2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

skala
Hits: 1692

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­ty, belem­ni­ty, ľali­ov­ky, las­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ry, rádi­ola­rie, prvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550 – 830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov.

Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Brad­lá are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on, visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge stands the Vrša­tec Cast­le. Vrša­tec has been men­ti­oned as ear­ly as 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Brad­lá are a sig­ni­fi­cant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. It con­tains a lar­ge num­ber of fos­sils from both shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, oys­ters, posi­do­nia, and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la pro­tists (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies inha­bit the area: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Brad­lá are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). They cons­ti­tu­te the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky rid­ge in Slo­va­kia (550 – 830 meters abo­ve sea level). The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu).

The oldest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the late Neolit­hic and ear­ly Bron­ze Age. Sto­ne tools have been found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the late Bron­ze Age, with peop­le of the Lusa­tian urn­field cul­tu­re. They left behind burial sites and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of sett­le­ments have also been found. Later sett­le­ments belo­ng to the Púchov cul­tu­re. Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, with iron objects found in the Medzis­ka­lie site dating from the 9th to the ear­ly 10th cen­tu­ry – scyt­hes, she­ars, rakes, hoes, sic­kles, tongs, drills, double-​edged kni­ves, and axes. The cons­truc­ti­on of the medie­val cast­le began in the 13th cen­tu­ry. By the end of the 13th cen­tu­ry, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belo­n­ged to Cti­bor of Cti­bo­ri­ce. Until its demi­se in 1707, the cast­le chan­ged hands many times.

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

skala
Hits: 1354

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov ​“Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).

Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name ​“Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Les, Príroda, Severné Čechy, Zahraničie

Tanečnica

skala
Hits: 293

Na vrchu Taneč­ni­ca sa nachá­dza roz­hľad­ňa v nad­mor­skej výš­ke 598 met­rov nad morom. Tri km na západ sú Miku­lá­šo­vi­ce. 500 met­rov je vzdia­le­ná hra­ni­ca s Nemec­kom. Názov Taneč­ni­ca je odvo­de­ný od poves­ti, pod­ľa kto­rej sem cho­die­va­lo tan­co­vať a zvá­dzať les­ní­kov pre­krás­na mla­dé diev­ča – taneč­ni­ca (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Je naj­se­ver­nej­šou roz­hľad­ňou v Čes­ku. Žulo­vý kopec na kto­rom sto­jí sa nazý­va rov­na­ko Taneč­ni­ca. Na vrchol vedie 138 scho­dov. Z rohľad­ne vid­no Čes­ko­sas­ké Švaj­čiar­sko, Šluk­nov­ský výbe­žok a nie­ke­dy aj Krko­no­še (Infor­mač­ný leták).

On the top of Taneč­ni­ca hill stands a lookout tower at an alti­tu­de of 598 meters abo­ve sea level. Three kilo­me­ters to the west are Miku­lá­šo­vi­ce. The bor­der with Ger­ma­ny is 500 meters away. The name Taneč­ni­ca is deri­ved from a legend accor­ding to which a beau­ti­ful young girl, the dan­cer (ces​kes​vy​car​sko​.cz), used to come here to dan­ce and enchant the fores­ters. It is the nort­hern­most lookout tower in the Czech Repub­lic. The gra­ni­te hill on which it stands is also cal­led Taneč­ni­ca. The­re are 138 steps lea­ding to the top. From the obser­va­ti­on tower, you can see the Czech-​Saxon Swit­zer­land, the Šluk­nov Hook, and some­ti­mes even the Giant Moun­tains (Infor­ma­ti­on leaflet).

Auf dem Gip­fel des Tanečnica-​Hügels befin­det sich ein Aus­sichts­turm in einer Höhe von 598 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Drei Kilo­me­ter west­lich lie­gen Miku­lá­šo­vi­ce. Die Gren­ze zu Deutsch­land ist 500 Meter ent­fernt. Der Name Taneč­ni­ca lei­tet sich von einer Legen­de ab, nach der eine schöne jun­ge Frau, die Tän­ze­rin (ces​kes​vy​car​sko​.cz), hier­her kam, um zu tan­zen und die Förs­ter zu ver­zau­bern. Es ist der nörd­lichs­te Aus­sichts­turm in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Der Gra­nit­hügel, auf dem er steht, wird eben­falls Taneč­ni­ca genannt. Es gibt 138 Stu­fen, die zum Gip­fel füh­ren. Vom Aus­sichts­turm aus kön­nen Sie die tsche­chis­che Säch­sis­che Sch­we­iz, den Šluk­nov­ský výběžek und manch­mal sogar das Rie­sen­ge­bir­ge sehen (Infor­ma­ti­onsb­ros­chüre).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Príroda, Severné Čechy, Skaly, Zahraničie

Zlatý vrch

skala
Hits: 261

Zla­tý vrch leží v Lužic­kých horách, neďa­le­ko od Čes­kej Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Vzni­kol v tre­ťo­ho­rách, kedy roz­ta­ve­ný čadič pre­ni­kol na povrch a stu­hol do podo­by kamen­ných ​“var­ha­no­vých píš­ťal” (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1964 je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Pri­bliž­ne oko­lo roku 1870 tu bol lom, v kto­rom sa zís­ka­val sta­veb­ný kameň (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). 

Leží v nad­mor­skej výš­ke 657 met­rov nad morom. Nachá­dza­jú sa tu 30 met­rov dlhé kamen­né píš­ťa­ly. V tre­ťo­ho­rách pre­ni­kol roz­ta­ve­ný čadič zvnút­ra Zeme na povrch, kde stu­hol do kamen­ných stĺpi­kov – var­ha­no­vých píš­ťal. Kva­lit­ný čadič bol vyhľa­dá­va­ným mate­riá­lom. Súčas­ný vzhľad loka­li­ty je dôsled­kom lomo­vej ťaž­by, kto­rá bola ukon­če­ná v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Od roku 1964 je Zla­tý vrch chrá­ne­ný záko­nom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kon­krét­ne je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Zla­tý vrch (nemec­ky Gold­berg) vzni­kol v troch fázach vul­ka­nic­kej čin­nos­ti. Najprv vznik­lo lávo­vé jaze­ro, kto­ré­ho tuhnu­tím a poma­lým ochla­dzo­va­ním sa vytvo­ri­li pra­vi­del­né päť a šesť­bo­ké štíh­le tak­mer zvis­lé stĺpi­ky (hra​dy​.cz). 

Vrcho­lo­vá časť Zla­té­ho vrchu tvo­rí vul­ka­nic­ký peň vypre­pa­ro­va­ný z krie­do­vých pies­kov­cov. Ria­de­ná ťaž­ba na obvo­de vrcho­lu odkry­la vnú­tor­nú časť pňa s doko­na­le vyvi­nu­tou stĺpo­vou odluč­nos­ťou. Vznik­li vďa­ka poma­lé­mu ochla­dzo­va­niu mag­my s tepel­ný­mi gra­dient­mi neru­še­ný­mi oko­li­tý­mi vplyv­mi. Nepra­vi­del­né stĺpi­ky sved­čia o rých­lej­šom tuhnu­tí (Jaro­slav Valeč­ka).

Zla­tý vrch is loca­ted in the Lusa­tian Moun­tains, near Čes­ká Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). It was for­med during the Ter­tia­ry peri­od when mol­ten basalt penet­ra­ted to the sur­fa­ce and soli­di­fied into sto­ne ​“organ pipes” (Infor­ma­ti­on board). Sin­ce 1964, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Around 1870, the­re was a quar­ry here whe­re buil­ding sto­ne was extrac­ted (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz).

It lies at an alti­tu­de of 657 meters abo­ve sea level. The­re are 30-​meter-​long sto­ne organ pipes here. In the Ter­tia­ry peri­od, mol­ten basalt from insi­de the Earth penet­ra­ted to the sur­fa­ce, whe­re it soli­di­fied into sto­ne columns – organ pipes. High-​quality basalt was a sought-​after mate­rial. The cur­rent appe­a­ran­ce of the site is a result of quar­ry­ing, which cea­sed in the 1960s. Sin­ce 1964, Zla­tý vrch has been pro­tec­ted by law (Infor­ma­ti­on board). Spe­ci­fi­cal­ly, it is a nati­onal natu­ral monument.

Zla­tý vrch (Ger­man: Gold­berg) was for­med in three pha­ses of vol­ca­nic acti­vi­ty. Ini­tial­ly, a lava lake was for­med, and by soli­di­fy­ing and slo­wly cooling, it cre­a­ted regu­lar five- and six-​sided slen­der almost ver­ti­cal columns (hra​dy​.cz).

The sum­mit of Zla­tý vrch con­sists of a vol­ca­nic stump ero­ded from chalk sand­sto­ne. Con­trol­led mining on the perip­he­ry of the sum­mit expo­sed the inner part of the stump with per­fect­ly deve­lo­ped colum­nar sepa­ra­ti­on. They were for­med due to the slow cooling of mag­ma with ther­mal gra­dients undis­tur­bed by sur­roun­ding influ­en­ces. Irre­gu­lar columns indi­ca­te fas­ter soli­di­fi­ca­ti­on (Jaro­slav Valečka).

Der Zla­tý vrch befin­det sich im Lau­sit­zer Gebir­ge, in der Nähe von Čes­ká Kame­ni­ce (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz). Er ents­tand im Ter­ti­är, als gesch­mol­ze­ner Basalt an die Oberf­lä­che drang und zu ste­i­ner­nen ​“Orgelp­fe­i­fen” ers­tarr­te (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Seit 1964 ist er ein nati­ona­les Natur­denk­mal. Um 1870 gab es hier einen Ste­inb­ruch, in dem Bau­ma­te­rial abge­baut wur­de (regi​on​-ces​kes​vy​car​sko​.cz).

Er liegt in einer Höhe von 657 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Hier gibt es 30 Meter lan­ge ste­i­ner­ne Orgelp­fe­i­fen. Im Ter­ti­är drang gesch­mol­ze­ner Basalt von innen aus der Erde an die Oberf­lä­che, wo er zu ste­i­ner­nen Säu­len – Orgelp­fe­i­fen – ers­tarr­te. Hoch­wer­ti­ger Basalt war ein bege­hr­tes Mate­rial. Das heuti­ge Aus­se­hen des Ortes ist das Ergeb­nis des Berg­baus, der in den 1960er Jah­ren ein­ges­tellt wur­de. Seit 1964 ist der Zla­tý vrch gesetz­lich ges­chützt (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Kon­kret han­delt es sich um ein nati­ona­les Naturdenkmal.

Der Zla­tý vrch (deutsch: Gold­berg) ents­tand in drei Pha­sen vul­ka­nis­cher Akti­vi­tät. Zunächst bil­de­te sich ein Lava­see, der durch Ers­tar­ren und lang­sa­mes Abküh­len regel­mä­ßi­ge fünf- und sech­sec­ki­ge, sch­lan­ke, fast sen­krech­te Säu­len bil­de­te (hra​dy​.cz).

Der Gip­fel des Zla­tý vrch bes­teht aus einem vul­ka­nis­chen Stumpf, der aus kalk­hal­ti­gem Sand­ste­in ero­diert wur­de. Kon­trol­lier­ter Berg­bau am Rand des Gip­fels leg­te den inne­ren Teil des Stump­fes mit per­fekt ent­wic­kel­ter Säu­len­tren­nung frei. Sie ents­tan­den durch das lang­sa­me Abküh­len von Mag­ma mit ther­mis­chen Gra­dien­ten, die von umge­ben­den Ein­flüs­sen unges­tört waren. Unre­gel­mä­ßi­ge Säu­len zei­gen eine schnel­le­re Ers­tar­rung an (Jaro­slav Valečka).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

skala
Hits: 4351

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).

Mor­skie Oko is the lar­gest lake in the High Tatras, but it is loca­ted on the Polish side of the Tatras, below Rysy at an alti­tu­de of 1395 meters abo­ve sea level. Its area is almost 35 hec­ta­res, with a maxi­mum depth of almost 51 meters, and the sho­re­li­ne rea­ches 2613 meters. It is worth men­ti­oning that the sur­roun­ding peaks are 1000 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. It was also cal­led Rybie Ple­so. The name Mor­skie Oko comes from a legend accor­ding to which the lake was con­nec­ted under­ground to the sea. The oldest men­ti­on of the lake dates back to 1575. The charm of Mor­skie Oko has ins­pi­red many Polish pain­ters, poets, and musicians.

Mor­skie Oko jest naj­wi­ęks­zym jezi­orem w Tat­rach Wyso­kich, ale znaj­du­je się po stro­nie pol­skiej, pod Rysa­mi na wyso­ko­ści 1395 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jego powierzch­nia wyno­si nie­mal 35 hek­ta­rów, naj­wi­ęks­za głębo­ko­ść sięga pra­wie 51 met­rów, a linia brze­go­wa ma dłu­go­ść 2613 met­rów. War­to wspom­nieć, że otac­za­jące szc­zy­ty znaj­du­ją się 1000 met­rów nad pozi­omem wody jezi­ora. Kie­dyś nazy­wa­ne było również Rybim Jezi­orem. Nazwa Mor­skie Oko pocho­dzi z legen­dy, według któ­rej jezi­oro było podziem­nie połąc­zo­ne z mor­zem. Naj­stars­za wzmian­ka o jezi­or­ze pocho­dzi z roku 1575. Urok Mor­skie­go Oka zains­pi­ro­wał wie­lu pol­skich malar­zy, poetów i muzyków.

Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post