2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

Hits: 3981

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Vianoce v Bratislave

Hits: 3563

Via­no­ce v Bra­ti­sla­ve sú obdo­bím plným rados­ti, sve­tiel. Bra­ti­slav­ské Via­noč­né trhy sú jed­ným z najk­raj­ších v stred­nej Euró­pe. Hlav­né námes­tie sa pre­me­ní na via­noč­ný raj s dre­ve­ný­mi stán­ka­mi, kde sa ponú­ka­jú tra­dič­né slo­ven­ské výrob­ky, remes­lá a lahod­né jed­lá. Náv­štev­ní­ci si môžu vychut­nať medo­vi­nu, tra­dič­né via­noč­né kolá­če. Cen­trum a his­to­ric­ké čas­ti Bra­ti­sla­vy žia­ria v pes­trých far­bách, sú vyzdo­be­né stov­ka­mi sve­tiel, ozdo­ba­mi a via­noč­ný­mi strom­ček­mi. Počas adven­tu sa v Bra­ti­sla­ve koná via­ce­ro kul­túr­nych podu­ja­tí. Rôz­ne advent­né kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia a via­noč­né podu­ja­tia pri­dá­va­jú do atmo­sfé­ry ume­nie a zábavu.


Chris­tmas in Bra­ti­sla­va is a time fil­led with joy and lights. The Bra­ti­sla­va Chris­tmas Mar­kets are among the most beau­ti­ful in Cen­tral Euro­pe. The Main Squ­are trans­forms into a Chris­tmas won­der­land with wooden stalls offe­ring tra­di­ti­onal Slo­vak pro­ducts, crafts, and deli­ci­ous foods. Visi­tors can indul­ge in mead and tra­di­ti­onal Chris­tmas pas­tries. The city cen­ter and his­to­ric parts of Bra­ti­sla­va shi­ne in vib­rant colors, ador­ned with hun­dreds of lights, deco­ra­ti­ons, and Chris­tmas tre­es. During Advent, Bra­ti­sla­va hosts vari­ous cul­tu­ral events. Advent con­certs, the­at­ri­cal per­for­man­ces, and Chris­tmas fes­ti­vi­ties add an artis­tic and enter­tai­ning touch to the atmosphere.


Odka­zy



TOP


Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Vianoce

Hits: 1425

Via­no­ce sú osla­vou, kto­rá nesie so sebou magic­kú atmo­sfé­ru, radost­né oča­ká­va­nia a ducha spo­lu­pat­rič­nos­ti. Via­no­ce sú obdo­bím lás­ky, rados­ti a poko­ja. Napriek svo­jej rôz­no­ro­dos­ti a indi­vi­du­ál­nym zvy­kom zdru­žu­jú ľudí a pri­ná­ša­jú do ich živo­tov čaro via­noč­né­ho kúz­la. Ten­to svia­tok, pova­žo­va­ný mno­hý­mi za najk­raj­ší čas roka, je spo­je­ný s rôz­ny­mi tra­dí­cia­mi a zvyk­mi, kto­ré zdo­bia domy a napĺňa­jú srd­cia tep­lom. Domá­ce a aj verej­né pries­to­ry sa začí­na­jú zará­bať via­noč­nou výzdo­bou. Strom­če­ky zdo­bia far­ba­mi, ozdo­ba­mi a sve­tiel­ka­mi, vytvá­ra­júc nád­her­ný pohľad. Osvet­le­né uli­ce a námes­tia pri­dá­va­jú kúz­lo do noč­ných hodín. Tra­dič­né via­noč­né trhy sú mies­tom, kde sa ľudia stre­tá­va­jú, ponú­ka­jú sa tam rôz­ne výrob­ky, od via­noč­ných ozdôb cez ruč­ne vytvo­re­né výrob­ky po lahod­né dobroty.

Špe­ci­fic­ké jed­lá a dob­ro­ty sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou via­noč­ných osláv. Vo výba­ve sú čas­to kla­sic­ké jed­lá, ako kapust­ni­ca, kapor, ryba, šošo­vi­ca a ďal­šie dob­ro­ty. Dar­če­ky pat­ria k via­noč­nej tra­dí­cii. Roz­dá­va­nie dar­če­kov je vrcho­lom via­noč­né­ho dňa. Nábo­žen­ské a rodin­né obra­dy pri­dá­va­jú hlb­ší význam sviat­ku. Via­noč­ná pol­noč­ná omša a spo­loč­né mod­lit­by vytvá­ra­jú spo­lu­pat­rič­nú atmo­sfé­ru. Via­noč­né fil­my a hud­ba pri­dá­va­jú k sviat­ku ďal­ší kúsok poho­dy. Tra­dič­né pes­nič­ky a fil­mo­vé kla­si­ky tvo­ria neod­de­li­teľ­nú súčasť via­noč­nej atmosféry.


Chris­tmas is a celeb­ra­ti­on that brings with it a magi­cal atmo­sp­he­re, joy­ful expec­ta­ti­ons, and a spi­rit of soli­da­ri­ty. It is a time of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its diver­si­ty and indi­vi­du­al cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the enchant­ment of Chris­tmas magic into the­ir lives. Con­si­de­red by many as the most beau­ti­ful time of the year, Chris­tmas is asso­cia­ted with vari­ous tra­di­ti­ons and cus­toms that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domes­tic and pub­lic spa­ces begin to adorn them­sel­ves with Chris­tmas deco­ra­ti­ons. Chris­tmas tre­es are ador­ned with colors, orna­ments, and lights, cre­a­ting a beau­ti­ful spec­tac­le. Illu­mi­na­ted stre­ets and squ­ares add magic to the night­ti­me hours. Tra­di­ti­onal Chris­tmas mar­kets are pla­ces whe­re peop­le gat­her, offe­ring a varie­ty of pro­ducts, from Chris­tmas deco­ra­ti­ons to handc­raf­ted items and deli­ci­ous treats.

Spe­ci­fic foods and deli­ca­cies are an integ­ral part of Chris­tmas celeb­ra­ti­ons. The menu often inc­lu­des tra­di­ti­onal dis­hes such as cab­ba­ge soup, carp, fish, len­tils, and other goodies. Gift-​giving is a Chris­tmas tra­di­ti­on, and exchan­ging pre­sents is the high­light of the Chris­tmas day. Reli­gi­ous and fami­ly cere­mo­nies add a dee­per mea­ning to the holi­day. Chris­tmas mid­night mass and com­mu­nal pra­y­ers cre­a­te a sen­se of soli­da­ri­ty. Chris­tmas movies and music add an extra touch of cozi­ness to the holi­day. Tra­di­ti­onal songs and film clas­sics are an integ­ral part of the Chris­tmas atmo­sp­he­re. In essen­ce, Chris­tmas is a time when peop­le come toget­her in an atmo­sp­he­re of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its vari­ous cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the charm of Chris­tmas magic into the­ir lives.



Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenské

Beckovské slávnosti

Hits: 2925

V Bec­ko­ve sa kaž­do­roč­ne kona­jú Bec­kov­ské sláv­nos­ti. Súčas­ťou toh­to podu­ja­tia sú napr. jar­mo­ky, pre­hliad­ky his­to­ric­kých reme­siel, rôz­ne atrak­cie, súťa­že, kon­cer­ty, rytier­ske súbo­je. Sú tra­dič­nou kul­túr­nou a spo­lo­čen­skou uda­los­ťou. Kaž­do­roč­ne pri­ťa­hu­jú množ­stvo náv­štev­ní­kov. Ponú­ka­jú zau­jí­ma­vý prog­ram pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Bež­ne vystu­pu­jú zná­mi umel­ci zo svo­jou hudob­ný­mi vystú­pe­nia­mi, pre­bie­ha­jú ukáž­ky ľudo­vých reme­siel, podá­va­jú sa gas­tro­no­mic­ké špe­cia­li­ty. Kona­jú sa his­to­ric­ké pre­zen­tá­cie, kto­ré oži­vu­jú his­tó­riu regi­ó­nu. Súťa­ží sa v rôz­nych kate­gó­riách, kona­jú sa výsta­vy, atrak­cie pre deti. Sláv­nos­ti majú čas­to tema­tic­ký cha­rak­ter. Bec­kov­ské sláv­nos­ti majú poten­ciál zdru­žo­vať komu­ni­tu, posil­ňo­vať vzťa­hy medzi oby­va­teľ­mi a pop­ri tom ponú­kať prí­le­ži­tosť spoz­nať bohat­stvo, kul­tú­ru regiónu.


In Bec­kov, the Bec­kov Fes­ti­vals are held annu­al­ly. The event inc­lu­des vari­ous acti­vi­ties such as mar­kets, tours of his­to­ri­cal crafts, vari­ous att­rac­ti­ons, com­pe­ti­ti­ons, con­certs, and knight­ly duels. They are a tra­di­ti­onal cul­tu­ral and social event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors eve­ry year. The fes­ti­vals offer an inte­res­ting prog­ram for all age groups. Reno­wned artists com­mon­ly per­form with musi­cal pre­sen­ta­ti­ons, folk crafts are demon­stra­ted, and gas­tro­no­mic spe­cial­ties are ser­ved. His­to­ri­cal pre­sen­ta­ti­ons take pla­ce, brin­ging the regi­on’s his­to­ry to life. Com­pe­ti­ti­ons are held in dif­fe­rent cate­go­ries, exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed, and the­re are att­rac­ti­ons for chil­dren. The fes­ti­vals often have a the­ma­tic cha­rac­ter. Bec­kov Fes­ti­vals have the poten­tial to uni­te the com­mu­ni­ty, strengt­hen rela­ti­ons­hips among resi­dents, and, at the same time, pro­vi­de an oppor­tu­ni­ty to explo­re the rich­ness and cul­tu­re of the region.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post