2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudská príroda, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

Hits: 3608

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­kávra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).


In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Aupark v Piešťanoch

Hits: 9228

Aupark je sieť obchod­ných cen­tier pre­vádz­ko­va­ná v rôz­nych mes­tách a kra­ji­nách stred­nej Euró­py. Tie­to nákup­né cen­trá sú zná­me svo­jou rôz­no­ro­dou ponu­kou obcho­dov, reštau­rá­cií a slu­žieb. Názov Aupark” je spá­ja­ný so zába­vou, nákup­mi a rela­xá­ci­ou v moder­nom pro­stre­dí. Pri Nit­rian­skej uli­ci v Pieš­ťa­noch sa budo­val Aupark. 29.4.2010 sa jeho brá­ny otvorili.


Aupark is a network of shop­ping cen­ters ope­ra­ting in vari­ous cities and coun­tries in Cen­tral Euro­pe. The­se shop­ping cen­ters are kno­wn for the­ir diver­se ran­ge of shops, res­tau­rants, and ser­vi­ces. The name Aupark” is asso­cia­ted with enter­tain­ment, shop­ping, and rela­xa­ti­on in a modern envi­ron­ment. Aupark was cons­truc­ted on Nit­rian­ska Stre­et in Pieš­ťa­ny, and its doors ope­ned on April 292010.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Inscenované, Ľudia, Rodina

Rodinné fotografie

Hits: 2031

Rodin­né foto­gra­fie sú cen­ným pokla­dom, kto­rý nám pomá­ha zachy­tiť a zacho­vať oka­mi­hy, kto­ré sú neopa­ko­va­teľ­né a kto­ré sú o našich blíz­kych. Kaž­dá rodi­na má svoj vlast­ný prí­beh a oso­bi­tý štýl, kto­rý môže byť zazna­me­na­ný pro­stred­níc­tvom foto­gra­fií. Odpo­rú­čam pou­žiť pri­ro­dze­né svet­lo, naj­mä foto­gra­fic­kým lai­kom. Daj­te si pozor, aby ste nefo­ti­li vyslo­ve­ne v pro­tis­vet­le, svet­lo by malo ide­ál­ne mie­riť do tvá­rí, prí­pad­ne mie­riť zbo­ku. Skús­te sa vyhnúť pózo­va­niu, cen­nej­šie sú spon­tán­ne momen­ty, kto­ré vypo­ve­da­jú o rodi­ne, o jed­not­liv­coch ich cha­rak­ter. Dbaj­te na objek­ty, kto­ré sú v zábe­re, resp. by moh­li byť. Zame­raj­te sa na emó­cie, vzťa­hy medzi člen­mi rodi­ny. Rodin­né foto­gra­fie sú cen­ným spô­so­bom zachy­te­ný rast, čas a zme­ny vo vašich životoch.


Fami­ly pho­tos are a valu­ab­le tre­a­su­re that helps us cap­tu­re and pre­ser­ve moments that are uni­que and revol­ve around our loved ones. Eve­ry fami­ly has its own sto­ry and a dis­tinc­ti­ve sty­le that can be docu­men­ted through pho­tog­raphs. I recom­mend using natu­ral light, espe­cial­ly for ama­te­ur pho­tog­rap­hers. Be care­ful not to sho­ot direct­ly against the light; ide­al­ly, the light should be facing the faces or coming from the side. Try to avo­id posing; spon­ta­ne­ous moments that reve­al the fami­ly­’s essen­ce and indi­vi­du­al per­so­na­li­ties are more valu­ab­le. Pay atten­ti­on to objects wit­hin the fra­me or tho­se that could be inc­lu­ded. Focus on emo­ti­ons and rela­ti­ons­hips among fami­ly mem­bers. Fami­ly pho­tos are a valu­ab­le way to cap­tu­re the gro­wth, time, and chan­ges in your lives.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Neživé, Slovenské, Spišské, Stavby

Remeselnícky dom v Levoči

Hits: 2537

Reme­sel­níc­ky domLevo­či sa nachá­dza neďa­le­ko od cen­tra.


The Crafts­ma­n’s Hou­se in Levo­ča is loca­ted near the city center.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3759

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post