2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

Hits: 1961

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Polia, Príroda, Slovenská krajina, Zamagurie

Hniezdne – slobodné kráľovské mesto

Hits: 2049

Obec Hniezd­ne sa nachá­dza neďa­le­ko od Sta­rej Ľubov­ne. Leží v nad­mor­skej výš­ke 539 met­rov nad morom. Na 17.98 km2 tu žije 1430 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1286 pod náz­vom Kny­sen. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen, Gňaz­da. Názov je odvo­de­ní od hniez­da, v poľš­ti­ne gniaz­do (ocu​.sk). Pôvod­né oby­va­teľ­stvo sply­nu­lo s nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi. V roku 1412 sa obec sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Oby­va­te­lia sa veno­va­li pivo­var­níc­tvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, zámoč­níc­tvu, sto­lár­stvu, tesár­stvu, kožuš­níc­tvu, kolár­stvu (ocu​.sk).


The vil­la­ge of Hniezd­ne is loca­ted near Sta­ra Lubov­na. It is situ­ated at an alti­tu­de of 539 meters abo­ve sea level. With an area of 17.98 km², it is home to 1430 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1286 under the name Kny­sen. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gňaz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen (ocu​.sk). The name is deri­ved from the word hniez­do,” which means nest in Slo­vak, and gniaz­do” in Polish.


Hniezd­ne to wieś poło­żo­na nie­da­le­ko Sta­rej Ľubov­ny. Leży na wyso­ko­ści 539 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 17,98 km² miesz­ka 1430 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1286 pod nazwą Kny­sen. Inne his­to­rycz­ne nazwy to Gniez­da, Gnez­da, Gnas­do, Gnes­na, Gnez­da, Gnesd­na, Gne­zen, Gnezt, Gnies­na, Gnyz­na, Gniz­da, Gňaz­da, Gniasz­na, Gniaz­da, Gentz, Gnes­da, Gny­ez­da, Knie­sen (ocu​.sk). Nazwa pocho­dzi od sło­wa hniez­do,” co oznac­za gniaz­do po sło­wac­ku, a gniaz­do” po polsku.


Село Гнєздне розташоване неподалік від Старої Любовні. Висота над рівнем моря становить 539 метрів. На площі 17,98 км2 проживає 1430 мешканців. Перша писемна згадка відноситься до 1286 року і має назву Кнісен. Інші історичні назви: Гнєзда, Гнезда, Гнасдо, Гнесна, Гнезда, Гнесдна, Гнезен, Гнезт, Гнєсна, Гнізна, Гнізда, Гнязда, Гнясна, Гнязда, Гентз, Гнесда, Гньєзда, Кнісен (ocu​.sk). Назва походить від слова гніздо” в словацькій мові та гніздо” в польській.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Czarna Gora

Hits: 1673

Czar­na Gora je obec v Poľ­sku, z kto­rej je nád­her­ný výhľad na Vyso­ké Tat­ry.


Czar­na Góra is a vil­la­ge in Poland that offers a beau­ti­ful view of the High Tatras.


Czar­na Góra to wieś w Pols­ce, z któ­rej roz­ci­ąga się pięk­ny widok na Tat­ry Wysokie.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1984

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Stráňany

Hits: 2018

Strá­ňa­ny sa nachá­dza­jú medzi Sta­rou Ľubov­ňou a Čer­ve­ným Kláš­to­rom. Ležia na sty­ku Orav­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom (stra​na​ny​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1343 ako Poly­vark. Neskôr bola zná­ma ako Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). V 14. sto­ro­čí bola maje­rom pan­stva Nie­dzi­ca. V 16. sto­ro­čí bola obec po valaš­skom prá­ve dosíd­le­ná (pie​ni​ny​.sk). V roku 1787 tu v 68 domoch žilo 500 oby­va­te­ľov, zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, prá­cou v lesoch a dro­tár­stvom (stra​na​ny​.sk). Na plo­che 11.61 km2 tu žije dnes 191 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).


Strá­ňa­ny is loca­ted bet­we­en Sta­rá Ľubov­ňa and Čer­ve­ný Kláš­tor. They are situ­ated at the inter­sec­ti­on of the Ora­va Magu­ra and Ľubov­nian High­lands at an ele­va­ti­on of 650 meters abo­ve sea level (stra​na​ny​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1343 as Poly­vark. Later, it was kno­wn as Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it ser­ved as the mea­dow for the Nie­dzi­ca esta­te. In the 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge was resett­led under Wal­la­chian law (pie​ni​ny​.sk). In 1787, 500 resi­dents lived in 68 hou­ses, enga­ging in agri­cul­tu­re, fores­try, and wire­wor­king (stra​na​ny​.sk). Today, the vil­la­ge has 191 inha­bi­tants living on an area of 11.61 km² (Wiki­pe­dia).


Strá­ňa­ny znaj­du­ją się między Sta­rą Ľubov­ną a Čer­ve­ným Kláš­to­rom. Leżą na skr­zy­żo­wa­niu Orav­skej Magu­ry i Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny na wyso­ko­ści 650 met­rów nad pozi­omem mor­za (stra​na​ny​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1343 jako Poly­vark. Później zna­ne było jako Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). W XIV wie­ku słu­ży­ła jako łąka dla mająt­ku Nie­dzi­ca. W XVI wie­ku wieś zosta­ła pono­wnie zalud­ni­ona zgod­nie z pra­wem wołos­kim (pie​ni​ny​.sk). W 1787 roku miesz­ka­ło tu 500 miesz­ka­ńców w 68 domach, zaj­mu­jących się rol­nict­wem, pra­cą leśną i dru­ciarst­wem (stra​na​ny​.sk). Obe­cnie wios­ka lic­zy 191 miesz­ka­ńców, zamiesz­ku­jących obszar o powierzch­ni 11,61 km² (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post