Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Bojnický zámok

skala
Hits: 4287

Bojnický zámok je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (hrady.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 bol majiteľom Matej Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 Turzovci hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí Bojnický oltár od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum Bojnice tu organizuje pravidelne napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni, na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (). Jeho súčasťou je lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov Ondrej III., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Bojnice Castle is situated on a travertine hill above the town of Bojnice. The first written mention of it dates back to 1113. Originally a wooden fortress, it was constructed on the site of an older hillfort. During the 13th century, it was rebuilt using stone as the property of the Poznanovce family (bojnicecastle.sk). Historical names of Bojnice Castle include Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). In the late 13th century, Bojnice came under the control of Matúš Čák of Trenčín. In 1489, it was owned by Matthias Corvinus, and until 1526, the castle was occupied by the Zápoľský army. After 1527, the Turzo family transformed the castle into a Renaissance residence. The Gothic fortress evolved into a Renaissance-style castle. From 1637, it belonged to the Pálfy family, who renovated it into a Baroque form. It underwent Romantic-style renovations from 1889 to 1910. A fire struck Bojnice Castle on May 9, 1950. Since 1970, the castle has been a national cultural monument (bojnicecastle.sk). Among its most significant parts are the Bojnice Altar by Nardo di Cione and the large tapestry „Joseph and His Brothers,“ woven in Brussels in the early 17th century (muzeum.sk). Bojnice Castle organizes various events regularly, including the International Festival of Ghosts and Monsters, Valentine’s Weekend, Easter Walks at the Castle, Fairytale Castle, Knight Days, and Christmas at the Castle (muzeum.sk).

The castle is surrounded by a beautiful park (Peter Kaclík), featuring the Matejko Linden, which, according to legend, Matúš Čák of Trenčín planted in 1301 when the last king of the Árpád dynasty, King Andrew III, passed away (bojnicecastle.sk). This linden is likely the oldest tree in Slovakia (Wikipedia). Part of the Bojnice complex is a travertine cave with a diameter of 22 meters and a height of 6 meters. The castle residents were aware of its existence, using it as a refuge and water reservoir (bojnicecastle.sk). In close proximity to the castle park is the Bojnice .

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Súľovské skaly

skala
Hits: 4679

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, , homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné , na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale „Sokoliar Tomáš.“ According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as „Súľov conglomerate“ (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Fotografie

Lozorno

skala
Hits: 3121

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from , near the western slopes of the Small Carpathians, in the region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km2, the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Lomnické sedlo

skala
Hits: 2957

Lomnické sedlo sa nachádza západne od Lomnického štítu. Je z neho veľmi dobrý výhľad najmä na Podtatranskú kotlinu, ale samozrejme aj na Skalnaté pleso (). Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 2190 metrov nad morom. Je dostupné lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kedysi viedol zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo turistický chodník, ktoré je 440 výškových metrov nižšie (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo je lavinóznou lokalitou (Wikipeda).

Lomnické sedlo sa nachádza medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Prístupné je aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Značnú časť tvorí rozsiahle kamenné pole. Sedlo je aj východiskovým bodom pre turistov. Ponúka aj príležitosti aj na skialpinizmus a zimné športy.

Lomnické Sedlo is located to the west of Lomnický Peak. It offers a great view, especially of the Podtatranská Basin, and, of course, Skalnaté Pleso (Peter Kaclík). Its summit is situated at an elevation of 2,190 meters above sea level. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. There used to be a hiking trail from Skalnaté Pleso to Lomnické Sedlo, which is 440 vertical meters lower ( Kiňo, Václav Sulek). Lomnické Sedlo is a location prone to avalanches (Wikipedia).

Lomnické sedlo is located between and Kežmarský štít. It is accessible by cable car from Tatranská Lomnica. A significant part of it consists of an extensive rocky field. The saddle is also a starting point for hikers. It also offers opportunities for ski touring and winter sports.

Lomnické sedlo znajduje się na zachód od Lomnického štítu. Z niego roztacza się doskonały widok, zwłaszcza na kotlinę Podtatranską, a oczywiście także na Skalnaté pleso (Peter Kaclík). Jego szczyt znajduje się na wysokości 2190 metrów nad poziomem morza. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Kiedyś prowadził stąd szlak turystyczny ze Skalnaté pleso na Lomnické sedlo, które jest o 440 metrów niżej (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo to również obszar narażony na lawiny (Wikipedia).

Lomnické sedlo leży między Lomnickým a Kežmarským štítom. Jest dostępne kolejką linową z Tatranská Lomnica. Znaczną część stanowi obszerne pole kamienne. Przełęcz służy również jako punkt startowy dla turystów. Oferuje również możliwości skialpinizmu i sportów zimowych.

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Jelenie Jamy

skala
Hits: 9528

Jelenie jamy sa nachádzajú v Považskom Inovci. Voľakedy tu bola vraj aj škola. Pomerne nedávno som tu videl slnečné kolektory a poľovníkov a nové ploty ako nové aktivity. 

Na Jelenie Jamy viedla kedysi úzkokoľajná železnička o dĺžke 12 kilometrov z Moravan nad Váhom. Postavená bola v roku 1900 a slúžila na dopravu ľudí a dreva. Konské záprahy vytiahli železničné vozíky na miesto určenia, tam ich lesní robotníci naložili drevom, ktoré k železničke približovali konské a volské záprahy a samospádom, za pomoci brzdára, spúšťali do moravanského depa (lesy.sk).

Jelenie Jamy are located in . There was reportedly a school here once. Quite recently, I saw solar collectors, signs of hunters, and new fences, indicating new activities.

A narrow-gauge railway once led to Jelenie Jamy from Moravan nad Váhom. Built in 1900, it served to transport people and wood. Horse-drawn wagons pulled the railway cars to their destination, where forestry workers loaded them with wood. The wagons were then brought back to the Moravan depot by horse and ox teams and a brake operator using a self-acting incline (.sk).

, ,