Príroda, Česko, Južná Morava, Krajina, Organizmy, Vtáky, Zahraničie, Živočíchy, Zoologické záhrady

Papouščí ZOO v Bošoviciach

Hits: 128

Papouš­čí zoolo­gic­ká zahra­da v Bošo­vi­ciach je jedi­neč­ným mies­tom nie­len v rám­ci Čes­kej repub­li­ky, ale aj celej Euró­py. Ako jedi­ná špe­cia­li­zo­va­ná ZOO zame­ra­ná výhrad­ne na chov papa­gá­jov ponú­ka náv­štev­ní­kom mož­nosť spoz­nať tak­mer 60 dru­hov tých­to pes­tro­fa­reb­ných vtá­kov z rôz­nych kútov sve­ta (kudyz​nu​dy​.cz). Zalo­že­ná bola v roku 2008 man­žel­mi Škr­há­ko­vý­mi, kto­rí tým nad­via­za­li na dlho­roč­nú cho­va­teľ­skú čin­nosť pána Vlas­ti­mi­la Škr­há­ka, venu­jú­ce­ho sa cho­vu papa­gá­jov už od kon­ca 60. rokov minu­lé­ho sto­ro­čia. Pre verej­nosť bola otvo­re­ná v roku 2011 (hus​to​pe​ce​.cz). V súčas­nos­ti sa tu nachá­dza viac než 100 voli­ér, v kto­rých je mož­né vidieť papa­gá­je zo šty­roch kon­ti­nen­tov: napr. žako sivý, kore­ly cho­cho­la­té, kaka­du, ara­tin­gy, ama­zó­ni­ky, ary, ama­zo­ňa­ny. Medzi najv­zác­nej­šie pat­ria ama­zo­ňan kubán­sky, kaka­du žlto­lí­ci cele­bes­ký, ara zele­no­kríd­ly (kudyz​nu​dy​.cz).

V roku 2023 bola otvo­re­ná det­ská ZOO, kde sa naj­mä najm­lad­ší náv­štev­ní­ci môžu zozná­miť s rôz­ny­mi druh­mi zvie­rat, ako sú mor­ča­tá, krá­li­ky, ovce, kozy a klo­ka­ny. Súčas­ťou are­álu je aj jazier­ko s karas­mi zla­tý­mi a orni­to­lo­gic­ký náuč­ný chod­ník (kudyz​nu​dy​.cz). V zoolo­gic­kej záh­ra­de v Bošo­vi­ciach boli inšta­lo­va­né hmy­zie hote­ly, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko samo­tár­skym vče­lám, čme­lia­kom a ďal­ším ope­ľo­va­čom. Pre jaš­te­ri­ce oby­čaj­né – Lacer­ta agi­lis sa vytvá­ra­jú špe­ciál­ne mies­ta na slne­nie a kla­de­nie vajec (papous​ci​zoo​.cz).

ZOO sa sna­ží roz­mno­žo­vať všet­ky ohro­ze­né dru­hy papa­gá­jov, pri­ro­dze­ným spô­so­bom, pri kto­rom sú mlá­ďa­tá kŕme­né rodič­mi. Pre vybra­né dru­hy papa­gá­jov sú vytvo­re­né medzi­ná­rod­né záchran­né chov­né prog­ra­my, kto­ré sa usi­lu­jú o vytvo­re­nie sta­bil­nej popu­lá­cie daných dru­hov v sta­rost­li­vos­ti člo­ve­ka. V minu­los­ti bol počet­ným dru­hom, kto­ré­ho obrov­ské kŕd­le pod­ľa pozo­ro­va­te­ľov zakrý­va­li celú oblo­hu“ pri pre­le­toch. Dnes je však ten­to druh veľ­mi ohro­ze­ný. Prí­či­nou je stra­ta pri­ro­dze­ných lesov s arau­ká­ria­mi. Tak­tiež je pre­na­sle­do­va­ný far­már­mi kvô­li ško­dám na poľ­no­hos­po­dár­skych plo­di­nách (papous​ci​zoo​.cz). 

Je skve­lé, že ZOO nie je len o samot­nej ZOO. Napr. je to aj o sta­rost­li­vos­ti o hniezd­ne búd­ky a o ochra­ne voľ­ne žijú­cich živo­čí­chov. V Bošo­vi­ciach sa už nie­koľ­ko rokov rea­li­zu­je pro­jekt vyve­so­va­nia hniezd­nych búdok pre duti­no­vé spe­vav­ce, kto­rý pomá­ha udr­žia­vať bio­di­ver­zi­tu a pod­po­ro­vať miest­ne vtác­tvo. Hniezd­ne búd­ky sú zabez­pe­če­né pred pre­dá­tor­mi. Na jar 2024 bola zazna­me­na­ná prí­tom­nosť plcha les­né­ho – Mus­car­di­nus avel­la­na­rius, čo inšpi­ro­va­lo zakú­pe­nie špe­ciál­nych hniezd­nych dom­če­kov pre ten­to druh. Vo spo­lu­prá­ci s Čes­kým zvä­zom ochran­cov prí­ro­dy sa Bošo­vi­ce venu­jú aj sta­rost­li­vos­ti o búd­ky pre väč­šie vtá­ky, ako sú poštol­ky a sovy. Poštol­ky – Fal­co tin­nun­cu­lus sú dôle­ži­tým prv­kom eko­lo­gic­kej regu­lá­cie hra­bo­šov a hlo­dav­cov na far­mách. Sovy pále­né – Tyto alba hniez­dia v búd­kach umiest­ne­ných na kos­tol­ných vežiach a far­mách, okrem toho boli inšta­lo­va­né špe­ciál­ne búd­ky pre dud­ky cho­cho­la­té – Upu­pa epops. Bošo­vi­ce sa aktív­ne zapá­ja­jú do moni­to­ro­va­nia vtá­kov, vrá­ta­ne zim­ných sčí­ta­ní Asio otus a akus­tic­ké­ho moni­to­rin­gu kri­tic­ky ohro­ze­né­ho Athe­ne noc­tua. Súčas­ťou pro­jek­tov je aj ochra­na mig­ru­jú­cich žiab, kto­ré čelia rizi­ku na ces­tách počas svo­jej jar­nej mig­rá­cie. Dočas­né bari­é­ry a aktív­ny pre­nos žiab cez komu­ni­ká­cie význam­ne pris­pie­va­jú k ich ochra­ne (papous​ci​zoo​.cz).


The Par­rot Zoolo­gi­cal Gar­den in Bošo­vi­ce is a uni­que pla­ce not only wit­hin the Czech Repub­lic but also across Euro­pe. As the only spe­cia­li­zed zoo exc­lu­si­ve­ly focu­sed on bre­e­ding par­rots, it offers visi­tors the chan­ce to see near­ly 60 spe­cies of the­se color­ful birds from vari­ous parts of the world (kudyz​nu​dy​.cz). It was foun­ded in 2008 by the Škr­hák coup­le, con­ti­nu­ing the long-​standing bre­e­ding efforts of Mr. Vlas­ti­mil Škr­hák, who had been bre­e­ding par­rots sin­ce the late 1960s. The zoo ope­ned to the pub­lic in 2011 (hus​to​pe​ce​.cz). Cur­ren­tly, the­re are more than 100 avia­ries hou­sing par­rots from four con­ti­nents, inc­lu­ding Afri­can grey par­rots, coc­ka­tiels, coc­ka­to­os, conu­res, par­rot­lets, maca­ws, and ama­zons. Among the rarest are the Cuban Ama­zon, the Sulphur-​crested Coc­ka­too, and the Green-​winged Macaw (kudyz​nu​dy​.cz).

In 2023, a chil­dre­n’s zoo was ope­ned, whe­re the youn­gest visi­tors can meet vari­ous ani­mals, such as guinea pigs, rab­bits, she­ep, goats, and kan­ga­ro­os. The zoo also fea­tu­res a pond with gold­fish and an ornit­ho­lo­gi­cal edu­ca­ti­onal trail (kudyz​nu​dy​.cz). In the Bošo­vi­ce Zoolo­gi­cal Gar­den, insect hotels have been ins­tal­led to pro­vi­de shel­ter for soli­ta­ry bees, bum­ble­be­es, and other pol­li­na­tors. Spe­cial sun­ning and egg-​laying are­as have been cre­a­ted for sand lizards (Lacer­ta agi­lis) (papous​ci​zoo​.cz).

The zoo aims to bre­ed all endan­ge­red par­rot spe­cies natu­ral­ly, with chicks being fed by the­ir parents. Selec­ted par­rot spe­cies are part of inter­na­ti­onal con­ser­va­ti­on bre­e­ding prog­rams that stri­ve to estab­lish stab­le popu­la­ti­ons of the­se spe­cies under human care. In the past, some par­rot spe­cies were so nume­rous that the­ir mas­si­ve flocks repor­ted­ly cove­red the enti­re sky” during flights. Howe­ver, the­se spe­cies are now cri­ti­cal­ly endan­ge­red due to the loss of natu­ral forests with arau­ca­rias and per­se­cu­ti­on by far­mers for crop dama­ge (papous​ci​zoo​.cz).

It’s remar­kab­le that the zoo is not just about the zoo itself. For ins­tan­ce, it is also about caring for nesting boxes and pro­tec­ting wild­li­fe. In Bošo­vi­ce, a pro­ject of ins­tal­ling nesting boxes for cavity-​nesting birds has been ongo­ing for seve­ral years, hel­ping to main­tain bio­di­ver­si­ty and sup­port local bird­li­fe. The nesting boxes are predator-​proof. In spring 2024, the pre­sen­ce of the hazel dor­mou­se (Mus­car­di­nus avel­la­na­rius) was recor­ded, ins­pi­ring the pur­cha­se of spe­cial nesting homes for this spe­cies. In col­la­bo­ra­ti­on with the Czech Uni­on for Natu­re Con­ser­va­ti­on, Bošo­vi­ce also takes care of nesting boxes for lar­ger birds, such as kestrels and owls. Kestrels (Fal­co tin­nun­cu­lus) are essen­tial for eco­lo­gi­cal con­trol of voles and rodents on farms. Barn owls (Tyto alba) nest in boxes pla­ced on church towers and farms, and spe­cial boxes have also been ins­tal­led for hoopo­es (Upu­pa epops). Bošo­vi­ce acti­ve­ly par­ti­ci­pa­tes in bird moni­to­ring, inc­lu­ding win­ter counts of long-​eared owls (Asio otus) and acous­tic moni­to­ring of the cri­ti­cal­ly endan­ge­red litt­le owl (Athe­ne noc­tua). The pro­jects also inc­lu­de pro­tec­ting mig­ra­ting frogs, which face risks on roads during the­ir spring mig­ra­ti­on. Tem­po­ra­ry bar­riers and acti­ve tran­s­por­ta­ti­on of frogs across roads sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­te to the­ir con­ser­va­ti­on (papous​ci​zoo​.cz).


Der Papageien-​Zoologische Gar­ten in Bošo­vi­ce ist ein ein­zi­gar­ti­ger Ort, nicht nur inner­halb der Tsche­chis­chen Repub­lik, son­dern auch in ganz Euro­pa. Als ein­zi­ges spe­zia­li­sier­tes Zoo, das sich aussch­lie­ßlich der Zucht von Papa­ge­ien wid­met, bie­tet es den Besu­chern die Mög­lich­ke­it, fast 60 Arten die­ser far­ben­fro­hen Vögel aus vers­chie­de­nen Tei­len der Welt zu sehen (kudyz​nu​dy​.cz). Geg­rün­det wur­de der Zoo im Jahr 2008 von dem Ehe­pa­ar Škr­hák, das damit die lang­jäh­ri­ge Zuch­tar­be­it von Herrn Vlas­ti­mil Škr­hák fort­setz­te, der bere­its seit Ende der 1960er Jah­re Papa­ge­ien züch­te­te. Für die Öffen­tlich­ke­it wur­de der Zoo im Jahr 2011 eröff­net (hus​to​pe​ce​.cz).

Der­ze­it gibt es dort mehr als 100 Volie­ren, in denen Papa­ge­ien von vier Kon­ti­nen­ten zu sehen sind, darun­ter Grau­pa­pa­ge­ien, Nymp­hen­sit­ti­che, Kaka­dus, Son­nen­sit­ti­che, Sper­lings­pa­pa­ge­ien, Aras und Ama­zo­nen. Zu den sel­tens­ten Arten gehören der Kuba­nis­che Ama­zo­nen­pa­pa­gei, der Gelb­wan­gen­ka­ka­du von Sula­we­si und der Grün­flüge­la­ra (kudyz​nu​dy​.cz).

Im Jahr 2023 wur­de ein Kin­der­zoo eröff­net, in dem ins­be­son­de­re die jüng­sten Besu­cher vers­chie­de­ne Tie­re wie Meersch­we­in­chen, Kanin­chen, Scha­fe, Zie­gen und Kän­gu­rus ken­nen­ler­nen kön­nen. Zum Are­al gehört auch ein Teich mit Gold­fis­chen sowie ein ornit­ho­lo­gis­cher Lehrp­fad (kudyz​nu​dy​.cz). Im Zoolo­gis­chen Gar­ten Bošo­vi­ce wur­den Insek­ten­ho­tels ins­tal­liert, die soli­tär leben­den Bie­nen, Hum­meln und ande­ren Bes­tä­u­bern Schutz bie­ten. Für die Zau­ne­i­dech­sen (Lacer­ta agi­lis) wur­den spe­ziel­le Sonnen- und Eiab­la­gep­lät­ze ges­chaf­fen (papous​ci​zoo​.cz).

Das Ziel des Zoos ist es, alle bed­roh­ten Papa­ge­ie­nar­ten auf natür­li­che Wei­se zu züch­ten, wobei die Küken von ihren Eltern auf­ge­zo­gen wer­den. Für aus­ge­wä­hl­te Papa­ge­ie­nar­ten gibt es inter­na­ti­ona­le Erhal­tungs­zuchtp­rog­ram­me, die darauf abzie­len, sta­bi­le Popu­la­ti­onen die­ser Arten unter men­sch­li­cher Obhut zu sichern. In der Ver­gan­gen­he­it gab es Papa­ge­ie­nar­ten, deren rie­si­ge Sch­wär­me laut Beobach­tern den gesam­ten Him­mel bedec­kten“ wäh­rend ihrer Flüge. Heute sind die­se Arten jedoch stark gefä­hr­det, ins­be­son­de­re durch den Ver­lust natür­li­cher Wäl­der mit Arau­ka­rien und die Ver­fol­gung durch Lan­dwir­te aufg­rund von Schä­den an lan­dwirts­chaft­li­chen Kul­tu­ren (papous​ci​zoo​.cz).

Bemer­ken­swert ist, dass der Zoo sich nicht nur mit der Tier­hal­tung bes­chäf­tigt, son­dern sich auch aktiv für den Naturs­chutz ein­setzt. So enga­giert sich der Zoo beis­piel­swe­i­se für den Schutz von Nis­tkäs­ten und Wild­tie­ren. In Bošo­vi­ce läuft seit meh­re­ren Jah­ren ein Pro­jekt zur Anb­rin­gung von Nis­tkäs­ten für Höh­lenb­rüter, um die Bio­di­ver­si­tät zu erhal­ten und die hei­mis­che Voge­lwelt zu unters­tüt­zen. Die Nis­tkäs­ten sind gegen Raub­tie­re gesi­chert. Im Früh­jahr 2024 wur­de das Vor­kom­men der Hasel­maus (Mus­car­di­nus avel­la­na­rius) fest­ges­tellt, was zur Anschaf­fung spe­ziel­ler Nis­tkäs­ten für die­se Art führ­te. In Zusam­me­nar­be­it mit dem Tsche­chis­chen Naturs­chutz­ver­band küm­mert sich Bošo­vi­ce auch um Nis­tkäs­ten für größe­re Vögel wie Turm­fal­ken und Eulen. Turm­fal­ken (Fal­co tin­nun­cu­lus) sind für die öko­lo­gis­che Kon­trol­le von Wühl­mä­u­sen und Nage­tie­ren auf lan­dwirts­chaft­li­chen Flä­chen von gro­ßer Bede­utung. Sch­le­ie­re­ulen (Tyto alba) nis­ten in Käs­ten, die an Kirch­tür­men und Bau­ern­höfen angeb­racht wur­den, zudem wur­den spe­ziel­le Nis­tkäs­ten für Wie­de­hop­fe (Upu­pa epops) ins­tal­liert. Bošo­vi­ce bete­i­ligt sich aktiv an der Vogel­be­obach­tung, darun­ter Win­ter­zäh­lun­gen von Wal­doh­re­ulen (Asio otus) und akus­tis­che Über­wa­chung der vom Auss­ter­ben bed­roh­ten Ste­in­kä­u­ze (Athe­ne noc­tua). Die Pro­jek­te umfas­sen auch den Schutz wan­dern­der Frös­che, die wäh­rend ihrer Früh­jahr­swan­de­rung auf Stra­ßen gefä­hr­det sind. Tem­po­rä­re Bar­rie­ren und der akti­ve Tran­s­port der Frös­che über Stra­ßen tra­gen wesen­tlich zu ihrem Schutz bei (papous​ci​zoo​.cz).


Papouš­čí zoolo­gic­ká zahra­da v Bošo­vi­cích je jedi­neč­ným mís­tem nejen v rám­ci Čes­ké repub­li­ky, ale i celé Evro­py. Jako jedi­ná spe­cia­li­zo­va­ná ZOO zaměře­ná výhrad­ně na chov papouš­ků nabí­zí návš­těv­ní­kům mož­nost poznat téměř 60 dru­hů těch­to pes­tro­ba­rev­ných ptá­ků z růz­ných kou­tů světa (kudyz​nu​dy​.cz). Byla zalo­že­na v roce 2008 man­že­li Škr­há­ko­vý­mi, kte­ří tak navá­za­li na dlou­ho­le­tou cho­va­tel­skou čin­nost pana Vlas­ti­mi­la Škr­há­ka, jenž se cho­vu papouš­ků věno­val již od kon­ce 60. let minu­lé­ho sto­le­tí. Pro veřej­nost byla zahra­da ote­vře­na v roce 2011 (hus​to​pe​ce​.cz).

V sou­čas­nos­ti se zde nachá­zí více než 100 voli­ér, ve kte­rých lze spa­třit papouš­ky ze čtyř kon­ti­nen­tů, napří­klad žaka šedé­ho, kore­ly cho­cho­la­té, kaka­duy, ara­tin­gy, ama­zón­ky, ary a ama­zo­ňa­ny. Mezi nejv­zác­něj­ší patří ama­zo­ňan kubán­ský, kaka­du žlout­no­lí­cí cele­bes­ký a ara zele­no­kříd­lý (kudyz​nu​dy​.cz).

V roce 2023 byla ote­vře­na dět­ská ZOO, kde se mohou zej­mé­na nejm­lad­ší návš­těv­ní­ci sezná­mit s růz­ný­mi dru­hy zví­řat, jako jsou mor­ča­ta, krá­lí­ci, ovce, kozy a klo­ka­ni. Sou­čás­tí are­álu je také jezír­ko se zla­tý­mi kara­sy a orni­to­lo­gic­ká nauč­ná stez­ka (kudyz​nu​dy​.cz). V zoolo­gic­ké zahra­dě v Bošo­vi­cích byly ins­ta­lo­vá­ny hmy­zí hote­ly, kte­ré posky­tu­jí úto­čiš­tě samo­tá­řs­kým vče­lám, čme­lá­kům a dal­ším opy­lo­va­čům. Pro ješ­těr­ky obec­né (Lacer­ta agi­lis) byla vytvo­ře­na spe­ciál­ní mís­ta ke slu­nění a kla­de­ní vajec (papous​ci​zoo​.cz).

ZOO se sna­ží roz­mno­žo­vat všech­ny ohro­že­né dru­hy papouš­ků při­ro­ze­ným způso­bem, při kte­rém jsou mlá­ďa­ta krme­na rodi­či. Pro vybra­né dru­hy papouš­ků jsou vytvo­ře­ny mezi­ná­rod­ní záchran­né chov­né prog­ra­my, kte­ré usi­lu­jí o vytvo­ře­ní sta­bil­ních popu­la­cí těch­to dru­hů v lid­ské péči. V minu­los­ti exis­to­va­ly dru­hy papouš­ků, jejichž obrov­ská hej­na pod­le pozo­ro­va­te­lů zakrý­va­la celou oblo­hu“ během pře­le­tů. Dnes jsou však tyto dru­hy sil­ně ohro­že­ny, pře­dev­ším ztrá­tou při­ro­ze­ných lesů s arau­ká­rie­mi a pro­ná­sle­do­vá­ním far­má­ři kvůli ško­dám na zeměděl­ských plo­di­nách (papous​ci​zoo​.cz).

Je pozo­ru­hod­né, že ZOO se neza­měřu­je pou­ze na samot­nou zoolo­gic­kou zahra­du, ale věnu­je se také péči o hnízd­ní bud­ky a ochra­ně vol­ně žijí­cích živo­či­chů. V Bošo­vi­cích již něko­lik let pro­bí­há pro­jekt vyvěšo­vá­ní hníz­dních budek pro duti­no­vé pěv­ce, kte­rý pomá­há udr­žo­vat bio­di­ver­zi­tu a pod­po­ro­vat míst­ní popu­la­ci ptá­ků. Hnízd­ní bud­ky jsou zabez­pe­če­ny pro­ti pre­dá­to­rům. Na jaře 2024 byl zazna­me­nán výskyt plcha les­ní­ho (Mus­car­di­nus avel­la­na­rius), což ins­pi­ro­va­lo k zakou­pe­ní spe­ciál­ních hníz­dních domeč­ků pro ten­to druh. Ve spo­lu­prá­ci s Čes­kým sva­zem ochrán­ců pří­ro­dy se Bošo­vi­ce sta­ra­jí také o bud­ky pro vět­ší ptá­ky, jako jsou poštol­ky a sovy. Poštol­ka obec­ná (Fal­co tin­nun­cu­lus) je důle­ži­tým prv­kem eko­lo­gic­ké regu­la­ce hra­bo­šů a hlo­dav­ců na far­mách. Sova pále­ná (Tyto alba) hníz­dí v bud­kách umís­těných na kos­tel­ních věžích a far­mách, navíc byly ins­ta­lo­vá­ny spe­ciál­ní bud­ky pro dud­ky cho­cho­la­té (Upu­pa epops). Bošo­vi­ce se aktiv­ně zapo­ju­jí do moni­to­ro­vá­ní ptá­ků, včet­ně zim­ní­ho sčí­tá­ní kalou­sů uša­tých (Asio otus) a akus­tic­ké­ho moni­to­rin­gu kri­tic­ky ohro­že­né sovy pále­né (Athe­ne noc­tua). Pro­jek­ty zahr­nu­jí také ochra­nu mig­ru­jí­cích žab, kte­ré čelí nebez­pe­čí na sil­ni­cích během své jar­ní mig­ra­ce. Dočas­né bari­é­ry a aktiv­ní pře­ná­še­ní žab přes komu­ni­ka­ce význam­ně přis­pí­va­jí k jejich ochra­ně (papous​ci​zoo​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Banská Štiavnica – salamandrové mesto zo zoznamu UNESCO

Hits: 9599

Úze­mie mes­ta bolo osíd­le­né Kel­ta­mi už v 32 sto­ro­čí pred n.l., kto­rí tu ťaži­li zla­to. Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o mes­te j z roku 1156, spo­mí­na sa ako ter­ra banen­sium – zem baní­kov. V 13. sto­ro­čí do Ban­skej Štiav­ni­ce priš­li osad­ní­ci z Tirol­ska a Sas­ka (wiki​pe​dia​.sk). Domi­nan­tou Tro­j­ič­né­ho námes­tia je moro­vý stĺp, kto­rý bol posta­ve­ný na znak vďa­ky za ústup moro­vej epi­dé­mie v rokoch 17101711. Pôvod­ný jed­no­du­chý bol neskôr v roku 17591764 pre­sta­va­ný pod­ľa návrhu sochá­ra Dioný­za Sta­net­ti­ho. Na pod­stav­ci sú roz­miest­ne­né plas­ti­ky šies­tich svät­cov, ochran­cov pred morom a pat­ró­nov baní­kov: sv. Sebas­tian, sv. Fran­ti­šek Xaver­ský, sv. Bar­bo­ra, sv. Rochus, sv. Kata­rí­na, sv. Jozef (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Ban­ská Štiav­ni­ca je jed­no z naj­star­ších miest Uhor­ské­ho krá­ľov­stva (Buj­no­vá et all, 2003). Mes­to z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka leží v kal­de­re stra­to­vul­ká­nu. Úze­mie dneš­né­ho mes­ta bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku, o čo sa nepo­chyb­ne zaslú­ži­li nále­zy dra­hých kovov, naj­mä zla­tastrieb­ra. Mes­to sa vyvi­nu­lo z osa­dy v údo­lí poto­ka Štiav­ni­ca. Dru­há osa­da bola na sva­hu Glan­zen­berg – dnes je to Sta­ré mes­to. Už v 30-​tych rokoch 13. sto­ro­čia exis­to­val far­ský kos­tol Pan­ny Márie (Sta­rý zámok) a domi­ni­kán­sky kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša (dneš­ný far­ský kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie). V rokoch 123738 zís­ka­la Ban­ská Štiav­ni­ca mest­ské výsa­dy. Zís­ka­la význam­né posta­ve­nie naj­mä v pro­duk­cii strieb­ra v Euró­pe. A pop­red­né mies­to v hos­po­dár­skom živo­te Uhor­ska (Buj­no­vá et all, 2003). Na námes­tí sa nachá­dza nesko­ro­go­tic­ký evan­je­lic­ký Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny (Slo­ven­ský kos­tol). Bol posta­ve­ný v rokoch 14881491 (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Slo­ven­ský kos­tol z dôvo­du, lebo sa tu káza­lo slo­ven­ským baní­kov v ich jazy­ku (Buj­no­vá et all, 2003).


The ter­ri­to­ry of the city was sett­led by Celts in the 3rd to 2nd cen­tu­ries BCE, who mined gold here. The oldest writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1156, refer­ring to it as ter­ra banen­sium – the land of miners. In the 13th cen­tu­ry, sett­lers from Tyrol and Saxo­ny arri­ved in Ban­ská Štiav­ni­ca (wiki​pe​dia​.sk). The domi­nant fea­tu­re of Tri­ni­ty Squ­are is the pla­gue column, which was erec­ted as a sign of gra­ti­tu­de for the retre­at of the pla­gue epi­de­mic in 1710 – 1711. The ori­gi­nal sim­ple column was later recons­truc­ted in 1759 – 1764 accor­ding to the design of the sculp­tor Dionýz Sta­net­ti. On the pedes­tal, sculp­tu­res of six saints, pro­tec­tors against the pla­gue and pat­rons of miners, are pla­ced: St. Sebas­tian, St. Fran­cis Xavier, St. Bar­ba­ra, St. Roch, St. Cat­he­ri­ne, St. Joseph (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Ban­ská Štiav­ni­ca is one of the oldest towns in the King­dom of Hun­ga­ry (Buj­no­vá et all, 2003). Geolo­gi­cal­ly, the city is situ­ated in the cal­de­ra of a stra­to­vol­ca­no. The ter­ri­to­ry of the pre­sent city was sett­led in pre­his­to­ric times, undoub­ted­ly dri­ven by the dis­co­ve­ry of pre­ci­ous metals, espe­cial­ly gold and sil­ver. The town deve­lo­ped from a sett­le­ment in the Štiav­ni­ca stre­am val­ley. The second sett­le­ment was on the slo­pe of Glan­zen­berg – now it is the Old Town. In the 1230s, the­re alre­a­dy exis­ted a parish church of the Vir­gin Mary (Old Cast­le) and the Domi­ni­can Church of St. Nicho­las (toda­y­’s parish church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary). In 1237 – 38, Ban­ská Štiav­ni­ca gai­ned town pri­vi­le­ges, beco­ming a sig­ni­fi­cant cen­ter for sil­ver pro­duc­ti­on in Euro­pe and a lea­ding eco­no­mic hub in Hun­ga­ry (Buj­no­vá et all, 2003). The squ­are is home to the Late Got­hic Evan­ge­li­cal Church of St. Cat­he­ri­ne (Slo­vak Church). It was built bet­we­en 1488 and 1491 (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). It is cal­led the Slo­vak Church becau­se Slo­vak miners were pre­a­ched to in the­ir lan­gu­age here (Buj­no­vá et all, 2003).


V roku 1776 bola ku kos­to­lu pri­sta­va­ná kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. Pod kos­to­lom sa nachá­dza kryp­ta, do kto­rej pocho­vá­va­li rich­tá­rov a význam­ných meš­ťa­nov (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Od 16. sto­ro­čia nasle­do­va­la tak­mer 150 roč­ná turec­ká hroz­ba. Mes­to vybu­do­va­lo dvo­jo­kru­ho­vý obran­ný sys­tém s brá­na­mi, vydr­žia­va­lo si voj­sko. Tur­ci sa do mes­ta nedos­ta­li. Avšak mes­to to stá­lo nemá­lo pros­tried­kov a baní­ci sa ocit­li v zlom sociál­nom posta­ve­ní, čo malo za násle­dok pro­tes­ty až povs­ta­nie v rokoch 15251526. Neskôr sa situ­ácia sta­bi­li­zo­va­la a nastal zla­tý vek ban­ské­ho pod­ni­ka­nia a mes­ta (Buj­no­vá et all, 2003). Ťaž­ba zla­ta a strieb­ra dosiah­la naj­vyš­šie hod­no­ty v roku 1690605 kg zla­ta, 29000 kg strieb­ra (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


In 1776, a cha­pel dedi­ca­ted to St. John of Nepo­muk was added to the church. Below the church, the­re is a crypt whe­re may­ors and pro­mi­nent citi­zens were buried (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). From the 16th cen­tu­ry, the town faced almost 150 years of the Tur­kish thre­at. The city cons­truc­ted a double-​circle defen­se sys­tem with gates and main­tai­ned its army. The Turks did not mana­ge to bre­ach the city, but it cost the town con­si­de­rab­le resour­ces, and miners found them­sel­ves in a dif­fi­cult social posi­ti­on, lea­ding to pro­tests and even a rebel­li­on in 1525 – 1526. Later, the situ­ati­on sta­bi­li­zed, and a gol­den age of mining and the city began (Buj­no­vá et all, 2003). Gold and sil­ver mining rea­ched its peak in 1690 with 605 kg of gold and 29,000 kg of sil­ver (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


V 18. sto­ro­čí je Ban­ská Štiav­ni­ca tre­tím naj­väč­ším mes­tom v Uhor­sku (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). V roku 1735 tu zalo­žil Samu­el Miko­ví­ny jedi­neč­nú ško­lu na príp­ra­vu ban­ských odbor­ní­kov. V baro­ko­vom duchu sa pre­sta­vo­va­li chrá­my aj meš­tian­ske domy, v rokoch 17441751 pri­bud­la nová domi­nan­ta – Kal­vá­ria. V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia bola stre­do­slo­ven­ská ban­ská oblasť cen­trom naj­vys­pe­lej­šej baníc­kej a hut­níc­kej tech­ni­ky v Euró­pe. Utvo­ri­li sa tu ide­ál­ne pod­mien­ky na pôso­be­nie odbor­né­ho škols­tva zame­ra­né­ho na tech­nic­ké vedy súvi­sia­ce s tými­to odvet­via­mi. Výsled­kom bola prvá vyso­ká ško­la tech­nic­ké­ho cha­rak­te­ru na sve­te, Ban­ská aka­dé­mia vznik­la v roku 1763 (Buj­no­vá et all, 2003). Tri budo­vy sú dnes v hor­nej Bota­nic­kej záh­ra­de (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Neskôr sa k nej pri­da­lo aj les­níc­ke zame­ra­nie – v roku 1824 sa zlú­či­la s dovte­dy samos­tat­ným Les­níc­kym inšti­tú­tom a sta­la sa Ban­skou a les­níc­kou aka­dé­mi­ou. Ško­la pri­ťa­ho­va­la invenč­ných tech­ni­kou a ved­cov (Buj­no­vá et all, 2003).


In the 18th cen­tu­ry, Ban­ská Štiav­ni­ca beca­me the third-​largest city in Hun­ga­ry (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). In 1735, Samu­el Miko­ví­ny foun­ded a uni­que scho­ol here to train mining pro­fes­si­onals. During the Baro­que peri­od, both chur­ches and bour­ge­ois hou­ses were reno­va­ted, and bet­we­en 1744 and 1751, a new land­mark, the Cal­va­ry, was added. In the mid-​18th cen­tu­ry, the cen­tral Slo­vak mining regi­on beca­me the hub of the most advan­ced mining and metal­lur­gi­cal tech­no­lo­gy in Euro­pe. Ide­al con­di­ti­ons for spe­cia­li­zed edu­ca­ti­on in tech­ni­cal scien­ces rela­ted to the­se indus­tries emer­ged, lea­ding to the estab­lish­ment of the worl­d’s first tech­ni­cal uni­ver­si­ty, the Mining Aca­de­my, in 1763 (Buj­no­vá et all, 2003). Today, three buil­dings are loca­ted in the Upper Bota­ni­cal Gar­den (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Later, the fores­try focus was added; in 1824, it mer­ged with the sepa­ra­te Fores­try Ins­ti­tu­te, beco­ming the Mining and Fores­try Aca­de­my. The scho­ol att­rac­ted inven­ti­ve tech­ni­cians and scien­tists (Buj­no­vá et all, 2003).


V roku 1796 bol dokon­če­ný kla­si­cis­tic­ký evan­je­lic­ký kos­tol. Na štiav­nic­kých ško­lách pôso­bi­li a štu­do­va­li význam­né osob­nos­ti slo­ven­ských dejín. Pod­ľa počtu oby­va­te­ľov bola Ban­ská Štiav­ni­ca začiat­kom 80-​tych rokov 18. sto­ro­čia dru­hým naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku a tre­tím v Uhor­sku. V 19. a 20 sto­ro­čí zača­lo byť baníc­tvo stra­to­vým pod­ni­ka­ním. Kles­li ceny kovov, nasta­li nepo­koj­né časy revo­lú­cií a vojen. Útra­py 1. sve­to­vej voj­ny sa bytost­ne dot­kli Ban­skej Štiav­ni­ce. Kom­pli­ko­va­né začle­ňo­va­nie do novej Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky, už aj tak dra­ma­tic­ké vply­vom mno­ho­ná­rod­nost­nej štruk­tú­ry oby­va­teľ­stva mes­ta, skom­pli­ko­val prí­chod Maďar­skej čer­ve­nej armá­dy v júni 1919. Nová štát­na a verej­ná sprá­va sa zača­la utvá­rať až po zása­hu čes­ko­slo­ven­ské­ho voj­ska. Počas krí­zy v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia sa uva­žo­va­lo o zasta­ve­ní ban­skej výro­by, čo sa defi­ni­tív­ne sta­lo začiat­kom 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia, kedy sa ťaž­ba v pod­sta­te zasta­vi­la. Stá­roč­ná baníc­ka tra­dí­cia sa uzav­re­la (Buj­no­vá et all, 2003). Po spo­lo­čen­ských zme­nách v roku 1989 sa vystup­ňo­va­lo úsi­lie o ucho­va­nie a zhod­no­te­nie kul­túr­ne­ho dedič­stva mes­ta. V roku 1993 zapí­sa­li Ban­skú Štiav­ni­cu na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. V posled­nom obdo­bí život v mes­te zís­kal nové impul­zy vďa­ka roz­ma­ni­tým kul­túr­nym a spo­lo­čen­ským akti­vi­tám. Vrá­ti­lo sa sem vyso­ké škols­tvo, roz­ví­ja sa ces­tov­ný ruch, miest­ny prie­my­sel. Mes­to postup­ne nad­vä­zu­je na svo­ju his­to­ric­kú tra­dí­ciu (Buj­no­vá et all, 2003). Snáď si bude­me viac vážiť svo­ju minu­losť a poznať ju. Potom si iste bude­me viac vážiť aj seba v prí­tom­nos­ti. A to je naša budúc­nosť, dob­rá budúc­nosť. Jeden z pre­ja­vov uve­do­me­nia – Sala­man­dro­vé sláv­nos­ti. Sta­rý zámok pre­šiel boha­tou archi­tek­to­nic­kou aj funkč­nou pre­do­hrou, než sa stal Sta­rým zám­kom. V 13. sto­ro­čí kos­tol Pan­ny Márie a cin­to­rín (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). V 40-​tych rokoch 15. sto­ro­čia bol kos­tol veľ­mi ťaž­ko poško­de­ní pri zeme­tra­se­ní a aj pri úto­ku odpor­cov krá­ľa Ladi­sla­va Pohrob­ka (Buj­no­vá et all, 2003).


In 1796, the clas­si­cist Evan­ge­li­cal Church was com­ple­ted. Sig­ni­fi­cant figu­res in Slo­vak his­to­ry wor­ked and stu­died in the Štiav­ni­ca scho­ols. By popu­la­ti­on, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest city in Slo­va­kia and the third-​largest in Hun­ga­ry in the ear­ly 1780s. In the 19th and 20th cen­tu­ries, mining beca­me an unp­ro­fi­tab­le ven­tu­re due to fal­ling metal pri­ces, tumul­tu­ous times of revo­lu­ti­ons and wars. The hards­hips of World War I deep­ly affec­ted Ban­ská Štiav­ni­ca. The com­plex integ­ra­ti­on into the new Cze­cho­slo­vak Repub­lic, alre­a­dy com­pli­ca­ted by the mul­tieth­nic struc­tu­re of the city­’s popu­la­ti­on, was furt­her com­pli­ca­ted by the arri­val of the Hun­ga­rian Red Army in June 1919. The new sta­te and pub­lic admi­ni­stra­ti­on began to take sha­pe only after the inter­ven­ti­on of the Cze­cho­slo­vak army.

During the cri­sis in the 1930s, the­re were con­si­de­ra­ti­ons to halt mining pro­duc­ti­on, which defi­ni­ti­ve­ly hap­pe­ned in the ear­ly 1990s when mining essen­tial­ly came to a halt. The centuries-​old mining tra­di­ti­on came to a clo­se (Buj­no­vá et all, 2003). After the social chan­ges in 1989, efforts to pre­ser­ve and valo­ri­ze the city­’s cul­tu­ral heri­ta­ge inten­si­fied. In 1993, Ban­ská Štiav­ni­ca was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List. In recent years, life in the city has gai­ned new impul­ses thanks to diver­se cul­tu­ral and social acti­vi­ties. Hig­her edu­ca­ti­on retur­ned, tou­rism is deve­lo­ping, and local indus­tries are thri­ving. The city is gra­du­al­ly recon­nec­ting with its his­to­ri­cal tra­di­ti­on (Buj­no­vá et all, 2003).

Hope­ful­ly, we will app­re­cia­te our past more and get to know it. Then, we will sure­ly value our­sel­ves more in the pre­sent. And that is our futu­re, a good futu­re. One mani­fe­sta­ti­on of awa­re­ness is the Sala­man­der Fes­ti­vals. The Old Cast­le under­went a rich archi­tec­tu­ral and func­ti­onal pre­lu­de befo­re beco­ming the Old Cast­le. In the 13th cen­tu­ry, the­re was the Church of the Vir­gin Mary and the ceme­te­ry (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). In the 15th cen­tu­ry, the church was hea­vi­ly dama­ged during an eart­hqu­ake and an attack by oppo­nents of King Ladis­laus the Post­hu­mous (Buj­no­vá et all, 2003).


Neskôr pri­bu­dol múr až vzni­kol” gotic­ký halo­vý chrám. Pokra­čo­va­lo to pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou až do dneš­nej podo­by s baro­ko­vou hrad­nou vežou (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Je naj­lep­šie zacho­va­ný mest­ský hrad na Slo­ven­sku. Spá­ja sa aj s úpl­ný­mi začiat­ka­mi múzej­níc­tva v Ban­skej Štiav­ni­ci. Na kon­ci 19. sto­ro­čia tu na pod­net rich­tá­ra Goldb­run­ne­ra zača­li zhro­maž­ďo­vať expo­ná­ty, vďa­ka čomu už v roku 1900 tu moh­li otvo­riť prvé ban­skoš­tiav­nic­ké múze­um. Dnes je z toho Slo­ven­ské ban­ské múze­um. Veľ­kú záslu­hu na jeho vybu­do­va­ní mal prvý kus­tód Voj­tech Baker. V lete Sta­rý zámok oží­va množ­stvom kul­túr­nych podu­ja­tí. Kona­jú sa tu kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia. Mimo­riad­ny záu­jem je o tra­dič­ný Fes­ti­val kum­štu, reme­siel a zába­vy (Buj­no­vá et all, 2003). Nový zámok (Panen­ský zámok) ma tiež svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. V rám­ci opev­ňo­va­nia mes­ta pro­ti Tur­kom posta­vi­li v rokoch 15641571 na vrcho­le kop­ca v blíz­kos­ti ces­ty na Vind­šach­tu mohut­nú hra­no­lo­vi­tú pev­nosť (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Nový zámok sto­jí na vrchu Frau­en­berg. Slú­ži­la ako vojen­ská pozo­ro­va­teľ­ňa, bola súčas­ťou sie­te var­to­viek. Posky­to­va­la vizu­ál­ny kon­takt s pozo­ro­va­teľ­ňou na Sit­ne a moh­la tak pri­jí­mať sig­ná­ly o pohy­be turec­kých voj­sk od Kru­pi­ny a Levíc (Buj­no­vá et all, 2003).


Later, a wall was added until the cre­a­ti­on of the Got­hic hall church. It con­ti­nu­ed as an anti-​Turkish for­tress until its pre­sent form with a Baro­que cast­le tower (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). It is the best-​preserved city cast­le in Slo­va­kia and is also asso­cia­ted with the very begin­nings of muse­ums in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the late 19th cen­tu­ry, at the ini­tia­ti­ve of Rich­tár Goldb­run­ner, they began to col­lect exhi­bits here, which led to the ope­ning of the first muse­um in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1900. Today, it is kno­wn as the Slo­vak Mining Muse­um. The first cura­tor, Voj­tech Baker, pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in its estab­lish­ment. During the sum­mer, the Old Cast­le comes ali­ve with nume­rous cul­tu­ral events, inc­lu­ding con­certs and the­at­ri­cal per­for­man­ces. The­re is par­ti­cu­lar inte­rest in the tra­di­ti­onal Fes­ti­val of Arts, Crafts, and Enter­tain­ment (Buj­no­vá et all, 2003).

The New Cast­le (Vir­gin Cast­le) also has its intri­gu­ing his­to­ry. As part of for­ti­fy­ing the city against the Turks, a mas­si­ve rec­tan­gu­lar for­tress was built bet­we­en 1564 and 1571 on the top of the Frau­en­berg hill, near the road to Vind­šach­ta (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). The New Cast­le stands on the Frau­en­berg hill, ser­ving as a mili­ta­ry obser­va­to­ry and part of the watch­to­wer network. It pro­vi­ded visu­al con­tact with the obser­va­to­ry on Sit­no and could rece­i­ve sig­nals about the move­ment of Tur­kish tro­ops from Kru­pi­na and Levi­ce (Buj­no­vá et all, 2003).


Arche­olo­gic­ké nále­zy a Glan­zen­ber­gu doka­zu­jú. že baníc­tvo sa tu roz­ví­ja­lo už v obdo­bí kelt­ské­ho osíd­le­nia (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Kam­mer­hof – Komor­ský dvor pat­rí medzi naj­väč­šie sta­veb­né cel­ky v mes­te. Po záni­ku hra­du a opev­ne­né­ho kom­ple­xu na Glan­zen­ber­gu v polo­vi­ci 15. sto­ro­čia, bol síd­lom krá­ľov­skej ban­skej komo­ry a od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia, hlav­ných komor­ských gró­fov, kto­rí spra­vo­va­li bane, huty, min­cov­ne, lesy a odbor­né škols­tvo v celej stre­do­slo­ven­skej ban­skej oblas­ti. Okrem iné­ho sa tu čis­ti­la ruda, odlu­čo­va­lo zla­to od strieb­ra a vybe­ra­la urbu­ra – daň z vyťa­že­nej rudy (Buj­no­vá et all, 2003). Nachá­dza sa rov­no­men­nej uli­ci medzi uli­ca­mi Far­ská a Kato­va, resp. Dol­ná a Andre­ja Kme­ťa. Pred prie­če­lím je socha Andre­ja Kme­ťa (Buj­no­vá et all, 2003). Na povrch Glan­zen­ber­gu – vrchu Sta­ré mes­to vychá­dza boha­tá rud­ná žila Špi­tá­ler. Nemec­ké pome­no­va­nie zna­me­ná Lesk­lý vrch. Na mies­te povr­cho­vej ťaž­by sa týčia odha­le­né kamen­né ste­ny, zacho­va­li sa vyra­ze­né štôl­ne, komí­ny, pozos­tat­ky zaria­de­nia na určo­va­nie kva­li­ty rudy, hut­níc­ka pec so zvyš­ka­mi tros­ky, odva­lo­vý mate­riál, baníc­ke nástro­je. Naj­vyš­šiu časť vrchu zabe­ra­lo opev­ne­né síd­lo, kde sa vybe­ra­la urbu­ra a uskla­dňo­va­la vyťa­že­ná ruda (Buj­no­vá et all, 2003). Klo­pač­ka je baro­ko­vá vežo­vi­tá stav­ba z roku 1681. Klo­pa­ním na dre­ve­nú dosku s veže zvo­lá­va­li baní­kov do prá­ce. V prí­zem­nej a pod­zem­nej čas­ti bolo väze­nie (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Klo­pa­nie sa ozý­va­lo aj pri svia­toč­ných prí­le­ži­tos­tiach, baníc­kych pora­dách, poh­re­boch a požia­roch (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Archa­e­olo­gi­cal fin­dings on Glan­zen­berg pro­ve that mining was alre­a­dy deve­lo­ping during the Cel­tic sett­le­ment peri­od (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Kam­mer­hof – the Cham­ber Court is one of the lar­gest archi­tec­tu­ral com­ple­xes in the city. After the dec­li­ne of the cast­le and for­ti­fied com­plex on Glan­zen­berg in the mid-​15th cen­tu­ry, it beca­me the seat of the roy­al mining cham­ber. From the mid-​16th cen­tu­ry, it was the main cham­ber coun­t’s resi­den­ce, over­se­e­ing mines, smel­ters, mints, forests, and tech­ni­cal edu­ca­ti­on throug­hout the cen­tral Slo­vak mining regi­on. Among other things, ore was refi­ned here, gold sepa­ra­ted from sil­ver, and urbu­ra” col­lec­ted – a tax on extrac­ted ore (Buj­no­vá et all, 2003). It is loca­ted on the stre­et of the same name, bet­we­en Far­ská and Kato­va stre­ets, or Dol­ná and Andre­ja Kme­ťa. In front of the faca­de is a sta­tue of Andrej Kmeť (Buj­no­vá et all, 2003). On the sur­fa­ce of Glan­zen­berg, the hill of the Old Town, a rich ore vein cal­led Špi­tá­ler emer­ges. The Ger­man name means Shi­ny Hill.” At the site of sur­fa­ce mining, the­re are expo­sed sto­ne walls, pre­ser­ved tun­nels, chim­ne­ys, remains of ore quali­ty deter­mi­na­ti­on equ­ip­ment, smel­ting fur­na­ces with rem­nants of slag, spo­il mate­rial, and mining tools. The hig­hest part of the hill was occu­pied by a for­ti­fied sett­le­ment whe­re urbu­ra was col­lec­ted, and extrac­ted ore was sto­red (Buj­no­vá et all, 2003). Klo­pač­ka is a Baro­que tower-​like struc­tu­re from 1681. By bea­ting a wooden board from the tower, miners were sum­mo­ned to work. The ground and under­ground parts hou­sed a jail (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The bell rin­ging was also heard during fes­ti­ve occa­si­ons, mining mee­tings, fune­rals, and fires (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Ban­ské múze­um v prí­ro­de (baníc­ky skan­zen) ponú­ka mož­nosť od roku 1974 sfá­rať do vyše 400 roč­nej bane. Súčas­ťou expo­zí­cie je pre­hliad­ka šach­ty Ondrej. Pod­zem­ná pre­hliad­ko­vá tra­sa s nástroj­mi, zaria­de­nia­mi je dlhá 1.5 km a vedie sta­rý­mi ban­ský­mi chod­ba­mi zo 17. – 19. sto­ro­čia. Vyko­ná­va sa v pláš­ťoch a pril­bách s vlast­ným zdro­jom svet­la. Na povr­chu sú ban­ské loko­mo­tí­vy, ťaž­né zaria­de­nia. Neďa­le­ko skan­ze­nu je expo­zí­cia uhoľ­né­ho baníc­tva, budo­va býva­lej Pra­chár­ne a ban­ská píla a vod­ná nádrž Klin­ger (Buj­no­vá et all, 2003). Ban­ský vodo­hos­po­dár­sky sys­tém je uni­kát­ny sys­tém taj­chov vybu­do­va­ný prá­ve kvô­li ban­skej čin­nos­ti. Ban­ská čin­nosť je mimo­riad­ne nároč­ná na spot­re­bu vody. Jej nedos­ta­tok bol v 17. sto­ro­čí jed­nou z prí­čin hro­zia­ce­ho záni­ku baníc­tva. Bolo veľ­mi ťaž­ké odčer­pá­vať spod­nú vodu z baní. Na dru­hej stra­ne sa vďa­ka vode vyťa­že­ná ruda upra­vo­va­la. V 18. sto­ro­čí vznik­lo odváž­ne tech­nic­ké rie­še­nie – nie­koľ­ko desia­tok vod­ných nádr­ží pre­hra­de­ných hlineno-​kamennými hrá­dza­mi – taj­chov (z nemec­ké­ho Teich – ryb­ník), kto­ré boli har­mo­nic­ky včle­ne­né do kra­ji­ny. Voda do nich pri­te­ka­la uni­kát­nym sys­té­mom ban­ských jar­kov a štôl­ňa­mi z vyš­ších oblas­tí Štiav­nic­kých vrchov. Také­to rie­še­nie sa usku­toč­ni­lo vďa­ka domá­cim odbor­ní­kom, pre­dov­šet­kým vďa­ka Samu­e­lo­vi Miko­ví­ny­muMate­jo­vi Kor­ne­lo­vi Hel­lo­vi. Neskôr, kvô­li nástu­pu par­nej a naj­mä elek­tric­kej ener­gie a útl­mu baníc­tva sa pôvod­né posla­nie taj­chov vytrá­ca­lo (Buj­no­vá et all, 2003).


The Mining Muse­um in Natu­re (Mining Open-​Air Muse­um) has been offe­ring the oppor­tu­ni­ty sin­ce 1974 to step into a more than 400-​year-​old mine. The exhi­bi­ti­on inc­lu­des a tour of the Ondrej shaft. The under­ground guided rou­te with tools and equ­ip­ment is 1.5 km long, lea­ding through old mining tun­nels from the 17th to the 19th cen­tu­ry. Visi­tors wear coats and hel­mets with the­ir own light sour­ce. On the sur­fa­ce, the­re are mining loco­mo­ti­ves and hau­ling equ­ip­ment. Near the muse­um, the­re is an exhi­bi­ti­on of coal mining, the for­mer Powder Hou­se buil­ding, a mining sawmill, and the Klin­ger water reser­vo­ir (Buj­no­vá et all, 2003).

The mining water mana­ge­ment sys­tem is a uni­que sys­tem of reser­vo­irs (taj­chy) built pre­ci­se­ly for mining acti­vi­ties. Mining acti­vi­ties requ­ire a sig­ni­fi­cant amount of water. The lack of water was one of the rea­sons for the impen­ding dec­li­ne of mining in the 17th cen­tu­ry. Pum­ping out groun­dwa­ter from mines was very chal­len­ging. On the other hand, water was needed for pro­ces­sing the extrac­ted ore. In the 18th cen­tu­ry, a bold tech­ni­cal solu­ti­on emer­ged – seve­ral dozen water reser­vo­irs dam­med by clay-​stone dams – taj­chy (from the Ger­man word Teich,” mea­ning pond), which were har­mo­ni­ous­ly integ­ra­ted into the lands­ca­pe. Water flo­wed into them through a uni­que sys­tem of mining dit­ches and adits from the hig­her are­as of the Štiav­nic­ké Vrchy. Such a solu­ti­on was rea­li­zed thanks to local experts, pri­ma­ri­ly Samu­el Miko­ví­ny and Matej Kor­nel Hell. Later, due to the advent of ste­am and, espe­cial­ly, elect­ric power and the dec­li­ne of mining, the ori­gi­nal pur­po­se of taj­chy faded away (Buj­no­vá et all, 2003).


Naj­hl­b­šou nádr­žou v ban­skoš­tiav­nic­ké­ho oko­lia bola Rozg­rund18. sto­ro­čia. Táto hrá­dza svo­jim sklo­nom na vzduš­nej stra­ne pred­sta­vo­va­la tech­nic­ký uni­kát – bola najod­váž­nej­šou stav­bou na sve­te do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia. Uni­kát­ne sú aj sys­té­my pri­vá­dza­cích a odvo­dňo­va­cích jar­kov, sys­tém vzá­jom­ných pre­po­je­ní, výstup­ných štôl­ní a zaria­de­ní. Rich­ňav­ské nádr­že majú naj­dl­h­ší sys­tém vod­ných jar­kov. Cel­ko­vý objem nádr­ží, posta­ve­ných od 16. Sto­ro­čia, bol oko­lo 7 mili­ó­nov m3, dĺž­ka zber­ných jar­kov 72 km a náhon­ných jar­kov 57 km. Naj­väč­šou mie­rou sa ban­skoš­tiav­nic­ké baníc­tvo zapí­sa­lo do his­tó­rie dedič­ný­mi štôl­ňa­mi odvo­dňo­va­cí­mi ban­ský­mi die­la­mi. V boha­tých oblas­tiach samos­pá­dom odvá­dza­li ban­ské vody na povrch. Úpl­ným uni­ká­tom bola dedič­ná štôl­ňa cisá­ra Joze­fa II., dnes nazý­va­ná Voz­nic­ká štôl­ňa, vybu­do­va­ná v rokoch 17821878, kto­rá v čase ukon­če­nia svo­jou dĺž­kou 16 538,5 m pred­sta­vo­va­la naj­dl­h­šie pod­zem­né ban­ské die­lo na sve­te. Odvá­dza ban­ské vody do rie­ky Hron ešte aj v súčas­nos­ti. Naj­star­šou štôl­ňou je Bie­be­ro­va dedič­ná štôl­ňa, kto­rá sa zača­la raziť naj­ne­skôr od 14. sto­ro­čia (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


The dee­pest reser­vo­ir in the Ban­ská Štiav­ni­ca regi­on was Rozg­rund from the 18th cen­tu­ry. Its dam, with its slo­pe on the aerial side, repre­sen­ted a tech­ni­cal mar­vel — it was the bol­dest cons­truc­ti­on in the world until the mid-​19th cen­tu­ry. Uni­que are also the sys­tems of inlet and drai­na­ge dit­ches, mutu­al inter­con­nec­ti­ons, out­put adits, and faci­li­ties. The Rich­ňav­ské reser­vo­irs have the lon­gest sys­tem of water dit­ches. The total volu­me of reser­vo­irs, built sin­ce the 16th cen­tu­ry, was around 7 mil­li­on m³, with a length of col­lec­ting dit­ches at 72 km and dri­ving dit­ches at 57 km.

The Ban­ská Štiav­ni­ca mining indus­try made a sig­ni­fi­cant mark on his­to­ry through the here­di­ta­ry adit drai­na­ge mining works. In rich are­as, they natu­ral­ly drai­ned mining waters to the sur­fa­ce. A com­ple­te uni­que fea­tu­re was the Impe­rial Adit, later cal­led the Voz­ni­ca Adit, built bet­we­en 1782 and 1878, which, at the time of its com­ple­ti­on, was the lon­gest under­ground mining work in the world, with a length of 16,538.5 m. It con­ti­nu­es to drain mining waters into the Hron River to this day. The oldest adit is the Bie­ber Adit, which began exca­va­ti­on no later than the 14th cen­tu­ry (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Na hrá­dzach sú dre­ve­né búd­ky, v kto­rých sú zaria­de­nia na ovlá­da­nie výpus­tu vody z nádr­že. Od nepa­mä­ti sa im hovo­rí mních”. Pod­ľa poves­ti, pod­ľa kto­rej keď sta­va­li naj­star­šiu hrá­dzu, boli veľ­ké oba­vy, či hrá­dza nepo­vo­lí. Hrá­dza napo­kon čias­toč­ne povo­li­la, ale nepo­da­ri­lo sa nájsť chy­bu. Sta­vi­teľ Daru­mi­ni navrhol, že do hrá­dze tre­ba zako­pať živé­ho člo­ve­ka. A tým sa stal mních Fran­ti­šek, kto­rý si chcel odpy­kať svo­je hrie­chy (Soňa Luži­no­vá). Pod­ľa poves­ti o jaš­te­rič­kách raz sa vraj jed­né­mu pas­tie­ro­vi na úbo­čí dneš­né­ho Sta­ré­ho mes­ta čosi zablyš­ťa­lo a vši­mol si dve jaš­te­ri­ce – jed­nej sa les­kol chr­bát zla­tým, dru­hej strie­bor­ným pra­chom. Skry­li sa mu pod ska­lou, za kto­rým našiel hru­du zla­ta. Prá­ve pre­to sa jaš­te­rič­ky dosta­li aj do star­šej podo­by erbu mes­ta. Pre­to krá­ča pas­tier v sala­man­dro­vom sprie­vo­de s jaš­te­rič­kou na kaž­do­roč­ných sláv­nos­tiach (Buj­no­vá et all, 2003). Naj­star­ší­mi baník­mi v Štiav­nic­kých vrchoch boli Kel­ti z kme­ňa Kotí­nov. Hľa­da­li tu v rokoch 2000 pred n.l. ušľach­ti­lé kovy a zo strieb­ra razi­li min­ce (Pavel Bal­žan­ka, Jozef Gindl, 2003).


On the dams, the­re are wooden cabins kno­wn as monks,” hou­sing equ­ip­ment to con­trol the water dis­char­ge from the reser­vo­ir. Accor­ding to legend, when they were buil­ding the oldest dam, the­re were gre­at con­cerns about whet­her the dam would hold. In the end, the dam par­tial­ly gave way, but they could­n’t find the flaw. The buil­der Daru­mi­ni sug­ges­ted that they bury a living per­son in the dam. That per­son beca­me the monk Fran­ti­šek, who wan­ted to ato­ne for his sins (Soňa Luži­no­vá). Accor­ding to the legend of the lizards, once a shep­herd saw somet­hing glim­mer on the slo­pe of toda­y­’s Old Town and noti­ced two lizards – one with a gol­den back and the other with a sil­ver back. They hid under a rock, behind which he found a gold nug­get. Tha­t’s why lizards are part of the city­’s coat of arms. Hen­ce, the shep­herd walks in a sala­man­der pro­ces­si­on with a lizard during the annu­al fes­ti­vi­ties (Buj­no­vá et all, 2003). The oldest miners in the Štiav­nic­ké Vrchy were the Celts from the Kotí­ny tri­be. They sear­ched for nob­le metals here from 200 to 0 BC and min­ted coins from sil­ver (Pavel Bal­žan­ka, Jozef Gindl, 2003).


Ručič­ky štiav­nic­kých hodín sú nasa­de­né opač­ne. Veľ­ká uka­zu­je hodi­ny, malá minú­ty. Domy sú v Ban­skej Štiav­ni­ci roz­lo­že­né vo veľ­mi čle­ni­tom teré­ne. Pre­to sa môže stať, že z chod­ní­ka vstú­pi­me do domu naj­skôr na prvé, či dru­hé poscho­die a až potom sa po scho­doch dosta­ne­me na prí­ze­mie. Napr. do niž­šie­ho pod­la­žia zadnej čas­ti Obe­raig­ne­rov­ho domu na Námes­tí svä­tej Tro­j­i­ce sa dosta­ne­me cez prvé poscho­die vcho­dom zo Sta­ro­zá­moc­kej uli­ce. V Štiav­ni­ci po mos­te tiek­la voda. V minu­los­ti totiž na ces­tou do Ban­ské­ho Stu­den­ca v Kysi­hýb­li vybu­do­va­li akva­dukt, kto­rým voda tiek­la do Ban­skej Štiav­ni­ci (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Dnes Ban­ská Štiav­ni­ca slú­ži sve­to­vej kul­túr­nej verej­nos­ti ako učeb­ni­ca archi­tek­tú­ry, deje­pi­su a eko­ló­gie. Náv­štev­ní­ci mes­ta a oko­lia môžu pria­mo v teré­ne štu­do­vať vývoj sta­veb­ných slo­hov a viac ako tisíc­roč­ný vplyv usad­lí­kov na kra­ji­nu. Ban­skoš­tiav­nic­ké múzeá a archí­vy scho­vá­va­jú jedi­neč­né mate­riál­ne dokla­dy o his­tó­rii mes­ta a jeho význa­me pre sve­to­vú civi­li­zá­ciu. V štiav­nic­kých hlbi­nách zosta­li len neko­neč­né kilo­met­re štôl­ní (uni​za​.sk).


Ručič­ky štiav­nic­kých hodín sú nasa­de­né opač­ne. Veľ­ká uka­zu­je hodi­ny, malá minú­ty. Domy sú v Ban­skej Štiav­ni­ci roz­lo­že­né vo veľ­mi čle­ni­tom teré­ne. Pre­to sa môže stať, že z chod­ní­ka vstú­pi­me do domu naj­skôr na prvé, či dru­hé poscho­die a až potom sa po scho­doch dosta­ne­me na prí­ze­mie. Naprí­klad do niž­šie­ho pod­la­žia zadnej čas­ti Obe­raig­ne­rov­ho domu na Námes­tí svä­tej Tro­j­i­ce sa dosta­ne­me cez prvé poscho­die vcho­dom zo Sta­ro­zá­moc­kej ulice.

V Štiav­ni­ci po mos­te tiek­la voda. V minu­los­ti totiž na ces­tu do Ban­ské­ho Stu­den­ca v Kysi­hýb­li vybu­do­va­li akva­dukt, kto­rým voda tiek­la do Ban­skej Štiav­ni­ce (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Dnes Ban­ská Štiav­ni­ca slú­ži sve­to­vej kul­túr­nej verej­nos­ti ako učeb­ni­ca archi­tek­tú­ry, deje­pi­su a eko­ló­gie. Náv­štev­ní­ci mes­ta a oko­lia môžu pria­mo v teré­ne štu­do­vať vývoj sta­veb­ných slo­hov a viac ako tisíc­roč­ný vplyv usad­lí­kov na kra­ji­nu. Ban­skoš­tiav­nic­ké múzeá a archí­vy scho­vá­va­jú jedi­neč­né mate­riál­ne dokla­dy o his­tó­rii mes­ta a jeho význa­me pre sve­to­vú civi­li­zá­ciu. V štiav­nic­kých hlbi­nách zosta­li len neko­neč­né kilo­met­re štôl­ní (uni​za​.sk).


Ďal­šie osob­nos­ti Ban­skej Štiav­ni­ce: spi­so­va­teľ, dra­ma­tik Anton Hykisch, arche­ológ, geológ a his­to­rik Andrej Kmeť, kar­to­graf Samu­el Miko­ví­ni, fyzik, mate­ma­tik Chris­tian Johann Dopp­ler, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, hereč­ky Mag­da Vášá­ry­o­vá a Emí­lia Vášá­ry­o­vá (wiki​pe​dia​.sk).


Addi­ti­onal per­so­na­li­ties from Ban­ská Štiav­ni­ca inc­lu­de wri­ter and pla­y­wright Anton Hykisch, archa­e­olo­gist, geolo­gist, and his­to­rian Andrej Kmeť, car­tog­rap­her Samu­el Miko­ví­ni, phy­si­cist, mat­he­ma­ti­cian Chris­tian Johann Dopp­ler, poet Andrej Slád­ko­vič, and act­res­ses Mag­da Vášá­ry­o­vá and Emí­lia Vášá­ry­o­vá (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Pano­rá­my

Pano­rá­my

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Chovateľstvo, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 946

Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….

9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.

12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.

14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di –pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.

11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.

V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


Aqu­arium mar­kets – DK Zrkad­lo­vý háj

On Decem­ber 14th, we orga­ni­zed a small exhi­bi­ti­on of armo­red cat­fish. We sho­wca­sed seve­ral spe­cies of the Cory­do­ras genus, such as Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. Vene­zu­e­la black …

On Novem­ber 9th, we pre­sen­ted some tetras. Tetras, in gene­ral, I would recom­mend to begin­ner aqu­arists. Most com­mon­ly avai­lab­le spe­cies are smal­ler in size, the­ir beha­vi­or is usu­al­ly social and non-​aggressive towards both them­sel­ves and the aqu­arium equ­ip­ment. The term cha­ra­cids” was pre­vi­ous­ly used, alt­hough not enti­re­ly accu­ra­te, to refer to tetras. Among the very wides­pre­ad spe­cies are the neon tet­ra, Hyp­hes­sob­ry­con, and Hemi­gram­mus genera.

On Octo­ber 12th, we orga­ni­zed the Aqu­atic & Ter­ra­rium Mar­kets. The­re was no exhi­bi­ti­on included.

On Sep­tem­ber 14th, we held anot­her Aqu­arium Mar­ket event, whe­re we pre­sen­ted shrimp in the form of a smal­ler exhi­bi­ti­on. Shrimp have been kept in aqu­ariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, the­re was a strong wave of shrimp kee­ping that rea­ched us. They were per­haps in eve­ry aqu­arium shop. Red, blue, bro­wn, small, lar­ge, more algae-​eating, less algae-​eating, repro­du­cing, not repro­du­cing, deli­ca­te, and unde­man­ding ones… They were sold in lar­ge quan­ti­ties in sto­res and at fairs. Occa­si­onal­ly, ques­ti­ons were heard in shops about what exact­ly was moving in the tanks. The strong demand las­ted for about two years, then inte­rest in them waned. Des­pi­te the­ir short lifes­pan, the mar­ket beca­me satu­ra­ted. Due to the smal­ler size of most com­mon shrimp, many spe­cies suitab­le for smal­ler aqu­ariums can be found among them. They are suitab­le for fish that pri­ma­ri­ly don’t con­su­me them as food. The advan­ta­ge of shrimp is that they take care of food lef­to­vers, fal­len lea­ves, etc. Of cour­se, they usu­al­ly pre­fer regu­lar food over anyt­hing else. Some shrimp spe­cies are quite sen­si­ti­ve to chan­ges in con­di­ti­ons, whi­le others are unde­man­ding. Per­haps the sim­plest to keep is the Neoca­ri­di­na davi­di spe­cies – for­mer­ly N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

On June 15th, the­re was anot­her date for the Aqu­arium Mar­kets. This time, we pre­pa­red a small exhi­bi­ti­on of cra­y­fish, which rece­i­ved inc­re­a­sed atten­ti­on. They were tru­ly beau­ti­ful, as can be seen in the pho­tos below.

On May 11th, the Aqu­arium & Ter­ra­rium Mar­kets took pla­ce. A small sho­wca­se of mos­ses was inc­lu­ded. Mos­ses belo­ng to Bry­op­hy­ta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-​flowering, and lack seeds or vas­cu­lar bund­les like hig­her plants. Gro­wing mos­ses in an aqu­arium is usu­al­ly not dif­fi­cult. They tole­ra­te lower light and lower nut­rient input. Mos­ses can be atta­ched to a grid, sto­ne, wood, etc. Some spe­cies inc­lu­de Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis, Cla­dop­ho­ra aegag­ro­pi­la – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens – Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp. – Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp. – Mili­me­ter moss.

On April 6th, Aqu­arium Mar­kets – Bet­ta fish exhi­bi­ti­on was held in Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka. A small Bet­ta splen­dens exhi­bi­ti­on was pre­pa­red. 31 bet­tas awai­ted the­ir admi­rers. Thanks to Daniel Holý for them. It was sho­wn to the visi­tors that the­ir att­rac­ti­ve­ness is hig­her than that of live­be­a­rers. It was inte­res­ting that most visi­tors found the same most beau­ti­ful bet­ta – as indi­ca­ted by the first pho­tog­raph. Bet­ta fish belo­ng to laby­rinth fish. They bre­at­he through a spe­ci­fic res­pi­ra­to­ry organ – the laby­rinth. This allo­ws bet­tas to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, den­se­ly vege­ta­ted East Asian pudd­les. It is kno­wn about them that males often fight each other to the death. Sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen, they some­ti­mes need to go to the sur­fa­ce to bre­at­he. It is very inte­res­ting that even during a fier­ce fight, a male who does­n’t need to go up for air will wait for his oppo­nent to do so. Towards other unre­la­ted spe­cies, they beha­ve apat­he­ti­cal­ly, so it is possib­le to have them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male in the tank. Alt­hough it is true that young bet­tas don’t fight each other when they are young. Bet­tas are not suitab­le to be com­bi­ned with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter genus. The­se Asian tigers would not grant them pea­ce, beha­ving agg­res­si­ve­ly towards them. Bet­tas are rela­ti­ve­ly unde­man­ding in care, for bre­e­ding, males build foam nests – they gat­her air in the­ir mouths and cre­a­te a kind of crad­le under the sur­fa­ce with the­se small bubb­les. The­re­fo­re, it is neces­sa­ry for the water sur­fa­ce to be very still in such cases, or to move only slight­ly. Flo­ating plants are a wel­co­me part of nor­mal bet­ta kee­ping and bre­e­ding. The fry is very small and requ­ires fee­ding with a pipet­te or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent tem­pe­ra­tu­re chan­ges throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly advi­sab­le to cover the aqu­arium sur­fa­ce as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air abo­ve the surface.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.


In Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka, at DK Zrkad­lo­vý háj, Aqu­at­ra­des were held on March 16th. The event inc­lu­ded a small live­be­a­rer exhi­bi­ti­on. Aqu­at­ra­des as such alre­a­dy have the­ir tra­di­ti­on. They are orga­ni­zed thanks to Milan Líbal. Ori­gi­nal­ly held in Dúb­rav­ka, they moved” to Petr­žal­ka around the win­ter of 2011. The­re is an effort to hold the mar­kets eve­ry month, except during the sum­mer holi­da­ys. Three times a year, they are expan­ded to inc­lu­de a ter­ra­rium sec­ti­on. Sin­ce the March event in 2013, the­re has been an effort to alwa­ys inc­lu­de at least a small exhi­bi­ti­on as part of the event. In addi­ti­on, the­re are a few pho­tog­raphs with an aqu­aris­tic the­me and colo­ring pages for chil­dren or even adults at the event. I try to help with Aqu­at­ra­des. Part of the media cam­paign for Aqu­arium Mar­kets is a fan page on Face­bo­ok – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, whe­re a com­mu­ni­ty of peop­le gat­hers and gets ope­ra­ti­onal” infor­ma­ti­on about sel­lers, exhi­bi­ti­ons, etc. At the March Aqu­at­ra­des, the gre­en sword­tail – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, varia­tus pla­ty – Xip­hop­ho­rus varia­tus, so-​called end­ler – Poeci­lia win­gei, and rain­bow gup­py – Poeci­lia reti­cu­la­ta were intro­du­ced in more detail. The­se spe­cies were exhi­bi­ted in aqu­ariums, and sim­pli­fied texts were pre­pa­red for them, which are inc­lu­ded with the pho­tog­raphs. Sin­ce the aim of the live­be­a­rer exhi­bi­ti­on was to sho­wca­se the beau­ty of the­se fish, and we have suc­cess­ful bre­e­ders and asses­sors of com­pe­ti­ti­ve live­be­a­rers in our vici­ni­ty, we also intro­du­ced one of them – Ivan Vyslú­žil. We also brief­ly desc­ri­bed live­be­a­rer competitions.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 22.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 89 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail (accor­ding to Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail, Mexi­can Sword­tail). Sword­tails belo­ng to live­be­a­rers. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­be­a­rer. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. It is wides­pre­ad from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras. It is one of the most well-​known fish ever. The­ir care is sim­ple, but it should be noted that sword­tails hea­vi­ly pol­lu­te the envi­ron­ment with the­ir exc­re­ments. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes. In aqu­arium slang, they are some­ti­mes pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes”. The­ir meta­bo­lic con­ver­si­on is admi­rab­le. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not for­get to diver­si­fy the­ir diet with blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha male and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent. The male dif­fers from the fema­le by exter­nal geni­ta­lia — gono­po­dia. Addi­ti­onal­ly, it is slim­mer. A sword gro­ws as an exten­si­on of its cau­dal fin. Repro­duc­ti­on is sim­ple. We recog­ni­ze gra­vid fema­les by the­ir full bel­lies, dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­bals, so if we want to rear the young fry, we will have to pre­vent her con­tact with the offs­pring. Birt­hing tanks are com­mer­cial­ly avai­lab­le for this pur­po­se. In them, a fema­le gives birth to young, and they eit­her esca­pe to a con­fi­ned spa­ce through nar­row slits or penet­ra­te through the­se slits into the main aqu­arium. It depends on what suits us bet­ter. You can make a birt­hing tank from plas­tic mesh or other suitab­le mate­rial. Just get mesh from a gar­de­ning sto­re, iron­mon­ge­ry, cons­truc­ti­on sto­re, stitch it up, and make sure it holds pro­per­ly on the sur­fa­ce. Simi­lar nets are also used in bre­e­ding faci­li­ties for lon­ger peri­ods. During birt­hing, make sure we don’t pla­ce the fema­le in war­mer water than she was accus­to­med to in her pre­vi­ous envi­ron­ment. Other­wi­se, we may encoun­ter pre­ma­tu­re deli­ve­ry of unde­ve­lo­ped or dead fry. Sword­tail fry are lar­ge, grow quite slo­wly in the first month, and then grow fas­ter. It is said that males who­se sword gro­ws ear­lier will not have as much poten­cy as males who­se sword begins to grow later. In sword­tails, gen­der chan­ge is kno­wn, whe­re in the absen­ce of males in the popu­la­ti­on, fema­les chan­ge into males. They deve­lop a gono­po­dium, sword. The sword is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, what does not chan­ge is the robust fema­le build. It’s a pity that this ama­zing chan­ge often does­n’t lead to suc­cess — thus deve­lo­ped males are usu­al­ly infer­ti­le. Sword­tails are the sour­ce of many bre­e­ding expe­ri­ments. The­re are coun­tless forms kno­wn. For exam­ple, Vien­ne­se sword­tails are pro­bab­ly the rarest of the stan­dard ones. They are cha­rac­te­ri­zed by a finer red – pale red color with red eyes. They are con­si­de­rab­ly more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, may­be one in 200 is fertile.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – Varia­tus Pla­ty is a spe­cies ori­gi­na­ting from sout­hern Mexi­co. They tole­ra­te hig­her sali­ni­ty, one tab­les­po­on per 20 liters of water. Pla­ties are simi­lar to sword­tails but slight­ly smal­ler. Ove­rall, they appe­ar more deli­ca­te. The spe­cies X. macu­la­tus, varia­tus, and hel­le­ri spon­ta­ne­ous­ly crossb­re­ed, but it is rare. Com­pa­red to sword­tails, they are cal­mer; the fema­le usu­al­ly is not a can­ni­bal towards her own offs­pring, but it is still more effec­ti­ve to use a birt­hing tank. Even with this beau­ti­ful live­be­a­rer, com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed accor­ding to the stan­dard. The­re are a lot of color and sha­pe varieties.

Poeci­lia win­gei – End­le­r’s Live­be­a­rer is a wild live­be­a­rer spe­cies. John A. End­ler dis­co­ve­red this spe­cies in 1975 in Lagu­na de Patos near the town of Puer­to La Cruz in nort­he­as­tern Vene­zu­e­la. Befo­re him, it was dis­co­ve­red in 1930 by Frank­lyn F. Bond. Lagu­na de Patos is the only kno­wn loca­ti­on of end­lers. The ori­gi­nal name was named after End­ler – Poeci­lia sp. end­le­ri. It gro­ws up to 22.5 cm, the male is smal­ler than the fema­le. The color pat­terns of males are ama­zing. Fema­les are prac­ti­cal­ly color­less, simi­lar to gup­pies – Poeci­lia reti­cu­la­ta. The­re are­n’t many bre­e­ders who keep the ori­gi­nal natu­ral form of this spe­cies. They are rela­ti­ve­ly short-​lived fish; one year of life is rare, they usu­al­ly live for 89 months. They are suitab­le for small aqu­ariums. They will feel good in a plan­ted aqu­arium. Repro­duc­ti­on occurs wil­lin­gly, the num­ber of young is smal­ler than with gup­pies, 20 pie­ces from a lit­ter is a decent num­ber. If we want to main­tain a pure bre­ed, it is neces­sa­ry to pre­vent crossb­re­e­ding with Poeci­lia reti­cu­la­ta, with which end­lers easi­ly crossb­re­ed. Some sword­tail gup­pies were achie­ved pre­ci­se­ly by cros­sing with P. win­gei. The gre­en color of end­lers is first lost in offspring.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227 °C, 1020°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – Gup­py (accor­ding to The most famous spe­cies of aqu­arium fish – Gup­py, Poeci­lia reti­cu­la­ta). The beau­ti­ful name Gup­py” ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot bor­de­red with color on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin. Its ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co Basin. Today, gup­pies can also be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, Eas­tern and Sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the USA, Sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, and even in the Czech Repub­lic and Slo­va­kia. In the wild, males reach 3.5 cm, fema­les 6 cm. They live on ave­ra­ge 812 months. They are cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, slim­mer, and has a gono­po­dium – a modi­fied anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Gup­pies are very friend­ly fish, most­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. Gup­py bre­e­ding is wides­pre­ad worl­dwi­de. The­re are many sha­pe and color varie­ties. Gup­py bre­e­ding used to be trouble-​free. Today, they are hea­vi­ly overb­red and have beco­me less resi­lient. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 2227 °C, 1020°dGH, pH 7.5. Extre­me­ly soft water is not suitab­le. Gup­pies rest at night lying on the bot­tom, the­ir tails tou­ching the ground, which expo­ses them to infec­ti­on. The sub­stra­te must not con­tain a lot of det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good con­di­ti­on for healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if the water is chan­ged very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water chan­ges are ide­al. Gup­py repro­duc­ti­on is straight­for­ward, often occur­ring in aqu­ariums against the will of the aqu­arist. Males, often three at a time, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. Howe­ver, when the fema­le con­sents, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is capab­le of sto­ring sperm and giving birth in the next 34 sub­se­qu­ent lit­ters. A much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, Any­o­ne can bre­ed gup­pies, but only a bre­e­der can rai­se them.” Newly born gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching around 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Like with other fish, it is advi­sab­le to feed gup­pies as con­sis­ten­tly as possib­le until they reach a size of two cen­ti­me­ters. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, sepa­ra­te the young by gen­der if you want to pre­vent dege­ne­ra­ti­on through inb­re­e­ding. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only when you want them to mate.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aqu­arium Mar­ket took pla­ce on Feb­ru­ary 172013.


Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 10740

Považ­ský Ino­vec je jad­ro­vé poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku. Pat­rí do Fatransko-​tatranskej oblas­ti. Pri jeho dĺž­ke 48 km a pre­men­li­vej šír­ke 1525 km zabe­rá roz­lo­hu 600 km². Naj­vyš­ším bodom čle­ni­tej vrcho­vi­ny je vrch Ino­vec (1 042 m n.m.). Má zlo­ži­tú geolo­gic­kú stav­bu. Je boha­tý na pra­me­ne mine­rál­nych vôd. Stre­tá­va­jú sa tu tep­lo­mil­né a hor­ské dru­hy rast­lín. Ľud­ské osíd­le­nie je tu dolo­že­né od star­šej kamen­nej doby. Naj­mä v sever­nej čas­ti je pomer­ne vyso­ký výskyt pra­me­ňov mine­rál­nej vody – takz­va­né kysel­ky. Medzi naj­dô­le­ži­tej­šie pra­me­ne pat­ria ter­my vyvie­ra­jú­ce cez tek­to­nic­ké zlo­my v Pieš­ťa­noch, v oblas­ti Kúpeľ­né­ho ostro­va. Ide o vzác­ny druh lie­či­vej vody dosa­hu­jú­cej tep­lo­tu až 60 °C. Živo­čí­chy sa tu vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Od zástup­cov hmy­zu (fuzá­če, rohá­če, rôz­ne motý­le) cez oboj­ži­vel­ní­ky (sala­man­dra škvr­ni­tá, sko­ka­ny), pla­zy (sle­púch, jaš­te­ri­ce, vre­te­ni­ca), vtá­ky (z drav­cov oje­di­ne­le orol krá­ľov­ský a sokol rároh, myšia­ky, jas­tra­by, zo spe­vav­cov napr. sýkor­ky, žlto­chvos­ty, ďat­le) (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie Ino­vec” súvi­sí s tým, že vrchol naj­vyš­šej hory sa čas­to zalesk­ne podob­ne ako ino­vať (infog​lo​be​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí veľ­ko­mo­rav­ský dvo­rec Kos­to­lec nad obcou Duco­vé, kos­to­lík svä­té­ho Jura­ja pri Nit­rian­skej Blat­ni­ci, hra­dy Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín a Hlo­ho­vec. V jas­ky­ni Čer­to­va pec pod Hav­ra­nom sa našlo naj­star­šie jas­kyn­né osíd­le­nie na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk). Zau­jí­ma­vý­mi loka­li­ta­mi je aj napr. Zoofar­ma Mod­ro­vá, vrch Mar­hát.


Považ­ský Ino­vec is a vol­ca­nic moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, belo­n­ging to the Fatra-​Tatra regi­on. Stret­ching for 48 km with a variab­le width of 15 to 25 km, it covers an area of 600 km². The hig­hest point of this diver­se ter­rain is the peak Ino­vec at an ele­va­ti­on of 1,042 meters abo­ve sea level. The regi­on has a com­plex geolo­gi­cal struc­tu­re and is rich in mine­ral water springs. The moun­tain ran­ge exhi­bits a varie­ty of flo­ra, with both ther­mop­hi­lic (heat-​loving) and moun­tai­nous plant spe­cies thri­ving in the area. Human sett­le­ment in this regi­on dates back to the Sto­ne Age. Par­ti­cu­lar­ly in the nort­hern part, the­re is a rela­ti­ve­ly high occur­ren­ce of mine­ral water springs, kno­wn local­ly as kysel­ky.” Among the most impor­tant springs are the ther­mal waters emer­ging through tec­to­nic faults in Pieš­ťa­ny, in the area of Kúpeľ­ný ostrov. The­se ther­mal waters are a rare type of hea­ling water rea­ching tem­pe­ra­tu­res of up to 60 °C.

The area is abun­dant in wild­li­fe, hos­ting vari­ous insects (beet­les, stag beet­les, dif­fe­rent but­terf­lies), amp­hi­bians (spot­ted sala­man­der, frogs), repti­les (slo­wworms, lizards, vipers), birds (birds of prey such as the gol­den eag­le and pereg­ri­ne fal­con, owls, hawks, and pas­se­ri­nes like tits, wag­tails, wood­pec­kers), among others. The name Ino­vec” is rela­ted to the fact that the sum­mit of the hig­hest moun­tain often glo­ws simi­lar­ly to an inno­va­ti­on. Among the notab­le land­marks are the Gre­at Mora­vian court in Kos­to­lec abo­ve the vil­la­ge of Duco­vé, the church of St. Geor­ge near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, and the cast­les of Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín, and Hlo­ho­vec. The cave Čer­to­va pec under Hav­ran has reve­a­led the oldest cave sett­le­ment in Slo­va­kia. Other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de Zoofar­ma Mod­ro­vá and the Mar­hát peak.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Organizmy, Plazy, Príroda, Prírodné, Živočíchy, Živočíchy

Jašterica na love

Hits: 4418

Jaš­te­ri­ce sú skve­lí lov­ci, využí­va­jú rôz­ne lovec­ké tech­ni­ky. Nie­kto­ré jaš­te­ri­ce prak­ti­zu­jú aktív­ny lov, čo zna­me­ná, že sa pohy­bu­jú a hľa­da­jú potra­vu. Rých­le dru­hy jaš­te­ríc, ako naprí­klad legu­áno­vi­té jaš­te­ri­ce, lovia pohyb­li­vé koris­ti. Ich rých­losť a obrat­nosť im umož­ňu­jú efek­tív­ne sle­do­vať a chy­tiť hmyz, malé bez­sta­vov­ce ale­bo iné jaš­te­ri­ce. Nie­kto­ré jaš­te­ri­ce, naprí­klad cha­me­le­ono­vi­té jaš­te­ri­ce, pou­ží­va­jú pas­co­vý lov. Tie­to jaš­te­ri­ce majú schop­nosť pohy­bo­vať oča­mi nezá­vis­le na sebe, čo im umož­ňu­je sle­do­vať korisť až do chví­le, keď môžu rých­lo vystre­liť svo­jím jazy­kom a chy­tiť ju. Jaš­te­ri­ce, kto­ré sa živia hmy­zom ale­bo malý­mi bez­sta­vov­ca­mi, môžu pou­ží­vať hra­ba­nie ako lovec­kú tech­ni­ku. Nie­kto­ré dru­hy jaš­te­ríc sú aktív­ne v noci a lovia za sla­bé­ho svet­la. Ich zrak a iné pris­pô­so­be­nia im umož­ňu­jú loviť aj za tmy.


Lizards are excel­lent hun­ters, uti­li­zing vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es. Some lizards prac­ti­ce acti­ve hun­ting, mea­ning they move around and search for food. Fast lizard spe­cies, such as iguana-​like lizards, hunt mobi­le prey. The­ir spe­ed and agi­li­ty allow them to effec­ti­ve­ly track and catch insects, small inver­teb­ra­tes, or other lizards. Some lizards, like chameleon-​like lizards, employ ambush hun­ting. The­se lizards have the abi­li­ty to move the­ir eyes inde­pen­den­tly, enab­ling them to moni­tor prey until the moment they can quick­ly extend the­ir ton­gu­es to catch it. Lizards that feed on insects or small inver­teb­ra­tes may use dig­ging as a hun­ting tech­ni­que. Some lizard spe­cies are noc­tur­nal­ly acti­ve, hun­ting in low light con­di­ti­ons. The­ir visi­on and other adap­ta­ti­ons allow them to hunt even in darkness.



Use Facebook to Comment on this Post