2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 3734

O Kri­vá­ni sa spie­va dokon­ca v ľudo­vých pies­ňach. Z toh­to pohľa­du je to his­to­ric­ky naj­zná­mej­ší vrch vo Vyso­kých Tat­rách. Dovo­lím si tvr­diť, že už iba Krá­ľo­va hoľa je kopec pop­ri Kri­vá­ni, kto­rý je sym­bo­lom Slo­ven­ska. Čnie sa do nad­mor­skej výš­ky 2494.7 met­rov (Wiki­pe­dia). Vedú naň dve tra­sy, z Troch Stud­ni­čiek a z Jam­ské­ho ple­sa. Pod­ľa poves­ti Kri­váň skri­vi­la nebes­ká doprav­ná neho­da. Do vrchu zava­dil kríd­lom anjel, kto­ré­ho vyslal Boh v sied­my deň stvo­re­nia sve­ta, aby roz­ho­dil za vre­ce prí­rod­ných krás. Pri tom sa mu roz­trh­lo vre­ce, a pre­to sa Tat­rám dosta­lo viac prí­rod­ných krás, ako iným kútom sve­ta (sprav​na​vec​.sk). Na juž­ných a juho­zá­pad­ných sva­hoch sa medzi 1518. sto­ro­čím pre­vádz­ko­va­la ban­ská čin­nosť (zoznam​.sk). Od roku 1861 sa vytvo­ri­la tra­dí­cia národ­ných výstu­pov na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).


About Kri­váň, even folk songs are sung. From this per­spec­ti­ve, it is his­to­ri­cal­ly the most famous peak in the High Tatras. I dare say that only Krá­ľo­va hoľa is a hill besi­de Kri­váň, which is a sym­bol of Slo­va­kia. It rises to an alti­tu­de of 2494.7 meters (Wiki­pe­dia). The­re are two rou­tes lea­ding to it, from Troch Stud­ni­čiek and from Jam­ské ple­so. Accor­ding to legend, Kri­váň was bent due to a celes­tial traf­fic acci­dent. An angel sent by God on the seventh day of the cre­a­ti­on of the world col­li­ded with the moun­tain, cau­sing it to lean, whi­le try­ing to spre­ad the bag of natu­ral beau­ty across the world. The bag tore open, resul­ting in more natu­ral beau­ty being scat­te­red across the Tatras than any other cor­ner of the world (sprav​na​vec​.sk). Mining acti­vi­ties were car­ried out on the sout­hern and sout­hwes­tern slo­pes bet­we­en the 15th and 18th cen­tu­ries (zoznam​.sk). Sin­ce 1861, a tra­di­ti­on of nati­onal ascents to Kri­váň has been estab­lis­hed (sprav​na​vec​.sk).

O Kri­vá­ňu nawet śpie­wa­ją ludo­we pie­śni. Z tego punk­tu widze­nia jest to his­to­rycz­nie naj­bar­dziej zna­ny szc­zyt w Tat­rach Wyso­kich. Ośmie­lam się twier­dzić, że tyl­ko Krá­ľo­va hoľa jest wzgór­zem obok Kri­vá­ňa, któ­ry jest sym­bo­lem Sło­wac­ji. Wzno­si się na wyso­ko­ść 2494,7 met­rów (Wiki­pe­dia). Ist­nie­ją dwie tra­sy pro­wa­dzące na szc­zyt, z Troch Stud­ni­čiek i z Jam­ské ple­so. Według legen­dy Kri­váň został wygi­ęty w wyni­ku nie­bia­ńs­kie­go wypad­ku dro­go­we­go. Ani­oł wysła­ny przez Boga w siód­mym dniu stwor­ze­nia świa­ta zder­zył się z górą, powo­du­jąc jej pochy­le­nie, pró­bu­jąc rozr­zu­cić worek z natu­ral­nym pięk­nem po całym świe­cie. Worek pękł, w wyni­ku cze­go Tat­rom przy­pa­dło więcej natu­ral­ne­go pięk­na niż jakiej­ko­lwiek innej części świa­ta (sprav​na​vec​.sk). Na połud­ni­owych i południowo-​zachodnich sto­kach pro­wa­dzo­no dzia­łal­no­ść gór­nic­zą między XVXVIII wie­kiem (zoznam​.sk). Od roku 1861 utr­wa­li­ła się tra­dyc­ja naro­do­wych wspi­nac­zek na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).


Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Telgárt

Hits: 1942

Tel­gárt je obec na Slo­ven­sku, nachá­dza­jú­ca sa v Horeh­ro­ní, leží v nad­mor­skej výš­ke 752 met­rov. Obklo­pe­ný je Níz­ky­mi Tat­ra­mi. His­to­ric­ky pat­ri­la obec ku krá­ľov­ské­mu majet­ku, až neskôr sa sta­la cen­trom les­né­ho hos­po­dár­stva. V súčas­nos­ti je Tel­gárt obľú­be­ným mies­tom pre turis­tov, kto­rí sem pri­chá­dza­jú za prí­ro­dou a mož­nos­ťa­mi pre turis­ti­ku, lyžo­va­nie a ďal­šie out­do­oro­vé akti­vi­ty. V zime je Tel­gárt vyhľa­dá­va­ný pre lyžo­va­nie a iné zim­né špor­ty. V lete je oblasť ide­ál­nym výcho­dis­ko­vým bodom napr. na Krá­ľo­vú hoľu. Mož­no tu nájsť tra­dič­né dre­ve­né domy a ľudo­vú archi­tek­tú­ru. Tel­gárt je zná­my aj znač­ným zastú­pe­ním róm­ske­ho oby­va­teľ­stva. Počas sezó­ny čas­to sto­ja pri ces­te a ponú­ka­jú čučo­ried­ky a huby.

Kamen­ný most v Tel­gár­te pat­rí naj­zau­jí­ma­vej­šie mos­ty. Nachá­dza sa pod Krá­ľo­vou hoľou. Via­dukt je celý v oblú­ku, kto­rý ma polo­mer 300 met­rov. Dĺž­ka je 113.6 met­rov (Páte­ček).


Tel­gárt is a vil­la­ge in Slo­va­kia, loca­ted in Horeh­ro­nie, at an alti­tu­de of 752 meters. It is sur­roun­ded by the Low Tatras. His­to­ri­cal­ly, the vil­la­ge belo­n­ged to roy­al pro­per­ty, later beco­ming a cen­ter of fores­try. Today, Tel­gárt is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rists who come for natu­re and oppor­tu­ni­ties for hiking, ski­ing, and other out­do­or acti­vi­ties. In win­ter, Tel­gárt is sought after for ski­ing and other win­ter sports. In sum­mer, the area is an ide­al star­ting point, for exam­ple, to Krá­ľo­vá hoľa. Tra­di­ti­onal wooden hou­ses and folk archi­tec­tu­re can be found here. Tel­gárt is also kno­wn for its sig­ni­fi­cant Roma popu­la­ti­on. During the sea­son, they often stand by the road, offe­ring blu­e­ber­ries and mushrooms.

The sto­ne brid­ge in Tel­gárt is one of the most inte­res­ting brid­ges. It is loca­ted below Krá­ľo­vá hoľa. The via­duct is enti­re­ly arched, with a radius of 300 meters. Its length is 113.6 meters (Páte­ček).


Tel­gárt isko nase­lij les Slo­ven­sko, lel o Horeh­ro­nie, les­kir­do an o 752 met­ra ari. O Del andre Níz­ky­mi Tat­ra­mi. His­to­ri­ka­ni than keren tel­jo­vi­pe o nase­lij lel an o kra­lo maja­ri­pe, sar pes­ki dikh­le lač­he maja­rip­nas­ko. Ando drom te dži­vel te kerel turis­tu­ra, save aven ani pri­ro­da thaj avut­ne te dži­vel te kerel drab, ski, thaj aver out­do­oro­ves­t­ke akti­vi­tu­ra. Ande pat­já­no, Tel­gár­ti sas phen­ďo ando drom, bo phe­nen Krá­ľo­vá hoľa. Ando nase­li­ja phen­ďa tra­di­ci­ona dra­ba khe­ra thaj roma­ni archi­tek­tú­ra. Tel­gárt sas agor te phen­ďo sas e roma. O ber­va­ri drom te sika­vel pes te dži­va­vel ando pat­já­no, thaj sas te pha­ga­vel bori­ka­ne thaj kukurikane.

O kamen­ný most ando Tel­gárt sas phen­ďo save oda sas e naj­ča­ča mos­tu­ra. Oda sas kaj­ker­do andre Krá­ľo­vá hoľa. O via­dukt sas sačo andre ola, save phen­ďe 300 met­ra. Oda sas e dži­vi­pen 113.6 met­ra (Páte­ček).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

Hits: 3096

Níz­ke Tat­ry ležia medzi rie­ka­mi VáhHron. Tiah­nu sa 80 kilo­met­rom zo zápa­du na východ (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich roz­lo­ha je 1242 km2. Ozna­če­nie poho­ria zavie­dol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvod­ne ako Niž­né Tat­ry. Neskôr ten­to názov Ján Hun­fal­vy nespráv­ne pre­lo­žil do maďar­či­ny ako Níz­ke Tat­ry (Wiki­pe­dia). Vlád­ne tu kon­ti­nen­tál­na hor­ská klí­ma. Vyš­ší úhrn zrá­žok je na sever­ných sva­hoch, pri­čom západ­ná časť je mier­ne vlh­kej­šia. Sne­ho­vá pokrýv­ka dosa­hu­je nad hra­ni­cou lesa dva met­re. Drží sa 110210 dní v roku (Jozef Veľ­ký). Sú dru­hým naj­nav­šte­vo­va­nej­ším poho­rím Slo­ven­ska. Naj­mä vo východ­nej čas­ti, medzi Čer­to­vi­cou a Krá­ľo­vou hoľou je prí­ro­da zacho­va­lej­šia. V Níz­kych Tat­rách sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. V roku 1978 boli Níz­ke Tat­ry na plo­che 81 095 hek­tá­rov vyhlá­se­né za Národ­ný park Níz­ke Tat­ryNAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­vyš­ším vrchom Níz­kych Tatier je Ďum­bier – týči sa do výš­ky 2 043 met­rov nad morom. Pod Krá­ľo­vou hoľou pra­me­nia šty­ri rie­ky: Váh, Hron, Hni­lec a Hor­nád. Brá­nou Níz­kych Tatier je zo sever­nej stra­ny Demä­nov­ská doli­na, z juž­nej stra­ny Mýto pod Ďum­bie­rom a Tále, a hor­ské sed­lá Dono­va­ly a Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Níz­ke Tat­ry sa čle­nia na Ďum­bier­ske Tat­ry v západ­nej a Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ry vo východ­nej čas­ti, kto­ré sú odde­le­né údo­lia­mi rie­čok Boca a Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­kto­ré zná­me vrcho­ly: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


The Low Tatras are situ­ated bet­we­en the Váh and Hron rivers, stret­ching 80 kilo­me­ters from west to east (niz​ke​tat​ry​.sk). The­ir area covers 1242 km². The name of the moun­tain ran­ge was intro­du­ced by Dionýz Štúr in 1860, ori­gi­nal­ly as Niž­né Tat­ry” (Lower Tatras). Later, this name was incor­rect­ly trans­la­ted into Hun­ga­rian as Níz­ke Tat­ry” by Ján Hun­fal­vy (Wiki­pe­dia). The regi­on expe­rien­ces a con­ti­nen­tal moun­tain cli­ma­te, with hig­her pre­ci­pi­ta­ti­on on the nort­hern slo­pes, and the wes­tern part being slight­ly more humid. The snow cover rea­ches two meters abo­ve the tree line, las­ting for 110210 days a year (Jozef Veľ­ký). They are the second most visi­ted moun­tain ran­ge in Slo­va­kia. Par­ti­cu­lar­ly in the eas­tern part, bet­we­en Čer­to­vi­ca and Krá­ľo­va hoľa, the natu­re is more pre­ser­ved. The Low Tatras host seve­ral caves, inc­lu­ding Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, and Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. In 1978, the Low Tatras, cove­ring an area of 81,095 hec­ta­res, were dec­la­red the Low Tatras Nati­onal Park – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). The hig­hest peak of the Low Tatras is Ďum­bier, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,043 meters abo­ve sea level. Four rivers ori­gi­na­te below Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec, and Hor­nád. The nort­hern gate­way to the Low Tatras is Demä­nov­ská Doli­na, whi­le the sout­hern side is repre­sen­ted by Mýto pod Ďum­bie­rom and Tále, and moun­tain sadd­les Dono­va­ly and Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). The Low Tatras are divi­ded into Ďum­bier Tatras in the west and Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tatras in the east, sepa­ra­ted by the val­le­ys of the Boca and Štiav­nič­ka rivers (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Some well-​known peaks inc­lu­de Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, and Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Die Nie­de­ren Tat­ra lie­gen zwis­chen den Flüs­sen Váh und Hron und ers­trec­ken sich über 80 Kilo­me­ter von Wes­ten nach Osten (niz​ke​tat​ry​.sk). Ihre Flä­che bet­rägt 1242 km². Den Namen des Gebir­ges führ­te Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, urs­prün­glich als Niž­né Tat­ry“ (Unte­re Tat­ra). Spä­ter wur­de die­ser Name von Ján Hun­fal­vy irr­tüm­lich ins Unga­ris­che als Níz­ke Tat­ry“ über­setzt (Wiki­pe­dia). Die Regi­on erlebt ein kon­ti­nen­ta­les Bergk­li­ma, mit höhe­ren Nie­dersch­lä­gen an den Nord­hän­gen und der west­li­che Teil ist etwas feuch­ter. Die Schne­e­dec­ke erre­icht über der Baumg­ren­ze zwei Meter und dau­ert 110210 Tage im Jahr (Jozef Veľ­ký). Sie sind das zwe­it­me­ist­be­such­te Gebir­ge in der Slo­wa­kei. Ins­be­son­de­re im öst­li­chen Teil zwis­chen Čer­to­vi­ca und Krá­ľo­va hoľa ist die Natur bes­ser erhal­ten. Die Nie­de­ren Tat­ra beher­ber­gen meh­re­re Höh­len, darun­ter Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká und Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978 wur­den die Nie­de­ren Tat­ra mit einer Flä­che von 81.095 Hek­tar zum Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry – NAPANT erk­lärt (niz​ke​tat​ry​.sk). Der höchs­te Gip­fel der Nie­de­ren Tat­ra ist Ďum­bier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Mee­ress­pie­gel erre­icht. Vier Flüs­se ents­prin­gen unter­halb von Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec und Hor­nád. Das Nord­tor zu den Nie­de­ren Tat­ra ist die Demä­nov­ská Doli­na, wäh­rend die Süd­se­i­te von Mýto pod Ďum­bie­rom und Tále sowie den Gebir­gs­päs­sen Dono­va­ly und Čer­to­vi­ca reprä­sen­tiert wird (visit​lip​tov​.sk). Die Nie­de­ren Tat­ra sind in die Ďumbier-​Tatra im Wes­ten und die Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ra im Osten unter­te­ilt, get­rennt durch die Täler der Flüs­se Boca und Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Eini­ge bekann­te Gip­fel sind Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá und Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Az Alacsony-​Tátra a Váh és a Hron foly­ók között terül el, nyugat­ról kelet­re 80 kilo­mé­ter hoss­zan (niz​ke​tat​ry​.sk). Terüle­te 1242 km². A hegy­ség nevét Dionýz Štúr vezet­te be 1860-​ban, ere­de­ti­leg Niž­né Tat­ry” (Alsó-​Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hun­fal­vy hibá­san for­dí­tot­ta le magy­ar­ra Níz­ke Tat­ry” néven (Wiki­pe­dia). A régió kon­ti­nen­tá­lis hegy­sé­gi éghaj­la­tot tapasz­tal, a csa­pa­dék maga­sabb észa­ki lej­tőkön van, és a nyuga­ti rész kis­sé ned­ve­sebb. A hóta­ka­ró két métert ér el az erdőha­tár felett, és éven­te 110210 napig tart (Jozef Veľ­ký). Ezek a máso­dik leg­lá­to­ga­tot­tabb hegy­ek Szlo­vá­kiá­ban. Különösen kele­ten, a Čer­to­vi­ca és a Krá­ľo­va hoľa közöt­ti terüle­ten a ter­més­zet job­ban megőr­zött. Az Alacsony-​Tátrában több bar­lang is talál­ha­tó, köz­tük a Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká és a Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978-​ban az Alacsony-​Tátrát, ame­ly 81 095 hek­tá­ros terüle­tet fed le, a Níz­ke Tat­ry Nemze­ti Park­ká nyil­vá­ní­tot­ták (niz​ke​tat​ry​.sk). Az Alacsony-​Tátra leg­ma­ga­sabb csúc­sa a Ďum­bier, ame­ly ten­gers­zint felet­ti 2 043 méte­res magas­ság­ban emel­ke­dik. Négy folyó ered Krá­ľo­va hoľa alatt: Váh, Hron, Hni­lec és Hor­nád. Az Alacsony-​Tátra észa­ki kapu­ja a Demänovská-​völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďum­bie­rom és Tále, vala­mint a Dono­va­ly és a Čer­to­vi­ca hegyc­súc­sok kép­vi­se­lik (visit​lip​tov​.sk). Az Alacsony-​Tátrát Ďumbier-​Tátra és Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tát­ra rész­re oszt­ják, ame­ly­eket a Boca és Štiav­nič­ka foly­ók völ­gy­ei válasz­ta­nak el (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Néhá­ny jól ismert csúcs közé tar­to­zik a Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá és Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Nis­kie Tat­ry leżą między rze­ka­mi Wáh i Hron. Roz­ci­ąga­ją się na dłu­go­ść 80 kilo­met­rów z zacho­du na wschód (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich powierzch­nia wyno­si 1242 km². Okre­śle­nie gór wpro­wa­dził Dionýz Štúr w roku 1860, pier­wot­nie jako Tat­ry Niżs­ze. Później ten ter­min został błęd­nie prze­tłu­mac­zo­ny na węgier­ski jako Nis­kie Tat­ry przez Jána Hun­fal­vy­’e­go (Wiki­pe­dia). Panu­je tutaj kon­ty­nen­tal­ny kli­mat gór­ski. Więks­za suma opa­dów wys­tępu­je na północ­nych sto­kach, przy czym zachod­nia część jest nie­co bar­dziej wil­got­na. Pokry­wa śnie­żna sięga dwóch met­rów ponad gra­ni­cą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľ­ký). Są dru­gi­mi najc­zęściej odwie­dza­ny­mi góra­mi na Sło­wac­ji. Szc­ze­gól­nie w części wschod­niej, między Čer­to­vi­cą a Krá­ľo­vou hoľą, przy­ro­da jest lepiej zacho­wa­na. W Nis­kich Tat­rach znaj­du­je się kil­ka jas­kiń: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. W 1978 roku Nis­kie Tat­ry o powierzch­ni 81 095 hek­ta­rów zosta­ły ogłos­zo­ne Naro­do­wym Par­kiem Nis­kie Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Nis­kich Tatr jest Ďum­bier – wznos­zący się na wyso­ko­ść 2 043 met­rów nad pozi­omem mor­za. Spod Krá­ľo­vou hoľou wypły­wa­ją czte­ry rze­ki: Wáh, Hron, Hni­lec i Hor­nád. Bra­ma Nis­kich Tatr znaj­du­je się od półno­cy w Doli­nie Demä­nov­skiej, od połud­nia w Mýto pod Ďum­bie­rom i Tále, a prze­łęc­ze gór­skie Dono­va­ly i Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Nis­kie Tat­ry dzie­lą się na Tat­ry Ďum­bier­skie na zacho­dzie i Tat­ry Krá­ľo­vo­hoľ­skie na wscho­dzie, oddzie­lo­ne doli­na­mi rzek Boca i Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­któ­re zna­ne szc­zy­ty to: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Lite­ra­tú­ra

  • Veľ­ký Jozef a kolek­tív, 1980: Encyk­lo­pé­dia Slo­ven­ska IV. zvä­zok N‑Q, Veda, Bra­ti­sla­va, p. 100 – 103

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Liptovské, Slovenské, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

Hits: 4006

Považ­ská les­ná želez­nič­ka je súčas­ťou expo­zí­cie Lip­tov­ské­ho múzea – Lip­tov­skej dedi­nyPri­by­li­ne. Samot­ný skan­zen” sa nachá­dza v obci a želez­nič­ka je len asi kilo­me­ter od kon­ca expo­zí­cie lip­tov­skej dedi­ny. Okrem iné­ho expo­zí­ciu tvo­rí han­gár”, v kto­rom je okrem vla­kov aj zopár áut. Pred­tým bola les­ná želez­nič­ka umiest­ne­ná v Lip­tov­skom Hrád­ku. Ide o expo­zí­ciu his­to­ric­ké­ho vozo­vé­ho par­ku úzko­roz­chod­nej želez­ni­ce, kto­rá pre­má­va­la v doli­ne Čier­ne­ho Váhu od 1. sve­to­vej voj­ny do roku 1972. Je sprí­stup­ne­ná od 13.6. 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). V časoch naj­väč­šej slá­vy mala viac ako 100 km. Z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku sme­ro­va­la až po úpä­tie Krá­ľo­vej hole (les​me​dium​.sk). Naj­zau­jí­ma­vej­ší je moto­ro­vý vozeň M210006 a par­ný rušeň 4 (Kače­na). Naj­star­šia loko­mo­tí­va je z roku 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). Želez­ni­ca slú­ži­la pre­dov­šet­kým na odvoz dre­va. Po jej odsta­ve­ní chát­ra­la, aj znač­ná časť tra­te bola rozk­rad­nu­tá. Vďa­ka sna­hám zväč­ša nad­šen­cov dnes želez­nič­ka exis­tu­je. Štát opäť raz uká­zal svo­ju pra­vú, zlú tvár. Napo­kon, urob­te si obraz sami – plz​.sk.


The Považ­ská Forest Rai­lway is part of the exhi­bi­ti­on of the Lip­tov Muse­um – Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na. The skan­zen” itself is loca­ted in the vil­la­ge, and the rai­lway is only about a kilo­me­ter from the end of the Lip­tov Vil­la­ge exhi­bi­ti­on. Among other things, the exhi­bi­ti­on inc­lu­des a han­gar” that hou­ses not only trains but also a few cars. Pre­vi­ous­ly, the forest rai­lway was loca­ted in Lip­tov­ský Hrá­dok. It is an exhi­bi­ti­on of the his­to­ri­cal rol­ling stock of a narrow-​gauge rai­lway that ope­ra­ted in the Čier­ny Váh val­ley from World War I until 1972. It has been acces­sib­le sin­ce June 13, 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). In its hey­day, it had over 100 km. It ran from Lip­tov­ský Hrá­dok to the foot­hills of Krá­ľo­va hoľa (les​me​dium​.sk). The most inte­res­ting are the motor car M210006 and the ste­am loco­mo­ti­ve 4 (Kače­na). The oldest loco­mo­ti­ve dates back to 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). The rai­lway ser­ved pri­ma­ri­ly for tran­s­por­ting wood. After its decom­mis­si­oning, it fell into dis­re­pair, and a con­si­de­rab­le part of the track was sto­len. Thanks to the efforts of most­ly ent­hu­siasts, the rai­lway exists today. Once again, the sta­te sho­wed its true, unfor­tu­na­te face. In the end, make your own judg­ment – plz​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

Hits: 1820

Obec je zná­ma nie­len svo­jou prí­ro­dou, ale aj his­to­ric­ký­mi a kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi. V Šumia­ci sa nachá­dza nie­koľ­ko chrá­mov a kapl­niek, kto­ré sved­čia o boha­tej his­tó­rii tej­to oblas­ti. Šumiac je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku aj vďa­ka blíz­kos­ti Níz­kych Tatier.

Na plo­che 81.76 km2 tu žije 1310 oby­va­te­ľov (sumiac​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 880 met­rov nad morom (sumiac​.sk). Obec vznik­la ako pod­dan­ská dedi­na pan­stva Murán­ske­ho hra­du15. sto­ro­čí (sumiac​.sk). Vznik­la na valas­kom prá­ve, písom­ne je dolo­že­ná v roku 1573 (najk​raj​sik​raj​.sk). Pôvod­ný­mi oby­va­teľ­mi boli Rusí­ni (sumiac​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nemec­ký názov obce je Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od lesov obklo­pu­jú­cich obec a šumu bys­trých vôd, napá­ja­jú­cich kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia sa veno­va­li pase­niu oviec, dobyt­ka, neskôr spra­co­va­niu dre­va, výro­bou poľ­no­hos­po­dár­ske­ho nára­dia z dre­va a šind­ľov (sumiac​.sk). Nachá­dza­la sa tu píla a sklár­ska huta (najk​raj​sik​raj​.sk). 

V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia živi­li pále­ním dre­ve­né­ho uhlia (sumiac​.sk). V roku 1828 žilo v Šumia­ci v 158 domov 1846 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). V 19. sto­ro­čí bola posta­ve­ná želez­ni­ca do Brez­na a neskôr až do Čer­ve­nej Ska­ly. Do roku 1954 pat­ri­li Šumia­cu osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa a Zlat­no. Od roku 1960 pat­rí k obci osa­da Čer­ve­ná Ska­la (sumiac​.sk). Dodnes sa tu zacho­va­li dre­ve­né zru­bo­vé domy pod sed­lo­vý­mi stre­cha­mi v otvo­re­ných dvo­roch. Pit­vo­ry boli pôvod­ne stu­de­né, vyku­ro­va­la sa len obie­le­ná izba zaria­de­ná úče­lo­vým nábyt­kom, pokrov­ca­mi a tka­ni­na­mi (niz​ke​tat​ry​.sk). V Šumia­ci sa naro­di­la spi­so­va­teľ­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). V Šumia­ci vzni­kol 15.1.1957 folk­lór­ny súbor Šumia­čan. Súbor absol­vo­val tisíc­ky vystú­pe­ní po celom sve­te. Nahral desiat­ky pies­ní pre Slo­ven­ský roz­hlas, účin­ko­val v mno­hých fil­moch (face­bo­ok).


The vil­la­ge is kno­wn not only for its natu­re but also for its his­to­ri­cal and cul­tu­ral land­marks. In Šumiac, the­re are seve­ral chur­ches and cha­pels that bear wit­ness to the rich his­to­ry of this area. Šumiac is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rism, thanks in part to its pro­xi­mi­ty to the Low Tatras.

Šumiac is a vil­la­ge with an area of 81.76 km², and it is home to 1310 resi­dents, situ­ated at an alti­tu­de of 880 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge ori­gi­na­ted as a sub­ject vil­la­ge of Muráň Cast­le in the 15th cen­tu­ry and was estab­lis­hed on Wal­la­chian law, with writ­ten docu­men­ta­ti­on dating back to 1573. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, and Sumia­có. The Ger­man name for the vil­la­ge is Königs­berg bei Großrauschenbach.

The name Šumiac is deri­ved from the sur­roun­ding forests and the noise of cle­ar waters fee­ding the Hron River chan­nel. The resi­dents were tra­di­ti­onal­ly invol­ved in she­ep and catt­le gra­zing, later enga­ging in wood pro­ces­sing, the pro­duc­ti­on of agri­cul­tu­ral tools from wood, and shin­gle making. The­re was a sawmill and a glas­sworks in the vil­la­ge, and in the mid-​18th cen­tu­ry, the inha­bi­tants ear­ned a living by pro­du­cing char­co­al. In 1828, Šumiac had 158 hou­ses with 1846 inhabitants.

In the 19th cen­tu­ry, a rai­lway was built to Brez­no, and later exten­ded to Čer­ve­ná Ska­la. Until 1954, the sett­le­ments of Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa, and Zlat­no belo­n­ged to Šumiac. Sin­ce 1960, the sett­le­ment of Čer­ve­ná Ska­la has been part of the vil­la­ge. The vil­la­ge is kno­wn for its well-​preserved wooden log hou­ses with sadd­le roofs in open cour­ty­ards. Tra­di­ti­onal hou­ses had cold rooms; only the whi­te­was­hed room with pur­po­se­ful fur­ni­tu­re, meta­lwa­re, and fab­rics was heated.

Notab­ly, the wri­ter Klá­ra Jarun­ko­vá was born in Šumiac. On Janu­ary 15, 1957, the Šumia­čan Folk Ensem­ble was estab­lis­hed, which has per­for­med thou­sands of times worl­dwi­de, recor­ded nume­rous songs for Slo­vak Radio, and par­ti­ci­pa­ted in many films.


Wieś jest zna­na nie tyl­ko ze swo­jej przy­ro­dy, ale także z his­to­rycz­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków. W Šumiac znaj­du­je się kil­ka kości­ołów i kap­lic, któ­re świadc­zą o boga­tej his­to­rii tego obsza­ru. Šumiac to popu­lar­ne miejs­ce turys­tycz­ne, również ze wzg­lędu na blis­ko­ść Nis­kich Tatr.

Na obszar­ze o powierzch­ni 81,76 km² miesz­ka 1310 miesz­ka­ńców (sumiac​.sk), leży na wyso­ko­ści 880 met­rów nad pozi­omem mor­za (sumiac​.sk). Wieś pows­ta­ła jako pod­dam­ska osa­da pod pano­wa­niem zamku Murán­sky w XV wie­ku (sumiac​.sk). Pows­ta­ła na pra­wie wołos­kim i pisem­nie udo­ku­men­to­wa­na zosta­ła w 1573 roku (najk​raj​sik​raj​.sk). Pier­wot­ny­mi miesz­ka­ńca­mi byli Rusi­ni (sumiac​.sk). His­to­rycz­ne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nie­miec­ka nazwa wsi to Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od lasów otac­za­jących miejs­co­wo­ść i szu­mu bie­żących wód, zasi­la­jących kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się wypa­sa­niem owiec, bydła, później obrób­ką dre­wna, pro­dukc­ją dre­wnia­ne­go nar­zędzi rol­nic­zych i gon­tów (sumiac​.sk). Ist­nia­ła tu tar­tak i huta szkła (najk​raj​sik​raj​.sk).

W poło­wie XVIII wie­ku miesz­ka­ńcy utr­zy­my­wa­li się z wypa­la­nia dre­wna na węgiel drze­wny (sumiac​.sk). W 1828 roku w Šumia­ci miesz­ka­ło w 158 domach 1846 miesz­ka­ńców (najk​raj​sik​raj​.sk). W XIX wie­ku zbu­do­wa­no kolej do Brez­na, a później aż do Čer­ve­nej Ska­ly. Do 1954 roku Šumiac obej­mo­wał osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa i Zlat­no. Od 1960 roku osa­da Čer­ve­ná Ska­la nale­ży do wsi (sumiac​.sk). Do dzi­siaj zacho­wa­ły się tu dre­wnia­ne domy z bali pod siodło­wy­mi dacha­mi na otwar­tych podwór­zach. Izby były pier­wot­nie zim­ne, ogr­ze­wa­no tyl­ko bie­lo­nym pomieszc­ze­niem wypo­sa­żo­nym w meb­le, pokry­cia i tka­ni­ny (niz​ke​tat​ry​.sk). W Šumia­ci uro­dzi­ła się pisar­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). W Šumia­ci 15 stycz­nia 1957 roku pows­tał zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Šumia­čan. Zes­pół dał tysi­ące wys­tąpień na całym świe­cie. Nag­ra­li dzie­si­ąt­ki piose­nek dla Sło­wac­kie­go Radia, wys­tępo­wa­li w wie­lu fil­mach (face­bo­ok).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post