2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Telgárt

Hits: 1396

Kamenný most v Telgárte patrí najzaujímavejšie mosty. Nachádza sa pod Kráľovou hoľou. Viadukt je celý v oblúku, ktorý ma polomer 300 metrov. Dĺžka je 113.6 metrov (Páteček).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

Hits: 1350

Nízke Tatry ležia medzi riekami Váh a Hron. Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu na východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km2. Označenie pohoria zaviedol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvodne ako Nižné Tatry. Neskôr tento názov Ján Hunfalvy nesprávne preložil do maďarčiny ako Nízke Tatry (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská klíma. Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. Snehová pokrývka dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je príroda zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za Národný park Nízke Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, a horské sedlá Donovaly a Čertovica (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe vrcholy: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

Literatúra

  • Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q, Veda, Bratislava, p. 100 – 103

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 2271

O Kriváni sa spieva dokonca v ľudových piesňach. Z tohto pohľadu je to historicky najznámejší vrch vo Vysokých Tatrách. Dovolím si tvrdiť, že už iba Kráľova hoľa je kopec popri Kriváni, ktorý je symbolom Slovenska. Čnie sa do nadmorskej výšky 2494.7 metrov (Wikipedia). Vedú naň dve trasy, z Troch Studničiek a z Jamského plesa. Podľa povesti Kriváň skrivila nebeská dopravná nehoda. Do vrchu zavadil krídlom anjel, ktorého vyslal Boh v siedmy deň stvorenia sveta, aby rozhodil za vrece prírodných krás. Pri tom sa mu roztrhlo vrece, a preto sa Tatrám dostalo viac prírodných krás, ako iným kútom sveta (spravnavec.sk). Na južných a juhozápadných svahoch sa medzi 15 – 18. storočím prevádzkovala banská činnosť (zoznam.sk). Od roku 1861 sa vytvorila tradícia národných výstupov na Kriváň (spravnavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Dokumenty, Liptovské dokumenty, Neživé, Slovenské dokumenty, Technické dokumenty, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

Hits: 3175

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný „skanzen“ sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej dediny. Okrem iného expozíciu tvorí „hangár“, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej vojny do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post