations.

In 1997, anot­her seri­ous issue aro­se – pul­mo­na­ry ede­ma, lea­ding to a second heart sur­ge­ry a year later, accom­pa­nied by endo­car­di­tis – inflam­ma­ti­on of the heart musc­le. Both val­ves were repla­ced during the ope­ra­ti­on. It took almost six months befo­re I per­ma­nen­tly retur­ned home.

I expe­rien­ced sig­ni­fi­cant men­tal strain, espe­cial­ly after the first sur­ge­ry. Coping was a gre­at vic­to­ry, achie­ved through strong will and mirac­les. It’s a chal­len­ge when an acti­ve­ly living per­son sud­den­ly can’t go to work or enga­ge in other acti­vi­ties. When you add bro­ken health, both phy­si­cal and men­tal, a per­son beco­mes a bur­den to them­sel­ves and the­ir sur­roun­dings, often fee­ling irritable.

I hope to remain in this world for some time, con­vin­cing myself that my old fat­her was strong and healt­hy, rea­ching the age of 94, and I hope to achie­ve the same.

My fat­her pas­sed away in 2020.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Šajgalík – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 5770

Myš­lien­ka prvá – autor – sleč­na Šajgalíková

Turek – PAŠA mal svoj paša­lik (revír) a od paša­li­ka nie je ďale­ko ku Šajgalíkovi.

Myš­lien­ka dru­há – autor Jozef Šajgalík

Za pomo­ci poľ­ské­ho Jána Sobies­ké­ho zví­ťa­zil v roku 1683 Karol Lot­rin­ský nad Tur­ka­mi. Obsa­dil aj Bra­ti­sla­vu a na bra­ti­slav­skom hra­de roko­va­li o ďal­šom postu­pe pro­ti Tur­kom. Pri návra­te z bojov, pozdĺž Slo­ven­ska, pus­to­ši­li kra­ji­nu litov­ské a tatár­ske oddie­ly Jána Sobies­ké­ho pod vede­ním L. Sapi­hu. V 16. sto­ro­čí vznik­li osa­dy, tzv. hand­le Gaš­pa­ro­vo a Fili­po­vo. Z Gaš­pa­ro­va sa nevrá­til domov jeden z tatár­skych, mož­no turec­kých bojov­ní­kov. Od neho sa odví­ja rod Šaj­ga­lí­kov­cov z Gaš­pa­ro­va. Dneš­ní potom­ko­via sú mož­no 13. – 14. generáciou.

Meno Šaj­ga­lík môže byť odvo­de­né od mena step­nej ovce, ale­bo kozy menom saj­ga. V Uhor­sku sa číta­lo šaj­ga. Saj­gy sa vo veľ­kom množ­stve vysky­to­va­li voľ­ne v ste­pi. Pred­po­klad je, že dvor, chov, far­ma, kde sa saj­gy cho­va­li sa nazý­va­li saj­ga­lí­ky. V arab­či­ne toto slo­vo zna­me­ná krá­ľov­stvo, hos­po­dár­stvo, maje­tok. Súčas­né slo­vo sag­lik zna­me­ná sana­tó­rium v Ana­tó­lii. Teda je mož­ná aj alter­na­tí­va, že po turec­kej oku­pá­cie Slo­ven­ska, ostal u nás sag­lik, čo v tureč­ti­ne zna­me­ná lekár, felčiar.

Ján Šaj­ga­lík je slo­ven­ský his­to­rik ume­nia, kto­rý sa špe­cia­li­zu­je na obdo­bie gotic­kej a rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe. Je auto­rom mno­hých vedec­kých prác a pub­li­ká­cií. Je pova­žo­va­ný za jed­né­ho z pop­red­ných odbor­ní­kov na stre­do­ve­ké ume­nie na Slovensku.

Ján Dugát a Zuzana Šajgalíková

Idea One – aut­hor: Miss Šajgalíková

The Turk – PASHA had his pas­ha­lik (ter­ri­to­ry), and Šaj­ga­lík was not far from the pashalik.

Idea Two – aut­hor: Jozef Šajgalík

With the help of the Polish Jan Sobies­ki, Char­les of Lor­rai­ne defe­a­ted the Turks in 1683. He also occu­pied Bra­ti­sla­va, and nego­tia­ti­ons about furt­her acti­ons against the Turks took pla­ce at Bra­ti­sla­va Cast­le. Upon retur­ning from the batt­les along Slo­va­kia, the Lit­hu­anian and Tatar units of Jan Sobies­ki, led by L. Sapi­hu, devas­ta­ted the land. In the 16th cen­tu­ry, sett­le­ments cal­led Gaš­pa­ro­vo and Fili­po­vo were estab­lis­hed. One of the Tatar, possib­ly Tur­kish, war­ri­ors did not return home from Gaš­pa­ro­vo. The Šaj­ga­lík fami­ly tra­ces its ori­gins to him. Toda­y­’s des­cen­dants may be the 13th – 14th generation.

The name Šaj­ga­lík may be deri­ved from the name of a step­pe she­ep or goat cal­led saj­ga. In Hun­ga­ry, it was read as šaj­ga. Saj­gas were abun­dant in the step­pe. The assump­ti­on is that the cour­ty­ard, bre­e­ding pla­ce, or farm whe­re saj­gas were kept was cal­led saj­ga­lí­ky. In Ara­bic, this word means a king­dom, eco­no­my, or pro­per­ty. The cur­rent word sag­lik means a sana­to­rium in Ana­to­lia. The­re­fo­re, an alter­na­ti­ve expla­na­ti­on is possib­le: after the Tur­kish occu­pa­ti­on of Slo­va­kia, sag­lik, mea­ning doc­tor or hea­ler in Tur­kish, remai­ned with us.

Ján Šaj­ga­lík is a Slo­vak art his­to­rian spe­cia­li­zing in the Got­hic and Renais­san­ce archi­tec­tu­re of Cen­tral Euro­pe. He is the aut­hor of nume­rous scho­lar­ly works and pub­li­ca­ti­ons. Con­si­de­red one of the lea­ding experts on medie­val art in Slo­va­kia, Šaj­ga­lík has made sig­ni­fi­cant con­tri­bu­ti­ons to the unders­tan­ding of art his­to­ry in the region.

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Rusnák a Dugát – mená späté s našou rodinou

skala
Hits: 5019

Podob­ne ako meno Faš­ko, aj tu doš­lo v his­tó­rii ku zme­ne mena. Meno Rus­nák sa meni­lo na Dugát. Avšak doš­lo k tro­chu iné­mu vývo­ju ako v prí­pa­de prí­sluš­ní­kov mien Faš­ko – Kac­lík. V tom­to prí­pa­de sa tak­mer nevys­ky­to­va­li prí­me­nia a ani zlo­že­ni­ny, napr. Rus­nák – Dugát. Ku zme­ne doš­lo vo všet­kých vet­vách a zme­na bola doko­na­lá – sko­ro všet­ci boli rela­tív­ne rých­lo nosi­teľ­mi mena Dugát. Je otáz­ne, koľ­ko z potom­kov našich pred­kov sa dnes volá Rus­nák. Ja o žiad­nom neviem. S menom Dugát som sa podob­ne ako aj s menom Kac­lík vo väč­šom počte stre­tol na Slo­ven­sku iba na Horeh­ro­ní. Naj­star­ší zná­my člen pat­ria­ci do našej rodi­ny je Michal Rus­nák nar. 1725, kto­rý si vzal Máriu Macu­ľo­vú. Rov­na­ko ako Kac­lí­kov­ci, odiš­li nie­kto­rí do Ameriky.

Moja mat­ka mala svok­ru Máriu za slo­bod­na Dugá­to­vú – od Rata­jov a jej ses­tra Jar­mi­la si vza­la Vla­di­mí­ra Dugá­ta, ale od Klin­cov. Dve ses­try Ondrá­ši­ko­vé z Pieš­ťan si vza­li dvoch chlap­cov z Horeh­ro­nia. Zau­jí­ma­vé úda­je zo sčí­ta­nia oby­va­te­ľov v roku 1810 sú tu.

Simi­lar to the name Faš­ko, the­re was also a chan­ge in the name­’s his­to­ry here. The name Rus­nák was chan­ged to Dugát. Howe­ver, the deve­lop­ment was some­what dif­fe­rent than in the case of indi­vi­du­als with the names Faš­ko – Kac­lík. In this case, sur­na­mes and com­pounds such as Rus­nák – Dugát were almost non-​existent. The chan­ge occur­red in all bran­ches, and the trans­for­ma­ti­on was com­ple­te – almost eve­ry­o­ne quick­ly beca­me bea­rers of the name Dugát. It is ques­ti­onab­le how many des­cen­dants of our ances­tors are now cal­led Rus­nák. I don’t know of any. I have encoun­te­red the name Dugát, as well as the name Kac­lík, in lar­ger num­bers only in Horeh­ro­nie in Slo­va­kia. The oldest kno­wn mem­ber of our fami­ly is Michal Rus­nák, born in 1725, who mar­ried Mária Macu­ľo­vá. Simi­lar­ly to the Kac­lík fami­ly, some also went to America.

My mot­he­r’s mother-​in-​law, Maria, was a mai­den Dugá­to­vá – from Rata­je, and her sis­ter Jar­mi­la mar­ried Vla­di­mír Dugát, but from Klin­ce. Two Ondrá­šik sis­ters from Pieš­ťa­ny mar­ried two boys from Horeh­ro­nie. Inte­res­ting infor­ma­ti­on from the 1810 cen­sus is here.

Use Facebook to Comment on this Post