2012 - Skala - Page 13

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

29/09/202007/03/2024 skala

Odrazy nás sprevádzajú, môžu to byť jednoduché fyzikálne javy odrážajúce svetlo. Avšak zároveň môžu vyjadrovať hlboký symbolický význam. Umelci využívajú odrazy ako mocný nástroj na vyjadrenie hĺbky a kontemplácie. V maľbe, fotografii a sochárstve odrazený obraz často poskytuje alternatívny pohľad na objekt, či už je to krajinársky motív, portrét alebo abstraktný koncept. Umelecké diela zamerané na odrazy môžu vytvárať ilúzie, ktoré ohromujú diváka a spúšťajú diskusiu o vnímaní reality. Odrazy môžu symbolizovať oveľa viac než len fyzikálny jav. V mnohých kultúrach sú odrazy považované za okno do duše. Zrkadlá sú spojené s introspekciou a schopnosťou vidieť samého seba bez závoja klamstva. V literatúre a filozofii sa často hovorí o odraze ako metafore pre introspekciu a hľadanie skrytých právd. Odrazy predstavujú rozmanitú tému, ktorá nám umožňuje preskúmať spojenie medzi fyzikou, umením, filozofiou a technológiou. Sú to viac než len obrazy odrážajúce svetlo. Odrazy nám poskytujú nástroj na hlbšie pochopenie seba, sveta okolo nás a našej interakcie s ním. Je to téma, ktorá nám stále ponúka nové pohľady a otvára priestor na kreativitu a zázraky v našom neustále sa meniacom svete. V našom bežnom živote sme obklopení odrazmi. Od odrazu v zrkadle pri odrazy v oknách v moderných mrakodrapoch. Voda na hladine jazera nám prináša zrkadlový obraz oblohy a stromov. Aj naša medziľudská interakcia môže byť formou odrazu, keď sa odzrkadľujeme v pocitoch a reakciách druhých.

Fyzikálny odraz je proces, ktorým svetlo, zvuk alebo iný druh vlnenia mení smer, keď narazí na povrch. Zrkadlá, voda a iné hladké povrchy majú schopnosť vytvárať jasné a presné odrazy okolitého prostredia. Tento jav, pozorovaný už od pradávnych čias, našiel svoje miesto v rozvoji optiky a ďalších vedných disciplín. V súčasnom svete hrajú odrazy kľúčovú úlohu v technologických inováciách. Odrazené svetlo v optických vláknach, odrazy v obrazových senzoroch a odraz v obvodoch umožňujú funkciu mnohých moderných zariadení. Okrem toho sa odrazy často využívajú v dizajne užívateľských rozhraní a hernom priemysle na dosiahnutie vizuálnych efektov a pôsobivých interakcií.

Reflections accompany us; they can be simple physical phenomena reflecting light. However, they can also express a deep symbolic meaning. Artists use reflections as a powerful tool to convey depth and contemplation. In painting, photography, and sculpture, a reflected image often provides an alternative view of the subject, whether it’s a landscape, portrait, or abstract concept. Artworks focused on reflections can create illusions that amaze viewers and spark discussions about the perception of reality. Reflections can symbolize much more than just a physical phenomenon. In many cultures, reflections are considered a window to the soul. Mirrors are associated with introspection and the ability to see oneself without the veil of deception. In literature and philosophy, reflections are often spoken of as a metaphor for introspection and the search for hidden truths.

Reflections represent a diverse topic that allows us to explore the connection between physics, art, philosophy, and technology. They are more than just images reflecting light. Reflections provide us with a tool for a deeper understanding of ourselves, the world around us, and our interaction with it. It is a theme that continually offers new perspectives and opens up space for creativity and wonders in our ever-changing world. In our everyday lives, we are surrounded by reflections. From the reflection in the mirror to reflections in the windows of modern skyscrapers. The water on the surface of a lake brings us a mirrored image of the sky and trees. Even our interpersonal interaction can be a form of reflection as we mirror ourselves in the feelings and reactions of others.

Physical reflection is the process by which light, sound, or other types of waves change direction when they encounter a surface. Mirrors, water, and other smooth surfaces have the ability to create clear and precise reflections of the surrounding environment. This phenomenon, observed since ancient times, has found its place in the development of optics and other scientific disciplines. In the modern world, reflections play a crucial role in technological innovations. Reflected light in optical fibers, reflections in image sensors, and reflections in circuits enable the functioning of many modern devices. Moreover, reflections are often used in user interface design and the gaming industry to achieve visual effects and impressive interactions.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

22/09/202007/03/2024 skala

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. Orava sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej skaly, Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. Slovania sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, osady vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod poľsko-litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej vojny Slovensko znova obsadilo obce odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km². Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is Spiš, in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11^th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18^th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12^th century, German colonists came here, and from the 14^th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15^th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne Tatry. Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

Odkazy

Napravo socha Pavla Országha Hviezdoslava

Známy drevený gotický kostol. Spod brány (vchodu)

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, Skaly

Skaly

22/09/202027/03/2024 skala

Skaly, ktoré sú tvorené geologickými procesmi, sú nielen pôsobivými prírodnými úkazmi, ale často aj symbolicky nabitými lokalitami. Skaly vznikajú dlhodobými geologickými procesmi. Existuje mnoho typov skál – hornín a minerálov. Sedimentárne skaly sa tvoria usadením a stuhnutím sedimentov, ako sú piesok, íl a vápenec. Magmatické skaly vznikajú z tuhnutia magmy, napríklad granit alebo bazalt. Metamorfované skaly vznikajú transformáciou existujúcich hornín pod vplyvom vysokých tlakov alebo teplôt. Skaly majú v rôznych kultúrach a históriách symbolický význam. Môžu predstavovať odolnosť, trvalosť alebo dokonca duchovnú energiu. Mnohé kultúry pripisujú skalám mystické vlastnosti a považujú ich za posvätné miesta. V histórii sa skaly často stávali miestami dôležitých udalostí, ako sú obchodné trasy, osady alebo miesta bojov. Prírodné skalné formácie sú často ohromujúcimi prírodnými pamiatkami. Arky a skalné okná sú skalné útvary, pri ktorých je materiál erodovaný tak, že vznikajú oblúky alebo otvory. Monolity sú obrovské samostatné kamenné bloky. Skalné stĺpy sú vertikálne stĺpy tvorené sedimentárnymi horninami.

Mnohé skaly sú obľúbenými miestami na lezenie, turistiku a pozorovanie vtákov. Niektoré z najznámejších lokalít:

Skalné Mesto Petra, Jordánsko – historické mesto postavené v skalách,
Grand Canyon, USA – obrovská kaňonová formácia tvorená sedimentárnymi skalami,
Meteóry, Grécko – kláštory postavené na vysokých vápencových vežiach.

Rocks, formed by geological processes, are not only impressive natural phenomena but often symbolically charged sites. Rocks are created through long-term geological processes, and there are many types of rocks – rocks and minerals. Sedimentary rocks are formed by the settling and solidification of sediments, such as sand, clay, and limestone. Magmatic rocks form from the solidification of magma, such as granite or basalt. Metamorphic rocks are formed by the transformation of existing rocks under the influence of high pressure or temperatures. Rocks have symbolic significance in various cultures and histories. They can represent resilience, durability, or even spiritual energy. Many cultures attribute mystical properties to rocks and consider them sacred places. Throughout history, rocks have often become sites of important events, such as trade routes, settlements, or battle locations. Natural rock formations are often stunning natural landmarks. Arches and rock windows are rock formations where the material is eroded in such a way that arches or openings are created. Monoliths are massive standalone stone blocks. Rock pillars are vertical columns formed by sedimentary rocks.

Many rocks are popular places for climbing, hiking, and bird watching. Some of the most famous locations include:

Petra, Jordan – a historical city built in the rocks,
Grand Canyon, USA – a massive canyon formation formed by sedimentary rocks,
Meteora, Greece – monasteries built on high limestone towers.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina, TOP

Šariš

21/09/202007/03/2024 skala

Šariš tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia).

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo drevo, vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, zámky, v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej soli (kulturno.sk). Domy sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju stopy aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na Vianoce sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk).

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Slávnosti Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).

The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word “Sar,” which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14^th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16^th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15^th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).

Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).

By the late 18^th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).

Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як “Сярось” (Syaros’) і в українській як “Шаріш” (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова “Сар” (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).

Niektoré príspevky

Výhľad na námestie spod baziliky svätého Egídia

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Dunaj

15/09/202007/03/2024 skala

Dunaj patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej vody, najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné lesy sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa). Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk).

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti Devín. Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné vtáky Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov (Informačná tabuľa).

The Danube is one of the larger rivers in the world.

Within the Danube River, near Bratislava, lies the territory of European significance called Bratislava Floodplains (Bratislavské luhy). It represents valuable remnants of preserved riparian forests along the Danube, covering an area of 668.23 hectares. The floodplain area in Bratislava has a rich military history, once known as part of the Iron Curtain in a strictly guarded border zone. Today, it is referred to as the Green Belt, as long-term restrictions on human activities have allowed natural processes to take place, creating a piece of valuable nature. The area also holds unique resources of high-quality drinking water, the most extensive in Central Europe, and several water sources supplying the capital and its surroundings. The floodplain forests are characterized as wetland primeval forests of the temperate zone.

There are significant plant communities of standing water and watercourses in the area. Various animals inhabit the willow trees and fallen trunks. The territory consists of six parts: the nature reserve Slovanský ostrov in the Devín district, Sihoť protected area located on an island surrounded by the main flow of the Danube, Starý háj natural reserve, Pečniansky les protected area, Soví les protected area, and Chorvátske rameno protected area.

In the 1980s, there was a decline in the groundwater level on the Slovak stretch of the Danube due to excessive gravel mining related to water management works in Slovakia and Austria. This led to a decrease in the quality of riparian forests, causing them to dry out and transition to more xerophilous communities. Additionally, the original trees were being replaced by non-native fast-growing species. Floodplain forests are limited by a high groundwater level, soft floodplain even experiences periodic floods.

The soft floodplain hosts willows such as Salix fragilis, S. alba, S. triadra, and poplars like Populus alba, P. nigra, P x canescens. In the hard floodplain, ash trees (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), elms (Ulmus minor, U. laevis), oaks (Quercus robur), bird cherry (Padus avium), guelder rose (Viburnum lantana), and dogwood (Swida sanguinea) thrive, among others.

The Danube is recognized as an Important Bird Area (IBA). Various bird species use the river branches and the Danube itself. Geese, herons, cormorants, grebes, gulls, swans, and ducks gather in significant numbers. Potential nesting birds include the little egret (Egretta garzetta), white-tailed eagle (Heliaetus albicilla), red kite (Milvus migrans), little bittern (Ixobrychus minutus), common tern (Sterna hirundo), and redshank (Tringa totanus). Animals like the European beaver (Castor fiber), newts (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), tree frog (Hyla arborea), various species of frogs, toads, snakes (Natrix natrix, Elaphe longissima), numerous butterfly species, beetles, insects, bats, fish, and other wildlife are present in the area.

Die Donau gehört zu den größeren Flüssen der Welt.

Im Rahmen der Donau, in der Nähe von Bratislava, liegt das Gebiet von europäischer Bedeutung namens Bratislavaer Auen (Bratislavské luhy). Es stellt wertvolle Überreste erhaltener Auenwälder entlang der Donau auf einer Fläche von 668,23 Hektar dar. Das Auenland in Bratislava hat eine reiche Militärgeschichte, einst bekannt als Teil des Eisernen Vorhangs in einer streng bewachten Grenzzone. Heute wird es als Grüngürtel bezeichnet, da langfristige Einschränkungen für menschliche Aktivitäten natürlichen Prozessen Raum gegeben haben und so ein wertvolles Stück Natur entstanden ist. Das Gebiet beherbergt auch einzigartige Ressourcen für hochwertiges Trinkwasser, das umfangreichste in Mitteleuropa, sowie mehrere Wasserquellen, die die Hauptstadt und ihre Umgebung versorgen. Die Auenwälder werden als Feuchtwaldurwälder der gemäßigten Zone charakterisiert.

Es gibt bedeutende Pflanzengemeinschaften stehender Gewässer und Wasserläufe in der Gegend. Verschiedene Tiere bewohnen die Weidenbäume und umgefallenen Baumstämme. Das Gebiet besteht aus sechs Teilen: dem Naturschutzgebiet Slovanský ostrov im Stadtteil Devín, dem Naturschutzgebiet Sihoť auf einer von der Hauptströmung der Donau umgebenen Insel, dem Naturreservat Starý háj, dem Naturschutzgebiet Pečniansky les, dem Naturschutzgebiet Soví les und dem Naturschutzgebiet Chorvátske rameno.

In den 1980^er Jahren gab es auf dem slowakischen Abschnitt der Donau einen Rückgang des Grundwasserspiegels aufgrund übermäßiger Kiesgewinnung im Zusammenhang mit Wasserbauprojekten in der Slowakei und Österreich. Dies führte zu einer Abnahme der Qualität der Auenwälder, die dazu führte, dass sie austrockneten und zu xerophilen Gemeinschaften übergingen. Darüber hinaus wurden die ursprünglichen Bäume durch nicht heimische, schnell wachsende Arten ersetzt. Auenwälder sind durch einen hohen Grundwasserspiegel begrenzt, der weiche Auen erlebt sogar periodische Überschwemmungen.

Die weiche Aue beherbergt Weiden wie Salix fragilis, S. alba, S. triadra und Pappeln wie Populus alba, P. nigra, P x canescens. In der harten Aue gedeihen Eschen (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), Ulmen (Ulmus minor, U. laevis), Eichen (Quercus robur), Vogelkirsche (Padus avium), Schneeball (Viburnum lantana) und Hartriegel (Swida sanguinea), unter anderem.

Die Donau ist als Important Bird Area (IBA) anerkannt. Verschiedene Vogelarten nutzen die Flussarme und die Donau selbst. Gänse, Reiher, Kormorane, Lappentaucher, Möwen, Schwäne und Enten versammeln sich in signifikanter Zahl. Mögliche Brutvögel sind der Seidenreiher (Egretta garzetta), der Seeadler (Heliaetus albicilla), der Rotmilan (Milvus migrans), der Zwergrohrdommel (Ixobrychus minutus), die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) und der Rotschenkel (Tringa totanus). Tiere wie der Europäische Biber (Castor fiber), Molche (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), Laubfrosch (Hyla arborea), verschiedene Arten von Fröschen, Kröten, Schlangen (Natrix natrix, Elaphe longissima), zahlreiche Schmetterlingsarten, Käfer, Insekten, Fledermäuse, Fische und andere Wildtiere sind in der Gegend präsent.

A Duna a világ nagyobb folyói közé tartozik.

A Duna keretében, Pozsonytól nem messze, a Bratislavské luhy nevű európai jelentőségű terület található. Ez egy értékes maradványokat megőrző ártéri erdőket tartalmazó terület a Duna mentén 668,23 hektáros területen. A pozsonyi ártéri terület gazdag katonai történelemmel rendelkezik, egykor a Vasfüggöny részeként volt ismert, egy szigorúan őrzött határövezet részeként. Ma Zöld övnek hívják, mivel a hosszú távú emberi tevékenységek korlátozása lehetővé tette a természetes folyamatoknak a térnyerést, és így értékes természeti terület alakult ki. A terület egyedülálló forrásokat is tartalmaz jó minőségű ivóvíz, a Közép-Európában legnagyobb mennyiségben, valamint számos vízbefolyás, amely ellátja a fővárost és környékét. Az ártéri erdőket a mérsékelt éghajlati övezet mocsári erdőjének nevezik.

A területen jelentős állóvízi és vízfolyások élő növényközösségei találhatók. A füzesek és a ledőlt törzsek otthont adnak számos állatnak. A terület hat részből áll: a Slovanský ostrov természetvédelmi terület a Devíni városrészben, a Sihoť természetvédelmi terület, amelyet a Duna fő áramlata és a Karloveský ága vesz körbe, a Starý háj természetvédelmi terület, a Pečniansky les természetvédelmi terület, a Soví les természetvédelmi terület és a Chorvátske rameno természetvédelmi terület.

A 80-as években a Duna szlovákiai szakaszán a talajvízszint csökkenése volt tapasztalható a túlzott kavicsbányászat miatt, amely az osztrákországi és szlovákiai vízépítési projektekkel volt összefüggésben. Ez a folyamat csökkentette az ártéri erdők minőségét, ami szárazabbá vált és xerofit közösségekké alakult át. Emellett az eredeti fákat nem őshonos, gyorsan növő fajok váltották fel. Az ártéri erdőket a magas talajvízszint korlátozza, a lágy ártér akár időszakos áradásoknak is kitett.

A lágy ártéren fűzfák, például a Salix fragilis, S. alba, S. triadra, és nyárak, például a Populus alba, P. nigra, P x canescens, növekednek. A kemény ártéren kőris (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), szilva (Ulmus minor, U. laevis), tölgy (Quercus robur), madárcseresznye (Padus avium), kőris (Viburnum lantana) és hajnalka (Swida sanguinea) is található.

A Duna az Important Bird Area (IBA) elnevezést viseli. Különböző madárfajok használják a folyóágakat és magát a Dunát. Lúdak, kócsagok, kormoránok, búvárok, sirályok, hattyúk és kacsák jelentős számban gyűlnek össze. Lehetséges költőmadarak a kis kócsag (Egretta garzetta), a fehérhátú tengeri sas (Heliaetus albicilla), a vörös kánya (Milvus migrans), a búbos vöcsök (Ixobrychus minutus), a parti csér (Sterna hirundo) és a piroslábú szárcsa (Tringa totanus). Az állatok között szerepel a hód (Castor fiber), a szalamandra (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), az európai fábanca (Hyla arborea), a békák különböző fajai, a sügér (Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis), a barna sikló (Natrix natrix), a sima sikló (Elaphe longissima), számos lepkefaj, bogarak, rovarok, denevérek, halak és egyéb vadvilág.

Odkazy