2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mokrade, Príroda, Prírodné, Rieky, TOP, Typ krajiny

Záplavy

Hits: 1270

Zápla­vy sú prí­rod­ným javom, pri kto­rom dochá­dza k nad­mer­né­mu zapla­vo­va­niu oblas­tí suchej zeme v dôsled­ku zvý­še­né­ho sta­vu vody. Ten­to jav môže byť spô­so­be­ný rôz­ny­mi fak­tor­mi vrá­ta­ne sil­né­ho daž­ďa, prú­de­nia riek, tope­nia sne­hu, cyk­lón, či dokon­ca tsu­na­mi. Zápla­vy môžu mať znač­ný vplyv na život­né pro­stre­die, spo­loč­nosť a hos­po­dár­stvo. Rie­ky, kto­ré vyj­dú z bre­hov, ale­bo inten­zív­ny dážď, kto­rý pre­kro­čí schop­nosť pôdy absor­bo­vať vodu, môžu spus­tiť zápla­vy v krát­kom čase. Zápla­vy môžu spô­so­biť eró­ziu pôdy, zne­čis­te­nie vôd odpad­mi a che­mi­ká­lia­mi. V dôsled­ku záplav môže dôjsť k hro­ma­de­niu bah­na a odpad­kov, čo spô­so­bu­je envi­ron­men­tál­ne problémy.


Flo­ods are a natu­ral phe­no­me­non in which are­as of dry land beco­me exces­si­ve­ly inun­da­ted due to an inc­re­a­sed water level. This occur­ren­ce can be trig­ge­red by vari­ous fac­tors, inc­lu­ding hea­vy rain­fall, river overf­low, sno­wmelt, cyc­lo­nes, or even tsu­na­mis. Flo­ods can have a sig­ni­fi­cant impact on the envi­ron­ment, socie­ty, and the eco­no­my. Rivers overf­lo­wing the­ir banks or inten­se rain­fall exce­e­ding the soil’s abi­li­ty to absorb water can lead to flo­oding in a short peri­od. Flo­ods can cau­se soil ero­si­on and con­ta­mi­na­te water with deb­ris and che­mi­cals. The accu­mu­la­ti­on of mud and was­te as a result of flo­oding can con­tri­bu­te to envi­ron­men­tal issu­es. In the event of catas­trop­hic flo­ods, coor­di­na­ted huma­ni­ta­rian aid and the res­to­ra­ti­on of affec­ted are­as are cru­cial fac­tors in retur­ning impac­ted com­mu­ni­ties to normalcy.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Doprava, Neživé

Koľajnice

Hits: 1831

Koľaj­ni­ce sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi prv­ka­mi želez­níc, posky­tu­jú­ci­mi sta­bil­nú ces­tu pre pohyb želez­nič­ných vozi­diel. Tie­to kovo­vé drá­hy majú dlhú his­tó­riu a odo­hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu v moder­nom doprav­nom sys­té­me. Väč­ši­nou sú vyro­be­né z oce­ľo­vých pásov, kto­ré posky­tu­jú pev­nosť a odol­nosť voči nápo­ru ťaž­kých vozi­diel. Exis­tu­jú rôz­ne typy koľaj­níc vrá­ta­ne bež­ných vyso­ko­rých­lost­ných koľaj­níc a koľaj­níc pre náklad­nú dopra­vu, kto­ré sú vyro­be­né s ohľa­dom na špe­ci­fic­ké potre­by. Vzhľa­dom na svo­ju sta­bi­li­tu a spo­ľah­li­vosť sú želez­ni­ce širo­ko využí­va­né na pre­pra­vu tova­ru a ces­tu­jú­cich na dlhé vzdia­le­nos­ti. V nie­kto­rých kra­ji­nách sa vyví­ja­jú vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce, kto­ré umož­ňu­jú rých­le a efek­tív­ne spo­je­nie medzi mes­ta­mi. Koľaj­ni­ce pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý infra­štruk­túr­ny prvok pre celo­sve­to­vú dopra­vu, posky­tu­júc sta­bil­ný a spo­ľah­li­vý sys­tém, kto­rý hrá kľú­čo­vú úlo­hu v pohy­be tova­ru a ces­tu­jú­cich. Ich vývoj a moder­ni­zá­cia sú dôle­ži­tý­mi fak­tor­mi v súčas­nom sve­te dopravy.


Rail tracks cons­ti­tu­te the fun­da­men­tal buil­ding blocks of rai­lwa­ys, pro­vi­ding a stab­le path for the move­ment of rai­lway vehic­les. The­se metal­lic tracks boast a rich his­to­ry and play a pivo­tal role in the modern tran­s­por­ta­ti­on sys­tem. Most­ly craf­ted from ste­el strips, they offer strength and resi­lien­ce against the impact of hea­vy vehic­les. The­re are vari­ous types of rail tracks, inc­lu­ding com­mon high-​speed tracks and tracks desig­ned for fre­ight tran­s­port, tai­lo­red to spe­ci­fic needs. Due to the­ir sta­bi­li­ty and relia­bi­li­ty, rai­lwa­ys are wide­ly emplo­y­ed for tran­s­por­ting goods and pas­sen­gers over long dis­tan­ces. In some coun­tries, high-​speed rai­lwa­ys are being deve­lo­ped, enab­ling fast and effi­cient con­nec­ti­ons bet­we­en cities. Rail tracks repre­sent a cru­cial infras­truc­tu­re ele­ment for glo­bal tran­s­por­ta­ti­on, fur­nis­hing a stab­le and reliab­le sys­tem that pla­ys a key role in the move­ment of goods and pas­sen­gers. The­ir deve­lop­ment and moder­ni­za­ti­on are essen­tial fac­tors in the con­tem­po­ra­ry world of transportation.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Korene

Hits: 1530

Kore­ne sú život­ným uzlom rast­lín, pre­ni­ka­jú­cim hlbo­ko do zeme a tvo­ria­cim základ­ňu pre ich rast a vita­li­tu. Čím viac roz­vet­ve­ných kore­ňov, tým viac miest na absor­pciu vody a živín. Rast­li­ny majú rôz­ne typy kore­ňov. Kore­ne slú­žia aj ako záso­bá­reň živín, kore­ne posky­tu­jú aj sta­bil­nú opo­ru pre rast­li­nu, upev­ňu­jú ju v pôde. V nie­kto­rých rast­li­nách domi­nu­je jeden sil­ný koreň, kto­rý je zná­my ako hlav­ný koreň. Výho­dou je hlb­šia penet­rá­cia do pôdy. Mno­ho rast­lín má veľa ved­ľaj­ších kore­ňov, kto­ré vyras­ta­jú z hlav­né­ho kore­ňa a roz­vet­vu­jú sa v oko­lí. Nie­kto­ré rast­li­ny majú vzduš­né kore­ne, kto­ré vyras­ta­jú nad zem­ský povrch a slú­žia na zís­ka­va­nie vzduš­nej vlh­kos­ti ale­bo na pod­po­ru rast­lín. Kore­ne môžu vytvá­rať sym­bi­otic­ké vzťa­hy s huba­mi, kto­ré zvy­šu­jú schop­nosť rast­lín absor­bo­vať živi­ny. Rast­li­ny s koreň­mi pris­pie­va­jú k vytvá­ra­niu pôd­nej štruk­tú­ry tým, že zabra­ňu­jú eró­zii a udr­žia­va­jú pôdu pohromade.


Roots act as the life knot for plants, penet­ra­ting deep into the soil and for­ming the foun­da­ti­on for the­ir gro­wth and vita­li­ty. The more bran­ched the roots, the more sites avai­lab­le for the absorp­ti­on of water and nut­rients. Plants exhi­bit vari­ous types of roots, each ser­ving uni­que func­ti­ons in sus­tai­ning plant life. Roots func­ti­on not only as nut­rient reser­vo­irs but also pro­vi­de stab­le sup­port for the plant, ancho­ring it firm­ly in the soil. In some plants, a sin­gle strong root domi­na­tes, kno­wn as the pri­ma­ry root. The advan­ta­ge lies in dee­per penet­ra­ti­on into the soil. Many plants fea­tu­re nume­rous late­ral roots bran­ching from the pri­ma­ry root, exten­ding into the sur­roun­ding area. Cer­tain plants deve­lop aerial roots that grow abo­ve the ground, ser­ving pur­po­ses such as absor­bing atmo­sp­he­ric mois­tu­re or sup­por­ting the plant. Roots can estab­lish sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi, enhan­cing the plants’ abi­li­ty to absorb nut­rients. Plants with well-​developed roots con­tri­bu­te to the cre­a­ti­on of stab­le soil struc­tu­res, pre­ven­ting ero­si­on and main­tai­ning soil cohe­si­on. In essen­ce, roots play a mul­ti­fa­ce­ted role in the life of plants, exten­ding the­ir influ­en­ce below the sur­fa­ce and fos­te­ring intri­ca­te con­nec­ti­ons wit­hin the eco­sys­tems they inhabit.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Stopy

Hits: 1317

Sto­py tvo­rí člo­vek, sú zvy­čaj­ne symet­ric­ké a uspo­ria­da­né s odliš­ným vzo­rom v závis­los­ti od typu obu­vi, čas­to s vidi­teľ­ný­mi detail­mi, ako sú šnúr­ky ale­bo špi­ce. Sto­py ponú­ka­jú jedi­neč­ný pohľad na pohyb a akti­vi­ty na danom mies­te. Ich cha­rak­ter a vidi­teľ­nosť sú ovplyv­ne­né nie­len dru­hom zvie­ra­ťa ale­bo člo­ve­ka, ale aj pove­ter­nost­ný­mi pod­mien­ka­mi a vlast­nos­ťa­mi pod­kla­du. Zvie­ra­tá s kopy­ta­mi tvo­ria výraz­né sto­py v tva­re čia­ry, kto­ré sú šir­šie vza­du a zužu­jú sa dopre­du. Čas­to sú hlbo­ké a zane­chá­va­jú cha­rak­te­ris­tic­ký tvar na zemi. Zvie­ra­tá s lab­ka­mi tvo­ria malé sto­py s prs­ta­mi a výraz­ný­mi poduš­ka­mi. Sú symet­ric­ké a môžu odha­ľo­vať veľ­kosť a hmot­nosť zvie­ra­ťa, ako aj jeho spô­sob pohy­bu. Sto­py sú výraz­né v snehu.


Footp­rints are cre­a­ted by humans, and they are usu­al­ly sym­met­ri­cal and arran­ged with a dis­tinct pat­tern depen­ding on the type of foot­we­ar, often with visib­le details such as laces or spi­kes. Footp­rints offer a uni­que per­spec­ti­ve on move­ment and acti­vi­ties in a par­ti­cu­lar loca­ti­on. The­ir cha­rac­ter and visi­bi­li­ty are influ­en­ced not only by the type of ani­mal or human but also by weat­her con­di­ti­ons and the cha­rac­te­ris­tics of the surface.

Ani­mals with hooves cre­a­te dis­tinct prints in the sha­pe of a line, wider at the back and tape­ring towards the front. The­se prints are often deep and lea­ve a cha­rac­te­ris­tic sha­pe on the ground. Ani­mals with paws make small prints with toes and pro­mi­nent pads. They are sym­met­ri­cal and can reve­al the size and weight of the ani­mal, as well as its mode of move­ment. Footp­rints are espe­cial­ly pro­noun­ced in the snow.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3613

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post