2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

Hits: 2626

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 19821986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 17921795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).


The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).


A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

Hits: 2013

Buda­tín­sky zámok bol pôvod­ne hra­dom. Nachá­dza sa v Žilin­skej mest­skej čas­ti Buda­tín. Dnes v ňom síd­li Považ­ské múze­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín­sky hrad v minu­los­ti pat­ril medzi vod­né hra­dy. Jeho naj­star­šia časť bola posta­ve­ná po tatár­skom vpá­de v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pôvod­ne vzni­kol ako stráž­ny hrad v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka o hra­de je z roku 1323. His­to­ric­ké náz­vy objek­tu: Bude­tyn, Bude­tin (hra​dy​.sk). V 14. sto­ro­čí ho zís­kal Matúš Čák Tren­čian­sky. Počas baro­ku sa v roku 1745 objekt obklo­pil par­kom. V janu­ári 1849 hrad poško­dil požiar (Wiki­pe­dia). Vzhľa­dom na svo­ju polo­hu v blíz­kos­ti súto­ku Váhu a Kysu­ce, plnil aj fun­kciu krá­ľov­skej trid­siat­ko­vej sta­ni­ce, kde sa vybe­ra­lo mýto od kup­cov zo Sliez­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Park, kto­rý je súčas­ťou Buda­tín­ske­ho zám­ku ma roz­lo­hu 50 000 m2. Dnes už má svo­ju pôvod­nú podo­bu z 18. sto­ro­čia. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Žije tu aj 350 roč­ná lipa s obvo­dom kme­ňa 620 cm a výš­kou 26.2 met­ra (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Buda­tín Cast­le was ori­gi­nal­ly a for­tress and is loca­ted in the Buda­tín dis­trict of Žili­na. Today, it hou­ses the Považ­ské Muse­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín Cast­le was once clas­si­fied as a water cast­le, with its oldest sec­ti­on cons­truc­ted after the Tatar inva­si­on in the mid-​13th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). Ori­gi­nal­ly built as a watch­to­wer for­tress in the second half of the 13th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), the first men­ti­on of the cast­le dates back to 1323. His­to­ri­cal names for the struc­tu­re inc­lu­de Bude­tyn and Bude­tin (hra​dy​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it came into the posses­si­on of Matúš Čák Tren­čian­sky. During the Baro­que peri­od, the cast­le was sur­roun­ded by a park in 1745. In Janu­ary 1849, the cast­le suf­fe­red dama­ge from a fire (Wiki­pe­dia). Due to its pro­xi­mi­ty to the con­flu­en­ce of the Váh and Kysu­ca rivers, it also ser­ved as a roy­al toll col­lec­ti­on sta­ti­on, whe­re tolls were col­lec­ted from mer­chants coming from Sile­sia (Infor­ma­ti­on board). The park, part of Buda­tín Cast­le, covers an area of 50,000 m² and has retai­ned its ori­gi­nal 18th-​century lay­out. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Wit­hin the park stands a 350-​year-​old lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 620 cm and a height of 26.2 meters (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ krajiny

Manínska tiesňava

Hits: 3512

Manín­ska úži­na zís­ka­la zákon­nú ochra­nu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pome­no­va­nie Manín­ska ties­ňa­va ako národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia. Vznik­la epi­ge­ne­tic­ky zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho bra­la. Vznik­la hlbo­ká a úzka ties­ňa­va (Jozef Cyp­rich). Postup­né zare­zá­va­nie Manín­ske­ho poto­ka roz­de­li­lo manín­ske brad­lo na Veľ­ký a Malý Manín. Úze­mie for­mo­va­li flu­vi­ok­ra­so­vé pro­ce­sy, vďa­ka kto­rým tu vznik­li rôz­ne for­my pod­zem­né­ho aj povr­cho­vé­ho kra­su. Na úbo­čiach Maní­nov je zdo­ku­men­to­va­ných 40 jas­kýň (Infor­mač­ná tabu­ľa). Víri­vý pohyb väč­ších skal­ných úlom­kov obru­so­val v ste­nách krút­ňa­vo­vé kot­ly a obrie hrn­ce, z kto­rých naj­mo­hut­nej­šie sú v prvých vrá­tach. Vzni­ka­li skal­né útva­ry, kto­ré nesú dnes tie­to náz­vy: Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná. Puk­li­ny v ska­lách Maní­nov hlbo­ké až 16 met­rov vytvo­ri­li mno­hé jas­ky­ne. Na seve­ro­zá­pad­nom úpä­tí vyvie­ra nie­koľ­ko mine­rál­nych pra­me­ňov. Je najuž­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku, cez kto­rú bola vybu­do­va­ná ces­ta. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Ties­ňa­va je nece­lý kilo­me­ter dlhá a na nie­kto­rých mies­tach veľ­mi úzka. Najuž­šie mies­to bolo v minu­los­ti pre vozy nepre­jazd­né. V roku 1933 bola odstre­le­ná časť bra­la a bola vybu­do­va­ná asfalt­ka (Paj­ger).

Vlh­ká mik­ro­klí­ma vyso­kých skal­ných stien umož­ňu­je výskyt hor­ských dru­hov rast­lín a živo­čí­chov v malej nad­mor­skej výš­ke (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­né ste­ny sú mies­ta­mi 400 met­rov vyso­ké. Zo str­mých sva­hov je dno doli­ny čas­to zasy­pá­va­né sne­ho­vý­mi laví­na­mi. Sneh sa v tônis­tých polo­hách poma­ly topí, nie­ke­dy vydr­ží až do mája (pxcen​trumpb​.sk). Ras­tie tu napr. Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vlád­nu tu rôz­ne mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – výsl­n­né sta­no­viš­tia posky­tu­jú bio­top pre tep­lo­mil­né dru­hy. Vlh­ké tie­nis­té mies­ta sú zasa pries­to­rom pre hor­ské chlad­no­mil­nej­šie dru­hy (manin​.sk).


The Manín­ska Gor­ge gai­ned legal pro­tec­ti­on in 1967 and has been desig­na­ted as the Manín­ska Ties­ňa­va Nati­onal Natu­re Reser­ve sin­ce 1994. It for­med through the epi­ge­ne­tic cut­ting of the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne gate. This pro­cess gave rise to a deep and nar­row gor­ge (Jozef Cyp­rich). The gra­du­al inci­si­on of the Manín­sky Cre­ek divi­ded the Manín­sky Gate into Big and Small Manín. The ter­ri­to­ry was sha­ped by flu­vi­okarst pro­ces­ses, cre­a­ting vari­ous forms of under­ground and sur­fa­ce karst. The­re are docu­men­ted 40 caves on the slo­pes of Manín (Infor­ma­ti­on board). The swir­ling move­ment of lar­ger rock frag­ments polis­hed the walls, cre­a­ting eddy kett­les and giant pots, of which the most mas­si­ve are found in the first gates. Rock for­ma­ti­ons with names like Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná were for­med. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Seve­ral mine­ral springs emer­ge on the nort­hwest slo­pe. It is the nar­ro­west gor­ge in Slo­va­kia, tra­ver­sed by a road. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was built through Manín­ská and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The gor­ge is less than a kilo­me­ter long and very nar­row at some points. In the past, the nar­ro­west sec­ti­on was impas­sab­le for vehic­les. In 1933, a por­ti­on of the gate was blas­ted, and an asp­halt road was cons­truc­ted (Paj­ger).

The moist mic­roc­li­ma­te of the tall rock walls allo­ws for the pre­sen­ce of moun­tain plant and ani­mal spe­cies at a low ele­va­ti­on (Infor­ma­ti­on board). The roc­ky walls reach heights of up to 400 meters. The val­ley flo­or is often cove­red by snow ava­lan­ches from ste­ep slo­pes. Snow in sha­ded are­as slo­wly melts, some­ti­mes las­ting until May (pxcen​trumpb​.sk). Plant spe­cies inc­lu­de Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vari­ous mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons pre­vail here – sun­ny sites pro­vi­de a habi­tat for ther­mop­hi­lic spe­cies, whi­le moist sha­ded are­as offer spa­ce for moun­tain cold-​tolerant spe­cies (manin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 23821

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, Nid” means river, and ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

Hits: 2250

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).


Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post