2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

skala
Hits: 2238

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).

Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

skala
Hits: 2109

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

skala
Hits: 2958

Ľubov­nian­sky hrad sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, nad mes­tom Sta­rá Ľubov­ňa, v nad­mor­skej výš­ke 548 met­rov. V minu­los­ti bol zná­my aj ako cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Vzni­kol na roz­hra­ní 13. a 14. sto­ro­čia ako hra­nič­ný, stráž­ny. Pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov ho vybu­do­va­lo oko­lo roku 1280 poľ­ské knie­ža Bole­slav, zať uhor­ské­ho krá­ľa Bela IV. V roku 1412 sa spo­lu s ďal­ší­mi 13. spiš­ský­mi mes­ta­mi a pan­stva­mi dostal do poľ­ské­ho zálo­hu. Násled­ne na hra­de síd­li­li sta­ros­to­via zálo­ho­va­ných miest. V roku ho tak­mer zni­čil veľ­ký požiar. Hrad náklad­ne reno­vo­va­li. Záloh sa skon­čil v roku 1772, hrad začal upa­dať. Bol využí­va­ný ako kasá­reň, neskôr skla­dis­ko. Po roku 1945 bol po via­ce­rých iných dáv­nej­ších rekon­štruk­ciách obno­ve­ný ako ško­la. V roku 1971 začal na hra­de arche­olo­gic­ký a archi­tek­to­nic­ký výskum (Wiki­pe­dia). V are­áli hra­du ras­tie mohut­ná 25 met­rov vyso­ká lipa malo­lis­tá s obvo­dom kme­ňa 450 cm, sta­rá asi 350 – 400 rokov (Wiki­pe­dia).

The Ľubov­ňa Cast­le is loca­ted in the north of Slo­va­kia, abo­ve the town of Sta­rá Ľubov­ňa, at an ele­va­ti­on of 548 meters. In the past, it was also kno­wn as cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. It ori­gi­na­ted at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries as a bor­der, guar­ding for­tress. Accor­ding to some sour­ces, it was built around the year 1280 by the Polish prin­ce Bole­sław, the son-​in-​law of the Hun­ga­rian King Béla IV. In 1412, toget­her with 13 other Spiš towns and esta­tes, it fell into Polish pawn. Sub­se­qu­en­tly, cas­tel­lans of pawned towns resi­ded in the cast­le. In the same year, it was almost des­tro­y­ed by a lar­ge fire, lea­ding to an expen­si­ve reno­va­ti­on. The pawn ended in 1772, and the cast­le began to dec­li­ne. It was used as a bar­racks and later as a ware­hou­se. After 1945, fol­lo­wing seve­ral ear­lier recons­truc­ti­ons, it was res­to­red as a scho­ol. In 1971, archa­e­olo­gi­cal and archi­tec­tu­ral rese­arch began at the cast­le (Wiki­pe­dia). Wit­hin the cast­le grounds, a mas­si­ve small-​leaved lime tree gro­ws, rea­ching a height of 25 meters with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm, esti­ma­ted to be around 350 – 400 years old (Wiki­pe­dia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Виник на рубежі 13-​го і 14-​го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wiki­pe­dia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 4744

Pajš­tún je hrad nad obcou Borin­ka vo výš­ke 486 met­rov nad morom. Vedie k nemu via­ce­ro turis­tic­kých ciest, napr. aj z neďa­le­kej Stu­pa­vy. Uhor­ský kráľ Ladi­slav IV. sa dostal do spo­ru s veľ­mož­ským rodom Köse­gi­ov­cov, v kto­rom po boku krá­ľa bojo­val Ruge­rius z Tal­lesb­run­nu. Za vojen­ské záslu­hy zís­kal Ruge­rius majet­ky. Na jed­nom z nich dal posta­viť hrad Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Pod­ľa hra­du sa do roku 1948 vola­la aj dedi­na Borin­ka Pajš­tún. V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia hrad vyho­rel. V júni 1809 napo­le­on­ské voj­sko vyho­di­lo Pajš­tún do povet­ria (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá zmien­ka o hra­de Peros­ty­an je z roku 1349. Pome­no­va­nie pochá­dza z nemec­ké­ho ​“Paul­lens­te­in” – Ska­la Pav­lí­nov. Zrej­me pod­ľa rehoľ­né­ho rádu Pav­lí­nov z neďa­le­kej Marian­ky (cas​trum​.ic​.cz)

V časoch vojen slú­žil Pajš­tún aj ako úto­čis­ko pre mní­chov a pre posvät­né pred­me­ty ako napr. pre vzác­nu soš­ku Pan­ny Márie. Spo­mí­na­ný bol aj ako Stu­pav­ský hrad. V 17. sto­ro­čí Pál­fi­ov­ci hrad pre­sta­vať. Mas­ka­ró­ny na Pajš­tún­skom hra­de sa nápad­ne podo­ba­jú s tými na Boj­nic­kom zám­ku. Zhod­né sú aj kame­nár­ske znač­ky na oboch hra­doch – sved­čia o rov­na­kých sta­veb­ných maj­stroch a čin­nos­ti Pav­la Pál­fy­ho (bolo na borin​ka​.sk).

Ku hra­du pat­rí prí­rod­ná rezer­vá­cia Pod Pajš­tú­nom, kde sa nachá­dza­jú dubovo-​hrabové, buko­vé a lipovo-​javorové les­né spo­lo­čen­stvá, lesostep­né xero­term­né spo­lo­čen­stvá. Počet­né sú tu viac ako 300 roč­né duby. Okrem iné­ho tu môže­me nájsť rásť Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nim tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Zo živo­čí­chov: Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Rezer­vá­cia o roz­lo­he 148 hek­tá­rov bola vyhlá­se­ná v roku 1984 (stu​pa​va​.sk).

Pajš­tún is a cast­le situ­ated abo­ve the vil­la­ge of Borin­ka at an ele­va­ti­on of 486 meters abo­ve sea level. Seve­ral hiking trails lead to the cast­le, inc­lu­ding one from the near­by Stu­pa­va. Hun­ga­rian King Ladis­laus IV found him­self in a dis­pu­te with the nob­le fami­ly Köse­gi­ov­cov, in which Ruge­rius of Tal­lesb­runn fought along­si­de the king. In recog­ni­ti­on of his mili­ta­ry merits, Ruge­rius acqu­ired pro­per­ties, and on one of them, he built the cast­le Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Until 1948, the vil­la­ge of Borin­ka was also cal­led Pajš­tún, named after the cast­le. In the mid-​18th cen­tu­ry, the cast­le was des­tro­y­ed by fire. In June 1809, during the Napo­le­onic Wars, Pajš­tún was blo­wn up by the French army (Infor­ma­ti­on Board). The first men­ti­on of the cast­le Peros­ty­an dates back to 1349. The name comes from the Ger­man ​“Paul­lens­te­in” – Rock of Pau­li­nes, like­ly refer­ring to the Pau­li­ne monks from the near­by Marian­ka (cas​trum​.ic​.cz).

During times of war, Pajš­tún ser­ved as a refu­ge for monks and sac­red objects, such as the pre­ci­ous sta­tue of the Vir­gin Mary. It was also refer­red to as Stu­pa­va Cast­le. In the 17th cen­tu­ry, the Pál­fy fami­ly recons­truc­ted the cast­le. The mas­ca­rons on Pajš­tún Cast­le bear a stri­king resem­blan­ce to tho­se at Boj­ni­ce Cast­le. Sto­ne mar­kers on both cast­les are iden­ti­cal, indi­ca­ting the invol­ve­ment of the same mas­ter buil­ders, notab­ly Pavel Pál­fy (sour­ce: borin​ka​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom, home to oak-​hornbeam, beech, and lime-​maple forest com­mu­ni­ties, as well as forest-​steppe xerot­her­mic com­mu­ni­ties. The area boasts over 300-​year-​old oak tre­es. Flo­ra inc­lu­des spe­cies such as Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nium tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Fau­na fea­tu­res Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­ma­ti­on Board). The reser­ve, cove­ring an area of 148 hec­ta­res, was dec­la­red in 1984 (stu​pa​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

skala
Hits: 4195

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo hra­dis­ko (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to pome­no­va­nia: Chek­che, Cheh­te, Csej­te. Leží medzi obca­mi Čach­ti­ce a Viš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­tic­ký hrad je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá pev­nosť tvo­ria­ca súčasť ochra­ny západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé hra­dy, kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via Peter a Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádaš­dy, man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Čach­tic­ký hrad­ný vrch (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej veže s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk brá­ny dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr akti­vi­ty pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu jara­bi­na slo­ven­ská Sor­bus slo­ve­ni­ca, jara­bi­na Kme­ťo­va Sor­bus kme­tia­na, klin­ček Lum­nit­ze­rov Diant­hus lum­nit­ze­ri, senov­ka tesál­ska Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, kavy­le (Sti­pa spp.). Via­ce­ré orchi­de­je ako hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý Oph­rys api­fe­ra, kruš­tík Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).

Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in Bra­ti­sla­va). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and Viš­ňo­vé in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to Kazi­mír from the Hunt-​Poznanovci fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the first cast­les that secu­red this bor­der (Wiki​pe​dia​.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of Pře­mysl Ota­kar II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of Tomáš Nádaš­dy. From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as Holu­by­’s Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post