2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Krajné – kopaničiarska oblasť

skala
Hits: 4963

Foto­gra­fie pochá­dza­jú z oblas­ti pri obci Kraj­né. Je to kopa­ni­čiar­ska obec, kto­rá pozos­tá­va­la z mno­hých kopa­níc (Peter Kac­lík). Kraj­né sa rozp­res­tie­ra v doli­ne poto­kov Jab­lon­ka a Kory­tár­ka. Bolo súčas­ťou Čach­tic­ké­ho hrad­né­ho pan­stva a Nit­rian­skej župy. Mala v minu­los­ti až 50 miest­nych čas­tí: Buko­vi­na, Dob­rá Mer, Doli­ny, Hodo­vec, Cha­lu­py, Jeru­za­lem, Kahú­no­va doli­na, Kahá­nov vŕšok, Kesov, Komár­no, Kon­ku­šo­va doli­na, Kur­ti­ša­ci, Lus­ko­vi­ca, Laz­če­ky, Mani­gov, Maru­ší­ci, Mate­jo­vec, Mert­lá­ci, Met­lá­ci, Mita­lo­vec, Na vŕš­ku, Neboj­sa, Ošmek, Osi­kov­ce, Pod­bo­či­ny, Pod­ko­ry­tár­ka, Pod­pre­ho­ra, Podrie­nie, Pod­vrch, Pre­hôr­ka, Sad­lo­ňov mlyn, Sivá­ci, Sta­no­va doli­na, Svi­no­vá, Sych­rov, Tabán, Tomá­ci, Tres­ko­vec, Tŕnie, U Drob­ných, U Feran­cov, U Hrd­li­cov, U Januš­kov, U Mozo­lá­kov, Vápen­ky, Vyda­re­ných doli­na, Zaja­či­ce, Zbe­hy, Žado­vi­ca (kraj​ne​.sk).

The pho­tog­raphs ori­gi­na­te from the area near the vil­la­ge of Kraj­né. It is a hil­ly vil­la­ge that con­sis­ted of many hills (Peter Kac­lík). Kraj­né is situ­ated in the val­ley of the Jab­lon­ka and Kory­tár­ka stre­ams. It was part of the Čach­ti­ce Cast­le domain and the Nit­ra Coun­ty. In the past, it had up to 50 local parts: Buko­vi­na, Dob­rá Mer, Doli­ny, Hodo­vec, Cha­lu­py, Jeru­za­lem, Kahú­no­va doli­na, Kahá­nov vŕšok, Kesov, Komár­no, Kon­ku­šo­va doli­na, Kur­ti­ša­ci, Lus­ko­vi­ca, Laz­če­ky, Mani­gov, Maru­ší­ci, Mate­jo­vec, Mert­lá­ci, Met­lá­ci, Mita­lo­vec, Na vŕš­ku, Neboj­sa, Ošmek, Osi­kov­ce, Pod­bo­či­ny, Pod­ko­ry­tár­ka, Pod­pre­ho­ra, Podrie­nie, Pod­vrch, Pre­hôr­ka, Sad­lo­ňov mlyn, Sivá­ci, Sta­no­va doli­na, Svi­no­vá, Sych­rov, Tabán, Tomá­ci, Tres­ko­vec, Tŕnie, U Drob­ných, U Feran­cov, U Hrd­li­cov, U Januš­kov, U Mozo­lá­kov, Vápen­ky, Vyda­re­ných doli­na, Zaja­či­ce, Zbe­hy, Žado­vi­ca (kraj​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7228

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov ​“temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta ​“týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie ​“Hrad Tema­tín” a Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca a hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jus a Cica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

skala
Hits: 2265

Obec Veľ­ký Lip­ník leží na sty­ku Pie­nin a Spiš­skej Magu­ry, v doli­ne poto­ka Lip­ník a jeho prí­to­ku Šol­ty­sa. Názov obce sa odvo­dzu­je od líp. V obci žije tak­mer 1000 oby­va­te­ľov (vel​ky​lip​nik​.sk). Veľ­ký Lip­ník osíd­ľo­va­li v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Rusí­ni a Nemci povo­la­ní Bélom IV. na zaľud­ne­nie okra­jo­vých oblas­ti uhor­ské­ho krá­ľov­stva po tatár­skom vpá­de – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia na nemec­kom prá­ve. Karol Róbert, uhor­ský kráľ v rokoch 1308 – 1342 daro­val úze­mie Lip­nic­ký les – sil­vam Lyp­ni­ce v roku 1314 Juliu­so­vi Gor­ge­y­o­vi – syno­vi Hanu­sa zo Spiš­ské­ho Hrhova-​Gargowa) a v krát­kom čase sa tu roz­rá­stla obec s nasle­dov­ný­mi dobo­vý­mi náz­va­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. Počas 15. a 16. sto­ro­čia pre­bie­ha­lo dosíd­ľo­va­nie pre­važ­ne Rusín­mi z pra­vlas­ti Halí­ča, kto­rí sa veno­va­li pas­tier­stvu a cho­vu dobyt­ka – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia po valaš­skom prá­ve. Neskôr sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva oby­va­te­lia obce zača­li zaobe­rať aj reme­sel­níc­tvom, zná­me je napr. van­drov­né dro­tár­stvo. Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia zača­lo hro­mad­né vysťa­ho­va­lec­tvo oby­va­te­ľov obce za prá­cou do cudzi­ny, hlav­ne do USA a Kana­dy. Po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny v roku 1945 sa nie­koľ­ko rodín z obce vysťa­ho­va­lo – opto­va­lo na Ukra­ji­nu, nie­kto­ré rodi­ny sa neskôr vrá­ti­li späť na Slo­ven­sko (vel​ky​lip​nik​.sk).

The vil­la­ge of Veľ­ký Lip­ník is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Pie­ni­ny and Spiš­ská Magu­ra moun­tains, in the val­ley of the Lip­ník stre­am and its tri­bu­ta­ry Šol­ty­sa. The name of the vil­la­ge is deri­ved from lime tre­es. The vil­la­ge is home to near­ly 1000 inha­bi­tants (vel​ky​lip​nik​.sk). In the second half of the 13th cen­tu­ry, Veľ­ký Lip­ník was sett­led by Rut­he­nians and Ger­mans sum­mo­ned by Béla IV to popu­la­te the perip­he­ral are­as of the Hun­ga­rian King­dom after the Tatar inva­si­on – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Ger­man law. In 1314, Char­les Robert, the Hun­ga­rian king from 1308 to 1342, dona­ted the ter­ri­to­ry of Lip­ník Forest – sil­vam Lyp­ni­ce to Julius Gor­gey – the son of Hanus from Spiš­ské Hrhov-​Gargow. In a short time, the vil­la­ge grew with the fol­lo­wing peri­od names: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. During the 15th and 16th cen­tu­ries, resett­le­ment, main­ly by Rut­he­nians from the ori­gi­nal home­land of Halych, who were enga­ged in shep­her­ding and catt­le bre­e­ding – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Vala­chian law, took pla­ce. Later, in addi­ti­on to agri­cul­tu­re, the inha­bi­tants of the vil­la­ge also star­ted enga­ging in crafts­mans­hip, with iti­ne­rant wire­wor­king being well-​known, for exam­ple. At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, mass emig­ra­ti­on of the vil­la­ge resi­dents for work abro­ad began, main­ly to the USA and Cana­da. After the end of World War II in 1945, seve­ral fami­lies from the vil­la­ge emig­ra­ted – opted for Ukrai­ne, some fami­lies later retur­ned to Slo­va­kia (vel​ky​lip​nik​.sk).

Wieś Veľ­ký Lip­ník poło­żo­na jest na sty­ku Pie­nin i Gór Spiš­skiej Magu­ry, w doli­nie poto­ku Lip­ník i jego dopły­wu Šol­ty­sa. Nazwa wsi pocho­dzi od lip. W wios­ce miesz­ka pra­wie 1000 miesz­ka­ńców (vel​ky​lip​nik​.sk). W dru­giej poło­wie XIII wie­ku Veľ­ký Lip­ník został zasied­lo­ny przez Rusi­nów i Niem­ców, spro­wa­dzo­nych przez Belę IV, w celu zasied­le­nia pery­fe­ryj­nych obsza­rów kró­lest­wa węgier­skie­go po najaz­dach Tata­rów – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa nie­miec­kie­go. W 1314 roku Karol Robert, król węgier­ski w latach 1308 – 1342, poda­ro­wał Juliu­so­wi Gor­ge­y­o­wi – syno­wi Hanu­sa ze Spiš­ské Hrhov-​Gargowa – obszar Lasu Lip­nic­kie­go – sil­vam Lyp­ni­ce. W krót­kim cza­sie wieś roz­ro­sła się pod następu­jący­mi ówc­zes­ny­mi nazwa­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. W XV i XVI wie­ku mia­ła miejs­ce prze­sied­la­nia głó­wnie przez Rusi­nów z ojc­zys­te­go regi­onu Halic­za, któr­zy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem i hodo­wlą bydła – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa wołos­kie­go. Później, oprócz rol­nict­wa, miesz­ka­ńcy wios­ki zaczęli zaj­mo­wać się również rze­mi­osłem, zna­ne jest np. węd­ro­wne dru­ciarst­wo. Na prze­ło­mie XIX i XX wie­ku roz­poc­zęła się maso­wa emig­rac­ja miesz­ka­ńców wios­ki za pra­cą za gra­ni­cą, głó­wnie do USA i Kana­dy. Po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej w 1945 roku kil­ka rodzin z wios­ki emig­ro­wa­ło – zde­cy­do­wa­ło się na Ukrai­nę, nie­któ­re rodzi­ny później wró­ci­ły na Sło­wac­ję (vel​ky​lip​nik​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mokrade, Príroda, Prírodné, Rieky, TOP, Typ krajiny

Záplavy

skala
Hits: 1270

Zápla­vy sú prí­rod­ným javom, pri kto­rom dochá­dza k nad­mer­né­mu zapla­vo­va­niu oblas­tí suchej zeme v dôsled­ku zvý­še­né­ho sta­vu vody. Ten­to jav môže byť spô­so­be­ný rôz­ny­mi fak­tor­mi vrá­ta­ne sil­né­ho daž­ďa, prú­de­nia riek, tope­nia sne­hu, cyk­lón, či dokon­ca tsu­na­mi. Zápla­vy môžu mať znač­ný vplyv na život­né pro­stre­die, spo­loč­nosť a hos­po­dár­stvo. Rie­ky, kto­ré vyj­dú z bre­hov, ale­bo inten­zív­ny dážď, kto­rý pre­kro­čí schop­nosť pôdy absor­bo­vať vodu, môžu spus­tiť zápla­vy v krát­kom čase. Zápla­vy môžu spô­so­biť eró­ziu pôdy, zne­čis­te­nie vôd odpad­mi a che­mi­ká­lia­mi. V dôsled­ku záplav môže dôjsť k hro­ma­de­niu bah­na a odpad­kov, čo spô­so­bu­je envi­ron­men­tál­ne problémy.

Flo­ods are a natu­ral phe­no­me­non in which are­as of dry land beco­me exces­si­ve­ly inun­da­ted due to an inc­re­a­sed water level. This occur­ren­ce can be trig­ge­red by vari­ous fac­tors, inc­lu­ding hea­vy rain­fall, river overf­low, sno­wmelt, cyc­lo­nes, or even tsu­na­mis. Flo­ods can have a sig­ni­fi­cant impact on the envi­ron­ment, socie­ty, and the eco­no­my. Rivers overf­lo­wing the­ir banks or inten­se rain­fall exce­e­ding the soil’s abi­li­ty to absorb water can lead to flo­oding in a short peri­od. Flo­ods can cau­se soil ero­si­on and con­ta­mi­na­te water with deb­ris and che­mi­cals. The accu­mu­la­ti­on of mud and was­te as a result of flo­oding can con­tri­bu­te to envi­ron­men­tal issu­es. In the event of catas­trop­hic flo­ods, coor­di­na­ted huma­ni­ta­rian aid and the res­to­ra­ti­on of affec­ted are­as are cru­cial fac­tors in retur­ning impac­ted com­mu­ni­ties to normalcy.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Doprava, Neživé

Koľajnice

skala
Hits: 1832

Koľaj­ni­ce sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi prv­ka­mi želez­níc, posky­tu­jú­ci­mi sta­bil­nú ces­tu pre pohyb želez­nič­ných vozi­diel. Tie­to kovo­vé drá­hy majú dlhú his­tó­riu a odo­hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu v moder­nom doprav­nom sys­té­me. Väč­ši­nou sú vyro­be­né z oce­ľo­vých pásov, kto­ré posky­tu­jú pev­nosť a odol­nosť voči nápo­ru ťaž­kých vozi­diel. Exis­tu­jú rôz­ne typy koľaj­níc vrá­ta­ne bež­ných vyso­ko­rých­lost­ných koľaj­níc a koľaj­níc pre náklad­nú dopra­vu, kto­ré sú vyro­be­né s ohľa­dom na špe­ci­fic­ké potre­by. Vzhľa­dom na svo­ju sta­bi­li­tu a spo­ľah­li­vosť sú želez­ni­ce širo­ko využí­va­né na pre­pra­vu tova­ru a ces­tu­jú­cich na dlhé vzdia­le­nos­ti. V nie­kto­rých kra­ji­nách sa vyví­ja­jú vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce, kto­ré umož­ňu­jú rých­le a efek­tív­ne spo­je­nie medzi mes­ta­mi. Koľaj­ni­ce pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý infra­štruk­túr­ny prvok pre celo­sve­to­vú dopra­vu, posky­tu­júc sta­bil­ný a spo­ľah­li­vý sys­tém, kto­rý hrá kľú­čo­vú úlo­hu v pohy­be tova­ru a ces­tu­jú­cich. Ich vývoj a moder­ni­zá­cia sú dôle­ži­tý­mi fak­tor­mi v súčas­nom sve­te dopravy.

Rail tracks cons­ti­tu­te the fun­da­men­tal buil­ding blocks of rai­lwa­ys, pro­vi­ding a stab­le path for the move­ment of rai­lway vehic­les. The­se metal­lic tracks boast a rich his­to­ry and play a pivo­tal role in the modern tran­s­por­ta­ti­on sys­tem. Most­ly craf­ted from ste­el strips, they offer strength and resi­lien­ce against the impact of hea­vy vehic­les. The­re are vari­ous types of rail tracks, inc­lu­ding com­mon high-​speed tracks and tracks desig­ned for fre­ight tran­s­port, tai­lo­red to spe­ci­fic needs. Due to the­ir sta­bi­li­ty and relia­bi­li­ty, rai­lwa­ys are wide­ly emplo­y­ed for tran­s­por­ting goods and pas­sen­gers over long dis­tan­ces. In some coun­tries, high-​speed rai­lwa­ys are being deve­lo­ped, enab­ling fast and effi­cient con­nec­ti­ons bet­we­en cities. Rail tracks repre­sent a cru­cial infras­truc­tu­re ele­ment for glo­bal tran­s­por­ta­ti­on, fur­nis­hing a stab­le and reliab­le sys­tem that pla­ys a key role in the move­ment of goods and pas­sen­gers. The­ir deve­lop­ment and moder­ni­za­ti­on are essen­tial fac­tors in the con­tem­po­ra­ry world of transportation.

Use Facebook to Comment on this Post