2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

Hits: 2008

Buda­tín­sky zámok bol pôvod­ne hra­dom. Nachá­dza sa v Žilin­skej mest­skej čas­ti Buda­tín. Dnes v ňom síd­li Považ­ské múze­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín­sky hrad v minu­los­ti pat­ril medzi vod­né hra­dy. Jeho naj­star­šia časť bola posta­ve­ná po tatár­skom vpá­de v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pôvod­ne vzni­kol ako stráž­ny hrad v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka o hra­de je z roku 1323. His­to­ric­ké náz­vy objek­tu: Bude­tyn, Bude­tin (hra​dy​.sk). V 14. sto­ro­čí ho zís­kal Matúš Čák Tren­čian­sky. Počas baro­ku sa v roku 1745 objekt obklo­pil par­kom. V janu­ári 1849 hrad poško­dil požiar (Wiki­pe­dia). Vzhľa­dom na svo­ju polo­hu v blíz­kos­ti súto­ku Váhu a Kysu­ce, plnil aj fun­kciu krá­ľov­skej trid­siat­ko­vej sta­ni­ce, kde sa vybe­ra­lo mýto od kup­cov zo Sliez­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Park, kto­rý je súčas­ťou Buda­tín­ske­ho zám­ku ma roz­lo­hu 50 000 m2. Dnes už má svo­ju pôvod­nú podo­bu z 18. sto­ro­čia. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Žije tu aj 350 roč­ná lipa s obvo­dom kme­ňa 620 cm a výš­kou 26.2 met­ra (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Buda­tín Cast­le was ori­gi­nal­ly a for­tress and is loca­ted in the Buda­tín dis­trict of Žili­na. Today, it hou­ses the Považ­ské Muse­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín Cast­le was once clas­si­fied as a water cast­le, with its oldest sec­ti­on cons­truc­ted after the Tatar inva­si­on in the mid-​13th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). Ori­gi­nal­ly built as a watch­to­wer for­tress in the second half of the 13th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), the first men­ti­on of the cast­le dates back to 1323. His­to­ri­cal names for the struc­tu­re inc­lu­de Bude­tyn and Bude­tin (hra​dy​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it came into the posses­si­on of Matúš Čák Tren­čian­sky. During the Baro­que peri­od, the cast­le was sur­roun­ded by a park in 1745. In Janu­ary 1849, the cast­le suf­fe­red dama­ge from a fire (Wiki­pe­dia). Due to its pro­xi­mi­ty to the con­flu­en­ce of the Váh and Kysu­ca rivers, it also ser­ved as a roy­al toll col­lec­ti­on sta­ti­on, whe­re tolls were col­lec­ted from mer­chants coming from Sile­sia (Infor­ma­ti­on board). The park, part of Buda­tín Cast­le, covers an area of 50,000 m² and has retai­ned its ori­gi­nal 18th-​century lay­out. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Wit­hin the park stands a 350-​year-​old lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 620 cm and a height of 26.2 meters (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 23805

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, Nid” means river, and ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

Hits: 4116

Turis­tic­ky pat­rí Men­gu­sov­ská doli­na medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie doli­ny Vyso­kých Tatier. Prvým jej maji­te­ľom bol gróf Botyz, kto­rý ju zís­kal v roku 1264. Je pozo­ru­hod­né, že až do roku 1897 bola doli­na vo vlast­níc­tve Boty­zo­vých potom­kov Mariás­sy­ov­cov (top​ky​.sk). Pre­te­ká ňou Hin­cov potok. V hor­nej čas­ti sa delí na Hin­co­vu kot­li­nu a Kot­li­nu Žabích plies. V Hin­co­vej kot­li­ne je naj­väč­šie a naj­hl­b­šie ple­so na slo­ven­skej stra­ne Tatier – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Okrem toho sa tu nachá­dza Malé Hin­co­ve ple­so a Hin­co­ve oká. V Kot­li­ne Žabích plies sú Veľ­ké, Malé a Vyšné Žabie ple­so. V dol­nej čas­ti pri ústí Zlo­mis­ko­vej doli­ny je Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská doli­na sa nachá­dza medzi Mly­nic­kou a Štôl­skou dolinou.


Men­gu­sov­ská Val­ley is among the most visi­ted val­le­ys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acqu­ired it in 1264. Remar­kab­ly, the val­ley remai­ned in the posses­si­on of Boty­z’s des­cen­dants, the Mariás­sy fami­ly, until 1897 (top​ky​.sk). Hin­cov Cre­ek flo­ws through the val­ley, split­ting into Hin­co­vá kot­li­na (Hin­co­’s Basin) and Kot­li­na Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hin­co­vá kot­li­na, you can find the lar­gest and dee­pest lake on the Slo­vak side of the Tatras – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Addi­ti­onal­ly, the­re are Malé Hin­co­ve ple­so and Hin­co­ve oká. In Kot­li­na Žabích plies, you­’ll find Veľ­ké, Malé, and Vyšné Žabie ple­so. Towards the lower part, near the mouth of Zlo­mis­ko­vá doli­na, lies Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská Val­ley is situ­ated bet­we­en Mly­nic­ká and Štôl­ska Valley.


Doli­na Men­gu­sov­ska nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych dolin Wyso­kich Tatr. Jej pier­ws­zym wła­ści­cie­lem był hra­bia Botyz, któ­ry nabył ją w 1264 roku. Cie­ka­we jest, że aż do 1897 roku doli­na pozos­ta­wa­ła włas­no­ścią potom­ków Boty­za, rodzi­ny Mariás­sy (top​ky​.sk). Doli­nę prze­pły­wa potok Hin­cov, dzie­ląc się na gór­nym odcin­ku na kot­li­nę Hin­co­vą i Kot­li­nę Žabích plies. W Kot­li­nie Hin­co­vej znaj­du­je się naj­wi­ęks­ze i naj­głębs­ze jezi­oro po sło­wac­kiej stro­nie Tatr – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Ponad­to znaj­du­ją się tu Malé Hin­co­ve ple­so i Hin­co­ve oká. W Kot­li­nie Žabích plies znaj­du­ją się Veľ­ké, Malé i Vyšné Žabie ple­so. W dol­nej części, przy ujściu Doli­ny Zlo­mis­ko­vej, leży Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Men­gu­sov­ska poło­żo­na jest między Doli­ną Mly­nic­ką a Doli­ną Štôlską.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3497

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

Hits: 4427

Cyp­rus leží na 75 km juž­ne od Turec­ka, 105 km západ­ne od Sýrie 380 km sever­ne od Egyp­tu v Stre­do­zem­nom mori. Asi 85 % popu­lá­cie je gréc­kej národ­nos­ti, 12 % turec­kej (gre​e​kem​bas​sy​.org). Jeho roz­lo­ha je 9250 km2, žije tu viac ako mili­ón oby­va­te­ľov (zeme​pis​.com). Ostrov Cyp­rus vzni­kol vďa­ka tek­to­nic­kým pohy­bom afric­ké­ho a euro­á­zij­ské­ho blo­ku asi pred 20 mili­ón­mi rokov. Pod­ľa gréc­kej myto­ló­gie sa na Cyp­re zro­di­la bohy­ňa krá­sy, nád­her­ná Afro­di­ta. Cyp­rus je od roku 2004 čle­nom Európ­skej únie. Hlav­ným mes­tom je Nikó­zia (Wiki­pe­dia). Je štvr­tým naj­väč­ším ostro­vom v Stre­do­zem­nom mori (infop​le​a​se​.com). Hlav­ným mes­tom Cyp­ru­su je Nikó­zia. Pred 90 milón­mi rokov bol Cyp­rus súčas­ťou hlbo­ko­mor­ské­ho dna pra­oce­ánu Tet­hys. V poho­rí Tro­odos sa nachá­dza jeden z naj­väč­ších zacho­va­ných ofi­oli­to­vých kom­ple­xov na sve­te. Cyp­rus sa po celé stá­ro­čia odles­ňo­val, pre­to má prob­lém s vodou. Všet­ky rie­ky sú v let­nom obdo­bí suché. Zim­né tep­lo­ty na Cyp­re zried­ka kles­nú pod 5 °C. Let­né vystu­pu­jú na 40°C. Vďa­ka ska­me­ne­li­nám vie­me, že na Cyp­re boli kedy­si slo­nyhro­chy. Trpas­li­čie mamu­ty tu žili až do kon­ca posled­nej ľado­vej doby pred 8000 rok­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Mykén­ska kul­tú­ra sa na Cyp­re obja­vi­la oko­lo roku 1600 pred n.l. Oko­lo 1500 pred n.l. zažil egypt­skú invá­ziu Thot­me­sa III. O 300 rokov neskôr sem masív­ne priš­li gréc­ki acháj­ci. Dlhý čas bol aj pod nad­vlá­dou Per­zie. Až Ale­xan­der Veľ­ký oslo­bo­dil ostrov spod perz­skej nad­vlá­dy v 4. sto­ro­čí pred n.l. V rokoch 5857 pred n.l. bol Cyp­rus pri­po­je­ný k Rím­skej ríši. V roku 45 Cyp­rus nav­ští­vi­li apoš­to­li Pavol a Bar­na­báš a svä­tý Marek. V Pafo­se sa im poda­ri­lo obrá­tiť rím­ke­ho guver­né­ra Ser­giu­sa Pau­lu­sa na kres­ťan­stvo, čím sa stal Cyp­rus prvou kra­ji­nou spra­vo­va­nou kres­ťan­ským panov­ní­kom. Cyp­rus je legen­dár­nym mies­tom zro­de­nia bohy­ne krá­sy, lás­ky, sexu a váš­ne, nád­her­nej Afro­di­ty. Dejis­ko Afro­di­tin­ho zro­de­nia – Afro­di­ti­ne ska­ly sa nachá­dza neďa­le­ko Pafo­su. Po roku 395 bol Cyp­rus na tak­mer 800 rokov súčas­ťou Byzant­skej ríše. Po roku 1489 zís­ka­la Cyp­rus Benát­ska repub­li­ka. Po roku 1570 Osman­ská ríša. Cyp­rus zís­kal nezá­vis­losť v roku 1960. Od roku 1974 je roz­de­le­ný na sever­nú časť – Seve­ro­cy­per­skú turec­kú repub­li­ku, kto­rú uzná­va iba Turec­ko a Cyper­skú repub­li­ku). A tomu zod­po­ve­dá aj národ­nost­né zlo­že­nie, 78 % sú cyper­skí Gré­ci, 18 % Tur­ci (wiki​pe​dia​.sk).


Cyp­rus is loca­ted 75 km south of Tur­key, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Medi­ter­ra­ne­an Sea. About 85% of the popu­la­ti­on is of Gre­ek nati­ona­li­ty, and 12% is of Tur­kish ori­gin (gre​e​kem​bas​sy​.org). Its area covers 9250 km², with a popu­la­ti­on of over one mil­li­on inha­bi­tants (zeme​pis​.com). The island of Cyp­rus was for­med due to tec­to­nic move­ments bet­we­en the Afri­can and Eura­sian pla­tes around 20 mil­li­on years ago. Accor­ding to Gre­ek myt­ho­lo­gy, the god­dess of beau­ty, the mag­ni­fi­cent Aph­ro­di­te, was born on Cyp­rus. Sin­ce 2004, Cyp­rus has been a mem­ber of the Euro­pe­an Uni­on, with Nico­sia as its capi­tal (Wiki­pe­dia). It is the fourth-​largest island in the Medi­ter­ra­ne­an Sea (infop​le​a​se​.com). Nine­ty mil­li­on years ago, Cyp­rus was part of the deep-​sea flo­or of the ancient Tet­hys oce­an. In the Tro­odos moun­tain ran­ge, one of the worl­d’s lar­gest pre­ser­ved ophi­oli­te com­ple­xes is found. Cyp­rus has faced defo­re­sta­ti­on over the cen­tu­ries, lea­ding to water scar­ci­ty issu­es, with all rivers dry­ing up in the sum­mer. Win­ter tem­pe­ra­tu­res rare­ly drop below 5°C, whi­le sum­mer tem­pe­ra­tu­res can rise to 40°C. Fos­sil evi­den­ce indi­ca­tes that elep­hants and hip­pos once inha­bi­ted Cyp­rus, and dwarf mam­moths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wiki​pe​dia​.sk).

Myce­na­e­an cul­tu­re appe­a­red on Cyp­rus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyp­rus expe­rien­ced an Egyp­tian inva­si­on by Thut­mo­se III. Three hun­dred years later, Gre­ek Acha­e­ans arri­ved mas­si­ve­ly. It remai­ned under Per­sian rule for a long time until Ale­xan­der the Gre­at libe­ra­ted the island from Per­sian domi­na­ti­on in the 4th cen­tu­ry BCE. In 58 – 57 BCE, Cyp­rus was anne­xed to the Roman Empi­re. In 45 CE, apost­les Paul and Bar­na­bas, along with Saint Mark, visi­ted Cyp­rus. In Pap­hos, they suc­cess­ful­ly con­ver­ted the Roman gover­nor Ser­gius Pau­lus to Chris­tia­ni­ty, making Cyp­rus the first coun­try gover­ned by a Chris­tian ruler. Cyp­rus is the legen­da­ry birthp­la­ce of the god­dess of beau­ty, love, sex, and pas­si­on, the beau­ti­ful Aph­ro­di­te. The birthp­la­ce of Aph­ro­di­te, kno­wn as Aph­ro­di­te­’s Rock, is loca­ted near Pap­hos. After 395 CE, Cyp­rus was part of the Byzan­ti­ne Empi­re for almost 800 years. In 1489, the Repub­lic of Veni­ce gai­ned con­trol of Cyp­rus, fol­lo­wed by the Otto­man Empi­re in 1570. Cyp­rus gai­ned inde­pen­den­ce in 1960. Sin­ce 1974, it has been divi­ded into the nort­hern part – the Tur­kish Repub­lic of Nort­hern Cyp­rus, recog­ni­zed only by Tur­key, and the Repub­lic of Cyp­rus. This divi­si­on is ref­lec­ted in the eth­nic com­po­si­ti­on, with 78% being Cyp­ri­ot Gre­eks and 18% Turks (wiki​pe​dia​.sk).


Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (gre​e​kem​bas​sy​.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zeme​pis​.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wiki­pe­dia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infop​le​a​se​.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tet­hys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5°C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40°C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wiki​pe​dia​.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 5857 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wiki​pe​dia​.sk).


Kıb­rıs, Tür­ki­y­e’nin 75 km güne­y­in­de, Suri­y­e’nin 105 km batısın­da ve Mısır’ın 380 km kuze­y­in­de, Akde­ni­z’de bulun­mak­ta­dır. Nüfu­sun yak­la­şık %85’i Yunan köken­li­dir, %12’si Türk (gre​e​kem​bas​sy​.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve bura­da bir mily­on­dan faz­la kişi yaşa­mak­ta­dır (zeme​pis​.com). Kıb­rıs Ada­sı, yak­la­şık 20 mily­on yıl önce Afri­ka ve Avra­sya kara blok­la­rının tek­to­nik hare­ket­le­ri sonu­cun­da olu­ştu. Yunan mito­lo­ji­si­ne göre, Kıb­rıs’ta güzel­lik tan­rıça­sı, muh­te­şem Afro­dit doğmu­ştur. Kıb­rıs, 2004 yılın­dan bu yana Avru­pa Bir­li­ği üyesi­dir. Başken­ti Niko­sia­’dır (Viki­pe­di). Akde­ni­z’de­ki dör­dün­cü büy­ük ada­dır (infop​le​a​se​.com). Kıb­rıs’ın başken­ti Niko­sia­’dır. 90 mily­on yıl önce, Kıb­rıs derin deniz taba­nının bir parça­sıy­dı, Tet­hys Oky­anu­su­’nun. Tro­dos Dağla­rı’n­da düny­anın en büy­ük ofi­y­o­lit kom­pleks­le­rin­den biri bulun­mak­ta­dır. Kıb­rıs, yıl­lar boy­un­ca ağa­çlan­dır­ma yapıl­mış, bu neden­le su soru­nu yaşa­mak­ta­dır. Tüm nehir­ler yaz ayla­rın­da kurur. Kıb­rıs’ta kış sıcak­lık­la­rı nadi­ren 5 °C’nin altına düşer. Yaz ayla­rın­da ise 40 °C’yi bula­bi­lir. Fosil­ler say­esin­de, Kıb­rıs’ta bir zaman­lar fil­ler ve su aygır­la­rı yaşa­dığını bili­y­o­ruz. Cüce mamut­lar, son buzul çağının sonu­na kadar bura­da yaşa­mışlar­dır, yani 8000 yıl önce­ye kadar (wiki​pe​dia​.sk).

Miken kül­türü M.Ö. 1600 civa­rın­da Kıb­rıs’ta orta­ya çık­tı. M.Ö. 1500 civa­rın­da, III. Thut­mo­se­’un Mısır işga­li­y­le karşıla­ştı. Yak­la­şık 300 yıl son­ra, Yunan Aka köken­li insan­lar ada­ya büy­ük ölçüde yer­le­şti. Uzun bir süre Pers hâki­mi­y­eti altın­da kal­dı. Ancak Büy­ük İsk­end­er, M.Ö. 4. yüzy­ıl­da ada­yı Pers haki­mi­y­etin­den kur­tar­dı. M.Ö. 58 – 57 yıl­la­rın­da, Kıb­rıs Roma İmp­ar­at­orl­uğ­u’­na katıl­dı. M.S. 45 yılın­da, Hava­ri Pav­lus, Bar­na­bas ve Aziz Mar­kos Kıb­rıs’ı ziy­aret etti. Pafo­s’ta, Roma vali­si Ser­gius Pau­lu­s’u Hris­ti­y­an­lığa çevir­me­yi başar­dılar, bu da Kıb­rıs’ı Hris­ti­y­an yöne­ti­len ilk ülke yap­tı. Kıb­rıs, güzel­lik, aşk, cin­sel­lik ve tut­ku­nun tan­rıça­sı olan Afro­di­t’in efsa­ne­vi doğum yeri ola­rak bili­nir. Afro­di­t’in doğum yeri – Afro­di­t’in Kay­ala­rı, Pafo­s’a yakın­dır. M.S. 395’ten son­ra, Kıb­rıs nere­de­y­se 800 yıl boy­un­ca Bizans İmp­ar­at­orl­uğ­u’­nun bir parça­sıy­dı. 1489’dan son­ra, Kıb­rıs’ı Vene­dik Cum­hu­ri­y­eti ele geçir­di. 1570’ten son­ra Osman­lı İmp­ar­at­orl­uğu. Kıb­rıs, 1960 yılın­da bağım­sız­lığını kazan­dı. 1974’ten beri Kıb­rıs, sade­ce Tür­ki­ye tara­fın­dan tanınan Kuzey Kıb­rıs Türk Cum­hu­ri­y­eti ve Kıb­rıs Cum­hu­ri­y­eti olmak üze­re iki kıs­ma ayrıl­mıştır. Ve bunun­la uyum­lu ola­rak etnik bile­şi­mi, %78 Kıb­rıs­lı Yunan, %18 Tür­k’tür (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post