2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Topoľčianske

Lipovník – obec pod Marhátom

Hits: 3147

Obec v okre­se Topoľ­ča­ny medzi obca­mi Vozo­ka­ny a Boj­ná. Nad dedi­nou sa čnie hrad­ba Považ­ské­ho Inov­ca. Prvá písom­ná zmien­ka o obci ležia­cej v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny (lipov​nik​.eu), je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka vra­ví o obci s náz­vom Lipol­nuk. Až od roku 1808 ma obec súčas­né pome­no­va­nie Lipov­ník. V roku 1715 tu žilo 23 domác­nos­tí. V súčas­nos­ti má obec 330 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti mala obec pri poto­ku Hla­vin­ka tri mly­ny (Ladi­slav Paškr­ta). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Imri­cha je z roku 1771 (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Lurd­ská jas­ky­ňa z roku 1960 (Ladi­slav Paškr­ta).


The vil­la­ge is loca­ted in the Topoľ­ča­ny dis­trict bet­we­en the vil­la­ges of Vozo­ka­ny and Boj­ná. Abo­ve the vil­la­ge rises the hill of Považ­ský Ino­vec. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge, situ­ated at an alti­tu­de of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) in the nort­hwest part of the Nit­ra High­lands (lipov​nik​.eu), dates back to the year 1283 (Wiki­pe­dia). The ini­tial refe­ren­ce spe­aks of a vil­la­ge named Lipol­nuk. It was only sin­ce 1808 that the vil­la­ge has been kno­wn by its cur­rent name, Lipov­ník. In 1715, the­re were 23 hou­se­holds in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 330 inha­bi­tants. In the past, the vil­la­ge had three mills along the Hla­vin­ka stre­am (Ladi­slav Paškr­ta). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also fea­tu­res a Lour­des Grot­to built in 1960 (Ladi­slav Paškrta).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

Hits: 7130

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levo­ča. Bazi­li­ka je vzdia­le­ná cca 30 – 45 minút pešo z cen­tra mes­ta. Bazi­li­ka pat­rí medzi naj­star­šie pút­nic­ké mies­ta východ­né­ho Slo­ven­ska. Kona­jú sa kaž­do­roč­ne 2. júla. Prvá kapl­n­ka tu bola posta­ve­ná v roku 1247. V roku 1311 priš­li do Levo­če fran­tiš­ká­ni – mino­ri­ti, s kto­rý­mi sa spá­ja Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. V roku 1470 bola kapl­n­ka pre­sta­va­ná na gotic­ký kos­tol so sochou Pan­ny Márie. V roku 1847 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka pre gréc­ko­ka­to­lí­kov (Wiki​pe​dia​.sk). Pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol 26.1.1984 na men­šiu bazi­li­ku (bazi­li­ka minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu kona­la za prí­tom­nos­ti Jána Pav­la II. púť, na kto­rej sa zúčast­ni­lo 650 000 ľudí (Wiki​pe​dia​.sk). Dnes bazi­li­ka posta­ve­ná v neogo­tic­kom slo­hu bola pôvod­ne výra­zom vďa­ky Spi­šia­kov za ich záchra­nu na tom­to mies­te počas tatár­ske­ho vpá­du v rokoch 12411242. Arche­oló­go­via našli hra­dis­ko na kop­ci, hneď za Marián­skou horou, kto­rý sa aj dnes nazý­va Burg – Hrad, kde sa moh­li oby­va­te­lia mes­ta zachrá­niť pre Tatár­mi v opev­ne­nom hra­dis­ku (levo​ca​.sk). Marián­ska hora sa prav­de­po­dob­ne pred­tým nazý­va­la Oli­vet­skou horou (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora sa vypí­na do výš­ky 795 met­rov nad morom (levo​ca​.sk).


On Marián­ska hora (Marian Hill) stands the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary. Marián­ska hora is a hill abo­ve the town of Levo­ča. The Basi­li­ca is app­ro­xi­ma­te­ly a 30 – 45 minu­te walk from the city cen­ter. The Basi­li­ca is among the oldest pilg­ri­ma­ge sites in eas­tern Slo­va­kia. Pilg­ri­ma­ges take pla­ce annu­al­ly on July 2nd. The first cha­pel was built here in 1247. In 1311, the Fran­cis­cans – Mino­ri­tes, asso­cia­ted with the Marian Feast of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, arri­ved in Levo­ča. In 1470, the cha­pel was rebu­ilt into a Got­hic church with a sta­tue of the Vir­gin Mary. In 1847, a wooden cha­pel was built for Gre­ek Cat­ho­lics (Wiki​pe​dia​.sk). Pope John Paul II ele­va­ted the church to a minor basi­li­ca on Janu­ary 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilg­ri­ma­ge took pla­ce here in the pre­sen­ce of John Paul II, with 650,000 peop­le in atten­dan­ce (Wiki​pe​dia​.sk). Today, the basi­li­ca, built in the neo-​Gothic sty­le, was ori­gi­nal­ly an expres­si­on of gra­ti­tu­de from Spiš inha­bi­tants for the­ir sal­va­ti­on at this site during the Tar­tar inva­si­on in 1241 – 1242. Archa­e­olo­gists found a hill­fort behind Marián­ska hora, still cal­led Burg – Cast­le, whe­re the city­’s resi­dents could seek refu­ge from the Tar­tars in a for­ti­fied sett­le­ment (levo​ca​.sk). Marián­ska hora like­ly was pre­vi­ous­ly cal­led Oli­vet Hill (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora rises to a height of 795 meters abo­ve sea level (levo​ca​.sk).


Na Marián­skiej Gór­ze znaj­du­je się Bazy­li­ka Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Marián­ska hora to wzgór­ze ponad mias­tem Levo­ča. Bazy­li­ka znaj­du­je się oko­ło 30 – 45 minut spa­ce­rem od cen­trum mias­ta. Bazy­li­ka jest jed­nym z naj­stars­zych miejsc pielgr­zym­ko­wych na wschod­niej Sło­wac­ji. Pielgr­zym­ki odby­wa­ją się corocz­nie 2 lip­ca. Pier­ws­za kap­li­ca zosta­ła zbu­do­wa­na tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levo­ča przy­by­li fran­cisz­ka­nie – mino­ri­ci, zwi­ąza­ni z uroc­zys­to­ścią Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. W 1470 roku kap­li­ca zosta­ła prze­bu­do­wa­na na gotyc­ki kości­ół z posągiem Maryi Pan­ny. W 1847 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę dla grec­ko­ka­to­li­ków (Wiki​pe​dia​.sk). Papież Jan Paweł II wyni­ó­sł kości­ół na ran­gę bazy­li­ki mniejs­zej 26 stycz­nia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lip­ca 1995 roku odby­ła się tutaj pielgr­zym­ka w obec­no­ści Jana Pawła II, w któ­rej wzi­ęło udział 650 000 osób (Wiki​pe​dia​.sk). Obe­cnie bazy­li­ka, zbu­do­wa­na w sty­lu neogo­tyc­kim, była poc­ząt­ko­wo wyra­zem wdzi­ęcz­no­ści miesz­ka­ńców Spiš za ich oca­le­nie w tym miejs­cu podc­zas najaz­du Tata­rów w latach 1241 – 1242. Arche­olo­dzy zna­le­źli gro­dzis­ko za Marián­ską horou, obe­cnie nazy­wa­ne Burg – Zamek, gdzie miesz­ka­ńcy mias­ta mog­li szu­kać sch­ro­nie­nia przed Tata­ra­mi w ufor­ty­fi­ko­wa­nym gro­dzie (levo​ca​.sk). Marián­ska hora pra­wdo­po­dob­nie wcze­śniej nosi­ła nazwę Góry Oli­wnej (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora wzno­si się na wyso­ko­ść 795 met­rów nad pozi­omem mor­za (levo​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3612

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Turniansky hrad

Hits: 1715

Tur­nian­sky hrad sa nachá­dza nad obcou Tur­ňa nad Bod­vou v Slo­ven­skom kra­se. Asi 40 km od Košíc. Tur­nian­sky hrad leží v poho­rí Revúc­ka vrcho­vi­na, v blíz­kos­ti obce Tur­ná, na výraz­nom kopci.

Leží vo výš­ke 375 met­rov nad morom. Od roku 1685 je hrad ruina vďa­ka sta­vov­ským povs­ta­niam (Wiki­pe­dia). Vzni­kol prav­de­po­dob­ne v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia po tatár­skom vpá­de (zamky​.sk). O obno­vu tej­to hra­du sa sta­rá Občian­ske zdru­že­nie Cas­trum Thor­na. Úze­mie oko­lo hra­du pred­sta­vu­je vedec­ky význam­nú flo­ris­tic­kú a fau­nis­tic­kú loka­li­tu. Pod hra­dom sa kaž­do­roč­ne uspo­ria­da­va­jú kul­túr­no zábav­né podu­ja­tie Tur­nian­ske rytier­ske sláv­nos­ti (slo​ven​sky​-kras​.eu).


Tur­nian­sky Cast­le is loca­ted abo­ve the vil­la­ge of Tur­ňa nad Bod­vou in the Slo­vak Karst. It is app­ro­xi­ma­te­ly 40 km from Koši­ce. Tur­nian­sky Cast­le is situ­ated in the Revúc­ka High­lands, near the vil­la­ge of Tur­ná, on a pro­mi­nent hill.

It is at an alti­tu­de of 375 meters abo­ve sea level. Sin­ce 1685, the cast­le has been in ruins due to the upri­sings of the Esta­tes (Wiki­pe­dia). It like­ly ori­gi­na­ted in the mid-​13th cen­tu­ry after the Tatar inva­si­on (zamky​.sk). The res­to­ra­ti­on of this cast­le is over­se­en by the Civic Asso­cia­ti­on Cas­trum Thor­na. The area around the cast­le repre­sents a scien­ti­fi­cal­ly sig­ni­fi­cant flo­ris­tic and fau­nis­tic loca­li­ty. Bene­ath the cast­le, cul­tu­ral and enter­tai­ning events, the Tur­nian­ske Knight Fes­ti­vi­ties, are orga­ni­zed annu­al­ly (slo​ven​sky​-kras​.eu).


xA Tur­nian­sky vára Tur­ňa nad Bod­vou falu felett talál­ha­tó Szlo­vák Karszt­ban. Kb. 40 km-​re van Koši­cé­től. A Tur­nian­sky vár a Revúcka-​hegységben hely­ez­ke­dik el, a Tur­ná falu köze­lé­ben, egy kie­mel­ke­dő dombon.

A ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 375 méter. 1685 óta a vára romok­ban hever az Ész­tek fel­ke­lé­se miatt (Wiki­pe­dia). Valós­zí­nűleg a tatár invá­zió után, a 13. szá­zad köze­pén kelet­ke­zett (zamky​.sk). A vár hely­re­ál­lí­tá­sát a Cas­trum Thor­na Pol­gá­ri Egy­esület felügy­eli. A vár körüli terület tudo­má­ny­o­san jelen­tős flo­risz­ti­kai és fau­nisz­ti­kai helys­zínt jelent. A vára alatt min­den évben kul­tu­rá­lis és szó­ra­koz­ta­tó ese­mé­ny­eket, a Tur­nian­ske Lova­gi Ünne­pe­ket szer­ve­zik (slo​ven​sky​-kras​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Veže

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

Hits: 6969

Var­tov­ka sa nachá­dza nad mes­tom Kru­pi­na. Na roz­hra­ní Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny vo výš­ke 393 m n.m (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), na kop­ci Tanis­tra­vár /​Sta­ži­var (Ras­ti­slav Sabu­cha). Táto stráž­na veža bola posta­ve­ná v rokoch 15641571. Kedy­si okrem stráž­nej veže stá­la na kop­ci aj pev­nosť, nazý­va­ná Diev­čen­ský hrad, resp. Panen­ský hrad. Slú­ži­la naj­mä pro­ti Tur­kom (turis​tik​.sk). Neskôr Var­tov­ka infor­mo­va­la o pohy­be povs­ta­lec­kých a cisár­skych voj­sk. podob­ne ako napr. var­tov­ky pri hra­de Čab­raď, na Sit­ne, pri Ban­skej Štiav­ni­ci, Zvo­le­ne, Ban­skej Bys­tri­ci, Ľubie­to­vej. Je vyso­ká 13 met­rov (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Var­tov­ka is situ­ated abo­ve the town of Kru­pi­na, at the junc­tu­re of the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Hills) and the Kru­pin­ská Pla­ni­na, at an ele­va­ti­on of 393 meters abo­ve sea level (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), on the hill Tanistravár/​Staživar (Ras­ti­slav Sabu­cha). This watch­to­wer was erec­ted bet­we­en 1564 and 1571. In the past, along­si­de the watch­to­wer, the­re also sto­od a for­tress on the hill kno­wn as Diev­čen­ský hrad or Panen­ský hrad. It pri­ma­ri­ly ser­ved as a defen­se against the Turks (turis​tik​.sk). Later on, Var­tov­ka ser­ved as a means of com­mu­ni­ca­ti­on regar­ding the move­ments of rebel and impe­rial armies, simi­lar to other watch­to­wers at Čab­raď Cast­le, Sit­no, Ban­ská Štiav­ni­ca, Zvo­len, Ban­ská Bys­tri­ca, and Ľubie­to­vá. The tower stands at a height of 13 meters (vir​tu​al​tra​vel​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post