2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

skala
Hits: 3401

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín ​„Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.

Boj­ni­ce Cast­le is situ­ated on a tra­ver­ti­ne hill abo­ve the town of Boj­ni­ce. The first writ­ten men­ti­on of it dates back to 1113. Ori­gi­nal­ly a wooden for­tress, it was cons­truc­ted on the site of an older hill­fort. During the 13th cen­tu­ry, it was rebu­ilt using sto­ne as the pro­per­ty of the Pozna­nov­ce fami­ly (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ri­cal names of Boj­ni­ce Cast­le inc­lu­de Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). In the late 13th cen­tu­ry, Boj­ni­ce came under the con­trol of Matúš Čák of Tren­čín. In 1489, it was owned by Matt­hias Cor­vi­nus, and until 1526, the cast­le was occu­pied by the Zápoľ­ský army. After 1527, the Tur­zo fami­ly trans­for­med the cast­le into a Renais­san­ce resi­den­ce. The Got­hic for­tress evol­ved into a Renaissance-​style cast­le. From 1637, it belo­n­ged to the Pál­fy fami­ly, who reno­va­ted it into a Baro­que form. It under­went Romantic-​style reno­va­ti­ons from 1889 to 1910. A fire struck Boj­ni­ce Cast­le on May 9, 1950. Sin­ce 1970, the cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Among its most sig­ni­fi­cant parts are the Boj­ni­ce Altar by Nar­do di Cione and the lar­ge tapes­try ​“Joseph and His Brot­hers,” woven in Brus­sels in the ear­ly 17th cen­tu­ry (muze​um​.sk). Boj­ni­ce Cast­le orga­ni­zes vari­ous events regu­lar­ly, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Ghosts and Mons­ters, Valen­ti­ne­’s Wee­kend, Eas­ter Walks at the Cast­le, Fai­ry­ta­le Cast­le, Knight Days, and Chris­tmas at the Cast­le (muze​um​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by a beau­ti­ful park (Peter Kac­lík), fea­tu­ring the Matej­ko Lin­den, which, accor­ding to legend, Matúš Čák of Tren­čín plan­ted in 1301 when the last king of the Árpád dynas­ty, King Andrew III, pas­sed away (boj​ni​ce​cast​le​.sk). This lin­den is like­ly the oldest tree in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). Part of the Boj­ni­ce com­plex is a tra­ver­ti­ne cave with a dia­me­ter of 22 meters and a height of 6 meters. The cast­le resi­dents were awa­re of its exis­ten­ce, using it as a refu­ge and water reser­vo­ir (boj​ni​ce​cast​le​.sk). In clo­se pro­xi­mi­ty to the cast­le park is the Boj­ni­ce Zoo.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Červený Kameň

skala
Hits: 3051

Hrad Čer­ve­ný kameň je pomer­ne roz­siah­ly a zacho­va­lý hrad. Okrem iné­ho sa v jeho are­áli nachá­dza soko­liar­sky dvor Astur. Ku hra­du sa dá dostať z obcí Píla, aj Čas­tá. Tro­chu ška­re­dá, ale pou­ží­va­ná pre­zýv­ka pre hrad je Čer­vák. Čer­ve­ný kameň nav­šte­vu­je naj­mä v lete veľa náv­štev­ní­kov (Peter Kac­lík). Čer­ve­ný Kameň je situ­ova­ný na kre­men­co­vom bra­le, je vidi­teľ­ný naj­mä z väč­ších dia­ľok. Pat­ril do sústa­vy stre­do­ve­kých pohra­nič­ných hra­dov na ochra­nu západ­ných hra­níc Uhor­ska (pamiat​ky​.net). Hrad mal pôvod­ne stáť na pro­ti­ľah­lom, vyš­šom kop­ci. Tak ho vybra­la krá­ľov­ná Kon­štan­cia (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk). His­tó­ria hra­du sia­ha pred rok 1240. Jeden z náz­vov hra­du je aj Bob­rí hrad (Bibers­burg). Nemec­ký názov pre Čer­ve­ný Kameň je Rot­hens­te­in, maďar­ský Vörös­kő. Maji­te­lia hra­du sa strie­da­li, okrem iné­ho nimi boli aj Fug­ge­rov­ci a Pál­fi­ov­ci. Anton Fug­ger pre­sta­val stre­do­ve­ký hrad na rene­sanč­nú pev­nosť v 16. sto­ro­čí. Neskôr hrad pre­sta­vo­va­li viac­krát Pál­fi­ov­ci (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk).

Hrad Čer­ve­ný Kameň is a rela­ti­ve­ly exten­si­ve and well-​preserved cast­le. Wit­hin its pre­mi­ses, the­re is also the Fal­con­ry Court Astur. The cast­le can be rea­ched from the vil­la­ges of Píla and Čas­tá. A some­what unflat­te­ring but com­mon­ly used nick­na­me for the cast­le is Čer­vák. Čer­ve­ný Kameň att­racts many visi­tors, espe­cial­ly in the sum­mer (Peter Kac­lík). Situ­ated on a rhy­o­li­te hill, the cast­le is par­ti­cu­lar­ly visib­le from gre­a­ter dis­tan­ces. It was part of the sys­tem of medie­val bor­der cast­les desig­ned to pro­tect the wes­tern bor­ders of Hun­ga­ry (pamiat​ky​.net). Ori­gi­nal­ly, the cast­le was sup­po­sed to be built on the oppo­si­te, hig­her hill. This cho­ice was made by Que­en Cons­tan­ce (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk). The his­to­ry of the cast­le dates back to befo­re 1240. One of the names for the cast­le is also Bob­rí hrad (Bea­ver Cast­le). The Ger­man name for Čer­ve­ný Kameň is Rot­hens­te­in, and in Hun­ga­rian, it’s Vörös­kő. The cast­le chan­ged owners over time, inc­lu­ding the Fug­gers and the Pál­fis. Anton Fug­ger recons­truc­ted the medie­val cast­le into a Renais­san­ce for­tress in the 16th cen­tu­ry. Later, the cast­le was recons­truc­ted seve­ral times by the Pál­fis (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

skala
Hits: 1888

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la ​“Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643. Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 1880 – 1890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk).

Mar­ku­šov­ce is situ­ated in the sout­hern part of the Hor­nád Basin, near Spiš­ská Nová Ves (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Vil­la­ge and Prin­cip­les of the Pre­ser­va­ti­on of the Monu­ment Zone, Regi­onal Monu­ments Offi­ce Koši­ce, branch Spiš­ská Nová Ves). It is loca­ted near the con­flu­en­ce of the Levočs­ký stre­am with the Hor­nád River (mar​ku​sov​ce​.sk), at an alti­tu­de of 435 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce is part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (mar​ku​sov​ce​.sk). Cove­ring an area of 18.51 km², the vil­la­ge is home to 4,546 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first men­ti­ons of Mar­ku­šov­ce date back to the ear­ly 12th cen­tu­ry. The Tatars plun­de­red Mar­ku­šov­ce in 1241. The sett­le­ment was pre­vi­ous­ly cal­led Saint Micha­el, and it rece­i­ved its new name ​“Ter­ra Mar­ci” – Mar­k’s Land. Mar­ku­šov­ce deve­lo­ped into a sig­ni­fi­cant sett­le­ment during the medie­val peri­od. In 1527, the Mar­ku­šov­ce Cast­le was des­tro­y­ed. Sub­se­qu­en­tly, it was rebu­ilt and des­tro­y­ed by fires. Ten man­si­ons and manor hou­ses have been pre­ser­ved. The for­ti­fied Renais­san­ce man­si­on was com­ple­ted in 1643. A gaze­bo cal­led Dar­da­nel­les was built on the upper ter­ra­ce of the park (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Vil­la­ge and Prin­cip­les of the Pre­ser­va­ti­on of the Monu­ment Zone, Regi­onal Monu­ments Offi­ce Koši­ce, branch Spiš­ská Nová Ves). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. In Hun­ga­rian, it is Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, and in Ger­man, Marks­dorf. In the second half of the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge of Čepa­nov­ce mer­ged with Mar­ku­šov­ce. In 1787, 408 resi­dents lived in 65 hou­ses. Besi­des agri­cul­tu­re, they were enga­ged in fores­try and mining. Later, the­re was an iron ore roas­ting plant. A lum­ber mill was estab­lis­hed in 1892. In the years 1880 – 1890, Mar­ku­šov­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on (mar​ku​sov​ce​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Kostoly, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Stavby

Kaplnka svätej Rozálie v Štefanovej

skala
Hits: 1753

Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie bola posta­ve­ná v roku 1885 za dedi­nou Šte­fa­no­vá, kde od nepa­mä­ti leža­la socha vyte­sa­ná z kame­ňa, zná­zor­ňu­jú­ca svä­ti­cu v žulo­vom bra­le, kto­rú ľud uctie­val ako ochran­ky­ňu pro­ti moru. K ​„Rozál­ke“ sa puto­va­lo vždy v nede­ľu po sviat­ku svä­tej Rozá­lie. Kapl­n­ka sa sta­la záti­ším aj vo fil­moch Vivat Beňov­ský (put​nic​ke​mies​ta​.sk). Pod­ľa arche­olo­gic­kých vyko­pá­vok zo star­šej doby bron­zo­vej, bolo toto mies­to význam­ným kul­to­vým mies­tom od sta­ro­ve­kých čias. V roku 2007 bola kapl­n­ka zreš­tau­ro­va­ná (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Iný názov pre kapl­n­ku je Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).

The Cha­pel of Saint Rosa­lie was built in 1885 behind the vil­la­ge of Šte­fa­no­vá, whe­re a stone-​carved sta­tue of the saint had been lying from time imme­mo­rial. The sta­tue depic­ted the saint in gra­ni­te and was vene­ra­ted by the peop­le as a pro­tec­tor against the pla­gue. Pilg­ri­ma­ges to ​“Rozál­ka” took pla­ce eve­ry Sun­day after the feast of Saint Rosa­lie. The cha­pel beca­me a backd­rop in movies like Vivat Beňov­ský. Accor­ding to archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from the older Bron­ze Age, this loca­ti­on has been a sig­ni­fi­cant cult site sin­ce ancient times. In 2007, the cha­pel under­went res­to­ra­ti­on (fil​mo​va​mis​ta​.cz). Anot­her name for the cha­pel is Rozár­ka (cas​ta​-cer​ve​ny​-kamen​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Starhrad – Starý hrad Strečno

skala
Hits: 1201

V minu­los­ti bol Sta­rý hrad Streč­no zná­my aj ako Varín. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1241. V prvej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol hrad rekon­štru­ova­ný (hrad​s​trec​no​.sk). Nachá­dza sa na ľavom bre­hu rie­ky Váh, v nad­mor­skej výš­ke 475 met­rov nad morom. Z hra­du vid­no Doma­šin­ský mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Iné náz­vy pre hrad: Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, Sta­rig­rad. V roku 2017 bol zapí­sa­ný medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky (Wiki­pe­dia). Povesť o hra­de Starh­rad hovo­rí o krás­nej Marien­ke a jej milom Mil­ko­vi (kam​na​vy​le​ty​.sk). Dol­ný hrad obo­pí­nal pomer­ne vyso­ký a masív­ny hrad­ný múr (strec​no​.sk).

In the past, the Old Cast­le Streč­no was also kno­wn as Varín. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1241. In the first half of the 17th cen­tu­ry, the cast­le under­went recons­truc­ti­on (hrad​s​trec​no​.sk). It is loca­ted on the left bank of the Váh River, at an ele­va­ti­on of 475 meters abo­ve sea level. From the cast­le, you can enjoy vie­ws of the Doma­šín Mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Other names for the cast­le inc­lu­de Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, Sta­rig­rad. In 2017, it was regis­te­red among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments (Wiki­pe­dia). The legend of Starh­rad tells the sto­ry of the beau­ti­ful Marien­ka and her belo­ved Míl­ko (kam​na​vy​le​ty​.sk). The Lower Cast­le was sur­roun­ded by a rela­ti­ve­ly tall and mas­si­ve cast­le wall (strec​no​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post