Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Horné Považie, Vodné nádrže, Fotografie

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

skala
Hits: 4036

Vodná nádrž je nádržou na rieke pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej vytryskol prameň uhličitej z hĺbky 67.5 metra. sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Rozloha Nosickej je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej , je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

The water reservoir is located on the Váh River, upstream of the town of Púchov. It was constructed between 1949 and 1957 and was initially named the „Priehrada mládeže“ or „Youth Dam“ (Wikipedia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its construction, a carbonated water spring erupted from a depth of 67.5 meters. The water exhibited aggressive behavior towards iron and concrete, leading to an extended construction period (teraz.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bedrock, which were then covered with concrete (Miro Mikáč). The spring was therapeutic, contributing to the establishment of the healing spa, Nimnica. The damming of the Váh River resulted in the flooding of the village of Okrut and a section of the village of Nosice, leading to the relocation of the inhabitants of the village of Milochov. Prior to construction, 12 km of railways and 35 km of roads had to be rerouted (Maroš Trnik).

The surface area of Nosice Reservoir is 5.7 km2, with a volume of 36 million m3. Its maximum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wikipedia). At its widest point, the shores are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosice is part of the Váh Cascade. Since 1957, it has housed a hydroelectric power plant (Wikipedia), serving the purpose of weekly flow regulation (seas.sk). Nosice Reservoir also serves as a summer recreation area, providing opportunities for swimming, surfing, boating, sailing, and fishing (slovakianguide.sk). At the foot of Hradisko, above the dam wall, a tower-observatory has been erected, offering panoramic views. It’s an excellent spot for observing 160 bird species (Maroš Trnik).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Jazerá, Tatry, Jazerá, Biotopy, Fotografie, Plesá

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

skala
Hits: 7905

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie – lásky (). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské . Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).

At , the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the „Jazierka lásky“ or „Love Ponds“ (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne TANAPu, p. 457, ISBN 80-967522-7-8.

 

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Horná Nitra

Bojnice

skala
Hits: 3713

Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny, v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Na rozlohe takmer 20 km2 tu žije 4 922 obyvateľov (Wikipedia). Bojnice sú aj v zahraničí známou paleontologickou lokalitou a medzi lokality z najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prví sa tu usadili už asi pred 100 000 rokmi. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili . Našla sa tu po nich keramika, železné predmety, ale doložené je aj dechtárstvo. Zo strážnej sa v polovici 9. storočia Bojnice stali hradným špánstvom (bojnice.sk). Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113 (Wikipedia). Historické názvy Bojníc: Malmoz, Boymuch, Baymuch, Baymach, Boynicze (informaciebojnice.sk).

Výsady mesta získali v roku 1366. Bojnice boli v rokoch 1613 až 1823 jednou z poštových staníc. Konávali sa tu so soľou, železom, drahými kovmi, šafranom. Prvý cech tu vytvorili ševci v roku 1653. Pôsobili tu murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a iní. Do roku 1872 boli centrom hornej Nitry a okresným mestom (bojnice.sk). Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Teplé sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. V roku 1918 vojsko opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Rekonštrukcii bránil spor o dedičstvo po grófovi Jánovi Pálfym, ktorý sa skončil až v roku 1938 (Wikipedia). Kúpele Bojnice sú zamerané na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva a nervových chorôb. V Bojniciach sa nachádza kúpalisko Čajka, Mineralogické a banícke múzeum Jakuba Drevennáka a Múzeum praveku Slovenska – Prepoštská jaskyňa, kostol svätého Martina, kaplnka svätého Jána Nepomuckého (K. Csongárová, Anita Bogdanovičová).  mesta: tenista Miloslav Mečíř, humoristi Andrej Kraus, Juraj Mokrý, tenistka Karin Habšudová, hokejista Andrej Sekera, futbalista Juraj Kucka (Wikipedia).

Bojnice are situated at the southeastern foothills of the Little Carpathians, on the edge of the Upper Basin, at an elevation of 291 meters above sea level. With an area of nearly 20 km2, the town is home to 4,922 residents (Wikipedia). Bojnice is internationally renowned as a paleontological site and is among the locations with the oldest Paleolithic settlements in Slovakia. The first humans settled here approximately 100,000 years ago. It is believed that people from the Púchov culture constructed a hillfort on the castle hill, later adapted by the Slavs. Archaeological findings include pottery, iron artifacts, and evidence of tar production. Bojnice became a castle domain in the mid-9th century from the watchful settlement (bojnice.sk). The first written mention of Bojnice dates back to 1113 (Wikipedia). Historical names for Bojnice include Malmoz, Boymuch, Baymuch, Baymach, and Boynicze (informaciebojnice.sk).

Bojnice acquired town privileges in 1366. From 1613 to 1823, Bojnice served as one of the postal stations. The town hosted markets featuring salt, iron, precious metals, and saffron. The first guild, formed by cobblers, emerged in 1653. Other trades present included masons, cobblers, tailors, weavers, dyers, furriers, coopers, and more. Until 1872, Bojnice served as the center of Upper Nitra and the district town (bojnice.sk). In modern history, Bojnice evolved into a spa town and a significant tourist destination. Warm springs are documented in records from the 13th century. The military vacated the spa in 1918, leaving it in a dilapidated state. Reconstruction was hindered by a dispute over the inheritance of Count Ján Pálffy, finally resolved in 1938 (Wikipedia). Bojnice Spa focuses on treating musculoskeletal and nervous system disorders. Bojnice features the Čajka swimming pool, the Mineralogical and Mining Museum of Jakub Drevennák, the Museum of Prehistory of Slovakia – Prepoštská Cave, the Church of St. , and the chapel of St. John Nepomuk (K. Csongárová, Anita Bogdanovičová). Notable personalities from the town include tennis player Miloslav Mečíř, humorists Andrej Kraus and Juraj Mokrý, tennis player Karin Habšudová, hockey player Andrej Sekera, and footballer Juraj Kucka (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Malé Karpaty, Slovenské, Záhorie, Biotopy, Fotografie, Malokarpatské obce, Les

Borinka

skala
Hits: 5357

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať na Pajštún. Borinka je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (). Borinský s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti . Zahrňuje neprístupné , vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, dlhá 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov z listiny z 25. júla 1314 je Pelystan. Iné: Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, Kvetov. Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského Borostyánkö, čo je v preklade jantár. Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: Ballestein, Paulestein, Pallenstein. V 18. storočí tu pola pracháreň, papiereň, teheľňa, skláreň a píla. V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to . Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter Kaclík). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. It includes inaccessible caves, springs (e.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené Hámre. Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (stupava.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Gemer, Vodopády, Skaly, Biotopy, Fotografie, Doliny

Zádielská tiesňava

skala
Hits: 3066

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná . Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa). 

Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov „Cukrová homoľa“. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. It was carved by the Blatnica River (Blatný potok) (Wikipedia) and Chotárny potok. It is the deepest gorge in Slovakia. It is best observed from the Zádielska viewpoint on Krkavčie (Slovak Karst) (slovensky-.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a rock needle named „Cukrová homoľa“ due to its shape. In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see Orlia diera (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia bašta. The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).

A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a Krkavčie skaly-n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a „Cukrová homoľa“ névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb cukor kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% -át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).