2013, Dokumenty, Gemer, Gemerské dokumenty, Hrady, Krajina, Parky, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty

Kaštieľ v Betliari, gemerská perla

Hits: 1121

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Spišský hrad – pýcha Slovenska

Hits: 2769

Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad Spiš (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).

V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z jaskyne pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. 

Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).

Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, paláce Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).

Odkazy:

[youtube]qsyrkmwRhyk[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2009, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 6292

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej Hory, olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post