Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Stredné Považie, Fotografie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

skala
Hits: 4425

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka . Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej „, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central , a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km2, it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the „Amber Road,“ traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: „To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made“ (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10th and beginning of the 11th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200-1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Orava, Fotografie, Doprava, Dopravné a technické diela

Oravská lesná železnica

skala
Hits: 3706

Začiatkom 20. storočia sa Oravský komposesorát rozhodol riešiť dopravu dreva a preto vybudovať lesnú železnicu, ktorá bude schopná prekonať členitý reliéf. Projekt bol vyhotovený v čase 1. svetovej . Vďaka vojnovým zajatcom bola trať z Oravskej Lesnej do Lokce 27.7.1918 spustená. V roku 1924 bolo schválené napojenie na Kysuckú lesnú železnicu, aby sa dosiahlo spojenie na verejnú železničnú sieť. 60 km dlhé spojenie Oščadnica – Lokca bolo dokončené 1.12.1926 (oravskemuzeum.sk). V druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia lesná železnica bola v porovnaní z nákladnými automobilmi málo pružná a drahá. Navyše došlo ku opotrebovaniu a k nedostatku náhradných dielov pre desaťročia už nevyrábané lokomotívy. V roku 1969 lesnú železnicu uzavreli. Vyhlásenie Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v roku 1972 zabránilo jej likvidácii, ktorá bola pôvodne naplánovaná. Z pôvodných viac ako 110 km bolo ponechaných 8 km. OLŽ na úseku Byskyd – Tanečník. O záchranu sa starali predovšetkým dobrovoľníci. V roku 1986 správu prevzalo Oravské múzeum. V roku 1997 povodne ťažko poškodili trať a narušila tak výrazným spôsobom rekonštrukčné aktivity. K obnove aktivít došlo v roku 2003. Práce sa začali v novembri 2005 a trvali do októbra 2007. Vykonalo sa množstvo prác, okrem iného sa na sedle Beskyd vybudovala vyhliadková veža. 31.5.2008 bola trať slávnostne otvorená po 36 rokoch (oravskemuzeum.sk).

At the beginning of the 20th century, the Composesorat decided to address the transportation of wood by building a forest railway capable of overcoming the rugged terrain. The project was prepared during World War I. Thanks to prisoners of war, the track from Oravska Lesna to Lokca was inaugurated on July 27, 1918. In 1924, the connection to the Kysucka Forest Railway was approved to achieve a link to the public railway network. The 60 km connection from Osadnica to Lokca was completed on December 1, 1926 (oravskemuzeum.sk). In the second half of the 1960s, compared to heavy trucks, the forest railway was inflexible and expensive. Moreover, there was wear and a lack of spare parts for locomotives that had not been manufactured for decades. In 1969, the forest railway was closed. The declaration of the Kysucko-Orava forest railway section Chmura – Beskyd – Tanečník as a cultural monument in 1972 prevented its liquidation, which was originally planned. Out of the original over 110 km, only 8 km remained – OLŽ in the Beskyd – Tanečník section. Volunteers, primarily, took care of preserving the monument. In 1986, the Orava Museum took over the management. In 1997, floods severely damaged the track, significantly disrupting reconstruction activities. The restoration took place in 2003. The work started in November 2005 and lasted until October 2007. Numerous tasks were performed, including the construction of an observation tower on the Beskyd saddle. On May 31, 2008, the track was ceremonially reopened after 36 years (oravskemuzeum.sk).

Na początku XX wieku Komposesorat Orava postanowił zająć się transportem drewna, budując leśną kolej zdolną pokonywać urozmaicony krajobraz. Projekt został opracowany podczas I wojny światowej. Dzięki jeńcom wojennym tor z Oravskej Lesnej do Lokcy został oddany do użytku 27 lipca 1918 roku. W 1924 roku zatwierdzono połączenie z Kysucką Koleją Leśną, aby uzyskać dostęp do publicznej sieci kolejowej. 60-kilometrowe połączenie z Oščadnica do Lokcy zostało ukończone 1 grudnia 1926 roku (oravskemuzeum.sk). W drugiej połowie lat 60. XX wieku leśna kolej była mało elastyczna i kosztowna w porównaniu z ciężarówkami. Ponadto doszło do zużycia i braku części zamiennych dla lokomotyw, których nie produkowano od dziesięcioleci. W 1969 roku kolej leśna została zamknięta. Deklaracja uznania odcinka Kysucko-Oravskej kolei leśnej Chmúra – Beskyd – Tanečník za pomnik kultury w 1972 roku zapobiegła jego likwidacji, która pierwotnie była planowana. Z pierwotnych ponad 110 km pozostało tylko 8 km – OLŽ na odcinku Beskyd – Tanečník. O zachowanie zabytku troszczyli się przede wszystkim ochotnicy. W 1986 roku zarządzanie przejęło Muzeum Orava. W 1997 roku powodzie poważnie uszkodziły tor, znacznie zakłócając działania rekonstrukcyjne. Prace renowacyjne rozpoczęły się w 2003 roku. Prace rozpoczęły się w listopadzie 2005 roku i trwały do października 2007 roku. Wykonano wiele prac, w tym zbudowano taras widokowy na siodle Beskyd. 31 maja 2008 roku tor został uroczyście ponownie otwarty po 36 latach (oravskemuzeum.sk).

Iné lesné železnice

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Banka – obec pri Piešťanoch

skala
Hits: 3619

Banka sa nachádza na ľavom brehu , na úpätí Považského Inovca, v tesnej blízkosti Piešťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1348 (Štefan Gregorička). Je doložené praveké osídlenie v tejto oblasti. V minulosti tu boli brody cez Váh. Našli sa tu aj kostrové pozostatky mamuta. Nikdy nezamŕzajúce prírodné termálne viedli pravdepodobne k priaznivej mikroklíme, k relatívne klimaticky priaznivejšiemu prostrediu pre zver. Okrem mamutov sa tu našli aj pozostatky rosomáka, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca. Našlo sa tu najdlhšie známe škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku (obecbanka.sk). Na vyvýšeninách nad obcou bol do 13. storočia pravdepodobne hrad Bana (Modrova.eu.sk). Podľa obecbanka.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpádu nomádskych ugrofínskych kmeňov. Predpokladá sa, že hrad stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola svätého Martina, prípadne v jeho okolí (obecbanka.sk). V priebehu 13. storočia zanikol. V minulosti bola Banka spomenutá v histórii ako Banyka (Modrova.eu.sk), Banya (Štefan Gregorička). Z Banky je doložené osídlenie aj z rímskej doby. Rovnako staroslovenské (obecbanka.sk). V roku 1599 Banku spustošili  (Wikipedia).

Okolo Banky smerom na Bacchus vilu boli kedysi vinohrady. Medzi kúpeľným ostrovom a Bankou prepravovala ľudí kompa. Fungovala do začiatku 20. storočia. V roku 1828 žilo v Banke 451 obyvateľov v 64 domoch. Dediči Jozefa Erdödyho vlastnili v Banke kaštieľ, veľkostatok a pôdu (obecbanka.sk). Obec Banka bola v rokoch 1973  – 1995 súčasťou Piešťan (Štefan Gregorička). V katastri sa nachádza lesopark Červená veža (il15.cz), lyžiarske stredisko Ahoj (skg.sk), vrch Havran, Baccus Villa, na ktorej vraj Beethoven vraj skomponoval sonátu mesačného svitu (Wikipedia), termálne kúpalisko Sĺňava, ktoré je ale bohužiaľ už dlhý zavreté (skg.sk).

The village is located on the left bank of the Váh River, at the foothills of the , in close proximity to . It covers an area of 8.58 km2 and is home to 2,174 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1348 (Štefan Gregorička). Prehistoric settlement in this area has been documented, and in the past, there were fords across the Váh River. Mammoth skeletal remains were discovered here, alongside remnants of other animals like the wolverine, cave bear, polar fox, wolf, and Arctic hare. The presence of never-freezing natural thermal springs likely contributed to a favorable microclimate, creating a relatively climate-friendly environment for wildlife. In addition to mammoths, the longest-known scraper from the Young Paleolithic era in Slovakia was found here (obecbanka.sk).

Elevated above the village, there was likely a castle called Bana until the 13th century, according to Modrova.eu.sk. According to obecbanka.sk, this was the Baňa Castle, believed to have existed during the invasion of nomadic Ugric-Finnish tribes. It is presumed that the castle stood in the location of today’s Roman Catholic Church of St. or its vicinity (obecbanka.sk). It ceased to exist during the 13th century. In history, Banka was mentioned as Banyka (Modrova.eu.sk) or Banya (Štefan Gregorička). Evidence of settlement in Banka dates back to Roman times and Old Slovak times (obecbanka.sk). In 1599, Banka was devastated by the Turks (Wikipedia).

Vineyards once surrounded Banka toward Bacchus Villa. A ferry transported people between the spa island and Banka, operating until the early 20th century. In 1828, Banka had 451 inhabitants living in 64 houses. The heirs of Jozef Erdödy owned a mansion, an estate, and land in Banka (obecbanka.sk). From 1973 to 1995, Banka was part of Piešťany (Štefan Gregorička). The village’s cadastral area includes the Červená veža forest park (il15.cz), the Ahoj ski resort (skg.sk), the Havran hill, Baccus Villa (where Beethoven supposedly composed the Moonlight Sonata, according to Wikipedia), and the Sĺňava thermal bath, which has unfortunately been closed for a long time (skg.sk).

القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považský Inovec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obecbanka.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Modrova.eu.sk. وفقًا لـ obecbanka.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obecbanka.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Modrova.eu.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obecbanka.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obecbanka.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Červená veža (il15.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňava، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg.sk).

Krajina, Zahraničie, Fotografie, Írsko

Írsko – ostrovná krajina

skala
Hits: 2651

Na ploche 70 280 km2 žije viac ako 4.5 milióna obyvateľov. Tvorí cca 5/6 povrchu ostrova Írsko (Wikipedia.sk). Tvoria ho štyri historické provincie: Mumha, Laighin, Connachta a Ulster (atlas.sk), dnes Connaught, Leinster, Munster a Ulster (Wikipedia.sk). Hlavným mestom je Dublin. Podnebie tejto nížinnej krajiny je pomerne vyrovnané vzhľadom na vplyv Golfského prúdu. Geomorfologicky je poznačená celkovým zaľadnením v minulosti. Západné pobrežie je skalnaté a veľmi členité. Podľa povesti je v Írsku viac ako 40 odtieňov zelenej (atlas.sk). Na väčšine územia sú a vresovištia. Prekvapivo tú rastú vavríny a myrty, ktoré sú typické pre Stredomorie. Pred príchodom ľudí tu žili aj bobry, divé mačky, medvede a vlci. Dnes predovšetkým drobní hlodavci, a . Vôbec tu nežijú hady (Wikipedia.sk).

V 3. storočí pred n. l. sa tu usadili , v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a v 10. storočí tu žili Vikingovia. Koncom 12. storočia začali obsadzovať územie Angličania, čo sa im celkom podarilo až v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia tu vyčíňal zemiakový hladomor – zomrelo viac ako 1 milión ľudí (Wikipedia.sk).

Väčšinu obyvateľov tvoria Íri. V poslednom období zažíva krajina silnú imigrantskú vlnu hlavne z Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Žije tu početná americká komunita. Odhadom tu žije 10 % obyvateľov cudzích krajín. Veľké : Dublin, Cork, Galway, Limerick, Wateford. Je zaujímavé, že naopak v žije viac Írov ako v Írsku. Nábožensky majú dosť veľkú prevahu rímski katolíci – 86.8 %. Z Írska pochádzal Johanthan Swift – autor príbehov o Guliverovi (Wikipedia.sk). Obyvateľstvo je známe láskou k hudbe a rozprávaniu. Hovorí sa o ňom ako o krajine svätcov a učencov, je rodiskom mnohých spisovateľov ako William Butler Yeats, James Joyce, Samuel Beckett, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, rockových skupín a spevákov: U2, The Corrs, Sinéad O`Connor (europa.eu).

Covering an area of 70,280 square kilometers, Ireland is home to over 4.5 million people, constituting approximately 5/6 of the island of Ireland (Wikipedia.sk). It comprises four historical provinces: Munster, Leinster, Connacht, and Ulster (atlas.sk), known today as Connaught, Leinster, Munster, and Ulster (Wikipedia.sk). The capital city is Dublin. The climate in this lowland country is relatively mild due to the influence of the Gulf Stream. Geomorphologically, the landscape bears the marks of past glaciation. The western coast is rocky and highly indented. According to legend, there are more than 40 shades of green in Ireland (atlas.sk). Meadows and heathlands cover most of the territory. Surprisingly, laurels and myrtles, typical of the Mediterranean, also thrive here. Before human settlement, beavers, wildcats, bears, and wolves lived in Ireland. Today, it is home to small rodents, birds, and sheep, and notably, there are no snakes (Wikipedia.sk).

In the 3rd century BCE, Celts settled here, adopting Christianity in the 5th century. Vikings lived in the region during the 9th and 10th centuries. By the late 12th century, the English began to occupy the territory, succeeding in doing so by the mid-17th century. Ireland’s independence was restored in 1922. In the mid-19th century, the Great Famine occurred, resulting in the death of over 1 million people (Wikipedia.sk).

The majority of the population consists of the Irish. In recent times, the country has experienced a significant wave of immigration, mainly from Poland, Lithuania, Latvia, and Estonia. There is also a substantial American community. An estimated 10% of the population consists of foreign nationals. Major cities include Dublin, Cork, Galway, Limerick, and Waterford. Interestingly, there are more Irish people living in the United States than in Ireland. Religiously, Roman Catholics hold a significant majority at 86.8%. Jonathan Swift, the author of Gulliver’s Travels, hailed from Ireland. The population is known for its love of music and storytelling, earning Ireland the reputation of the „Land of Saints and Scholars“ and being the birthplace of numerous writers such as William Butler Yeats, James Joyce, Samuel Beckett, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, and music acts like U2, The Corrs, and Sinéad O’Connor (europa.eu).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Zrúcaniny, Umenie, Stredné Považie, Stavby, Fotografie

Čachtický hrad

skala
Hits: 5021

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé , ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Castle Hill was inhabited in prehistoric times, as evidenced by archaeological finds. It is very likely that there was a hillfort here (Vladimír Ammer: Čachtice, Publishing Center of ZsKNV at the Regional Pedagogical Institute in ). Probably in the 8th-9th centuries (Hanuš). Historically, the castle had various names, such as Chekche, Chehte, Csejte. It is located between the villages of Čachtice and Višňové in the Čachtice Karst at an altitude of 375 meters (hrady-zamky.org).

Čachtice Castle is mentioned in 1276. It was probably built after 1260 and is attributed to Kazimír from the Hunt-Poznanovci family (Information board). It was established as an important fortress forming part of the defense of the western border of Hungary (odklinaniehradov.sk). It belonged to the first castles that secured this border (Wikipedia.sk). In its history, it was one of the few that resisted the armies of Přemysl Otakar II (Information board), who, however, severely damaged it in 1273 (Hanuš). It was defended by Kazimír’s sons Peter and Pongrác (Wikipedia.sk). The castle is known mainly due to Elizabeth Báthory. In 1392, Stibor from Stiborice acquired the castle from King Sigismund. After 1434, the king donated the castle to the Orság family, who owned it until 1567. From them, the castle passed into the hands of Ursula Kanižajová, the widow of Tomáš Nádašdy. From her, the estate was acquired by František Nádašdy, the husband of Elizabeth Báthory. In 1708, it was conquered and burned by the forces of Francis II Rákóczi. Later, in the 18th century, it served as a prison. Since then, the castle has fallen into ruin. The castle is part of the Čachtický Castle Hill protected nature reserve (Information board). It has never served as a representative residence for its owners; it was always built and maintained as a military fortress. The owners of the castle built their residences in the village (Hanuš).

Among the oldest parts of the castle, the remnants of a five-lobed tower with a dominant southwest wall, reaching a height of about 15 meters, are preserved. In 1992, static securing of the most endangered parts was carried out. At the beginning of the 21st century, the arch of the gate of the second bailey was bricked up. Later activities included the removal of overgrown trees, security, and conservation work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický Castle Hill is a significant site for thermophilic limestone flora. The Slovak rowan Sorbus slovenica, Kmeť’s rowan Sorbus kmetiana, Lumnitzer’s carnation Dianthus lumnitzeri, clover Trigonella monspeliaca, and feather grass (Stipa spp.) grow here. Several orchids, such as Holuby’s Ophrys holoserica ssp. Holubyana, bee orchid Ophrys apifera, helleborine Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine, thrive in the area (piestany.sk). The Castle Hill and its immediate surroundings have been a nature reserve since 1964 (Hanuš).

TOP

Všetky

,