veľmi dobré (4) - Skala

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

26/11/201627/03/2024 skala

Budatínsky zámok bol pôvodne hradom. Nachádza sa v Žilinskej mestskej časti Budatín. Dnes v ňom sídli Považské múzeum (Wikipedia). Budatínsky hrad v minulosti patril medzi vodné hrady. Jeho najstaršia časť bola postavená po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia (Informačná tabuľa). Pôvodne vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia (Wikipedia). Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Historické názvy objektu: Budetyn, Budetin (hrady.sk). V 14. storočí ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Počas baroku sa v roku 1745 objekt obklopil parkom. V januári 1849 hrad poškodil požiar (Wikipedia). Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce, plnil aj funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov zo Sliezska (Informačná tabuľa). Park, ktorý je súčasťou Budatínskeho zámku ma rozlohu 50 000 m². Dnes už má svoju pôvodnú podobu z 18. storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Žije tu aj 350 ročná lipa s obvodom kmeňa 620 cm a výškou 26.2 metra (regionmalafatra.sk).

Budatín Castle was originally a fortress and is located in the Budatín district of Žilina. Today, it houses the Považské Museum (Wikipedia). Budatín Castle was once classified as a water castle, with its oldest section constructed after the Tatar invasion in the mid-13th century (Information board). Originally built as a watchtower fortress in the second half of the 13^th century (Wikipedia), the first mention of the castle dates back to 1323. Historical names for the structure include Budetyn and Budetin (hrady.sk). In the 14^th century, it came into the possession of Matúš Čák Trenčiansky. During the Baroque period, the castle was surrounded by a park in 1745. In January 1849, the castle suffered damage from a fire (Wikipedia). Due to its proximity to the confluence of the Váh and Kysuca rivers, it also served as a royal toll collection station, where tolls were collected from merchants coming from Silesia (Information board). The park, part of Budatín Castle, covers an area of 50,000 m² and has retained its original 18^th-century layout. It is a national cultural monument. Within the park stands a 350-year-old lime tree with a trunk circumference of 620 cm and a height of 26.2 meters (regionmalafatra.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

23/11/201614/03/2024 skala

Na ploche 108 km² v nej žije ku 1.10.2010 82 661 obyvateľov (nitra.sk). Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Zo severnej strany sa nad mestom týči vrch Zobor (Wikipedia). Historické názvy: Nitrawa, Nitria, Nitrahwa. V indoeurópskych jazykoch Nid znamená tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na niekoľko mestských častí: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré mesto, Šúdol a Zobor. 92.0% obyvateľstva je slovenskej národnosti, 6.8 % maďarskej (Wikipedia). Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky siahajú na začiatok 9. storočia (Wikipedia), konkrétne do roku 828. Zmienka je o Nitrawe (nitralive.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Roľnícke osady boli na území mesta už pred 6 000 rokmi. Bolo tu významné keltské stredisko, neskôr germánske a napokon slovanské. Sídlili tu Kvádi, od 8. storočia do roku 1108 Nitrianske kniežatstvo (Wikipedia).

O Nitre sa hovorí, že bola podobne ako Rím, založená na siedmych pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Na mieste dnešných Pároviec bola doložená prvé slovanské sídlisko na území Nitry. Druhá, zatiaľ zistená osada bola na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš (nitralive.sk). V 9. storočí tu vládol knieža Pribina, mesto bolo jedným s centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a v poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto (Ruttkay). Nachádza sa tu prvý známy kresťanský kostol v strednej a východnej Európe z roku 828. Na Zobori bol za vlády Svätopluka v rokoch 880 – 881 postavený prvý známy kláštor na Slovensku. Nitriansky hrad pochádza z 11. storočia, neskôr bol v 15. storočí prestavaný (Wikipedia). Patrí medzi najstaršie kamenné hrady u nás. Jeho najvzácnejšou časťou je zakonzervovaný hradný val z 9. storočia. Od roku 1961 je Nitriansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou. Súčasná jeho podoba pochádza zo 17. storočia. (Informačná tabuľa). Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 (Wikipedia). V Nitre pôsobí Divadlo Andreja Bagara, v ktorom sa koná od roku 1992 posledný septembrový týždeň medzinárodný festival Divadelná Nitra. Okrem toho v meste je aj Staré divadlo Karola Spišáka (Wikipedia).

Nitra je aj domovom viacerých športových klubov: futbalového FC Nitra, hokejového HC K‑CERO Nitra, basketbalového BK Casta SPU Nitra. Sídlia tu viaceré významné firmy: Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, Víno Nitra (Wikipedia). Nachádzajú sa tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Sú domovom viacerých hudobných skupín: Gladiáror, Horkýže Slíže a Desmod (Wikipedia.en). Nitra má množstvo osobností, napr.: knieža Pribina (Wikipedia), kráľ Veľkej Moravy, nitrianske knieža Svätopluk I., Pribinov syn Koceľ (Wikipedia.en), akademický sochár Július Bártfay, politik František Mikloško, herci Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, herečky Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, moderátor Peter Kočiš, hokejisti Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik a Štefan Ružička (Wikipedia.en), futbalisti Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), streľkyňa Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Covering an area of 108 km², Nitra is home to approximately 82,661 residents as of October 1, 2010. The Nitra River flows through the city, and to the north, the prominent Zobor hill rises above the town (Wikipedia). Historical names for Nitra include Nitrawa, Nitria, and Nitrahwa. In the Indo-European languages, “Nid” means river, and “ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divided into several districts: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré Mesto, Šúdol, and Zobor. The population consists of 92.0% Slovaks and 6.8% Hungarians (Wikipedia).

Nitra holds the distinction of being the oldest city in Slovakia, with the first confirmed historical mentions dating back to the early 9^th century (Wikipedia), precisely in the year 828 when it was referred to as Nitrawe (nitralive.sk). The city’s origins trace back to prehistoric times, as evidenced by numerous archaeological findings. It was densely inhabited over 30,000 years ago, with agricultural settlements established 6,000 years ago. Nitra was a significant Celtic center and later became Germanic and finally Slavic. The Quadi tribe resided here, and from the 8^th century until 1108, it was the Nitrian Principality (Wikipedia).

Nitra is often compared to Rome, as it is said to be founded on seven hills: Zobor, Castle Hill, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok, and Martinský vrch. The first documented Slavic settlement in the Nitra area was located in the present-day Párovce. The second discovered settlement was on Martinský vrch near the Tormoš stream (nitralive.sk). In the 9^th century, Prince Pribina ruled here, and the city was one of the centers of the Great Moravian Empire. During the time of Great Moravia, the Nitra agglomeration was more extensive than the current city (Ruttkay). The first known Christian church in Central and Eastern Europe was built in 828. During the rule of Svätopluk, the first known monastery in Slovakia was erected on Zobor between 880 and 881. The Nitriansky Castle dates back to the 11^th century and was later renovated in the 15^th century (Wikipedia). It ranks among the oldest stone castles in the country, and its most valuable part is the preserved castle rampart from the 9^th century. Since 1961, Nitriansky Castle has been a national cultural monument. Its current appearance dates back to the 17^th century (Information board). The first theater in Nitra was built in 1883 (Wikipedia). Nitra is home to the Andrej Bagar Theatre, which has been hosting the international festival Divadelná Nitra every September since 1992. Additionally, there is the Old Theatre of Karol Spišák (Wikipedia).

Nitra is also the base for several sports clubs, including the football club FC Nitra, the ice hockey club HC K‑CERO Nitra, and the basketball club BK Casta SPU Nitra. The city is host to several significant companies, such as Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, and Víno Nitra (Wikipedia). Two universities, the Constantine the Philosopher University and the Slovak University of Agriculture, are located in Nitra. The city is also the hometown of various musical groups, including Gladiátor, Horkýže Slíže, and Desmod (Wikipedia.en). Nitra boasts a rich history and is associated with notable figures such as Prince Pribina (Wikipedia), King of Great Moravia Svätopluk I, Pribina’s son Koceľ (Wikipedia.en), academic sculptor Július Bártfay, politician František Mikloško, actors Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, actresses Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, presenter Peter Kočiš, hockey players Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik, and Štefan Ružička (Wikipedia.en), footballers Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), shooter Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

18/02/201614/03/2024 skala

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie doliny Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.

Mengusovská Valley is among the most visited valleys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acquired it in 1264. Remarkably, the valley remained in the possession of Botyz’s descendants, the Mariássy family, until 1897 (topky.sk). Hincov Creek flows through the valley, splitting into Hincová kotlina (Hinco’s Basin) and Kotlina Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hincová kotlina, you can find the largest and deepest lake on the Slovak side of the Tatras – Veľké Hincove pleso. Additionally, there are Malé Hincove pleso and Hincove oká. In Kotlina Žabích plies, you’ll find Veľké, Malé, and Vyšné Žabie pleso. Towards the lower part, near the mouth of Zlomisková dolina, lies Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská Valley is situated between Mlynická and Štôlska Valley.

Dolina Mengusovska należy do najczęściej odwiedzanych dolin Wysokich Tatr. Jej pierwszym właścicielem był hrabia Botyz, który nabył ją w 1264 roku. Ciekawe jest, że aż do 1897 roku dolina pozostawała własnością potomków Botyza, rodziny Mariássy (topky.sk). Dolinę przepływa potok Hincov, dzieląc się na górnym odcinku na kotlinę Hincovą i Kotlinę Žabích plies. W Kotlinie Hincovej znajduje się największe i najgłębsze jezioro po słowackiej stronie Tatr – Veľké Hincove pleso. Ponadto znajdują się tu Malé Hincove pleso i Hincove oká. W Kotlinie Žabích plies znajdują się Veľké, Malé i Vyšné Žabie pleso. W dolnej części, przy ujściu Doliny Zlomiskovej, leży Popradské pleso (wikipedia.sk). Dolina Mengusovska położona jest między Doliną Mlynicką a Doliną Štôlską.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

16/02/201618/03/2024 skala

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha história. Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na Marhát. Najmä na Silvestra. Slovania tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973 – 75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej stopy, ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti stavby sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk).

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku osady v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in Považský Inovec where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1^st third of the 9^th century, before the Great Moravian period. In the 11^th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with Považie, continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973 – 75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9^th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13^th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11^th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13^th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19^th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Odkazy

Vladimír Krupa, Ján Galo, 2009: Po chodníčkoch Považského Inovca, Kostolík sv. Juraja, Revue Piešťany Nr. 1, p. 37
Jozef Dorica – Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov
Rotunda Jurko
Slovanské hradiská – Hradisko Nitrianska Blatnica – rotunda Blatnický Ďurko
Ukončenie prvej etapy reštaurovania
Kaple svatého Jiří (Nitrianska Blatnica)
Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

12/02/201612/03/2024 skala

Cyprus leží na 75 km južne od Turecka, 105 km západne od Sýrie a 380 km severne od Egyptu v Stredozemnom mori. Asi 85 % populácie je gréckej národnosti, 12 % tureckej (greekembassy.org). Jeho rozloha je 9250 km², žije tu viac ako milión obyvateľov (zemepis.com). Ostrov Cyprus vznikol vďaka tektonickým pohybom afrického a euroázijského bloku asi pred 20 miliónmi rokov. Podľa gréckej mytológie sa na Cypre zrodila bohyňa krásy, nádherná Afrodita. Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie. Hlavným mestom je Nikózia (Wikipedia). Je štvrtým najväčším ostrovom v Stredozemnom mori (infoplease.com). Hlavným mestom Cyprusu je Nikózia. Pred 90 milónmi rokov bol Cyprus súčasťou hlbokomorského dna praoceánu Tethys. V pohorí Troodos sa nachádza jeden z najväčších zachovaných ofiolitových komplexov na svete. Cyprus sa po celé stáročia odlesňoval, preto má problém s vodou. Všetky rieky sú v letnom období suché. Zimné teploty na Cypre zriedka klesnú pod 5 °C. Letné vystupujú na 40°C. Vďaka skamenelinám vieme, že na Cypre boli kedysi slony a hrochy. Trpasličie mamuty tu žili až do konca poslednej ľadovej doby pred 8000 rokmi (wikipedia.sk).

Mykénska kultúra sa na Cypre objavila okolo roku 1600 pred n.l. Okolo 1500 pred n.l. zažil egyptskú inváziu Thotmesa III. O 300 rokov neskôr sem masívne prišli grécki achájci. Dlhý čas bol aj pod nadvládou Perzie. Až Alexander Veľký oslobodil ostrov spod perzskej nadvlády v 4. storočí pred n.l. V rokoch 58 – 57 pred n.l. bol Cyprus pripojený k Rímskej ríši. V roku 45 Cyprus navštívili apoštoli Pavol a Barnabáš a svätý Marek. V Pafose sa im podarilo obrátiť rímkeho guvernéra Sergiusa Paulusa na kresťanstvo, čím sa stal Cyprus prvou krajinou spravovanou kresťanským panovníkom. Cyprus je legendárnym miestom zrodenia bohyne krásy, lásky, sexu a vášne, nádhernej Afrodity. Dejisko Afroditinho zrodenia – Afroditine skaly sa nachádza neďaleko Pafosu. Po roku 395 bol Cyprus na takmer 800 rokov súčasťou Byzantskej ríše. Po roku 1489 získala Cyprus Benátska republika. Po roku 1570 Osmanská ríša. Cyprus získal nezávislosť v roku 1960. Od roku 1974 je rozdelený na severnú časť – Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko a Cyperskú republiku). A tomu zodpovedá aj národnostné zloženie, 78 % sú cyperskí Gréci, 18 % Turci (wikipedia.sk).

Cyprus is located 75 km south of Turkey, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Mediterranean Sea. About 85% of the population is of Greek nationality, and 12% is of Turkish origin (greekembassy.org). Its area covers 9250 km², with a population of over one million inhabitants (zemepis.com). The island of Cyprus was formed due to tectonic movements between the African and Eurasian plates around 20 million years ago. According to Greek mythology, the goddess of beauty, the magnificent Aphrodite, was born on Cyprus. Since 2004, Cyprus has been a member of the European Union, with Nicosia as its capital (Wikipedia). It is the fourth-largest island in the Mediterranean Sea (infoplease.com). Ninety million years ago, Cyprus was part of the deep-sea floor of the ancient Tethys ocean. In the Troodos mountain range, one of the world’s largest preserved ophiolite complexes is found. Cyprus has faced deforestation over the centuries, leading to water scarcity issues, with all rivers drying up in the summer. Winter temperatures rarely drop below 5°C, while summer temperatures can rise to 40°C. Fossil evidence indicates that elephants and hippos once inhabited Cyprus, and dwarf mammoths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wikipedia.sk).

Mycenaean culture appeared on Cyprus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyprus experienced an Egyptian invasion by Thutmose III. Three hundred years later, Greek Achaeans arrived massively. It remained under Persian rule for a long time until Alexander the Great liberated the island from Persian domination in the 4^th century BCE. In 58 – 57 BCE, Cyprus was annexed to the Roman Empire. In 45 CE, apostles Paul and Barnabas, along with Saint Mark, visited Cyprus. In Paphos, they successfully converted the Roman governor Sergius Paulus to Christianity, making Cyprus the first country governed by a Christian ruler. Cyprus is the legendary birthplace of the goddess of beauty, love, sex, and passion, the beautiful Aphrodite. The birthplace of Aphrodite, known as Aphrodite’s Rock, is located near Paphos. After 395 CE, Cyprus was part of the Byzantine Empire for almost 800 years. In 1489, the Republic of Venice gained control of Cyprus, followed by the Ottoman Empire in 1570. Cyprus gained independence in 1960. Since 1974, it has been divided into the northern part – the Turkish Republic of Northern Cyprus, recognized only by Turkey, and the Republic of Cyprus. This division is reflected in the ethnic composition, with 78% being Cypriot Greeks and 18% Turks (wikipedia.sk).

Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (greekembassy.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zemepis.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wikipedia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infoplease.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tethys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5°C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40°C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wikipedia.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 58 – 57 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wikipedia.sk).

Kıbrıs, Türkiye’nin 75 km güneyinde, Suriye’nin 105 km batısında ve Mısır’ın 380 km kuzeyinde, Akdeniz’de bulunmaktadır. Nüfusun yaklaşık %85’i Yunan kökenlidir, %12’si Türk (greekembassy.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve burada bir milyondan fazla kişi yaşamaktadır (zemepis.com). Kıbrıs Adası, yaklaşık 20 milyon yıl önce Afrika ve Avrasya kara bloklarının tektonik hareketleri sonucunda oluştu. Yunan mitolojisine göre, Kıbrıs’ta güzellik tanrıçası, muhteşem Afrodit doğmuştur. Kıbrıs, 2004 yılından bu yana Avrupa Birliği üyesidir. Başkenti Nikosia’dır (Vikipedi). Akdeniz’deki dördüncü büyük adadır (infoplease.com). Kıbrıs’ın başkenti Nikosia’dır. 90 milyon yıl önce, Kıbrıs derin deniz tabanının bir parçasıydı, Tethys Okyanusu’nun. Trodos Dağları’nda dünyanın en büyük ofiyolit komplekslerinden biri bulunmaktadır. Kıbrıs, yıllar boyunca ağaçlandırma yapılmış, bu nedenle su sorunu yaşamaktadır. Tüm nehirler yaz aylarında kurur. Kıbrıs’ta kış sıcaklıkları nadiren 5 °C’nin altına düşer. Yaz aylarında ise 40 °C’yi bulabilir. Fosiller sayesinde, Kıbrıs’ta bir zamanlar filler ve su aygırları yaşadığını biliyoruz. Cüce mamutlar, son buzul çağının sonuna kadar burada yaşamışlardır, yani 8000 yıl önceye kadar (wikipedia.sk).

Miken kültürü M.Ö. 1600 civarında Kıbrıs’ta ortaya çıktı. M.Ö. 1500 civarında, III. Thutmose’un Mısır işgaliyle karşılaştı. Yaklaşık 300 yıl sonra, Yunan Aka kökenli insanlar adaya büyük ölçüde yerleşti. Uzun bir süre Pers hâkimiyeti altında kaldı. Ancak Büyük İskender, M.Ö. 4. yüzyılda adayı Pers hakimiyetinden kurtardı. M.Ö. 58 – 57 yıllarında, Kıbrıs Roma İmparatorluğu’na katıldı. M.S. 45 yılında, Havari Pavlus, Barnabas ve Aziz Markos Kıbrıs’ı ziyaret etti. Pafos’ta, Roma valisi Sergius Paulus’u Hristiyanlığa çevirmeyi başardılar, bu da Kıbrıs’ı Hristiyan yönetilen ilk ülke yaptı. Kıbrıs, güzellik, aşk, cinsellik ve tutkunun tanrıçası olan Afrodit’in efsanevi doğum yeri olarak bilinir. Afrodit’in doğum yeri – Afrodit’in Kayaları, Pafos’a yakındır. M.S. 395’ten sonra, Kıbrıs neredeyse 800 yıl boyunca Bizans İmparatorluğu’nun bir parçasıydı. 1489’dan sonra, Kıbrıs’ı Venedik Cumhuriyeti ele geçirdi. 1570’ten sonra Osmanlı İmparatorluğu. Kıbrıs, 1960 yılında bağımsızlığını kazandı. 1974’ten beri Kıbrıs, sadece Türkiye tarafından tanınan Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti ve Kıbrıs Cumhuriyeti olmak üzere iki kısma ayrılmıştır. Ve bununla uyumlu olarak etnik bileşimi, %78 Kıbrıslı Yunan, %18 Türk’tür (wikipedia.sk).

Odkazy

John S. Bowman
Cyprus dispute
Cyprus Exploring
Constitution of the Republic of Cyprus
Geographical and Historical Background about Cyprus
Cyprus Tourism Organisation
Kingdom of Cyprus
Kniha o Cypre
The Armenians of Cyprus

Kredit: veľmi dobré (4)

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post