2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase
Dych zimy v Považskom Inovci
Autor: Kornel Duffek
Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.
Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.
Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.
When you ask someone from Piešťany which mountains they consider their own, most often they will tell you Považský Inovec. While the Small Carpathians also have their charm, they are a bit farther away. In the case of Považský Inovec, however, you just need to cross the Krajinský bridge, and you can start ascending right into the mountains. And these are not just any mountains — they are infused with history. You can find almost all cultural layers here, from prehistoric hunters to the ancient Slavs. There is a large concentration of Romanesque rotundas, perhaps the largest in Slovakia, and the remnants of medieval castles. And that’s not to mention the beautiful natural scenery and karst caves like Čertova pec.
Považský Inovec is attractive and interesting not only in full bloom but in every season, including winter. At the time when mists and frosts fall on the landscape, and drivers begin to complain about risky weather, something magical happens in the mountains — every tree, branch, stem, dry leaf, or needle is covered in white crystals. It’s the breath of winter, which usually doesn’t last long. Therefore, you have to intensely watch this nature play to not miss any detail. The most beautiful view of the delicate frost occurs when the sun shines. However, it often happens that the sun shines too intensely, and then the white crystals begin to fall and disappear, suddenly ending the performance. Luckily, you have a camera with you to capture at least a fraction of what you saw. At home on the computer screen, you realize that it was not just a prelude but a reality. And then, you might reflect on the playfulness and variability of nature.
It is a great advantage for any town to have its river or mountains. Piešťany has both. The Váh River and Považský Inovec. And even a little extra — thermal healing springs.
Odkazy
- Revue Piešťany – Zima 2010 – tento článok bol zverejnený s inými fotografiami v papierovej podobe
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie
Beckovský hrad
Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).
Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).
Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).
Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).
Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9th century (Source: Information board). It stands on a 70-meter-high cliff (pamiatky.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12th and 13th centuries (pramen.info), under the name Blundus (bathory.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great Moravia (Wikipedia). In the late 13th century, it belonged to Matúš Čák of Trenčín, who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the Váh river basin at the contact with the Považský Inovec overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.
Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and Roman periods (1st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – castrum Bolonduch appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in Bratislava), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).
Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the first use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the Madonna, which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in Europe. Today, it is in Koryčany near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).
The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep rock and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much gold as Becko weighed (blogspot.sk).
Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).
Odkazy
- Ľuboslava Sedláková – Beckovský hrad pre rekonštrukciu úplne zatvorili, v Trenčíne o tom neuvažujú
- Mária Kodoňová – História hradu Beckov
- Dušan Jurčacko
- Milan Kráľ – Po Stiborovi zostal hrad, po Beckovi názov
- Hrad Beckov
- Ondrík a Veronika
- Igor Múdry
- Peter Černý – Beckovská hymna, Stanislava Kolesíková – Hymnická pieseň o Beckove, Lenka Mazalová – Beckov, Mária Nemčeková – Môj rodný, Pavol Pavlech – Beckov, Juraj Pavlík – Môj Beckov, Táňa Podhorská – Beckov, Pavol Strieženec – Domovina, Dana Obšutová – Beckov, Martina Řiháčková – Báseň o Beckove, Katarína Dedíková – Beckov, Jana Pavlovičová – O Beckove, Alexandra Lacková – Beckov, Natália Benková – Beckov, Barbora Opatová – Beckov, Nikola Jakušová – Báseň o Beckove, Veronika Martišová – Beckov, Šimon Kusenda – Báseň o Beckove, Gabriela Wilfertová – Beckov, David Wilfert – O Beckove, Natália Šprinclová – Beckov, Tereza Kolesíková – Beckov, Dominik Bandík – Beckov v obdobiach, Andrej Štefánik – Beckov, Terézia Kočiská – Dedinka, Miška Masariková – Beckov, Radoslava Čaňová – Obec Beckov, Katarína Tomášechová – Beckov, Miroslav Řiháček – O Beckove, Pavol Strieženec – Moja dedinka, Patrik Matyáš – Báseň o Beckove, Margaréta Martišová – Beckov, Anna Úradníčková – Skala vysoká, Kristína Krchnavá – Beckov, Natália Nožinová – Beckov, Simona Striežencová – Beckov, Tomáš Hazda – Beckov
- Pamiatky.net
- feudum.eu
- valka.cz
- skonline.sk
- obroda.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské
Modrová – obec s dávnou minulosťou
Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj Piešťany. V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako “Madro”. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V noci z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).
Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko obce, objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory jaskyne predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité tvary pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov skupiny Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).
Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, “za dedinou”, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské ovce, búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).
Ku Modrovej patrí chatová oblasť Modrová horáreň. Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.
Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the Považský Inovec. It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as “Madro” in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).
Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).
Not far from Modrová, actually, as they say, “behind the village,” there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).
Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby
Jurko, lokalita slovanskej histórie
Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha história. Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na Marhát. Najmä na Silvestra. Slovania tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973 – 75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej stopy, ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti stavby sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).
Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk).
Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku osady v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).
Jurko is a locality in Považský Inovec where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1st third of the 9th century, before the Great Moravian period. In the 11th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with Považie, continuing to Moravia.
Architectural-historical and archaeological research from 1973 – 75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.
Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).
Odkazy
- Vladimír Krupa, Ján Galo, 2009: Po chodníčkoch Považského Inovca, Kostolík sv. Juraja, Revue Piešťany Nr. 1, p. 37
- Jozef Dorica – Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov
- Rotunda Jurko
- Slovanské hradiská – Hradisko Nitrianska Blatnica – rotunda Blatnický Ďurko
- Ukončenie prvej etapy reštaurovania
- Kaple svatého Jiří (Nitrianska Blatnica)
- Facebook