Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 2357

Pevnosť Bzovík je pôvodne benediktínsky, neskôr premonštrántsky kláštor z 12. storočia, ktorý bol prestavaný na pevnosť (Wikipedia). Bola to mohutná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prestavbou cisterciánskeho opátstva založeného okolo roku 1130 (slovakia.travel). Nachádza sa v Bzovickej pahorkatine, na Krupinskej planine (hrady-zamky.sk).

Pevnosť je príkladom stredovekej architektúry obrannej . Je postavená na kopci, čo jej poskytovalo výhodu voči útočníkom. Hlavnou súčasťou bola veža, ktorá slúžila nielen na obranu, ale aj ako symbol moci. Dnes je táto historická pamiatka centrom kultúrneho diania. Na nádvorí sa konajú rôzne , , umelecké . Slúži aj ako múzeum, kde návštevníci môžu objavovať históriu regiónu. Miesto poskytuje aj na rieku Hron.


The Bzovík Fortress was originally a Benedictine, later Premonstratensian monastery from the 12th century, which was rebuilt into a fortress (Wikipedia). It was a mighty anti-Turkish fortress, created by the reconstruction of a Cistercian abbey founded around 1130 (slovakia.travel). It is located in the Bzovík Hills, in the Krupina Mountains (-zamky.sk).

The fortress is an example of medieval defensive architecture. It is built on a hill, which provided it with an advantage against attackers. The main component was the tower, which served not only for defense but also as a symbol of power. Today, this historical monument is the center of cultural activities. Various events, concerts, and art exhibitions take place in the courtyard. It also serves as a museum where visitors can explore the region’s history. The location offers views of the Hron River as well.


Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Česká Kamenice – mesto kde chodil do školy Antonín Dvořák

Hits: 1623

Česká Kamenice, nemecky Böhmisch Kamnitz, je mesto v severných Čechách, cez ktoré tečie rieka Kamenice. Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou (Wikipedia CZ). Je jedným z najzachovalejších historických centier v severných Čechách (Informačná tabuľa). Na ploche 38.76 km2 žije 5247 obyvateľov. Nadmorská výška mesta je 301 metrov nad morom (Wikipedia CZ). Mesto lemujú Lužické , České Švajčiarko a České Stredohorie (luzicke-hory.cz). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1352, avšak vo väčšine publikácií je uvedené, že bolo založené už pred rokom 1283 (Wikipedia CZ). Podľa luzicke-hory.cz mesto vzniklo možno už v 11. storočí a obývané bolo Lužíckými Srbmi. Okolo polovice 13. storočia sem prišli nemeckí osídlenci. V roku 1394 tu stálo 67 (luzicke-hory.cz). Po druhej svetovej vojne bola vysídlená väčšina miestnych obyvateľov. Od roku 2005 je mesto tzv. Historickým mestom. Zámok pochádza z prvej polovici 16. storočia. Miestne časti: Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, Víska pod (Wikipedia CZ).

Od jesene 1856 do leta 1857 navštevoval tunajšiu meštiansku školu Antonín Dvořák (ceska-kamenice.cz). V mladosti tu v rokoch 1720 – 1728 žil Christoph Willibald Gluck, ktorého otec Alexander bol lesníkom na tunajšom panstve (luzicke-hory.cz). V historickom centre mesta sa zachovala , ktorá odráža bohatstvo minulosti. Mestu dominuje kostol svätej Kataríny (ceska-kamenice.cz). Nachádza sa tu pútnická baroková kaplnka Narodenia Panny Márie s krížovou cestou. Hrad Kamenice na Zámockom vrchu je romantická zrúcanina stredovekého hradu s rozhľadňou. Kostol svätého Jakuba Väčšieho je neskorogotický kostol s vyhliadkovou vežou (Informačná tabuľa).

Lákadlom je blízkosť národného parku České Švajčiarsko. Neďaleko sa nachádza Zápolský zámok s krásnymi záhradami. Miestne reštaurácie a kaviarne ponúkajú tradičné lužické špeciality a domáce dezerty (ceska-kamenice.cz). Na území mesta sa stýkajú hranice troch chránených krajinných oblastí: Labské pieskovce, Lužické hory a České stredohorie (Informačná tabuľa).


Česká Kamenice (German: Böhmisch Kamnitz) is a town in northern Bohemia, Czech Republic, through which the river Kamenice flows. The historic center is designated as an urban monument zone and is considered one of the best-preserved historical centers in northern Bohemia. The town covers an area of 38.76 km² and has a population of 5,247 inhabitants, with an elevation of 301 meters above sea level. It is surrounded by the Lusatian Mountains, Bohemian Switzerland, and the Central Bohemian Uplands.

The first written mention of the town dates back to 1352, though most sources suggest it was established before 1283. According to some historians, Česká Kamenice may have been founded as early as the 11th century and was initially inhabited by Lusatian Sorbs. German settlers arrived around the middle of the 13th century, and by 1394, the town had 67 houses. After World War II, most of the original population was displaced. Since 2005, Česká Kamenice has been recognized as a Historic Town. Its local parts include Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, and Víska pod Lesy.

Composer Antonín Dvořák attended the local middle school from autumn 1856 to summer 1857. Christoph Willibald Gluck spent part of his youth here from 1720 to 1728, as his father, Alexander Gluck, was a forester on the local estate. The historic town center preserves architecture reflecting its rich past, dominated by the Church of Saint Catherine. Other significant landmarks include the pilgrimage Baroque Chapel of the Nativity of the Virgin Mary with a Way of the Cross, the romantic ruins of Kamenice Castle with an observation tower on Castle Hill, and the late-Gothic Church of Saint James the Greater, also featuring an observation tower.

The proximity to the Bohemian Switzerland National Park is a major attraction, alongside the nearby Zápolský Castle with its beautiful gardens. Local restaurants and cafés offer traditional Lusatian specialties and homemade desserts. The town’s territory meets the boundaries of three protected landscape areas: Elbe Sandstone Mountains, Lusatian Mountains, and the Central Bohemian Uplands.


Böhmisch Kamnitz (tschechisch Česká Kamenice) ist eine Stadt in Nordböhmen, Tschechien, durch die der Fluss Kamnitz fließt. Ihr historischer Stadtkern steht unter Denkmalschutz und gilt als eines der am besten erhaltenen historischen Zentren in Nordböhmen. Die Stadt hat eine Fläche von 38,76 km², 5.247 Einwohner und liegt auf einer Höhe von 301 Metern über dem Meeresspiegel. Sie ist von den Lausitzer Bergen, der Böhmischen Schweiz und dem Böhmischen Mittelgebirge umgeben.

Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352, obwohl die Stadt vermutlich schon vor 1283 gegründet wurde. Laut einigen Quellen könnte Böhmisch Kamnitz bereits im 11. Jahrhundert von den Lausitzer Sorben besiedelt worden sein. Mitte des 13. Jahrhunderts kamen deutsche Siedler hinzu, und im Jahr 1394 standen hier bereits 67 Häuser. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurde der Großteil der Bevölkerung vertrieben. Seit 2005 trägt Böhmisch Kamnitz den Titel „Historische Stadt“. Zur Stadt gehören die Ortsteile Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl und Víska pod Lesy.

Von Herbst 1856 bis Sommer 1857 besuchte der Komponist Antonín Dvořák die örtliche Bürgerschule. Der Komponist Christoph Willibald Gluck lebte von 1720 bis 1728 hier, da sein Vater Alexander Gluck Förster auf dem lokalen Gut war. Das historische Stadtzentrum bewahrt Architektur, die ihren reichen historischen Hintergrund widerspiegelt. Dominierend ist die Kirche der heiligen Katharina. Weitere bedeutende Sehenswürdigkeiten sind die barocke Wallfahrtskapelle Mariä Geburt mit Kreuzweg, die romantische Ruine der Burg Kamnitz mit Aussichtsturm auf dem Schlossberg und die spätgotische Kirche des heiligen Jakobus des Älteren mit Aussichtsturm.

Attraktiv ist die Nähe zum Nationalpark Böhmische Schweiz. Nicht weit entfernt liegt auch das Schloss Zápolský mit seinen schönen Gärten. Lokale Restaurants und Cafés bieten traditionelle Lausitzer Spezialitäten und hausgemachte Desserts an. Auf dem Gebiet der Stadt treffen sich die Grenzen von drei Landschaftsschutzgebieten: Elbsandsteingebirge, Lausitzer Gebirge und Böhmisches Mittelgebirge.


Česká Kamenice (německy Böhmisch Kamnitz) je město v severních Čechách, kterým protéká řeka Kamenice. Historické jádro města je městskou památkovou zónou a je považováno za jedno z nejzachovalejších historických center v severních Čechách. Město se rozkládá na ploše 38,76 km², má 5247 obyvatel a nachází se v nadmořské výšce 301 metrů nad mořem. Je obklopeno Lužickými horami, Českým Švýcarskem a Českým středohořím.

První písemná zmínka o městě pochází z roku 1352, avšak většina publikací uvádí, že bylo založeno již před rokem 1283. Podle některých zdrojů mohla být Česká Kamenice osídlena již v 11. století Lužickými Srby. V polovině 13. století se zde usadili němečtí kolonisté a roku 1394 zde stálo 67 domů. Po druhé světové válce byla většina původního obyvatelstva vysídlena. Od roku 2005 je Česká Kamenice označována jako „Historické město“. Místní části zahrnují Českou Kamenici, Dolní Kamenici, Filipov, Horní Kamenici, Huníkov, Kamenickou Novou Vísku, Kerhartice, Lísku, Pekelský Důl a Vísku pod Lesy.

Od podzimu 1856 do léta 1857 navštěvoval zdejší měšťanskou školu hudební skladatel Antonín Dvořák. V mládí zde v letech 1720 až 1728 žil také skladatel Christoph Willibald Gluck, jehož otec Alexander Gluck byl lesníkem na místním panství. V historickém centru města se dochovala architektura odrážející jeho bohatou minulost. Dominantou je kostel svaté Kateřiny. Další významné památky zahrnují barokní poutní kapli Narození Panny Marie s křížovou cestou, romantickou zříceninu hradu Kamenice s rozhlednou na Zámeckém vrchu a pozdně gotický kostel svatého Jakuba Většího s vyhlídkovou věží.

Velkým lákadlem je blízkost národního parku České Švýcarsko. Nedaleko se nachází také Zápolský zámek s krásnými zahradami. Místní restaurace a kavárny nabízejí tradiční lužické speciality a domácí dezerty. Na území města se setkávají hranice tří chráněných krajinných oblastí: Labské pískovce, Lužické hory a České středohoří.


  • Kamenica v Spišskošarišskom medzihorí

 

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Hrad Strečno

Hits: 2584

Strečniansky hrad (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) sa nachádza na 103 metrov vysokom brale vo nadmorskej výške 440 metrov (Wikipedia). Hrad Strečno sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu BratislavaŽilina – Košice. Neďaleko pod hradom tečie (hradstrecno.sk). Hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1316 (strecno.sk). Vznikol pravdepodobne na staršom základe slovanského hradiska (Wikipedia).

hradu je dokladom vývoja stredovekej od gotiky po baroko (Informačná tabuľa). V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva – jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou (pokladyslovenska.sk). Pod hlavnou bránou bola nájdená studňa hlboká 88 metrov (slovakia.com). V roku 1910 bol hrad čiastočne spevnený. V roku 1944 bol cez vojnu poškodený. V rokoch 1978 až 1994 prebiehala komplexná rekonštrukcia (strecno.sk). Na hrade sa každoročne konajú akcie: Beh do hradných schodov, Rozprávkový hrad, Hradné hry Žofie Bosniakovej, Nočné prehliadky, „Duchovia, elfovia a strečniansky des“. „Noc duchov, tekvíc a strašidiel“, Noc múzeí a galérií (Wikipedia).


Strečniansky Castle (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) is situated on a 103-meter-high cliff at an elevation of 440 meters above sea level (Wikipedia). The Strečno Castle is located on the main road and railway route – Žilina – Košice. The Váh River flows nearby beneath the castle (hradstrecno.sk). The castle hill was inhabited as early as the 13th century. The first written mention is from 1316 (strecno.sk). It likely originated on an older foundation of a Slavic hillfort (Wikipedia).

The architecture of the castle is evidence of the development of a medieval fortress from Gothic to Baroque styles (Information Board). In the immediate vicinity of the castle, there were two mills – one on the Váh River, the other located near the steward’s house beneath the castle along the road (pokladyslovenska.sk). A well 88 meters deep was found beneath the main gate (slovakia.com). The castle was partially fortified in 1910. It was damaged during the war in 1944. Comprehensive reconstruction took place from 1978 to 1994 (strecno.sk). Various events take place at the castle annually, such as the Castle Stairs Run, Fairytale Castle, Castle Games of Žofia Bosniaková, Night Tours, „Ghosts, Elves, and Strečniansky Des“, „Night of Ghosts, Pumpkins, and Spooks“, and Night of Museums and Galleries (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Hrad Devín

Hits: 5714

Známe hradu , ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, k významným pamätníkom slovenskej minulosti (bratislava.sk). Za vlády Trajána a Valentiana I. bola na Devíne predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie vybudovala rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše – Limes romanus (devin.sk). Na hradnej výšine existovala významná keltská osada už od začiatku posledného storočia pred n.l.. (slovenskehrady.sk). Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina (bratislava.sk), čo znamená deva, dievča (devin.sk). Najstaršie po Slovanoch pochádzajú z 8. storočia, vyskytujú sa na celej ploche centrálneho hradiska, z čoho si možno utvoriť predstavu o intenzívnej sídliskovej zástavby. Dodnes sa zachovali zvyšky zemného valu na severnej strane hradiska, ktorý bol vybudovaný už v rímskej dobe. ho spevnili drevenou palisádou (slovenskehrady.sk).

V 9. storočí tu sídlil Mojmír, Rastislav aj Svätopluk, ktorý tu v roku 871 porazil Nemcov (kastiel.org). Z letopisov vyplýva, že na Devíne sa opevnilo veľkomoravského knieža Rastislav, ktorý hľadal útočisko pred východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom (i15.cz). V období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad (bratislava.sk). Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše (bratislava.sk). Po roku 892 bol Devín jedným z dôležitých bodov reťaze obranných hradísk proti útokom starých Maďarov z potiských oblastí (slovenskehrady.sk). Po zániku Veľkej Moravy nadobudol Devín strategický význam v 13. storočí, v období -uhorských bojov o Devínsku bránu. Na hradnom kopci vznikol menší kamenný pohraničný strážny hrad (wikipedia sk). V roku 1272 ovládol hrad Přemysl Otakar, ktorý zvíťazil nad uhorským kráľom Štefanom (kastiel.org).

K rozsiahlejšej výstavbe potom prišlo až v roku 1460, keď sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Horný hrad prestavovali a iné úpravy v dôsledku tureckého nebezpečenstva vykonali Báthoryovci, ktorí boli majiteľmi v rokoch 1527 – 1606. Posledné opevňovacie práce sa viažu rovnako ku Turkom a ku Pálfyovcom v druhej polovici 17. storočia. Po zániku tureckého nebezpečenstva sa Devín začal v 18. storočí rozpadávať, k čomu prispel (wikipedia sk) v máji 1809 Napoleon, ktorý obsadil a v júni vyhodil hrad do povetria. Odvtedy je v ruinách. Jeho slávu oživil v roku 1836 Ľudovít Štúr, pre ktorého bol Devín symbolom slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia (sazp.sk). Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi. Zrúcanina hradu Devín je národná kultúrna pamiatka a spravuje ju mestské múzeum v Bratislave (bratislava.sk).

Na hrade sa nachádzajú pozostatky rímskej . Jedna z nich sa nachádza na hornom nádvorí, pred vstupom do expozičnej interiérovej časti. Citujem z informačnej tabule, ktorá sa nachádza pri týchto pozostatkoch.Objavili ju počas archeologického výskumu v 30. rokoch 20. storočia. Podstatná časť nálezov bola zničená počas II. svetovej . Zistilo sa, že stavba pozostáva zo štyroch miestností, z ktorých jedna je zakončená apsidou orientovanou na juh. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia – obdobie vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou, ktorá sa mohla realizovať za vlády cisára Valentiniána I. (364 – 375).“ Budovu možno charakterizovať ako súčasť civilnej usadlosti (Informačná tabuľa na Devíne). V rokoch 1921 – 1922 vo východnej časti hradiska objavili a neskôr identifikovali veľkomoravský kostol datovaný do 10 – 11. storočia (apsida.sk).

Západné Karpaty vznikli v dôsledku kolízie africkej a eurázijskej platne. Malé Karpaty a Hundsheimské vrchy sú ich súčasťou. V kotlinách sa postupne vytvoril riečny systém Dunaja a Moravy. A práve nad sútokom spomínaných riek sa nachádza bralo Devínskeho hradu. Predstavuje vyzdvihnutú časť pohoria uťatú zlomom voči poklesnutej Devínskej bráne. Devínska hradná skala je národnou prírodnou pamiatkou. Hradné bralo je mohutné a členité, dosahuje výšku takmer 70 metrov. Vyskytujú sa tu na skale belemnity. Celý hradný kopec je významný aj ako botanická lokalita s výskytom mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín. Vegetáciu hradného vrchu po stáročia ovplyvňoval človek. Rastie tu napr. Dianthus praecox lumnitzeri, Campanula xylorrhiza, Xeranthnemum annuum, Artemisia austriaca, Gagea pusilla, Medigago monspeliaca, Senecio erucifolis tenuifolius, Allium sphaerocephalon, Stipa capillata, Papaver dubium austromoravicumSkalná stena poskytuje hniezdne podmienky pre vtáctvo. Teplé južné svahy sú významným biotopom najmä pre plazy a . V puklinách hniezdia napr.: sokol Falco tinnunculus, Apus apus. Z hmyzu vidlochvost Iphiclides podalirius, jasoň Parnassius mnemosyne, Saga pedo, fúzač Cerambyx cerdo (Informačná tabuľa).

Obyvatelia v dolnej časti hradiska pochovávali svojich mŕtvych na tomto mieste ešte v čase Veľkej Moravy. Priemerný vek pochovaných je 32 rokov, ležali v hĺbka 70 – 130 cm tesne jeden vedľa druhého, miestami i vo viacerých vrstvách nad sebou. Zaniknutý kostol z 9. storočia nahradila v 10. storočí kaplnka.


The famous ruins of Devin Castle, perched on a rocky cliff above the confluence of the and Danube rivers, are among the significant landmarks of Slovak history (.sk). During the rule of Trajan and Valentinian I, a Roman guard station was stationed at Devin. The fortifications were built by a Roman garrison and were part of the Roman Empire’s border defense system – Limes romanus (devin.sk). At the hilltop, there was a significant Celtic settlement from the beginning of the last century BC (slovenskehrady.sk). The exceptionally strategic location, known to both Celts and Romans, led to the establishment of a massive Slavic fortress on the hill, first mentioned in writing in 864 under the name Dowina, meaning a girl (devin.sk). The oldest traces of Slavs date back to the 8th century, covering the entire central fortress area, providing insight into intensive settlement patterns. Remnants of an earthen wall on the northern side, built in Roman times, reinforced by Slavs with a wooden palisade, are still visible today (slovenskehrady.sk).

In the 9th century, Devin was the residence of Mojmír, Rastislav, and Svätopluk, who defeated the Germans here in 871 (kastiel.org). According to chronicles, the Great Moravian prince Rastislav fortified Devin, seeking refuge from the East Frankish king Louis the German (i15.cz). During the Great Moravian Empire, Devin was the most significant border fortress (bratislava.sk). In the period after 892, Devin became one of the important points in the chain of defensive fortresses against attacks by the old Hungarians from the areas beyond the river (slovenskehrady.sk). After the decline of the Great Moravian Empire, Devin gained strategic importance in the 13th century during the Austrian-Hungarian struggles for the Devin Gate. A smaller stone border guard castle was built on the castle hill during this time (wikipedia sk). In 1272, Přemysl Otakar captured the castle, defeating Hungarian King Stephen (kastiel.org).

More extensive construction occurred in 1460 when the counts of Svätý Jur and Pezinok became the owners of the castle. The upper castle was reconstructed, and other modifications were made due to the threat of the Turks by the Báthory family, who owned it from 1527 to 1606. The last fortification works were associated with the Turks and the Pálfy family in the second half of the 17th century. After the decline of the Turkish threat, Devin began to decay in the 18th century, and in May 1809, Napoleon, who occupied Vienna, blew up the castle in June. Since then, it has been in ruins. Its glory was revived in 1836 by Ľudovít Štúr, for whom Devin symbolized Slavic solidarity and national awareness (sazp.sk). Since the times of the Slovak national movement and Štúr’s walks to the castle ruins, Devin has become a symbol not only of ancient Slavic glory but also of Slavic friendship and camaraderie among nations. The ruins of Devin Castle are a national cultural monument managed by the City Museum in Bratislava (bratislava.sk).

On the castle grounds, there are remnants of a Roman structure. One of them is located in the upper courtyard, in front of the entrance to the interior exhibition section. Quoting from an information board near these remnants: „It was discovered during archaeological research in the 1930s. A substantial part of the findings was destroyed during World War II. It was found that the structure consists of four rooms, one of which is terminated by an apse oriented to the south. Based on construction techniques, it can be dated to the 3rd century – the period of the Severan dynasty, with subsequent modifications that could have been carried out during the rule of Emperor Valentinian I. (364 – 375).“ The building can be characterized as part of a civilian settlement (Information board at Devin). In 1921-1922, in the eastern part of the fortress, archaeologists discovered and later identified a Great Moravian church dating from the 10th-11th century (apsida.sk).

The Western Carpathians formed due to the collision of the African and Eurasian plates. The Small Carpathians and Mountains are part of this structure. The Danube and Morava river systems gradually developed in the basins. The Devin Gate is situated above the confluence of these rivers, representing an elevated part of the mountain separated by a fault from the subsided Devin Gate. The Devin Castle cliff is a national natural monument, and the castle hill is also a significant botanical site with many protected and endangered plant species. The entire castle hill is essential for bird nesting conditions. The warm southern slopes are crucial habitats, especially for reptiles and insects. Species like the falcon Falco tinnunculus, Apus apus, swallowtail Iphiclides podalirius, Parnassius mnemosyne, Saga pedo, and longhorn Cerambyx cerdo nest in the crevices of the rock (Information board at Devin). In the lower part of the fortress, inhabitants buried their dead in the Great Moravian era. The average age of the buried is 32 years, and they were buried at a depth of 70-130 cm, closely next to each other, sometimes in several layers above each other. The extinct church from the 9th century was replaced by a chapel in the 10th century.


Die berühmten Ruinen von Schloss Devin, hoch oben auf einem Felsen über der Mündung der Morava und der Donau, gehören zu den bedeutenden Denkmälern der slowakischen Geschichte (bratislava.sk). Während der Herrschaft von Trajan und Valentinian I. befand sich auf Devin eine römische Wachstation. Die Befestigungen wurden von einer römischen Garnison errichtet und waren Teil des Grenzverteidigungssystems des Römischen Reiches – Limes Romanus (devin.sk). Auf dem Hügel gab es eine bedeutende keltische Siedlung seit Beginn des letzten vorchristlichen Jahrhunderts (slovenskehrady.sk). Die außergewöhnlich strategische Lage, bekannt sowohl bei Kelten als auch bei Römern, führte zur Errichtung einer massiven slawischen Festung auf dem Hügel, die erstmals 864 unter dem Namen Dowina, was Mädchen bedeutet (devin.sk), schriftlich erwähnt wurde. Die ältesten Spuren der Slawen stammen aus dem 8. Jahrhundert und erstrecken sich über das gesamte zentrale Festungsgelände, was Einblick in intensive Siedlungsmuster ermöglicht. Reste einer Erdmauer auf der Nordseite, die in römischer Zeit gebaut und von den Slawen mit einem hölzernen Palisadenwall verstärkt wurde, sind heute noch sichtbar (slovenskehrady.sk).

Im 9. Jahrhundert war Devin der Wohnsitz von Mojmír, Rastislav und Svätopluk, die hier 871 die Deutschen besiegten (kastiel.org). Laut Chroniken befestigte der Großmährische Fürst Rastislav Devin und suchte Schutz vor dem ostfränkischen König Ludwig dem Deutschen (i15.cz). Während des Großmährischen Reiches war Devin die bedeutendste Grenzfeste (bratislava.sk). In der Zeit nach 892 wurde Devin einer der wichtigen Punkte in der Kette von Verteidigungsfestungen gegen Angriffe der alten Ungarn aus den Gebieten jenseits des Flusses (slovenskehrady.sk). Nach dem Niedergang des Großmährischen Reiches erlangte Devin im 13. Jahrhundert während der österreichisch-ungarischen Kämpfe um das Devin-Tor strategische Bedeutung. In dieser Zeit wurde auf dem Burgberg eine kleinere steinerne Grenzwächterburg errichtet (wikipedia sk). Im Jahr 1272 eroberte Přemysl Otakar die Burg und besiegte den ungarischen König Stephan (kastiel.org).

Umfangreichere Bauarbeiten erfolgten 1460, als die Grafen von Svätý Jur und Pezinok die Besitzer der Burg wurden. Die Oberburg wurde rekonstruiert, und andere Änderungen wurden aufgrund der Bedrohung durch die Türken von der Familie Báthory vorgenommen, die sie von 1527 bis 1606 besaß. Die letzten Befestigungsarbeiten wurden mit den Türken und der Familie Pálfy in der zweiten Hälfte des 17. Jahrhunderts in Verbindung gebracht. Nach dem Rückgang der türkischen Bedrohung begann Devin im 18. Jahrhundert zu verfallen, und im Mai 1809 sprengte Napoleon, der Wien besetzt hatte, die Burg im Juni. Seitdem liegt sie in Ruinen. Ihre Glorie wurde 1836 von Ľudovít Štúr wiederbelebt, für den Devin ein Symbol der slawischen Solidarität und nationalen Bewusstseins war (sazp.sk). Seit den Zeiten der slowakischen Nationalbewegung und der Spaziergänge von Štúr zu den Burgüberresten ist Devin zu einem Symbol nicht nur des alten slawischen Ruhms, sondern auch der slawischen Freundschaft und Kameradschaft zwischen den Völkern geworden. Die Ruinen von Schloss Devin sind ein nationales Kulturdenkmal, das vom Stadtmuseum in Bratislava verwaltet wird (bratislava.sk).

Auf dem Burghügel befinden sich Überreste einer römischen Struktur. Eine von ihnen befindet sich im oberen Hof, vor dem Eingang zum Innenbereich der Ausstellung. Ich zitiere von einer Informationstafel in der Nähe dieser Überreste: „Sie wurde während archäologischer Forschungen in den 1930er Jahren entdeckt. Ein wesentlicher Teil der Funde wurde während des Zweiten Weltkriegs zerstört. Es stellte sich heraus, dass die Struktur aus vier Räumen besteht, von denen einer mit einer Apsis nach Süden abgeschlossen ist. Basierend auf der Bautechnik kann sie auf das 3. Jahrhundert datiert werden – die Zeit der Herrschaft der Dynastie der Severer, mit nachfolgenden Modifikationen, die während der Herrschaft von Kaiser Valentinian I. (364 – 375) durchgeführt worden sein könnten.“ Das Gebäude kann als Teil einer zivilen Siedlung charakterisiert werden (Informationstafel am Devin). In den Jahren 1921-1922 wurde im östlichen Teil der Festung ein großmährisches Kirchengebäude aus dem 10.-11. Jahrhundert entdeckt und später identifiziert (apsida.sk).

Die Westkarpaten entstanden aufgrund der Kollision der afrikanischen und eurasischen Platten. Die Kleinen Karpaten und die Hainburger Berge sind Teil dieser Struktur. In den Becken bildete sich allmählich das Flusssystem der Donau und der Morava. Das Devin-Tor liegt genau über der Mündung dieser Flüsse und repräsentiert einen erhöhten Teil des Gebirges, der durch einen Bruch vom gesunkenen Devin-Tor getrennt ist. Die Devin-Burgklippe ist ein nationales Naturdenkmal, und der Burgberg ist auch ein bedeutender botanischer Ort mit vielen geschützten und gefährdeten Pflanzenarten. Der gesamte Burgberg ist für Vogelnistbedingungen von Bedeutung. Die warmen Südhänge sind vor allem für Reptilien und Insekten wichtige Lebensräume. Arten wie der Falke Falco tinnunculus, Apus apus, Schwalbenschwanz Iphiclides podalirius, Parnassius mnemosyne, Saga pedo und Hirschkäfer Cerambyx cerdo nisten in den Spalten des Felsens (Informationstafel am Devin). Im unteren Teil der Festung begruben die Bewohner ihre Toten noch während der Großmährischen Ära. Das durchbrochene Kirchengebäude aus dem 9. Jahrhundert wurde im 10. Jahrhundert durch eine Kapelle ersetzt.


Az ismert Devin vár romjai, amelyek egy sziklás gerincrél emelkednek fel a Morva és a Duna torkolatánál, a szlovák történelem jelentős emlékeihez tartoznak (bratislava.sk). Traján és Valentianus I. uralma alatt egy római őrségi állomás található volt Devinben. A római csapatok építették fel a erődítményt, és az a Római Birodalom határának védelmi rendszerének, a Limes Romanusnak része volt (devin.sk). A várhegyen már a Kr. e. első századától egy fontos kelta település állt (slovenskehrady.sk).

Az ismert Devin vár romjai, amelyek egy sziklás gerincrél emelkednek fel a Morva és a Duna torkolatánál, a szlovák történelem jelentős emlékeihez tartoznak (bratislava.sk). Traján és Valentianus I. uralma alatt egy római őrségi állomás található volt Devinben. A római csapatok építették fel a erődítményt, és az a Római Birodalom határának védelmi rendszerének, a Limes Romanusnak része volt (devin.sk). A várhegyen már a Kr. e. első századától egy fontos kelta település állt (slovenskehrady.sk).

Különösen fontos stratégiai helyzetét, amely már ismert volt a kelták és a rómaiak előtt, a slovák terület ostromának köszönhette. Devín várán egy hatalmas szlovák várat alapítottak, amelyet először 864-ben írtak le Dowina néven (bratislava.sk), ami azt jelenti, (devin.sk). A legrégebbi nyomok a szlávokról a 8. századból származnak, és az egész várat érintik, ami alapján elképzelhetjük az intenzív települési beépítésről. Az északi oldalon még ma is fennmaradt a római korból származó földsánc maradványa, amelyet a szlávok fa kerítéssel erősítettek meg (slovenskehrady.sk).

A 9. században Mojmír, Rastislav és Svätopluk székhelye volt, aki 871-ben a németek elleni győzelemmel végződött (kastiel.org). Az írásokból az derül ki, hogy Rastislav, a nagymorvai fejedelem, megerősítette Devínt, amikor menedéket keresett a keleti Frank király, Ludwig német elől (i15.cz). A Nagymorvai Birodalom idején ez volt a legfontosabb határőrző vár (bratislava.sk). Ebben az időszakban a Devín hegyi várárok volt az egyik legfontosabb erődítmény a Frank Birodalom terjeszkedése ellen (bratislava.sk). 892 után Devín az egyik fontos pontja volt a védelmi erődök láncának a régi magyar területek támadásai ellen (slovenskehrady.sk). A Nagy-Morva Birodalom bukása után Devín a 13. században nyerte el stratégiai jelentőségét, az osztrák-magyar harcok idején a Devín kapujáért. A hegyi várból egy kisebb kőhatárállomás alakult ki a 13. század végén, a Báthory család építette át a török veszély miatt, akik a várat 1527 és 1606 között birtokolták. Az utolsó erődítési munkák azonban a török veszély és a 17. század második felének Pálfyokhoz kapcsolódnak. A török veszély megszűnését követően a 18. században kezdett szétesni a Devín, amit (wikipedia sk) 1809 májusában Napóleon okozott, aki elfoglalta Bécset és júniusban felrobbantotta a várat. Azóta romokban hever. Dicsőségét 1836-ban Žudovít Štúr élesztette fel, aki számára a Devín a szláv kölcsönösesség és a nemzeti öntudat szimbóluma volt (sazp.sk). A szlovák nemzeti mozgalom idején, a hegyi romokra tett séta után a Devín a régi szláv dicsőség nem csak a nemzet szimbóluma lett, hanem a szláv barátság és a népek közötti barátság jelképe is. A Devín romja nemzeti kulturális emlékmű, amelyet Pozsony városi múzeuma kezel (bratislava.sk).

A váron római épületek maradványai találhatók. Az egyik közülük a felső udvaron található, az interiőr kiállítási részéhez vezető bejárat előtt. Idézem az információs tábláról származó információkat, amelyek ezen maradványok mellett találhatók. „A 30-as években, egy 1945-ös II. világháborús bombázás során felfedezték. Megállapították, hogy az épület négy helyiségből áll, amelyek közül az egyik déli irányba orientált apsidával zárul. Az építészeti alapján a 3. századra datálható, a Severan dinasztia uralma idejére, a következő átalakítással, amelyet Valentianus I. uralkodása alatt hajtottak végre (364–375)”. Az épületet civil település részeként lehetne jellemezni (Devín információs tábla). Az 1921-22-es években a várkegyetem keleti részén találták meg és később azonosították a 10-11. századra datálható nagymorvai templomot (apsida.sk).

A Nyugati-Kárpátok az afrikai és az eurázsiai lemez ütközésének eredményeként keletkeztek. A Kis-Kárpátok és a Hunsheimi hegyek részét képezik. A medencékben fokozatosan kialakult a Duna és a Morva folyórendszer. És éppen a Morva és a Duna összefolyásánál található a Devin várhágája. A Devin várháza egy kiemelkedő részét képezi a hegynek, amelyet levágott egy hibával a Devin kapuval szemben. A Devin várhágai külön nemzeti természeti emlékmű. A várházi hágó erős és tagolt, majdnem 70 méteres magasságban. Itt találhatók a belemnitesek is (Információs tábla).

Az egész vár domb egyben fontos botanikai hely is, sok védett és veszélyeztetett növényfaj előfordulásával. Például a következők is nőnek itt: Dianthus praecox lumnitzeri, Campanula xylorrhiza, Xeranthnemum annuum, Artemisia austriaca, Gagea pusilla, Medigago monspeliaca, Senecio erucifolis tenuifolius, Allium sphaerocephalon, Stipa capillata, Papaver dubium austromoravicum (Információs tábla).

A sziklafal madárnak biztosít fészkelési feltételeket. A déli melegek fontos élőhelyet jelentenek különösen a hüllők és a rovarok számára. A hasadékokban például fészkelt a kestrel Falco tinnunculus, Apus apus. Az emlősöktől például a Iphiclides podalirius, a Parnassius mnemosyne, a Saga pedo, a Cerambyx cerdo (Információs tábla).

A hegy lábánál fekvő település lakói még a Nagymorvai Birodalom idején is itt temették el halottaikat. A temető átlagos életkora 32 év volt, 70-130 cm mélységben feküdtek egymás mellett, néha több rétegben is. A 9. században lerombolták a nagymorvai templomot, helyébe a 10. században egy kápolna lépett.



TOP

Všetky

Príroda, Biotopy, Fotografie

Skaly

Hits: 4345

, ktoré sú tvorené geologickými procesmi, sú nielen pôsobivými prírodnými úkazmi, ale často aj symbolicky nabitými lokalitami. Skaly vznikajú dlhodobými geologickými procesmi. Existuje mnoho typov skál – hornín a minerálov. Sedimentárne skaly sa tvoria usadením a stuhnutím sedimentov, ako sú piesok, íl a vápenec. Magmatické skaly vznikajú z tuhnutia magmy, napríklad granit alebo bazalt. Metamorfované skaly vznikajú transformáciou existujúcich hornín pod vplyvom vysokých tlakov alebo teplôt. Skaly majú v rôznych kultúrach a históriách symbolický význam. Môžu predstavovať odolnosť, trvalosť alebo dokonca duchovnú energiu. Mnohé kultúry pripisujú skalám mystické vlastnosti a považujú ich za posvätné miesta. V histórii sa skaly často stávali miestami dôležitých udalostí, ako sú obchodné trasy, alebo miesta bojov. Prírodné skalné formácie sú často ohromujúcimi prírodnými pamiatkami. Arky a skalné sú skalné útvary, pri ktorých je materiál erodovaný tak, že vznikajú oblúky alebo otvory. Monolity sú obrovské samostatné kamenné bloky. Skalné stĺpy sú vertikálne stĺpy tvorené sedimentárnymi horninami.

Mnohé skaly sú obľúbenými miestami na lezenie, turistiku a pozorovanie vtákov. Niektoré z najznámejších lokalít:

  • Skalné Mesto Petra, Jordánsko – historické mesto postavené v skalách,
  • Grand Canyon, – obrovská kaňonová formácia tvorená sedimentárnymi skalami,
  • Meteóry, Grécko – postavené na vysokých vápencových vežiach.

Rocks, formed by geological processes, are not only impressive natural phenomena but often symbolically charged sites. Rocks are created through long-term geological processes, and there are many types of rocks – rocks and minerals. Sedimentary rocks are formed by the settling and solidification of sediments, such as sand, clay, and limestone. Magmatic rocks form from the solidification of magma, such as granite or basalt. Metamorphic rocks are formed by the transformation of existing rocks under the influence of high pressure or temperatures. Rocks have symbolic significance in various cultures and histories. They can represent resilience, durability, or even spiritual energy. Many cultures attribute mystical properties to rocks and consider them sacred places. Throughout history, rocks have often become sites of important events, such as trade routes, settlements, or battle locations. Natural rock formations are often stunning natural landmarks. Arches and rock windows are rock formations where the material is eroded in such a way that arches or openings are created. Monoliths are massive standalone stone blocks. Rock pillars are vertical columns formed by sedimentary rocks. 

Many rocks are popular places for climbing, hiking, and bird watching. Some of the most famous locations include:

  • Petra, Jordan – a historical city built in the rocks,
  • Grand Canyon, USA – a massive canyon formation formed by sedimentary rocks,
  • Meteora, Greece – monasteries built on high limestone towers.