2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Úhorná

skala
Hits: 2189

Obec vznik­la na zákla­de valas­ké­ho prá­va (uhor​na​.sk), v juž­nej čas­ti Volov­ských vrchov vo výš­ke 713 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Oby­va­te­lia sa živi­li cho­vom oviec, pále­ním dre­ve­né­ho uhlia, povoz­níc­tvom, prá­cou v lese a v baniach a tkáč­stvom (uhor​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1383 (uhor​na​.sk). V obci sa zacho­va­lo množ­stvo sta­rých zru­bo­vých domov s kon­ca 19. sto­ro­čia a zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (ketu​rist​.sk). V 19. sto­ro­čí ťaž­ké život­né pod­mien­ky a krí­za baní v Smol­ní­ku pod­nie­ti­li vysťa­ho­va­nie sa čas­ti miest­nych obča­nov do iných prie­my­sel­ných obcí Spi­ša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 oby­va­te­ľov (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Nad obcou sa nachá­dza Kapl­n­ka Snež­nej Pan­ny Márie, kde sa kaž­do­roč­ne 5. augus­ta koná púť. Pri kapl­n­ke vyte­ká pra­meň vody, kto­rý je pova­žo­va­ný veria­ci­mi za lie­či­vý. Pod obcou je vod­ná nádrž Úhor­ná, kto­ré bolo vysta­va­né za úče­lom záso­bo­va­nia vodou baní v sused­nej obci Smol­ník (Wiki­pe­dia). Nádrž nesie názov Jaze­ro mie­ru, bola posta­ve­ná v roku 1768, pou­ží­va­la sa aj na pohon čer­pa­diel pod Spit­zen­ber­gom, kam sa voda z kaná­la pri­vá­dza­la potru­bím dlhým osem kilo­met­rov (retep​.sk). Dnes sa Úhor­ná stá­va cha­lu­pár­skou obcou, naj­mä počas víken­dov a škol­ských práz­dnin. Na hrá­dzu sa cho­dia ľudia v lete kúpať (ketu​rist​.sk). Dnes tu žije na plo­che 8.83 km2 140 oby­va­te­ľov (uhor​na​.sk)

The vil­la­ge was estab­lis­hed based on Wal­la­chian law (uhor​na​.sk) in the sout­hern part of the Volov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 713 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). The resi­dents were enga­ged in she­ep far­ming, wood char­co­al bur­ning, car­ting, fores­try, mining, and wea­ving (uhor​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1383 (uhor​na​.sk). The vil­la­ge pre­ser­ves many old log hou­ses from the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (ketu​rist​.sk). In the 19th cen­tu­ry, dif­fi­cult living con­di­ti­ons and the cri­sis of mines in Smol­ník promp­ted some locals to mig­ra­te to other indus­trial towns in Spiš. In 1828, the vil­la­ge had 75 hou­ses and 552 inha­bi­tants (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Abo­ve the vil­la­ge is the Cha­pel of Our Lady of the Sno­ws, whe­re an annu­al pilg­ri­ma­ge takes pla­ce on August 5th. A spring of water, con­si­de­red by belie­vers to be hea­ling, flo­ws near the cha­pel. Below the vil­la­ge is the Úhor­ná reser­vo­ir, built to supp­ly water to the mines in the neigh­bo­ring vil­la­ge of Smol­ník (Wiki­pe­dia). The reser­vo­ir is named ​“Jaze­ro mie­ru” (Lake of Pea­ce) and was built in 1768; it was also used to power pumps under Spit­zen­berg, whe­re water was brought through an eight-​kilometer-​long pipe­li­ne (retep​.sk). Today, Úhor­ná beco­mes a cot­ta­ge vil­la­ge, espe­cial­ly during wee­kends and scho­ol holi­da­ys. Peop­le come to swim on the dam in the sum­mer (ketu​rist​.sk). Cur­ren­tly, 140 inha­bi­tants live on an area of 8.83 km² (uhor​na​.sk).

A falu vala­kói jog alap­ján ala­kult ki (uhor​na​.sk) a Volov­ské Vrchy déli rés­zén, ten­gers­zint felet­ti 713 méte­res magas­ság­ban (Wiki­pe­dia). A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik az Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A lako­sok juhás­zat­tal, favá­gás­sal, szén­kés­zí­tés­sel, szál­lí­tás­sal, erdész­ke­dés­sel, bány­ás­zat­tal és szövé­si mun­ká­val fog­lal­koz­tak (uhor​na​.sk). Az első írá­sos emlí­tés 1383-​ra datá­ló­dik (uhor​na​.sk). A falu szá­mos régi geren­da­há­zat őriz a 19. szá­zad végé­ről és a 20. szá­zad ele­jé­ről (ketu​rist​.sk). A 19. szá­zad­ban a nehe­zen élhe­tő körül­mé­ny­ek és a Smolník‑i bány­ák vál­sá­ga miatt néhá­ny hely­be­li Spiš más ipa­ri váro­sai­ba köl­tözött. 1828-​ban a falu­ban 75 ház és 552 lakos volt (spiss​ka​no​va​ves​.eu). A falu felett talál­ha­tó a Hóleány-​kápolna, ahol min­den év augusz­tus 5‑én tar­ta­nak búc­sút. A kápol­na mel­lett egy for­rás talál­ha­tó, amit a hívők gyógy­í­tó­nak tar­ta­nak. A falu alatt van az Úhor­ná víz­tá­ro­zó, ame­ly­et a szoms­zé­dos Smol­ník bány­á­i­nak víz­zel való ellá­tá­sá­ra épí­tet­tek (Wiki­pe­dia). A táro­zót ​“Jaze­ro mie­ru” néven isme­rik, 1768-​ban épült, és a Spit­zen­berg alatt lévő szi­vat­ty­úk működ­te­té­sé­re is szol­gált, aho­va a vizet egy nyolc kilo­mé­ter hoss­zú csőve­ze­té­ken keresz­tül vezet­ték (retep​.sk). Ma az Úhor­ná üdülőfa­lu­vá válik, különösen hét­vé­gé­ken és isko­lai szüne­tek­ben. Az embe­rek nyá­ron a gát mel­lett füröd­ni jár­nak (ketu​rist​.sk). Jelen­leg 140 lakos él 8,83 km² terüle­ten (uhor​na​.sk).

Das Dorf ents­tand auf der Grund­la­ge des Wal­la­chis­chen Rechts (uhor​na​.sk) im süd­li­chen Teil der Volov­ské Vrchy auf einer Höhe von 713 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia). His­to­ris­che Namen des Dor­fes sind Oha­ry, Ohor, Uhor­na, Dénes (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Die Bewoh­ner waren in Schaf­zucht, Holz­koh­le­hers­tel­lung, Fuhr­we­sen, Forst­wirts­chaft, Berg­bau und Webe­rei tätig (uhor​na​.sk). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1383 (uhor​na​.sk). Das Dorf bewa­hrt vie­le alte Block­hä­u­ser aus dem spä­ten 19. und frühen 20. Jahr­hun­dert (ketu​rist​.sk). Im 19. Jahr­hun­dert führ­ten sch­wie­ri­ge Lebens­be­din­gun­gen und die Kri­se der Ber­gwer­ke in Smol­ník dazu, dass eini­ge Ein­he­i­mis­che in ande­re Indus­tries­täd­te in der Regi­on Spiš umzo­gen. 1828 hat­te das Dorf 75 Häu­ser und 552 Ein­woh­ner (spiss​ka​no​va​ves​.eu). Über dem Dorf steht die Kapel­le Unse­rer Lie­ben Frau vom Schnee, in der am 5. August all­jähr­lich eine Wall­fa­hrt statt­fin­det. Neben der Kapel­le befin­det sich eine Quel­le, die von Glä­u­bi­gen als hei­lend bet­rach­tet wird. Unter­halb des Dor­fes liegt der Stau­see Úhor­ná, der zur Was­ser­ver­sor­gung der Ber­gwer­ke im benach­bar­ten Dorf Smol­ník erbaut wur­de (Wiki­pe­dia). Der Stau­see trägt den Namen ​“Jaze­ro mie­ru” (See des Frie­dens) und wur­de 1768 gebaut; er wur­de auch zur Stro­mer­ze­ugung für Pum­pen unter Spit­zen­berg genutzt, wohin das Was­ser durch eine acht Kilo­me­ter lan­ge Lei­tung gele­i­tet wur­de (retep​.sk). Heut­zu­ta­ge wird Úhor­ná wäh­rend Woche­nen­den und Schul­fe­rien zu einem Ferien­dorf, wo die Leute im Som­mer zum Sch­wim­men an den Damm kom­men (ketu​rist​.sk). Der­ze­it leben 140 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 8,83 km² (uhor​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Podujatia, Podunajské, Reportáže, Slovenské, Umenie, Vystúpenia, Zábavné

Záleská divadelná púť

skala
Hits: 1561

Prvý roč­ník sa konal v roku 2011, hlav­ným orga­ni­zá­to­rom je Občian­ske zdru­že­nie Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká diva­del­ná púť je podu­ja­tie, na kto­rom hrá prím divad­lo, ale náj­de­te tu aj výtvar­né ume­nie, hud­bu, lite­ra­tú­ru, občerstve­nie a snáď dob­rú nála­du. Cez deň pre­bie­hal hlav­ný prog­ram pod veľ­kým sta­nom zame­ra­ný na det­ské­ho divá­ka (roz­práv­ky), večer bolo na prog­ra­me divad­lo a kon­cert pre star­ších a dospe­lých. V deň, kto­rý som sa fes­ti­va­lu zúčast­nil bola na prog­ra­me ohňo­vá šou a kon­cert Pet­ra Lipu. Mne sa veľ­mi páči­li nápa­dy a aj ich rea­li­zá­cia. Dre­vo, kameň a iný pri­ro­dze­nej­šie pôso­bia­ci mate­riál a nie elek­tro­ni­ka. Počú­val som mno­ho roz­prá­vok pop­ri foto­gra­fo­va­ní. Vystu­po­va­li v nich pro­fe­si­onál­ne súbo­ry, divad­lá. Zmo­der­ni­zo­va­né úpra­vy kla­sic­kých roz­prá­vok občas u mňa vyvo­la­li úsmev, poču­do­va­nie a občas aj šok. Zrej­me je to správ­na adap­tá­cia. V zná­mej ​“Soľ nad zla­to” zazne­lo – ​“mám ťa rada ako Ryt­mu­sa”.

The first edi­ti­on took pla­ce in 2011, and the main orga­ni­zer is the Civic Asso­cia­ti­on Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká Diva­del­ná Púť is an event that fea­tu­res pri­ma­ri­ly the­a­ter but also inc­lu­des visu­al arts, music, lite­ra­tu­re, ref­resh­ments, and hope­ful­ly good vibes. During the day, the main prog­ram unfol­ded under a lar­ge tent, focu­sing on the young audien­ce with fai­ry tales. In the eve­ning, the prog­ram inc­lu­ded the­a­ter and con­certs for older audiences.

On the day I atten­ded the fes­ti­val, the­re was a fire show and a con­cert by Peter Lipa. I was impres­sed by the ide­as and the­ir exe­cu­ti­on. Wood, sto­ne, and other natu­ral­ly occur­ring mate­rials took pre­ce­den­ce over elect­ro­nics. I lis­te­ned to many fai­ry tales whi­le taking pho­tog­raphs. Pro­fes­si­onal ensem­bles and the­a­ters per­for­med them. The moder­ni­zed adap­ta­ti­ons of clas­sic fai­ry tales occa­si­onal­ly brought a smi­le, admi­ra­ti­on, and some­ti­mes even shock. It seems to be the right kind of adap­ta­ti­on. In the well-​known ​“Soľ nad zla­to” per­for­man­ce, the line ​“I love you like Ryt­mus” was heard.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

skala
Hits: 7097

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levo­ča. Bazi­li­ka je vzdia­le­ná cca 30 – 45 minút pešo z cen­tra mes­ta. Bazi­li­ka pat­rí medzi naj­star­šie pút­nic­ké mies­ta východ­né­ho Slo­ven­ska. Kona­jú sa kaž­do­roč­ne 2. júla. Prvá kapl­n­ka tu bola posta­ve­ná v roku 1247. V roku 1311 priš­li do Levo­če fran­tiš­ká­ni – mino­ri­ti, s kto­rý­mi sa spá­ja Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. V roku 1470 bola kapl­n­ka pre­sta­va­ná na gotic­ký kos­tol so sochou Pan­ny Márie. V roku 1847 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka pre gréc­ko­ka­to­lí­kov (Wiki​pe​dia​.sk). Pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol 26.1.1984 na men­šiu bazi­li­ku (bazi­li­ka minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu kona­la za prí­tom­nos­ti Jána Pav­la II. púť, na kto­rej sa zúčast­ni­lo 650 000 ľudí (Wiki​pe​dia​.sk). Dnes bazi­li­ka posta­ve­ná v neogo­tic­kom slo­hu bola pôvod­ne výra­zom vďa­ky Spi­šia­kov za ich záchra­nu na tom­to mies­te počas tatár­ske­ho vpá­du v rokoch 1241 – 1242. Arche­oló­go­via našli hra­dis­ko na kop­ci, hneď za Marián­skou horou, kto­rý sa aj dnes nazý­va Burg – Hrad, kde sa moh­li oby­va­te­lia mes­ta zachrá­niť pre Tatár­mi v opev­ne­nom hra­dis­ku (levo​ca​.sk). Marián­ska hora sa prav­de­po­dob­ne pred­tým nazý­va­la Oli­vet­skou horou (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora sa vypí­na do výš­ky 795 met­rov nad morom (levo​ca​.sk).

On Marián­ska hora (Marian Hill) stands the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary. Marián­ska hora is a hill abo­ve the town of Levo­ča. The Basi­li­ca is app­ro­xi­ma­te­ly a 30 – 45 minu­te walk from the city cen­ter. The Basi­li­ca is among the oldest pilg­ri­ma­ge sites in eas­tern Slo­va­kia. Pilg­ri­ma­ges take pla­ce annu­al­ly on July 2nd. The first cha­pel was built here in 1247. In 1311, the Fran­cis­cans – Mino­ri­tes, asso­cia­ted with the Marian Feast of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, arri­ved in Levo­ča. In 1470, the cha­pel was rebu­ilt into a Got­hic church with a sta­tue of the Vir­gin Mary. In 1847, a wooden cha­pel was built for Gre­ek Cat­ho­lics (Wiki​pe​dia​.sk). Pope John Paul II ele­va­ted the church to a minor basi­li­ca on Janu­ary 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilg­ri­ma­ge took pla­ce here in the pre­sen­ce of John Paul II, with 650,000 peop­le in atten­dan­ce (Wiki​pe​dia​.sk). Today, the basi­li­ca, built in the neo-​Gothic sty­le, was ori­gi­nal­ly an expres­si­on of gra­ti­tu­de from Spiš inha­bi­tants for the­ir sal­va­ti­on at this site during the Tar­tar inva­si­on in 1241 – 1242. Archa­e­olo­gists found a hill­fort behind Marián­ska hora, still cal­led Burg – Cast­le, whe­re the city­’s resi­dents could seek refu­ge from the Tar­tars in a for­ti­fied sett­le­ment (levo​ca​.sk). Marián­ska hora like­ly was pre­vi­ous­ly cal­led Oli­vet Hill (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora rises to a height of 795 meters abo­ve sea level (levo​ca​.sk).

Na Marián­skiej Gór­ze znaj­du­je się Bazy­li­ka Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Marián­ska hora to wzgór­ze ponad mias­tem Levo­ča. Bazy­li­ka znaj­du­je się oko­ło 30 – 45 minut spa­ce­rem od cen­trum mias­ta. Bazy­li­ka jest jed­nym z naj­stars­zych miejsc pielgr­zym­ko­wych na wschod­niej Sło­wac­ji. Pielgr­zym­ki odby­wa­ją się corocz­nie 2 lip­ca. Pier­ws­za kap­li­ca zosta­ła zbu­do­wa­na tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levo­ča przy­by­li fran­cisz­ka­nie – mino­ri­ci, zwi­ąza­ni z uroc­zys­to­ścią Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. W 1470 roku kap­li­ca zosta­ła prze­bu­do­wa­na na gotyc­ki kości­ół z posągiem Maryi Pan­ny. W 1847 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę dla grec­ko­ka­to­li­ków (Wiki​pe​dia​.sk). Papież Jan Paweł II wyni­ó­sł kości­ół na ran­gę bazy­li­ki mniejs­zej 26 stycz­nia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lip­ca 1995 roku odby­ła się tutaj pielgr­zym­ka w obec­no­ści Jana Pawła II, w któ­rej wzi­ęło udział 650 000 osób (Wiki​pe​dia​.sk). Obe­cnie bazy­li­ka, zbu­do­wa­na w sty­lu neogo­tyc­kim, była poc­ząt­ko­wo wyra­zem wdzi­ęcz­no­ści miesz­ka­ńców Spiš za ich oca­le­nie w tym miejs­cu podc­zas najaz­du Tata­rów w latach 1241 – 1242. Arche­olo­dzy zna­le­źli gro­dzis­ko za Marián­ską horou, obe­cnie nazy­wa­ne Burg – Zamek, gdzie miesz­ka­ńcy mias­ta mog­li szu­kać sch­ro­nie­nia przed Tata­ra­mi w ufor­ty­fi­ko­wa­nym gro­dzie (levo​ca​.sk). Marián­ska hora pra­wdo­po­dob­nie wcze­śniej nosi­ła nazwę Góry Oli­wnej (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora wzno­si się na wyso­ko­ść 795 met­rów nad pozi­omem mor­za (levo​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

skala
Hits: 1617

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name ​“Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,000 – 14,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005: Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

skala
Hits: 2517

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.

Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post