2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12324

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

Hits: 316

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 17111716. Je nazý­va­ný valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 19041906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 1014 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce is a tou­rist cen­ter of the Hos­týn Hills. The vil­la­ge is diver­se, pre­do­mi­nan­tly fores­ted with many mea­do­ws, which are a lega­cy of sett­le­ment. In the sum­mer, the popu­la­ti­on trip­les, and the­re are more than 550 rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges and faci­li­ties (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce ori­gi­na­ted from seve­ral sett­le­ments: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná Ves, Kate­ři­ni­ce, Košov, and others, whe­re wood­cut­ters, char­co­al bur­ners, shep­herds, far­mers, and roofers lived. In 1640, the shep­herd Miku­láš Raj­noch was born, who ser­ved in the Kelč esta­te. May 8, 1721, is the date of the foun­ding of Raj­no­cho­vi­ce. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge is Zál­ho­tí. Iron­works and mills were estab­lis­hed near Hos­týn, and a blast fur­na­ce and mill were built in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s vil­la­ge. In 1775, the­re were 1,775 inha­bi­tants in Raj­no­cho­vi­ce (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Not far from the cur­rent ceme­te­ry sto­od a wooden church of St. Anne in the past, pro­bab­ly from the 12th cen­tu­ry. Next to it, Car­di­nal Wolf­gang of Sch­rat­ten­bach had the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary and St. Anne built bet­we­en 1711 and 1716. It is cal­led the Valas­sian Cat­hed­ral” and ser­ves as a pilg­ri­ma­ge site, hos­ting an annu­al pilg­ri­ma­ge (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

In 1775, the­re were five water sawmills and two mills in Raj­no­cho­vi­ce. By the end of the 19th cen­tu­ry, the­re were seven mills. Cur­ren­tly, the­re are two sawmills (raj​no​cho​vi​ce​.cz). From 1904 to 1906, a narrow-​gauge forest rai­lway was built in Raj­no­cho­vi­ce for tran­s­por­ting tim­ber to the sawmill. The wagons had a capa­ci­ty of 6000 kg. It inc­lu­ded two pas­sen­ger wagons for esta­te excur­si­ons. After its liqu­ida­ti­on in 1925, the pic­tu­re­sque forest road štre­ka” remai­ned to this day (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

The gre­a­test wealth of the vil­la­ge has alwa­ys been and remains the forests. Wood from the forests was not tran­s­por­ted but flo­ated. Small dams, cal­led klau­zy,” were built to inc­re­a­se the water flow. The klau­za at Roso­šen­ka has been pre­ser­ved to this day. Flo­ating las­ted 10 to 14 days (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce are also kno­wn for the pro­duc­ti­on of dis­tinc­ti­ve Raj­no­cho­vi­ce cera­mics” – tou­far, which was cre­a­ted in the 19th cen­tu­ry (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce jsou turis­tic­kým cen­trem Hos­týn­ských vrchů. Obec je pes­trou, pře­váž­ně zales­něnou s mno­ha pas­tvi­na­mi, kte­ré jsou dědic­tvím osíd­le­ní. V létě zde žije troj­ná­so­bek oby­va­tels­tva, a nachá­zí se zde více než 550 rekre­ač­ních chat a objek­tů. Raj­no­cho­vi­ce vznik­ly z něko­li­ka osad: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a dal­ší, kde žili dře­vo­rub­ci, uhlí­ři, pas­tev­ci, rol­ní­ci, šin­de­lá­ři. V roce 1640 se naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slou­žil na kelčs­kém pan­ství. 8. květ­na 1721 je datem zalo­že­ní Raj­no­cho­vic. His­to­ric­ký název obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­ly hutě a mlý­ny, na úze­mí dneš­ní obce byla posta­ve­na vyso­ká pec a mlýn. V roce 1775 v Raj­no­cho­vi­cích žilo 1775 oby­va­tel. Neda­le­ko od dneš­ní­ho hřbi­to­va stál v minu­los­ti dře­věný kos­te­lík sva­té Anny, zřej­mě z 12. sto­le­tí. Ved­le dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­vit chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie a sva­té Anny v letech 17111716. Je nazý­ván valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je jako pout­ní mís­to, kaž­do­roč­ně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Raj­no­cho­vi­cích pět vod­ních pil a dva mlý­ny. Kon­cem 19. sto­le­tí 7 mlý­nů. V sou­čas­nos­ti jsou zde dvě pily. V letech 19041906 byla v Raj­no­cho­vi­cích vybu­do­vá­na úzko­roz­chod­ná les­ní želez­ni­ce za úče­lem zvá­že­ní dře­va k pílám. Vozí­ky měly nos­nost 6000 kg. Sou­čás­tí byly dva osob­ní vozy pro výle­ty pan­stva. Po její lik­vi­da­ci v roce 1925 zůs­ta­la dodnes maleb­ná les­ní ces­ta štre­ka”. Nej­vět­ším bohat­stvím obce byly vždy a jsou lesy. Dře­vo se z lesů v minu­los­ti nezvá­že­lo, ale spla­vo­va­lo. Pro zvý­še­ní toku vody se posta­vi­ly malé přeh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce se zacho­va­la dodnes. Spla­vo­vá­ní trva­lo 1014 dní. Raj­no­cho­vi­ce jsou zná­mé i výro­bou rázo­vi­té raj­no­chov­ské kera­mi­ky” – tou­far, kte­rá se tvo­ři­la v 19. století.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

Hits: 2315

V Lama­či sa nachá­dza Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie zo 17. sto­ro­čia. Posta­vi­li ju v rokoch 16801682 z vďač­nos­ti, že sa skon­čil mor z rokov 16781679 (Wiki­pe­dia). Mno­hí meš­ťa­nia vte­dy utiek­li do Rakús­ka a na Mora­vu. Iní sa usa­dzo­va­li v pro­vi­zór­nych domoch v blíz­kych lesoch a vinoh­ra­doch, nie­kto­rí býva­li dokon­ca na lodiach spus­te­ných na Dunaj. Počas tej­to epi­dé­mie v zomre­lo v samot­nej Bra­ti­sla­ve viac ako 12 000 ľudí. Obchod­ný život tak­mer zani­kol, ľudia trpe­li hla­dom, lebo pre nepretr­ži­té daž­de nedoz­re­la úro­da (lamac​.sk). Kapl­n­ka je zasvä­te­ná svä­tej Rozá­lii, pat­rón­ke – ochran­ky­ni pro­ti moru. Za celý ten čas boli nut­né len drob­né opra­vy a výme­nu krí­ža, do kto­ré­ho začiat­kom 20. sto­ro­čia udrel blesk. 4. sep­tem­ber je dňom sviat­ku svä­tej Rozá­lie, vte­dy sa tu koná­va­li celé sto­ro­čia púte až do 2. sve­to­vej voj­ny, v prie­be­hu kto­rej tej­to zvyk zani­kol. V súčas­nos­ti sa v ten­to deň kona­jú hody a slú­ži sláv­nost­ná omša (Wiki­pe­dia). Objekt je vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku bol objekt 23. októb­ra 1963 (pamiat​ky​.sk).


In Lamač, the­re is the Cha­pel of Saint Rosa­lia from the 17th cen­tu­ry. It was built bet­we­en 1680 and 1682 out of gra­ti­tu­de for the end of the pla­gue from 1678 to 1679 (Wiki­pe­dia). Many citi­zens fled to Aus­tria and Mora­via during that time. Others sett­led in makes­hift hou­ses in near­by forests and vine­y­ards, and some even lived on boats laun­ched on the Danu­be. More than 12,000 peop­le died in Bra­ti­sla­va alo­ne during this epi­de­mic. Tra­de almost disap­pe­a­red, and peop­le suf­fe­red from hun­ger due to the unri­pe har­vest cau­sed by con­ti­nu­ous rains (lamac​.sk). The cha­pel is dedi­ca­ted to Saint Rosa­lia, the pat­ro­ness against the pla­gue. Throug­hout the years, only minor repairs and the repla­ce­ment of the cross, struck by light­ning in the ear­ly 20th cen­tu­ry, were neces­sa­ry. Sep­tem­ber 4th is the feast day of Saint Rosa­lia, and pilg­ri­ma­ges were held here for cen­tu­ries until World War II, during which this tra­di­ti­on cea­sed. Cur­ren­tly, fes­ti­vi­ties and a solemn mass take pla­ce on this day (Wiki­pe­dia). The object was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment on Octo­ber 23, 1963 (pamiat​ky​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3494

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3630

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post