2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Drevo

skala
Hits: 2401

Dre­vo je bio­lo­gic­ky a eko­lo­gic­ky dôle­ži­tý mate­riál, kto­rý zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v živo­te na Zemi. Dre­vo je tvo­re­né pri­már­ne lig­ní­nom, celu­ló­zou a hemi­ce­lu­ló­zou. Jeho štruk­tú­ra posky­tu­je pev­nosť a pod­po­ru ras­tú­cim rast­li­nám. Dre­vo je tra­dič­ným sta­veb­ným mate­riá­lom a pou­ží­va sa na výro­bu nábyt­ku, pod­láh, dve­rí a iných kon­štruk­cií. Celu­ló­za z dre­va je kľú­čo­vým suro­vi­no­vým zákla­dom pre výro­bu papie­ra a kar­tó­nu. Dre­vo je zdro­jom bio­ma­sy, kto­rá sa môže pou­žiť na výro­bu ener­gie. Rôz­ne kul­tú­ry pou­ží­va­jú dre­vo na výro­bu ume­lec­kých diel, hudob­ných nástro­jov a ďal­ších tra­dič­ných predmetov.

Dre­vo má výtvar­né, ume­lec­ké a reme­sel­né využi­tie v rôz­nych kul­tú­rach po celom sve­te. Ten­to mate­riál je obľú­be­ný pre svo­ju pri­ro­dze­nú krá­su, tex­tú­ru a uni­kát­ne vlast­nos­ti. Dre­vo, s jeho rôz­ny­mi far­ba­mi, vzor­mi a tex­tú­ra­mi, je uni­ver­zál­nym a inšpi­ra­tív­nym mate­riá­lom pre umel­cov a reme­sel­ní­kov. Dre­vo je tra­dič­ným mate­riá­lom pre sochá­rov. Ume­lec­ké die­la z dre­va môžu zobra­zo­vať abs­trakt­né for­my, ľud­ské posta­vy, zvie­ra­tá a rôz­ne vzo­ry. Rôz­ne dru­hy dre­va ponú­ka­jú špe­ci­fic­ké vlast­nos­ti, kto­ré môžu ovplyv­niť koneč­ný výraz sochy. Dre­vo môže slú­žiť ako pod­klad pre maľ­by a ryti­ny. Mno­hé kul­tú­ry vytvá­ra­jú dre­ve­né pane­lo­vé maľ­by. Dre­vo sa využí­va v rôz­nych reme­sel­ných tech­ni­kách, ako sú rez­ba, dýho­va­nie, intar­zia a iné.

Reme­sel­ní­ci vytvá­ra­jú dre­ve­né hodi­ny, kto­ré sú nie­len funkč­né, ale aj ume­lec­kým die­lom. Dre­ve­né rámy a detai­ly pri­dá­va­jú cha­rak­ter tým­to uni­kát­nym die­lam. Dre­vo je pou­ží­va­né aj pri tvor­be archi­tek­to­nic­kých prv­kov, ako sú dre­ve­né oblú­ky, kro­vy, oltá­re a dre­ve­né stav­by. Čas­to sa nachá­dza v kos­to­loch, chrá­moch a palá­coch. Hudob­né nástro­je, ako sú gita­ry, hus­le, flau­ty, môžu byť vyro­be­né z rôz­nych dru­hov dre­va. Dre­vo posky­tu­je špe­ci­fic­ký zvu­ko­vý cha­rak­ter, kto­rý pris­pie­va k hudob­né­mu ume­niu. Dre­vo je výraz­ne využí­va­né pri výro­be nábyt­ku. Od tra­dič­ných dre­ve­ných sto­li­čiek po moder­né dizaj­no­vé kusy.

Wood is a bio­lo­gi­cal­ly and eco­lo­gi­cal­ly sig­ni­fi­cant mate­rial that pla­ys a key role in life on Earth. It is pri­ma­ri­ly com­po­sed of lig­nin, cel­lu­lo­se, and hemi­cel­lu­lo­se. Its struc­tu­re pro­vi­des strength and sup­port to gro­wing plants. Wood is a tra­di­ti­onal buil­ding mate­rial used for fur­ni­tu­re, flo­oring, doors, and vari­ous cons­truc­ti­ons. Cel­lu­lo­se from wood is a cru­cial raw mate­rial for paper and card­bo­ard pro­duc­ti­on. Wood ser­ves as a sour­ce of bio­mass, which can be used for ener­gy pro­duc­ti­on. Dif­fe­rent cul­tu­res uti­li­ze wood for craf­ting artis­tic pie­ces, musi­cal ins­tru­ments, and vari­ous tra­di­ti­onal items.

Wood has artis­tic, cre­a­ti­ve, and craft app­li­ca­ti­ons in vari­ous cul­tu­res worl­dwi­de. This mate­rial is favo­red for its natu­ral beau­ty, tex­tu­re, and uni­que pro­per­ties. With its diver­se colors, pat­terns, and tex­tu­res, wood ser­ves as a uni­ver­sal and ins­pi­ra­ti­onal medium for artists and crafts­men. Wood is a tra­di­ti­onal medium for sculp­tors, allo­wing them to cre­a­te abs­tract forms, human figu­res, ani­mals, and vari­ous pat­terns. Dif­fe­rent wood types offer spe­ci­fic quali­ties that can influ­en­ce the final expres­si­on of a sculp­tu­re. Wood can also ser­ve as a can­vas for pain­tings and engra­vings, with many cul­tu­res cre­a­ting wooden panel pain­tings. Wood is emplo­y­ed in vari­ous craf­ting tech­ni­qu­es, inc­lu­ding car­ving, vene­e­ring, marqu­et­ry, and more.

Crafts­men cre­a­te wooden clocks that are not only func­ti­onal but also works of art. Wooden fra­mes and details add cha­rac­ter to the­se uni­que pie­ces. Wood is used in the cre­a­ti­on of archi­tec­tu­ral ele­ments such as wooden arches, roofs, altars, and wooden struc­tu­res, often found in chur­ches, tem­ples, and pala­ces. Musi­cal ins­tru­ments like guitars, violins, and flu­tes can be craf­ted from vari­ous types of wood, each con­tri­bu­ting a spe­ci­fic sound cha­rac­ter that enhan­ces the musi­cal art. Wood is hea­vi­ly uti­li­zed in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, ran­ging from tra­di­ti­onal wooden chairs to modern design pieces.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, TOP

Mesto

skala
Hits: 7384

Mes­to je obyt­ná oblasť, zvy­čaj­ne zahr­ňu­je rôz­ne budo­vy, infra­štruk­tú­ru a verej­né pries­to­ry. Tie­to oblas­ti majú rôz­ne cha­rak­te­ris­ti­ky a fun­kcie, a môžu byť rôz­no­ro­dé v závis­los­ti od ich veľ­kos­ti, kul­túr­nych vply­vov a hos­po­dár­skych pod­mie­nok. Mes­tá majú väč­šiu hus­to­tu oby­va­teľ­stva v porov­na­ní s vidiec­ky­mi oblas­ťa­mi. Oby­va­teľ­stvo mes­ta môže byť roz­ma­ni­té z hľa­dis­ka veku, etnic­ké­ho pôvo­du a sociálno-​ekonomického sta­tu­su. Majú kom­plex­nú infra­štruk­tú­ru vrá­ta­ne ciest, verej­nej dopra­vy, inži­nier­skych sie­tí. Infra­štruk­tú­ra mes­ta pod­po­ru­je jeho fun­go­va­nie a ply­nu­lý chod. Čas­to obsa­hu­jú kul­túr­ne a komerč­né cen­trá, ako sú múzeá, galé­rie, obchod­né štvr­te a reštau­rač­né oblas­ti. Tie­to cen­trál­ne oblas­ti sú mies­tom kul­túr­ne­ho a eko­no­mic­ké­ho dia­nia. Rôz­ne mes­tá majú svo­je cha­rak­te­ris­tic­ké archi­tek­to­nic­ké štý­ly, kto­ré môžu odrá­žať his­to­ric­ké, kul­túr­ne a geo­gra­fic­ké vply­vy. Od moder­ných mra­ko­dra­pov po his­to­ric­ké pamiat­ky, archi­tek­tú­ra pris­pie­va k cha­rak­te­ru miesta.

Mes­tá sú čas­to mies­tom boha­té­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta. Rôz­ne kul­túr­ne, špor­to­vé a spo­lo­čen­ské podu­ja­tia pris­pie­va­jú k roz­ma­ni­tos­ti a dyna­mi­ke miest­ne­ho pro­stre­dia. S ras­tom oby­va­teľ­stva a urba­ni­zá­ci­ou sa mes­ta stre­tá­va­jú s rôz­ny­mi prob­lé­ma­mi, ako sú doprav­ná pre­ťa­že­nosť, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, sprá­va odpa­du a otáz­ky dostup­nos­ti dostup­né­ho býva­nia pre všet­kých. Mes­to je teda viac ako len geo­gra­fic­ký pries­tor; pred­sta­vu­je kom­plex­né sociál­ne, kul­túr­ne a eko­no­mic­ké cen­trum, kde sa pre­lí­na­jú rôz­ne aspek­ty ľud­ské­ho života.

A city is a resi­den­tial area that typi­cal­ly inc­lu­des vari­ous buil­dings, infras­truc­tu­re, and pub­lic spa­ces. The­se are­as have diver­se cha­rac­te­ris­tics and func­ti­ons, and can vary based on the­ir size, cul­tu­ral influ­en­ces, and eco­no­mic con­di­ti­ons. Cities have a hig­her popu­la­ti­on den­si­ty com­pa­red to rural are­as. The popu­la­ti­on of a city can be diver­se in terms of age, eth­nic ori­gin, and socio-​economic sta­tus. They have com­plex infras­truc­tu­re, inc­lu­ding roads, pub­lic tran­s­por­ta­ti­on, and engi­ne­e­ring networks. The city­’s infras­truc­tu­re sup­ports its func­ti­oning and smo­oth ope­ra­ti­on. Cities often inc­lu­de cul­tu­ral and com­mer­cial cen­ters such as muse­ums, gal­le­ries, busi­ness dis­tricts, and res­tau­rant are­as. The­se cen­tral are­as are a hub for cul­tu­ral and eco­no­mic acti­vi­ties. Dif­fe­rent cities have dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­ral sty­les that may ref­lect his­to­ri­cal, cul­tu­ral, and geog­rap­hi­cal influ­en­ces. From modern skysc­ra­pers to his­to­ri­cal land­marks, archi­tec­tu­re con­tri­bu­tes to the cha­rac­ter of a pla­ce. Cities are often vib­rant social hubs. Vari­ous cul­tu­ral, sports, and social events con­tri­bu­te to the diver­si­ty and dyna­mism of the local envi­ron­ment. With the gro­wth of popu­la­ti­on and urba­ni­za­ti­on, cities face vari­ous chal­len­ges, inc­lu­ding traf­fic con­ges­ti­on, air pol­lu­ti­on, was­te mana­ge­ment, and issu­es rela­ted to the acces­si­bi­li­ty of affor­dab­le hou­sing for eve­ry­o­ne. A city is more than just a geog­rap­hic spa­ce; it repre­sents a com­plex social, cul­tu­ral, and eco­no­mic cen­ter whe­re vari­ous aspects of human life intersect.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 3665

Kež­ma­rok je mes­to ležia­ce pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi v nad­mor­skej výš­ke 626 met­rov nad morom v Pop­rad­skej kot­li­ne. Nachá­dza sa v zráž­ko­vom tie­ni. Cez mes­to tečie rie­ka Pop­rad. Žije tu viac ako 17 000 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 oby­va­te­ľov, v roku 1910 7367. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa odsťa­ho­va­lo z mes­ta mno­ho Maďa­rov, po 2. sve­to­vej voj­ne mno­ho Nemcov, pre­to v roku 1945 žilo v mes­te 5469 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.net). Cho­tár mes­ta bol osíd­le­ný už pred 50 000 rok­mi, slo­van­ské arche­olo­gic­ké nále­zy pochá­dza­jú z 9. – 10. sto­ro­čia. Slo­va­nia sem priš­li v 8. – 10. sto­ro­čí – osa­da svä­té­ho Micha­la na obchod­nej ces­te Via Mag­na. Boli to zrej­me stráž­co­via tej­to ces­ty, samot­ná osa­da sa neskôr neza­čle­ni­la do inta­vil­lá­nu mes­ta Kež­ma­rok a v 15. sto­ro­čí po husit­skom vpá­de v roku 1433 zanik­la. Na dru­hej stra­ne rie­ky Pop­rad vznik­la osa­da svä­té­ho Krí­ža. Tra­du­je sa, že exis­to­va­la ešte osa­da svä­té­ho Pet­ra – Pav­la, lis­ti­ny ju však nespo­mí­na­jú. Prav­de­po­dob­ne zanik­la hneď po vpá­de Tatá­rov. Štvr­tá, nemec­ký­mi kolo­nis­ta­mi zalo­že­ná osa­da bola na mies­te dneš­né­ho hrad­né­ho nádvo­ria (kez​ma​rok​.net). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1251. Vznik­lo spo­je­ním slo­ven­skej rybár­skej, krá­ľov­ských pohra­nič­ných stráž­cov a nemec­kej osa­dy v 13. sto­ro­čí. Pat­rí medzi slo­bod­né krá­ľov­ské mes­tá od roku 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Erbo­vá lis­ti­na je jedi­nou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Erb je na nej umiest­ne­ný do stre­du, nie v ľavom hor­nom rohu. Mes­to zís­ka­lo prá­va pou­ží­vať erb a peča­tiť čer­ve­ným vos­kom v roku 1463 od krá­ľa Mate­ja (kez​ma​rok​.net). V 15.-19 sto­ro­čí tú pôso­bi­lo 40 reme­sel­níc­kych cechov, v celej Euró­pe boli pre­slá­ve­ní kež­mar­skí far­bia­ri, sto­lá­ri, tká­či, súken­ní­ci, ihlá­ri, zlat­ní­ci (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie cechy v 15. sto­ro­čí mali zámoč­ní­ci, rybá­ri, súken­ní­ci, ková­či a kožia­ri. K uni­kát­nym cechom pat­ri­li taš­ká­ri (iba dva na Slo­ven­sku) a sed­lá­ri (šty­ri) (kez​ma​rok​.net). V roku 1715 tu bolo 263 reme­sel­níc­kych diel­ní (roy​al​-towns​.sk). V roku 1950 bolo his­to­ric­ké jad­ro mes­ta vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vá rezer­vá­ciu. Evan­je­lic­ký dre­ve­ný arti­ku­lár­ny kos­tol a Evan­je­lic­ké lýce­um sa sta­li v roku 1985 národ­ný­mi kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi (kez​ma​rok​.sk). Na Slo­ven­sku boli len šty­ri lýcea, bez ich absol­vo­va­nia nebo­lo mož­né pokra­čo­vať na uni­ver­zit­ných štú­diach (kez​ma​rok​.net).

V lýceu sa nachá­dza jed­na z naj­väč­ších his­to­ric­kých škol­ských kniž­níc v stred­nej Euró­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150 tisíc zväz­kov (roy​al​-towns​.sk). Na lýceu pôso­bi­li: lite­rá­ti: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malia­ri: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kát­na bola odbor­ná tkáčs­ka ško­la, kto­rá vznik­la ako prvá svoj­ho dru­hu v Uhor­sku (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 je arti­ku­lár­ny kos­tol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia). Medzi naj­väč­šie spiš­ské bazi­li­ky pat­rí nesko­ro­go­tic­ká bazi­li­ka Pový­še­nia svä­té­ho Krí­ža z roku 1498, pred kto­rou je naj­star­šia rene­sanč­ná zvo­ni­ca (Zvo­ni­ca) u nás (Wiki­pe­dia). Pápež Ján Pavol II. ude­lil tomu­to kos­to­lu /​bazi­li­ke titul Basi­li­ca Minor (roy​al​-towns​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kež­mar­skom mest­skom hra­de pochá­dza z roku 1463. Necha­li ho vybu­do­vať Zápoľ­skí. Z pôvod­ne gotic­kej pev­nos­ti sa sta­la časom ele­gant­ná rene­sanč­ná rezi­den­cia. Dnes je celý are­ál mest­ským múze­uom (kez​ma​rok​.net).

Od roku 1991 sa obno­vi­la v Kež­mar­ku tra­dí­cia výroč­ných trhov. V lete Európ­ske ľudo­vé remes­lo a v zime Via­noč­ný trh (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Európ­ske ľudo­vé remes­lo sa koná tri dni počas dru­hé­ho júlo­vé­ho týžd­ňa. Trhu reme­siel pred­chá­dza his­to­ric­ký sprie­vod mes­tom. Sláv­nost­né otvo­re­nie vyko­ná trho­vý rich­tár s meš­ťa­nos­ta­mi. Šer­mia­ri potom dobý­ja­jú hrad­by a brá­nu, kto­rá je vstup­nou brá­nou do are­álu (kez​ma​rok​.sk). Viac ako 50 rokov tu pôso­bí folk­lór­ny súbor Magu­ra (Wiki­pe­dia). Medzi osob­nos­ti obce pat­rí zjaz­dár­ka Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko a Rado­slav Suchý, herec a reži­sér Juraj Herz, tex­tár Vla­do Krausz, rím­sko­ka­to­líc­ky kňaz Marián Kuf­fa, vod­ca pro­ti­habs­bur­gs­ké­ho povs­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – osob­ný lekár Fer­di­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zakla­da­teľ súd­ne­ho lekár­stva v Uhor­sku, Voj­tech Ale­xan­der – zakla­da­teľ rön­tge­no­ló­gie v Uhor­sku, Tomáš Mauksch – zakla­da­teľ tatrans­kej flo­ris­ti­ky (kez​ma​rok​.net).

Kež­ma­rok is a town situ­ated bene­ath the High Tatras at an ele­va­ti­on of 626 meters abo­ve sea level in the Pop­rad Basin. It is loca­ted in a pre­ci­pi­ta­ti­on sha­dow, and the Pop­rad River flo­ws through the town. Over 17,000 inha­bi­tants live here (kez​ma​rok​.sk). In 1851, the town had 4,391 resi­dents, and by 1910, the num­ber inc­re­a­sed to 7,367. After World War I, many Hun­ga­rians left the town, and after World War II, many Ger­mans depar­ted. In 1945, the town had 5,469 inha­bi­tants (kez​ma​rok​.net). The town’s ter­ri­to­ry was sett­led over 50,000 years ago, with Sla­vic archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back to the 9th-​10th cen­tu­ries. Slavs arri­ved here in the 8th-​10th cen­tu­ries, estab­lis­hing the sett­le­ment of St. Micha­el on the tra­de rou­te Via Mag­na. This sett­le­ment, like­ly the guar­dians of the rou­te, later did not integ­ra­te into Kež­ma­ro­k’s inta­vil­lan and disap­pe­a­red in the 15th cen­tu­ry after the Hus­si­te inva­si­on in 1433. Across the Pop­rad River, the sett­le­ment of St. Cross was estab­lis­hed. It is rumo­red that the sett­le­ment of St. Peter and Paul exis­ted but is not men­ti­oned in docu­ments and pro­bab­ly disap­pe­a­red imme­dia­te­ly after the Tatar inva­si­on. The fourth sett­le­ment, foun­ded by Ger­man colo­nists, was in the pla­ce of toda­y­’s cast­le cour­ty­ard (kez​ma​rok​.net). The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1251. It was for­med by the mer­ging of a Slo­vak fis­hing sett­le­ment, roy­al bor­der guards, and a Ger­man sett­le­ment in the 13th cen­tu­ry. Kež­ma­rok has been among the free roy­al towns sin­ce 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ri­cal names of the town: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. The heral­dic char­ter is the only one of its kind in Slo­va­kia. The coat of arms is pla­ced in the cen­ter, not in the upper-​left cor­ner. The town gai­ned the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matt­hias (kez​ma​rok​.net). From the 15th to the 19th cen­tu­ries, 40 craft guilds ope­ra­ted here, and Kež­ma­ro­k’s dyers, car­pen­ters, wea­vers, clot­hiers, needle-​makers, and golds­miths were famous throug­hout Euro­pe (Wiki­pe­dia). The oldest guilds in the 15th cen­tu­ry were locks­miths, fis­her­men, clot­hiers, blacks­miths, and leat­her­wor­kers. Uni­que guilds inc­lu­ded bag-​makers (only two in Slo­va­kia) and sadd­lers (four) (kez​ma​rok​.net). In 1715, the­re were 263 arti­san works­hops here (roy​al​-towns​.sk). In 1950, the his­to­ri­cal core of the town was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve. The Evan­ge­li­cal wooden arti­cu­la­to­ry church and the Evan­ge­li­cal Lyce­um beca­me nati­onal cul­tu­ral monu­ments in 1985 (kez​ma​rok​.sk). The­re were only four lyce­ums in Slo­va­kia, and wit­hout com­ple­ting them, it was not possib­le to con­ti­nue uni­ver­si­ty stu­dies (kez​ma​rok​.net).

The lyce­um hou­ses one of the lar­gest his­to­ri­cal scho­ol lib­ra­ries in Cen­tral Euro­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150,000 volu­mes (roy​al​-towns​.sk). Lite­ra­ry figu­res who wor­ked at the lyce­um inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, and pain­ters Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). The uni­que voca­ti­onal wea­ving scho­ol, the first of its kind in Hun­ga­ry, ope­ra­ted here (kez​ma​rok​.net). Sin­ce July 7, 2008, the arti­cu­la­to­ry church has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List (Wiki­pe­dia). Among the lar­gest Spiš basi­li­cas is the late Got­hic Basi­li­ca of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renais­san­ce belf­ry (Zvo­ni­ca) in Slo­va­kia in front of it (Wiki­pe­dia). Pope John Paul II bes­to­wed the tit­le Basi­li­ca Minor on this church/​basilica (roy​al​-towns​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Kež­ma­rok Cast­le dates back to 1463. The Zápoľ­ský fami­ly had it built. From the ori­gi­nal­ly Got­hic for­tress, it gra­du­al­ly beca­me an ele­gant Renais­san­ce resi­den­ce. Today, the enti­re com­plex is a muni­ci­pal muse­um (kez​ma​rok​.net).

Sin­ce 1991, the tra­di­ti­on of annu­al mar­kets has been res­to­red in Kež­ma­rok. In sum­mer, the Euro­pe­an Folk Crafts and in win­ter, the Chris­tmas Mar­ket (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pe­an Folk Crafts takes pla­ce for three days during the second week of July. The craft mar­ket is pre­ce­ded by a his­to­ri­cal pro­ces­si­on through the town. The mar­ket may­or with the burg­hers per­forms the cere­mo­nial ope­ning. Then, swords­men conqu­er the walls and the gate, which is the entran­ce gate to the area (kez​ma​rok​.sk). The Magu­ra folk­lo­re ensem­ble has been acti­ve here for over 50 years (Wiki­pe­dia). Per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de equ­es­trian Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko and Rado­slav Suchý, actor and direc­tor Juraj Herz, lyri­cist Vla­do Krausz, Roman Cat­ho­lic priest Marián Kuf­fa, lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – per­so­nal phy­si­cian to Fer­di­nand II., Ján Daniel Per­lit­zi – foun­der of foren­sic medi­ci­ne in Hun­ga­ry, Voj­tech Ale­xan­der – foun­der of radi­olo­gy in Hun­ga­ry, Tomáš Mauksch – foun­der of Tat­ra flo­ris­tics (kez​ma​rok​.net).

Kež­ma­rok to mias­to leżące pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, na wyso­ko­ści 626 met­rów nad pozi­omem mor­za, w Kot­li­nie Pop­radz­kiej. Znaj­du­je się w cie­niu opa­dów. Przez mias­to pły­nie rze­ka Pop­rad. Miesz­ka tu ponad 17 000 miesz­ka­ńców (kez​ma​rok​.sk). W 1851 roku miesz­ka­ło tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I woj­nie świa­to­wej z mias­ta wyemig­ro­wa­ło wie­lu Węg­rów, a po II woj­nie świa­to­wej wie­lu Niem­ców, dla­te­go w 1945 roku miesz­ka­ło tu 5469 osób (kez​ma​rok​.net). Obszar miej­ski był zasied­lo­ny już przed 50 000 laty, a zna­le­zis­ka arche­olo­gicz­ne sło­wia­ńs­kie pocho­dzą z IX‑X wie­ku. Sło­wia­nie przy­by­li tutaj między VIII a X wie­kiem – osa­da św. Micha­ła na szla­ku hand­lo­wym Via Mag­na. Pra­wdo­po­dob­nie byli stra­żni­ka­mi tego szla­ku, a sama osa­da nie zosta­ła później włąc­zo­na do inta­vil­lá­nu mias­ta Kež­ma­rok i w XV wie­ku, po najaz­dzie husy­tów w 1433 roku, znik­nęła. Po dru­giej stro­nie rze­ki Pop­rad pows­ta­ła osa­da św. Krzy­ża. Poda­je się, że ist­nia­ła także osa­da św. Piot­ra i Pawła, ale doku­men­ty jej nie wspo­mi­na­ją. Pra­wdo­po­dob­nie znik­nęła zaraz po najaz­dach Tata­rów. Czwór­na, zało­żo­na przez nie­miec­kich osad­ni­ków, osa­da pows­ta­ła na miejs­cu dzi­siejs­ze­go dzie­dzi­ńca zamko­we­go (kez​ma​rok​.net). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o mie­ście pocho­dzi z roku 1251. Pows­ta­ło ono popr­zez połąc­ze­nie sło­wac­kiej osa­dy rybac­kiej, kró­le­ws­kich stra­żni­ków gra­nicz­nych i nie­miec­kiej osa­dy w XIII wie­ku. Od 1380 roku nale­ży do wol­nych miast kró­le­ws­kich (Wiki­pe­dia).

His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Kar­ta her­bo­wa jest jedy­ną swo­je­go rodza­ju na Sło­wac­ji. Herb jest umieszc­zo­ny na niej cen­tral­nie, a nie w lewym gór­nym rogu. Mias­to zdo­by­ło pra­wo do uży­wa­nia her­bu i piec­zęto­wa­nia czer­wo­nym wos­kiem w 1463 roku od kró­la Mate­us­za (kez​ma​rok​.net). W latach 15 – 19 dzia­ła­ło tu 40 cechów rze­mie­śl­nic­zych, a w całej Euro­pie sły­nęli keżmars­cy bar­wni­cy, sto­lar­ze, tkac­ze, sukien­ni­cy, iglar­ni­cy, złot­ni­cy (Wiki­pe­dia). Naj­stars­ze cechy w XV wie­ku to byli zamko­wi, ryba­cy, sukien­ni­cy, kowa­le i kalet­ni­cy. Do uni­kal­nych cechów nale­że­li tor­bac­zy­cy (tyl­ko dwóch na Sło­wac­ji) i siod­lar­ze (czte­rech) (kez​ma​rok​.net). W 1715 roku było tu 263 warsz­ta­ty rze­mie­śl­nic­ze (roy​al​-towns​.sk). W 1950 roku his­to­rycz­ne cen­trum mias­ta zosta­ło uzna­ne za miej­ską rezer­wat archi­tek­to­nicz­ny. Dre­wnia­ny kości­ół ewan­ge­lic­ki i ewan­ge­lic­kie lice­um sta­ły się w 1985 roku naro­do­wy­mi zabyt­ka­mi kul­tu­ry (kez​ma​rok​.sk). Na Sło­wac­ji ist­nie­ją tyl­ko czte­ry licea, bez uko­ńc­ze­nia któ­rych nie można kon­ty­nu­ować stu­di­ów uni­wer­sy­tec­kich (kez​ma​rok​.net).

W lice­um znaj­du­je się jed­na z naj­wi­ęks­zych his­to­rycz­nych bib­li­otek szkol­nych w Euro­pie Środ­ko­wej (kez​ma​rok​.sk) – 150 tysi­ęcy tomów (roy​al​-towns​.sk). W lice­um dzia­ła­ły: lite­ra­ci: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malar­ze: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kal­na była szko­ła tkac­ka, któ­ra pows­ta­ła jako pier­ws­za tego rodza­ju na Węgr­zech (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 roku kości­ół arty­ku­ło­wa­ny jest wpi­sa­ny na lis­tę świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO (Wiki­pe­dia). Do naj­wi­ęks­zych klasz­to­rów Spis­za nale­ży późno­go­tyc­ka bazy­li­ka Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża z 1498 roku, przed któ­rą stoi naj­stars­za dzwon­ni­ca rene­san­so­wa (Dzwon­ni­ca) w kra­ju (Wiki­pe­dia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/​bazylice tytuł Bazy­li­ki Mniejs­zej (roy​al​-towns​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o zamku miej­skim Kež­ma­rok pocho­dzi z roku 1463. Wybu­do­wa­li go Zápoľs­cy. Z pier­wot­nej gotyc­kiej for­te­cy z cza­sem sta­ła się ele­ganc­ką rene­san­so­wą rezy­denc­ją. Obe­cnie cały kom­pleks jest muze­um miej­skim (kez​ma​rok​.net).

Od 1991 roku w Kež­mar­ku przy­wró­co­na zosta­ła tra­dyc­ja corocz­nych jar­mar­ków. Latem odby­wa się Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we, a zimą Jar­mark Bożo­na­ro­dze­ni­owy (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we odby­wa się przez trzy dni w dru­gim ty god­niu lip­ca. Jar­mar­ko­wi rze­mi­osła towar­zys­zy his­to­rycz­ny prze­marsz przez mias­to. Ofic­jal­ne­go otwar­cia doko­nu­je bur­mis­trz z przy­wi­le­ja­mi miej­ski­mi. Następ­nie miecz­ni­cy zdo­by­wa­ją mury obron­ne i bra­mę, któ­ra jest wejściem na teren (kez​ma​rok​.sk). Ponad 50 lat ist­nie­je zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magu­ra (Wiki­pe­dia). Wśród oso­bis­to­ści miejs­co­wo­ści znaj­du­ją się jeźdźc­zy­ni Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­i­ści Ľuboš Bar­teč­ko i Rado­slav Suchý, aktor i reży­ser Juraj Herz, autor teks­tów Vla­do Krausz, kato­lic­ki ksi­ądz Marián Kuf­fa, przy­wód­ca anty­habs­bur­skie­go pows­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – lekarz oso­bis­ty Fer­dy­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zało­ży­ciel medy­cy­ny sądo­wej na Węgr­zech, Voj­tech Ale­xan­der – zało­ży­ciel ren­tge­no­lo­gii na Węgr­zech, Tomáš Mauksch – zało­ży­ciel flo­rys­ty­ki tatr­za­ńs­kiej (kez​ma​rok​.net).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

skala
Hits: 3236

Dob­ši­ná je sta­ré baníc­ke mes­to. Leží v hlbo­kom údo­lí, na roz­hra­ní Slo­ven­ské­ho rudo­ho­ria a Slo­ven­ské­ho raja (dob​si​na​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 459 met­rov nad morom. Na plo­che 82.73 km2 žije 5657 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Dob­si­na, nemec­ký Dob­schau, latin­sky Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný prav­de­po­dob­ne od Dob­šin­ské­ho poto­ka, kto­rý sa v roku 1320 uvá­dza ako Dup­si­na flu­vius. Neďa­le­ko sa nachá­dza Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py v pre­te­koch auto­mo­bi­lov do vrchu na tra­se Dob­ši­ná – Dob­šin­ský kopec (Wiki­pe­dia).

Mes­to bolo zalo­že­né v 13. sto­ro­čí z pod­ne­tu Bebe­kov­cov. Malo vyvi­nu­tý ban­ský a žele­ziar­sky prie­my­sel a obchod. Už v roku 1326 zís­ka­lo mest­ské prá­va. Ťažil sa tu naj­mä limo­nit a side­rit (dob​si​na​.sk). V 16. sto­ro­čí pat­ri­la Dob­ši­ná pod štít­nic­ké hrad­né pan­stvo (Wiki­pe­dia). V roku 1584 mes­to vyra­bo­va­li Tur­ci, obno­ve­né bolo nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi z iných ban­ských oblastí.východného Slo­ven­ska. Archív­ne doku­men­ty ozna­ču­jú Dob­ši­nú ako prvé oce­liar­ske mes­to Uhor­ska (dob​si​na​.sk). V roku 1680 tu bola posta­ve­ná prvá vyso­ká pec na Slo­ven­sku (estran​ky​.sk). V 19. sto­ro­čí bola Dob­ši­ná už jedi­nou nemec­kou enk­lá­vou na Geme­ri (Wiki­pe­dia). Na latin­skom gym­ná­ziu v Dob­ši­nej štu­do­val Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­ná is an old mining town loca­ted in a deep val­ley, on the bor­der of the Slo­vak Ore Moun­tains and Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), at an ele­va­ti­on of 459 meters abo­ve sea level. With an area of 82.73 km², it is home to 5,657 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name of the town is Dob­si­na, the Ger­man name is Dob­schau, and in Latin, it is Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). The name is like­ly deri­ved from the Dob­šin­ský Stre­am, men­ti­oned in 1320 as Dup­si­na flu­vius. Near­by att­rac­ti­ons inc­lu­de the Dob­šin­ská Ice Cave, the Bet­liar Cast­le, and Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). The Euro­pe­an Hill Climb Cham­pi­ons­hip in car racing is held here annu­al­ly on the Dob­ši­ná – Dob­šin­ský Hill rou­te (Wiki­pe­dia).

The town was foun­ded in the 13th cen­tu­ry at the ini­tia­ti­ve of the Bebe­kov­ci fami­ly. It had a deve­lo­ped mining and iron indus­try and tra­de. In 1326, it gai­ned town pri­vi­le­ges. Limo­ni­te and side­ri­te were the main resour­ces mined here (dob​si​na​.sk). In the 16th cen­tu­ry, Dob­ši­ná belo­n­ged to the Štít­nik Cast­le domain (Wiki­pe­dia). In 1584, the town was plun­de­red by the Turks and was later res­to­red by Ger­man immig­rants from other mining regi­ons of eas­tern Slo­va­kia. Archi­val docu­ments label Dob­ši­ná as the first steel-​producing town in Hun­ga­ry (dob​si​na​.sk). In 1680, the first blast fur­na­ce in Slo­va­kia was built here (estran​ky​.sk). In the 19th cen­tu­ry, Dob­ši­ná was the only Ger­man enc­la­ve in Gemer (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als who stu­died at the Latin Gym­na­sium in Dob­ši­ná inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, and Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­na avri­lo pal o bari chaj. Amen pes­ke palo than lel pe ola, ande o pin­dral ola, anďe o Slo­vak Ore Moun­tains thaj o Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), andal 459 met­ru­ra pal o pat­ro. Pal o plo, 82.73 km², xal lel 5,657 roma­ne. O man­gi­pen­go nav le Dob­ši­na, o jeno nav le Dob­schau, thaj le Latin, o Deli (Wiki­pe­dia). O nav sika­vel anďi Dob­šin­ský Stre­am, si anďi 1320 sika­ve­la sar Dup­si­na flu­vius. So ker­de maj anglu­no thaj Dob­šin­ská Ice Cave, o Bet­liar Cast­le, thaj o Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). O Evro­pa­ko Hill Climb Cham­pi­ons­hip an ove Duj (Wiki­pe­dia).

O chaj phe­nel pe ke le Dob­ši­na asta­rel ande o 13. ande o rat o Bebe­kov­ci phuv. Amen vi phuv pes­ki man­gel te dža­nel te ačhel so man­gi­pe thaj ode­li­pe. Ando 1326, anďal mes­te pra­vut­ni. Limo­nit thaj side­rit phi­ren­ca o mal šaj te džal ove (dob​si​na​.sk). Ande o 16. ande o rat, Dob­ši­na phe­ne­la ando štít­nic­ko hrad­no paša (Wiki­pe­dia). Ando 1584, le town­ge phi­re­la pali o Tur­ko­sa, thaj xale­na phu­re­la pali o Ger­ma­no manu­ša kaj phe­nel o jekh ande ola minačipa vas­ta anglo vas­ta vas­ta slo­va­kia. O archi­va­ko doku­men­to odo­va Dob­ši­ná sar o but berš. Ando 1680, odo­va ande Dob­ši­ná ando Slo­va­kia o jekh but pava (estran​ky​.sk). Ande o 19. ande o rat, Dob­ši­ná ande o Gemer ovel lel pal o Ger­ma­no (Wiki­pe­dia). An le Latin Gym­na­sium pe Dob­ši­na phe­nel so si Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, thaj Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Markthof

skala
Hits: 1644

Mar­kt­hof leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom, opro­ti Devín­skej Koby­le, resp. mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy – Deví­nu, na bre­hu rie­ky Mora­va.

Mar­kt­hof is loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia, across from Devín­ska Koby­la, a dis­trict of Bra­ti­sla­va – Devín, on the banks of the Mora­va River.

Der Mar­kt­hof liegt in der Nähe der Gren­ze zu der Slo­wa­kei, gege­nüber von Devín­ska Koby­la, einem Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va – Devín, am Ufer des Flus­ses Morava.

Use Facebook to Comment on this Post