2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7328

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska – Ora­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy

“The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”

Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Nízke Tatry, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

skala
Hits: 10638

Chtel­ni­ca

Obec bola osíd­le­ná už v mlad­šej dobe kamen­nej. Spo­mí­na sa v roku 1208 pod náz­vom Witel­ni­ze v donač­nej lis­ti­ne uhor­ské­ho krá­ľa Ondre­ja I. V obci sa nachá­dza kos­tol Jána Krs­ti­te­ľa z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Od roku 1990 sa koná kaž­do­roč­ne Chtel­nic­ký jar­mok ako spo­mien­ka na časy, keď obec v roku 1423 zís­ka­la trho­vé prá­vo, a keď bola oslo­bo­de­ná od pla­te­nia mýta a trid­siat­ku (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

V cho­tá­ri Mod­rov­ky sa pred 10 tisíc rok­mi už natrva­lo usíd­li­li ľudia. V minu­los­ti bola Mod­rov­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Nad obcou sa našlo množ­stvo pazú­ri­kov. V ​“Babi­céch jár­ku” obja­vi­li v roku 1958 kos­tru skr­čen­ca sta­rú asi 3 000 rokov. Názov Mod­rov­ka nie je odvo­de­ný od slo­va ​“mod­rý”, ale od latin­ské­ho slo­víč­ka ​“mador”. Zna­me­ná vlh­ký, mok­rý. Súvi­sí to s mok­ra­ďa­mi a močiar­mi, kto­ré sa v minu­los­ti nachá­dza­li pri obci. Váh, kým nebol tak zvia­za­ný regu­lá­ci­ou, čas­to zapla­vo­val pri­ľah­lé úze­mia (Vie­ra Dusíková).

Chtel­ni­ca

The vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od. It is men­ti­oned in 1208 under the name Witel­ni­ze in a dona­ti­on deed of the Hun­ga­rian King Andrew I. The vil­la­ge is home to the Church of St. John the Bap­tist from the first half of the 14th cen­tu­ry. Sin­ce 1990, the Chtel­ni­ca Fair has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the times when the vil­la­ge acqu­ired mar­ket rights in 1423 and was exemp­ted from tolls and tit­hes (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

Peop­le sett­led per­ma­nen­tly in the ter­ri­to­ry of Mod­rov­ka around 10,000 years ago. In the past, Mod­rov­ka was men­ti­oned in his­to­ry as Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Many arti­facts have been found abo­ve the vil­la­ge. In ​“Babi­ca­’s Val­ley,” the ske­le­ton of a per­son from about 3,000 years ago was dis­co­ve­red in 1958. The name Mod­rov­ka is not deri­ved from the word ​“blue” but from the Latin word ​“mador,” mea­ning damp or wet. This is rela­ted to the mars­hes and wet­lands that were pre­sent near the vil­la­ge in the past. The Váh River, befo­re it was so clo­se­ly tied to regu­la­ti­on, often flo­oded the adja­cent are­as (Vie­ra Dusíková).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Východné Čechy, Zahraničie

Hradec Králové – salón Republiky

skala
Hits: 4527

Hra­dec Krá­lo­vé (nemec­ky Königg­rätz) Kle­ží na súto­ku Labe a Orli­ce. Žije tu asi 100 000 oby­va­te­ľov. V roku 995 sa sta­lo síd­lom knie­ža­ťa za vlá­dy Pře­mys­lov­cov (wiki​pe​dia​.cz). V 2. polo­vi­ci 13. sto­ro­čia mes­to kolo­ni­zo­va­li nemci (Wirth, Tichý). V 13. sto­ro­čí sa stal slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. V roku 1567 tu bolo 780 domov. V roku 1864 vznik­la sve­to­zná­ma tová­reň na pia­na Anto­nín Pet­rof. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia bolo posta­ve­né Klic­pe­ro­ve divad­lo (wiki​pe​dia​.cz).

Hra­dec Krá­lo­vé sa nachá­dza na seve­ro­vý­cho­de Čes­ka, pri­bliž­ne 100 kilo­met­rov východ­ne od Pra­hy. Je význam­ným mest­ským cen­trom. Veľ­mi výraz­nou črtou je archi­tek­tú­ra. Mes­to je domo­vom via­ce­rých gotic­kých a baro­ko­vých sta­vieb, napr. Kated­rá­la svä­té­ho Ducha a aj his­to­ric­kej rad­ni­ce. Námes­tie Vel­ké náměs­tí pôso­bí ako srd­ce mes­ta. Hra­dec Krá­lo­vé je aj kul­túr­nym cen­trom, koná sa tu Let­ná fil­mo­vá ško­la a Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val báb­ko­vé­ho divad­la. Nachá­dza­jú sa tu krás­ne par­ky a záh­ra­dy, napr. park Zahra­da na Valech, park Let­ní lázně.

Odka­zy

Hra­dec Krá­lo­vé (Ger­man: Königg­rätz) is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Elbe and Orli­ce rivers. App­ro­xi­ma­te­ly 100,000 peop­le resi­de here. In 995, it beca­me the resi­den­ce of a prin­ce during the rule of the Pře­mys­lid dynas­ty (wiki​pe​dia​.cz). In the second half of the 13th cen­tu­ry, the city was colo­ni­zed by Ger­mans (Wirth, Tichý). In the 13th cen­tu­ry, it gai­ned sta­tus as a free roy­al city. In 1567, the­re were 780 hou­ses in the city. The world-​famous pia­no fac­to­ry Anto­nín Pet­rof was estab­lis­hed in 1864. In the 1880s, the Klic­pe­ra The­at­re was built (wiki​pe​dia​.cz).

Hra­dec Krá­lo­vé is loca­ted in the nort­he­ast of the Czech Repub­lic, app­ro­xi­ma­te­ly 100 kilo­me­ters east of Pra­gue. It is a sig­ni­fi­cant urban cen­ter with a dis­tinc­ti­ve fea­tu­re being its archi­tec­tu­re. The city is home to seve­ral Got­hic and Baro­que buil­dings, such as the Cat­hed­ral of the Holy Spi­rit and the his­to­ri­cal town hall. Vel­ké náměs­tí Squ­are acts as the heart of the city. Hra­dec Krá­lo­vé is also a cul­tu­ral hub, hos­ting events like the Sum­mer Film Scho­ol and the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Pup­pet The­at­re. Beau­ti­ful parks and gar­dens, such as Zahra­da na Valech Park and Let­ní láz­ně Park, can be found here.

Hra­dec Krá­lo­vé (deutsch Königg­rätz) liegt an der Mün­dung der Elbe und Orli­ce. Etwa 100.000 Men­schen leben hier. Im Jahr 995 wur­de es unter der Herrs­chaft der Pře­mys­li­den zum Sitz des Fürs­ten (wiki​pe​dia​.cz). In der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts wur­de die Stadt von Deuts­chen kolo­ni­siert (Wirth, Tichý). Im 13. Jahr­hun­dert wur­de es zu einer fre­ien könig­li­chen Stadt. Im Jahr 1567 gab es hier 780 Häu­ser. Im Jahr 1864 wur­de das welt­be­rühm­te Kla­vier­werk Anto­nín Pet­rof geg­rün­det. In den 1880er Jah­ren wur­de das Klicper-​Theater erbaut (wiki​pe​dia​.cz).

Hra­dec Krá­lo­vé befin­det sich im Nor­dos­ten Tsche­chiens, etwa 100 Kilo­me­ter öst­lich von Prag. Es ist ein bede­uten­des Stadt­zen­trum. Eine sehr mar­kan­te Eigen­schaft ist die Archi­tek­tur. Die Stadt beher­bergt meh­re­re gotis­che und baroc­ke Gebä­u­de, wie die Kat­hed­ra­le des Hei­li­gen Geis­tes und das his­to­ris­che Rat­haus. Der Vel­ké náměstí-​Platz fun­giert als Herzs­tück der Stadt. Hra­dec Krá­lo­vé ist auch ein kul­tu­rel­les Zen­trum, in dem Verans­tal­tun­gen wie die Som­mer­film­hochs­chu­le und das Inter­na­ti­ona­le Fes­ti­val des Pup­pent­he­a­ters statt­fin­den. Es gibt schöne Parks und Gär­ten wie den Zahra­da na Valech Park und den Let­ní láz­ně Park.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Jelsa – obľúbené miesto mnohých v minulosti aj dnes

skala
Hits: 4209

Jel­sa je men­šie mes­to. Leží medzi dvo­ma naj­vyš­ší­mi ostrov­ný­mi vrchol­mi – na zápa­de Sv. Niko­la a na výcho­de Hum. Na juhu sa týči Vrh, Samo­to­rac a Gozd. Jel­sa bola nav­šte­vo­va­ná čas­to už v stre­do­ve­ku mno­hý­mi dob­ro­druh­mi, prí­ro­do­ved­ca­mi, etno­lóg­mi a arche­ológ­mi (hva​rin​fo​.com). Jel­sa vznik­la v 13. sto­ro­čí (islandh​var​.com). Jel­sa je pokoj­né prí­stav­né mes­to, his­to­ric­ké­ho cha­rak­te­ru. Leží na sever­nom pobre­ží ostro­va Hvar. Cen­trum si zacho­va­lo his­to­ric­ký cha­rak­ter s úzky­mi ulič­ka­mi. Kos­tol svä­té­ho Iva­na je v rene­sanč­nom slo­hu. Nachá­dza­jú sa tu aj veľ­mi pek­né pláže.

Jel­sa is a smal­ler town situ­ated bet­we­en two of the hig­hest island peaks – St. Niko­la to the west and Hum to the east. To the south, it is bor­de­red by Vrh, Samo­to­rac, and Gozd. Jel­sa has been fre­qu­en­ted sin­ce medie­val times by many adven­tu­rers, natu­ra­lists, eth­no­lo­gists, and archa­e­olo­gists (hva​rin​fo​.com). The town of Jel­sa was estab­lis­hed in the 13th cen­tu­ry (islandh​var​.com). Jel­sa is a pea­ce­ful har­bor town with a his­to­ri­cal cha­rac­ter situ­ated on the nort­hern coast of the island of Hvar. The cen­ter has pre­ser­ved it.s his­to­ri­cal charm with nar­row stre­ets. The Church of St. John is in the Renais­san­ce sty­le. The­re are also very beau­ti­ful bea­ches in the area.

Jel­sa je man­je mjes­to. Smješ­te­no je izme­đu dva naj­vi­ša otoč­na vrha – na zapa­du Sv. Niko­la i na isto­ku Hum. Na jugu se uzdi­žu Vrh, Samo­to­rac i Gozd. Jel­su su čes­to posje­ći­va­li još u sredn­jem vije­ku mno­gi istra­ži­va­či, pri­ro­dos­lov­ci, etno­lo­zi i arhe­olo­zi (hva​rin​fo​.com). Jel­sa je nasta­la u 13. stol­je­ću (islandh​var​.com). Jel­sa je mir­no lukaš­ko mjes­to s povi­jes­nim karak­te­rom. Smješ­te­no je na sje­ver­noj oba­li oto­ka Hva­ra. Nje­zi­no sre­diš­te zadr­ža­lo je povi­jes­ni šarm s uskim uli­ca­ma. Crkva sv. Iva­na je u rene­sans­nom sti­lu. U oko­li­ci se nala­ze i vrlo lije­pe plaže.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post