2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina

Štrba

skala
Hits: 2193

Štr­ba je pod­ta­trans­ká obec, v kto­rej žije 3890 oby­va­te­ľov. Bola zalo­že­ná v roku 1280 na pan­stve lip­tov­ské­ho gró­fa Bogo­mí­ra a v prvej písom­nej zmien­ke je jej názov ​“Chor­ba”. Zakla­da­te­ľom bol šol­týs Hot­ta. Postup­ne obec pat­ri­la rodi­nám z vet­vy Bogo­mí­ra. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li pas­tier­stvom, dre­vo­ru­bač­stvom, pále­ním uhlia a váp­na, neskôr aj povoz­níc­tvom. V roku 1896 posta­vi­li z for­mu­jú­cej sa osa­dy oko­lo želez­nič­nej sta­ni­ce Tatrans­ká Štr­ba ozub­ni­co­vú želez­ni­cu na Štr­b­ské Ple­so. Neďa­le­ko od obce je aj zanik­nu­tá osa­da Šol­dov, v kto­rej stá­lo kedy­si opát­stvo, zanik­lo však v 14. sto­ro­čí. Obcou pre­chá­dza aj hlav­né európ­ske roz­vo­die medzi Balt­ským a Čier­nym morom (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Štr­ba is a sub-​Tatra vil­la­ge with a popu­la­ti­on of 3,890 resi­dents. It was foun­ded in 1280 on the esta­te of Lip­to­v’s Count Bogo­mír, and its first writ­ten men­ti­on bears the name ​“Chor­ba.” The foun­der was the bai­liff Hot­ta. Gra­du­al­ly, the vil­la­ge belo­n­ged to fami­lies from Bogo­mí­r’s line­a­ge. The inha­bi­tants were enga­ged in shep­her­ding, log­ging, char­co­al, and lime bur­ning, later also in car­ting. In 1896, they built a cog rai­lway to Štr­b­ské Ple­so from the emer­ging sett­le­ment around the Tatrans­ká Štr­ba rai­lway sta­ti­on. Not far from the vil­la­ge is the extinct sett­le­ment Šol­dov, whe­re the­re used to be an abbey, but it disap­pe­a­red in the 14th cen­tu­ry. The main Euro­pe­an waters­hed bet­we­en the Bal­tic and Black Seas also pas­ses through the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info).

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

skala
Hits: 2931

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy ​„Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – ​“Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanu a vlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like ​“Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as ​“Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Zahraničie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

skala
Hits: 1479

Wyso­ki Wierch sa nachá­dza v Pie­ni­nách, jeho slo­ven­ský názov je Šla­chov­ský vrch, resp. Šla­chov­ky. Neďa­le­ko od Les­ni­ce.

Jeho nad­mor­ská výš­ka je 898 met­rov nad morom. Posky­tu­je jeden z najk­raj­ších výhľa­dov na Pie­ni­ny, Vyso­ké Tat­ry, Bes­ky­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­ric­ké náz­vy: Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).

Wyso­ki Wierch” is loca­ted in the Pie­ni­ny Moun­tains; its Slo­vak name is Šla­chov­ský vrch or Šla­chov­ky, near Lesnica.

Its ele­va­ti­on is 898 meters abo­ve sea level. It pro­vi­des one of the most beau­ti­ful vie­ws of the Pie­ni­ny, High Tatras, and Bes­kids (Wiki­pe­dia PL). His­to­ri­cal names inc­lu­de Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).

Wyso­ki Wierch znaj­du­je się w Pie­ni­nach, a jego sło­wac­ka nazwa to Šla­chov­ský vrch lub Šla­chov­ky, nie­da­le­ko od Lesnica.

Jego wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 898 met­rów. Zape­wnia jeden z naj­pi­ęk­niejs­zych wido­ków na Pie­ni­ny, Tat­ry Wyso­kie i Bes­ki­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­rycz­ne nazwy obej­mu­ją Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).

Lite­ra­tú­ra

  • Józef Nyka, 2006: Pie­ni­ny. Sprie­vod­ca. Ed. IX . Lat­chor­zew: Wyd. Tra­vers, ISBN 83−915859−4−8

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Brzegi

skala
Hits: 1192

V roku 2015 som sa zasta­vil krát­ko v Brze­gi pri Tatrans­kej Javo­ri­ne.

Brze­gi ležia v náraz­ni­ko­vej zóne Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, pri poto­ku Brzeg. V hor­nej čas­ti sa nachá­dza výhľad na Tat­ry – Glo­dó­wka. Mno­ho bás­ni­kov popí­sa­lo Brze­gi ako ​“kni­hu otvo­re­nú na čita­nie”. Žije tu 656 oby­va­te­ľov obvyk­le v dre­ve­ni­ciach s regi­onál­nou výzdo­bou (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). ​“Brze­gi” v poľš­ti­ne zna­me­ná ​“bre­hy”.

In 2015, I brief­ly stop­ped in Brze­gi near Tatrans­ká Javorina.

Brze­gi is loca­ted in the buf­fer zone of the Tat­ra Nati­onal Park, next to the Brzeg stre­am. In the upper part, the­re is a view of the Tatras – Glo­dó­wka. Many poets have desc­ri­bed Brze­gi as an ​‘open book for rea­ding.’ Around 656 peop­le live here, usu­al­ly in wooden hou­ses with regi­onal deco­ra­ti­ons (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). ​‘Brze­gi’ in Polish means ​‘river­banks’ or ​‘sho­res.’ ”

W roku 2015 zatr­zy­ma­łem się krót­ko w Brze­gach koło Tatrans­kej Javoriny.

Brze­gi leżą w stre­fie bufo­ro­wej Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, nad stru­mie­niem Brzeg. W gór­nej części jest widok na Tat­ry – Glo­dó­wka. Wie­lu poetów opi­sa­ło Brze­gi jako ​‘otwar­tą ksi­ążkę do czy­ta­nia.’ Żyje tu oko­ło 656 miesz­ka­ńców, zazwyc­zaj w dre­wnia­nych domach z regi­onal­ny­mi deko­rac­ja­mi (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). ​‘Brze­gi’ po pol­sku oznac­za ​‘brze­gi rzeki’.”

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Cesta do Váhu

skala
Hits: 670

V Pieš­ťa­noch sa rea­li­zo­val pro­jekt, vďa­ka kto­ré­mu vznik­la ​“ces­ta do rie­ky Váh”. Nachá­dza sa medzi Lode­ni­cou a Výsad­bou. Je širo­ká snáď 6 met­rov a dlhá odha­dom 500 met­rov. Sme­ru­je šik­mo do rie­ky. Sú z nej zau­jí­ma­vé pohľa­dy. Vši­mol som si, že veľa ľudí na túto ces­tu necho­dí, zrej­me sa ľudia pred­sa len boja.

In Pieš­ťa­ny, a pro­ject was imple­men­ted that gave rise to the ​“Path to the Váh River.” It is loca­ted bet­we­en the Lode­ni­ca and Výsad­ba neigh­bor­ho­ods, app­ro­xi­ma­te­ly 6 meters wide and esti­ma­ted to be around 500 meters long. The path slo­pes dia­go­nal­ly towards the river, offe­ring inte­res­ting vie­ws. I noti­ced that not many peop­le walk on this path, per­haps due to some peop­le being a bit hesi­tant or fearful.

Use Facebook to Comment on this Post