2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Kríže

skala
Hits: 1945

Krí­že sú sym­bo­lic­ké a nábo­žen­ské objek­ty, kto­ré majú význam v rôz­nych kul­tú­rach a nábo­žen­ských tra­dí­ciách. Ich tvar a význam môžu byť rôz­no­ro­dé, a pre­to majú uni­ver­zál­nu ale­bo oso­bit­nú hod­no­tu pre rôz­ne komu­ni­ty. V kres­ťan­stve je kríž jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších sym­bo­lov. Je to sym­bol utr­pe­nia, zmŕt­vychvs­ta­nia a náde­je spo­je­ný s Ježi­šo­vým krí­žom. Krí­že sú roz­ší­re­né v kres­ťan­ských kos­to­loch, na cin­to­rí­noch, a môžu byť aj súčas­ťou nábo­žen­ských obra­zov ale­bo osob­ných pred­me­tov vie­ry. Kres­ťan­ské krí­že majú čas­to cha­rak­te­ris­tic­ký tvar s vodo­rov­ným rame­nom nad ver­ti­kál­nym, ale exis­tu­jú rôz­ne varian­ty toh­to sym­bo­lu. V iných nábo­žen­stvách a kul­tú­rach môžu exis­to­vať rôz­ne for­my krí­žov ale­bo iné podob­né sym­bo­ly s odliš­ným význa­mom. Naprí­klad v hin­du­iz­me a budd­hiz­me exis­tu­jú sym­bo­ly s podob­ným vzhľa­dom, ale s iným duchov­ným význa­mom. Aj v rám­ci kres­ťan­stva exis­tu­jú rôz­ne varian­ty krí­ža, ako naprí­klad kríž s rame­na­mi v tva­re pís­me­na ​“T” – tzv. kríž svä­té­ho Andre­ja, ale­bo kríž bez vodo­rov­né­ho rame­na – tzv. gréc­ky kríž.

Cros­ses are sym­bo­lic and reli­gi­ous objects that hold sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and reli­gi­ous tra­di­ti­ons. The­ir sha­pes and mea­nings can be diver­se, giving them a uni­ver­sal or par­ti­cu­lar value for dif­fe­rent com­mu­ni­ties. In Chris­tia­ni­ty, the cross is one of the most impor­tant sym­bols, repre­sen­ting suf­fe­ring, resur­rec­ti­on, and hope asso­cia­ted with the cru­ci­fi­xi­on of Jesus. Cros­ses are wides­pre­ad in Chris­tian chur­ches, ceme­te­ries, and can also be part of reli­gi­ous art­works or per­so­nal items of faith. Chris­tian cros­ses often have a dis­tinc­ti­ve sha­pe with a hori­zon­tal beam abo­ve a ver­ti­cal one, but the­re are vari­ous varia­ti­ons of this sym­bol. In other reli­gi­ons and cul­tu­res, dif­fe­rent forms of cros­ses or simi­lar sym­bols with dis­tinct spi­ri­tu­al mea­nings may exist. For ins­tan­ce, in Hin­du­ism and Budd­hism, the­re are sym­bols with a simi­lar appe­a­ran­ce but car­ry­ing dif­fe­rent spi­ri­tu­al sig­ni­fi­can­ce. Even wit­hin Chris­tia­ni­ty, the­re are vari­ous cross variants, such as the cross with arms sha­ped like the let­ter ​“T” (kno­wn as the St. Andre­w’s Cross) or the cross wit­hout a hori­zon­tal beam (kno­wn as the Gre­ek cross).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Vchody

skala
Hits: 2600

Vcho­dy sú mies­ta urče­né na vstup ale­bo výstup z budo­vy ale­bo iné­ho uzav­re­té­ho pries­to­ru. Sú to oblas­ti, kto­ré zvy­čaj­ne obsa­hu­jú dve­re ale­bo iné pohyb­li­vé štruk­tú­ry, kto­ré umož­ňu­jú ľuďom vstú­piť dovnút­ra ale­bo opus­tiť daný pries­tor. Vcho­dy môžu byť rôz­ne­ho dru­hu a môžu sa líšiť v závis­los­ti od ich umiest­ne­nia, úče­lu a archi­tek­to­nic­ké­ho dizaj­nu. Vcho­dy môžu byť navr­hnu­té s dôra­zom na archi­tek­to­nic­ký štýl budo­vy. Pre jas­né usmer­ňo­va­nie ľudí môžu byť vcho­dy ozna­če­né návod­mi, šíp­ka­mi ale­bo zna­če­nia­mi, aby bolo ľah­ké nájsť hlav­ný vstup ale­bo východ. Vcho­dy môžu zahŕňať nie­len von­kaj­ší pries­tor pred budo­vou, ale aj vnú­tor­ný pries­tor, kde ľudia môžu vstú­piť dovnút­ra a prí­pad­ne vyko­nať neja­kú for­mu regis­trá­cie ale­bo kon­tro­ly. Vcho­dy pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý prvok v archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní a dizaj­ne budov. Ja za vcho­dy pre úče­ly www​.sozo​.sk pova­žu­jem tie otvo­re­né. Pre brá­ny a dve­re mám oso­bit­ný príspevok.

Entran­ces are desig­na­ted are­as for ente­ring or exi­ting a buil­ding or anot­her enc­lo­sed spa­ce. They are loca­ti­ons that typi­cal­ly inc­lu­de doors or other movab­le struc­tu­res, allo­wing peop­le to enter or lea­ve a given area. Entran­ces can take vari­ous forms and may vary depen­ding on the­ir loca­ti­on, pur­po­se, and archi­tec­tu­ral design. Entran­ces can be desig­ned with an emp­ha­sis on the archi­tec­tu­ral sty­le of the buil­ding. To pro­vi­de cle­ar guidan­ce to peop­le, entran­ces may be mar­ked with signs, arro­ws, or other indi­ca­tors, making it easy to find the main entran­ce or exit. Entran­ces can encom­pass not only the exter­nal spa­ce in front of a buil­ding but also an inter­nal area whe­re peop­le can enter and possib­ly under­go some form of regi­stra­ti­on or con­trol. Entran­ces repre­sent a cru­cial ele­ment in the archi­tec­tu­ral plan­ning and design of buil­dings. For the pur­po­ses of www​.sozo​.sk, I con­si­der only open entran­ces. I have a sepa­ra­te con­tri­bu­ti­on for gates and doors.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Brány

skala
Hits: 2213

Brá­ny sú v kon­tex­te toh­to prís­pev­ku kovo­vé, ale­bo kamen­né štruk­tú­ry, kto­ré posky­tu­jú vstup ale­bo výstup z urče­né­ho pries­to­ru. Dre­ve­né brá­ny pova­žu­jem v duchu www​.sozo​.sk za dve­re. Brá­ny môžu byť súčas­ťou budo­vy ale­bo samos­tat­né­ho kon­štrukč­né­ho prv­ku. Brá­ny môžu mať rôz­ne for­my, od kla­sic­kých dvoj­kríd­lo­vých brán po moder­né auto­ma­ti­zo­va­né brá­ny. V his­tó­rii bolo nie­koľ­ko miest vyba­ve­ných mest­ský­mi brá­na­mi, kto­ré slú­ži­li na kon­tro­lu vstu­pu a výstu­pu z mes­ta. Tie­to brá­ny moh­li byť súčas­ťou mest­ských opev­ne­ní a moh­li mať obran­ný charakter.

In the con­text of this post, gates refer to metal­lic or sto­ne struc­tu­res that pro­vi­de entry or exit from a desig­na­ted spa­ce. I con­si­der wooden gates to fall under the cate­go­ry of doors in the spi­rit of www​.sozo​.sk. Gates can be a part of a buil­ding or stan­da­lo­ne archi­tec­tu­ral ele­ments. They can take vari­ous forms, ran­ging from clas­si­cal double-​winged gates to modern auto­ma­ted ones. Throug­hout his­to­ry, seve­ral pla­ces have been equ­ip­ped with city gates desig­ned to con­trol entry and exit from a city. The­se gates could be integ­ra­ted into the city for­ti­fi­ca­ti­ons and often ser­ved a defen­si­ve purpose.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Čunovská hať

skala
Hits: 1951

Čunov­ská hať sa nachá­dza sa blíz­ko Bra­ti­sla­vy, je domo­vom rôz­nych dru­hov vtá­kov, dočas­ne aj pre mig­ru­jú­ce dru­hy. Je to Dunaj­ská vod­ná nádrž, kto­rá má aj rekre­ač­nú fun­kciu. Ozna­če­né sú tra­sy, kam mož­no vyra­ziť, pozo­ro­vať aj vtá­ky. Okrem bež­nej verej­nos­ti to využí­va veľa štu­den­tov a prí­ro­do­ved­né klu­by. Vzhľa­dom na blíz­kosť Bra­ti­sla­vy, je to víta­ný únik z mest­ské­ho živo­ta. Z kon­ca Čuno­va sa sem mož­no pešo dostať do 10-​tich minút aj veľ­mi poma­lým chodcom.

Hať sa nachá­dza na pra­vej stra­ne Duna­ja, jej úče­lom je odvá­dzať vodu do sta­ré­ho kory­ta Duna­ja v spo­lu­prá­ci so stred­nou haťou a haťou na obto­ku (vvb​.sk).

Čunov­ská Hať is loca­ted near Bra­ti­sla­va and is home to vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding tem­po­ra­ry visi­tors during mig­ra­ti­on. It is a Danu­be water reser­vo­ir that also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses. Mar­ked trails are avai­lab­le for bir­dwat­ching excur­si­ons. Many stu­dents and natu­re clubs, in addi­ti­on to the gene­ral pub­lic, take advan­ta­ge of this oppor­tu­ni­ty. Due to its pro­xi­mi­ty to Bra­ti­sla­va, it pro­vi­des a wel­co­me esca­pe from urban life. It can be rea­ched on foot from the end of Čuno­vo in about 10 minu­tes, even for slow walkers.

A Čunov­ská Hať Bra­ti­sla­va köze­lé­ben talál­ha­tó, külön­böző madár­fa­jok ott­ho­na, ide­ig­le­ne­sen a ván­dor­ló fajo­ké is. Ez egy Duna-​víztározó, ame­ly rekre­áci­ós célo­kat is szol­gál. Jel­zett ösvé­ny­ek áll­nak ren­del­ke­zés­re madár­les prog­ra­mok­hoz. Ezt a lehe­tősé­get sok diák és ter­més­zet­vé­del­mi klub is kihasz­nál­ja, nemc­sak a nagy­közön­ség. Bra­ti­slá­vá­hoz való közel­sé­ge miatt üdvöz­len­dő mene­dék a váro­si élet­ből. Gyalog is meg­köze­lít­he­tő Čuno­vo végé­től kb. 10 perc alatt, akár las­sú járó­ke­lők­nek is.

Die Čunov­ská Hať befin­det sich in der Nähe von Bra­ti­sla­va und ist die Hei­mat vers­chie­de­ner Voge­lar­ten, darun­ter auch vorüber­ge­hen­de Besu­cher wäh­rend der Mig­ra­ti­on. Es han­delt sich um einen Donau­was­ser­re­ser­vo­ir, das auch Erho­lungs­zwec­ken dient. Mar­kier­te Wege ste­hen für Vogel­be­obach­tung­sausf­lüge zur Ver­fügung. Vie­le Stu­den­ten und Naturc­lubs nut­zen die­se Gele­gen­he­it neben der bre­i­ten Öffen­tlich­ke­it. Aufg­rund der Nähe zu Bra­ti­sla­va bie­tet es eine will­kom­me­ne Flucht aus dem städ­tis­chen Leben. Vom Ende von Čuno­vo aus ist es auch für lang­sa­me Spa­zier­gän­ger in etwa 10 Minu­ten zu Fuß erreichbar.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

skala
Hits: 4416

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov ​“Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name ​“Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post