2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Čunovský vodácky areál

Hits: 45159

V Čunov­skom vodác­kom are­áli sú dva hlav­né kaná­ly, kto­ré sú nie­koľ­ko­krát navzá­jom pre­po­je­né. Ich obtiaž­nosť sa dá regu­lo­vať. Drá­hy majú 460 met­rov. Oba kaná­ly ústia do Duna­ja (divo​ka​vo​da​.sk). Ich auto­rom je Ondrej Cibák (sme​.sk). Are­ál sa začal budo­vať v roku 1995, v súvis­los­ti s vod­ným die­lom Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros. V roku 1996 sa tu usku­toč­ni­li prvé pre­te­ky vod­né­ho sla­lo­mu. Koná sa tu množ­stvo špor­to­vých podu­ja­tí, sve­to­vé pohá­re, Maj­strov­stvá Euró­py, v roku 2011 sa bo dejis­kom Maj­strovs­tiev sve­ta vo vod­nom sla­lo­me (divo​ka​vo​da​.sk). Vyrást­lo tu mno­ho špor­tov­cov, olym­pij­ský víťa­zi bra­tia Peter a Pavol Hochs­chor­ne­rov­ci, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). Are­ál posky­tu­je pries­tor pre výkon­nost­ných vod­ných sla­lo­má­rov a raf­té­rov, ale aj pre ama­tér­skych špor­tov­cov (divo​ka​vo​da​.sk). Pria­mo z are­álu je mož­né začať spla­vo­vať sta­ré kory­to Duna­ja – Bodic­ké rame­ná (slo​va​kia​.tra​vel).


In the Čuno­vo water sports area, the­re are two main chan­nels that are inter­con­nec­ted mul­tip­le times. The­ir dif­fi­cul­ty can be adjus­ted, and the tracks are 460 meters long. Both chan­nels flow into the Danu­be River (divo​ka​vo​da​.sk). They were desig­ned by Ondrej Cibák (sme​.sk). The are­a­’s cons­truc­ti­on began in 1995 in con­nec­ti­on with the Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros water pro­ject. The first whi­te­wa­ter sla­lom races took pla­ce here in 1996. The site hosts nume­rous sports events, World Cups, Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, and, in 2011, it was the venue for the World Whi­te­wa­ter Sla­lom Cham­pi­ons­hips (divo​ka​vo​da​.sk). Many athle­tes have emer­ged from here, inc­lu­ding Olym­pic cham­pi­ons, the Hochs­chor­ner brot­hers, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, and Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). The area pro­vi­des spa­ce for com­pe­ti­ti­ve whi­te­wa­ter sla­lom and raf­ting, as well as for ama­te­ur athle­tes (divo​ka​vo​da​.sk). Direct­ly from the area, you can start a jour­ney down the old Danu­be river­bed – Bodic­ké bran­ches (slo​va​kia​.tra​vel).


A Čuno­vo vízi sport terüle­ten két fő csa­tor­na talál­ha­tó, ame­ly­ek többs­zör öss­ze­kapc­so­lód­nak. Nehéz­sé­güket sza­bá­ly­oz­ni lehet, a pály­ák hoss­za 460 méter. Mind­két csa­tor­na a Duna foly­óba tor­kol­lik (divo​ka​vo​da​.sk). Azo­kat Ondrej Cibák ter­vez­te (sme​.sk). A terület épí­té­se 1995-​ben kez­dődött a Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros vízi pro­jekt kere­té­ben. Az első vad­ví­zi szla­lom­ver­se­ny­eket itt ren­dez­ték 1996-​ban. A helys­zín szá­mos spor­te­se­mé­ny­nek ad ott­hont, világ­ku­pák­nak, Európa-​bajnokságoknak, és 2011-​ben a Vad­ví­zi Szla­lom Világ­baj­nok­ság helys­zí­né­vé vált (divo​ka​vo​da​.sk). Sok spor­to­ló került innen ki, köz­tük olim­piai baj­no­kok, a Hochs­chor­ner tes­tvé­rek, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský és Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). A terület hely­et biz­to­sít ver­se­ny szin­tű vad­ví­zi szla­lom­nak és raf­ting­nak, vala­mint ama­tőr spor­to­lók­nak is (divo​ka​vo​da​.sk). Köz­vet­le­nül a terület­ről elin­dul­va lehe­tőség van az út elin­dí­tá­sá­ra a Duna régi med­ré­ben – Bodic­ké ága­kon keresz­tül (slo​va​kia​.tra​vel).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Umenie

Danubiana – múzeum moderného umenia

Hits: 2008

9. sep­tem­bra 2000 bolo otvo­re­né jed­no z najm­lad­ších európ­skych múzeí moder­né­ho ume­nia – Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. Na cípe polo­os­tro­va v stre­de rie­ky Dunaj (danu​bia​na​.sk). Ten­to polo­os­trov vbie­ha do vod­nej nádr­že Gab­čí­ko­vo (danu​bia​na​.sk). Polo­ha, umiest­ne­nie, archi­tek­tú­ra evo­ku­jú rím­sku galé­ru uviaz­nu­tú na plyt­či­ne. Danu­bia­na v inte­ri­é­ri posky­tu­je pries­tor pre roz­lič­né výstav­né akti­vi­ty. Oko­li­tý park na roz­lo­he 0.8 km2 posky­tu­je pries­tor sochár­skym die­lam. Polo­strov ume­nia ponú­ka jedi­neč­nú sym­bi­ó­zu výtvar­ných diel, moder­nej archi­tek­tú­ry a výni­moč­nej oko­li­tej prí­ro­dy. Za desať­ro­čie exis­ten­cie Danu­bia­nu nav­ští­vi­lo viac ako 250 000 náv­štev­ní­kov (danu​bia​na​.sk). Zakla­da­te­ľom je holand­ský pod­ni­ka­teľ a zbe­ra­teľ ume­nia Gerard H. Meulens­te­en. Od roku 2012 múze­um mení svoj sta­tus a stá­va sa nezis­ko­vou verej­nop­ros­peš­nou muze­ál­nou inšti­tú­ci­ou s väč­ši­no­vou účas­ťou štá­tu (danu​bia​na​.sk).


On Sep­tem­ber 9, 2000, one of the youn­gest Euro­pe­an muse­ums of modern art, the Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um, was ope­ned. Situ­ated on the tip of a penin­su­la in the midd­le of the Danu­be River (danu​bia​na​.sk), this penin­su­la extends into the Gab­čí­ko­vo water reser­vo­ir (danu​bia​na​.sk). The loca­ti­on, pla­ce­ment, and archi­tec­tu­re evo­ke a Roman gal­ley stran­ded on a sand­bar. Insi­de, Danu­bia­na pro­vi­des spa­ce for vari­ous exhi­bi­ti­on acti­vi­ties. The sur­roun­ding park, cove­ring an area of 0.8 km², accom­mo­da­tes sculp­tu­ral works. The art penin­su­la offers a uni­que sym­bi­osis of visu­al art, modern archi­tec­tu­re, and excep­ti­onal natu­ral sur­roun­dings. Over the deca­de of its exis­ten­ce, Danu­bia­na has been visi­ted by more than 250,000 visi­tors (danu​bia​na​.sk). The foun­der is the Dutch entrep­re­ne­ur and art col­lec­tor Gerard H. Meulens­te­en. Sin­ce 2012, the muse­um has chan­ged its sta­tus and has beco­me a non-​profit pub­lic bene­fit muse­um ins­ti­tu­ti­on with the majo­ri­ty par­ti­ci­pa­ti­on of the sta­te (danu​bia​na​.sk).


Am 9. Sep­tem­ber 2000 wur­de eines der jüng­sten euro­pä­is­chen Muse­en für moder­ne Kunst eröff­net – das Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. Es befin­det sich auf der Spit­ze einer Hal­bin­sel inmit­ten der Donau (danu​bia​na​.sk). Die­se Hal­bin­sel ers­trec­kt sich in den Stau­see Gab­čí­ko­vo (danu​bia​na​.sk). Die Lage, Plat­zie­rung und Archi­tek­tur erin­nern an eine römis­che Gale­e­re, die auf einer Sand­bank gestran­det ist. Im Inne­ren bie­tet das Danu­bia­na Raum für vers­chie­de­ne Auss­tel­lung­sak­ti­vi­tä­ten. Der umlie­gen­de Park, der eine Flä­che von 0,8 km² abdec­kt, bie­tet Platz für skulp­tu­ra­le Wer­ke. Die Kunst­hal­bin­sel bie­tet eine ein­zi­gar­ti­ge Sym­bi­ose aus bil­den­der Kunst, moder­ner Archi­tek­tur und außer­ge­wöhn­li­cher natür­li­cher Umge­bung. In einem Jahr­zehnt haben mehr als 250.000 Besu­cher Danu­bia­na besucht (danu​bia​na​.sk). Der Grün­der ist der nie­der­län­dis­che Unter­neh­mer und Kunst­samm­ler Gerard H. Meulens­te­en. Seit 2012 hat das Muse­um sei­nen Sta­tus geän­dert und ist zu einer geme­in­nüt­zi­gen öffentlich-​rechtlichen Muse­um­sins­ti­tu­ti­on mit über­wie­gen­der Bete­i­li­gung des Sta­a­tes gewor­den (danu​bia​na​.sk).


2000. szep­tem­ber 9‑én nyi­tot­ta meg kapu­it a modern művés­zet egy­ik leg­fia­ta­labb euró­pai múze­uma, a Danu­bia­na Meulens­te­en Art Muse­um. A múze­um a Dunai-​folyó köze­pén, egy féls­zi­get csúc­sán hely­ez­ke­dik el (danu​bia​na​.sk). Ez a féls­zi­get bele­sül­ly­ed a Gab­čí­ko­vo víz­tá­ro­zó­ba (danu​bia​na​.sk). Az elhe­ly­ez­ke­dé­se, elren­de­zé­se és épí­tés­ze­te egy római galé­riát idéz, ami egy homok­zá­to­ny­on rekedt. A Danu­bia­na belül teret biz­to­sít külön­böző kiál­lí­tá­si tevé­ke­ny­sé­gek szá­má­ra. A kör­ny­ező park, ame­ly 0,8 km² terüle­tet fed le, hely­et ad szob­rás­za­ti alko­tá­sok­nak. Az művés­ze­ti féls­zi­get egy­edi szim­bi­ó­zist kínál a kép­zőművés­zet, a modern épí­tés­zet és a kivé­te­les ter­més­ze­ti kör­ny­ezet között. A Danu­bia­nát évti­ze­de több mint 250 000 láto­ga­tó keres­te fel (danu​bia​na​.sk). A múze­um ala­pí­tó­ja a hol­land vál­lal­ko­zó és műgy­űj­tő Gerard H. Meulens­te­en. 2012 óta a múze­um meg­vál­toz­tat­ta stá­tus­zát, és nonp­ro­fit köz­hasz­nú múze­umi intéz­mén­nyé vált, ahol az állam több­sé­gi rés­ze­se­dés­sel ren­del­ke­zik (danu​bia​na​.sk).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

Hits: 3237

Dob­ši­ná je sta­ré baníc­ke mes­to. Leží v hlbo­kom údo­lí, na roz­hra­ní Slo­ven­ské­ho rudo­ho­ria a Slo­ven­ské­ho raja (dob​si​na​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 459 met­rov nad morom. Na plo­che 82.73 km2 žije 5657 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Dob­si­na, nemec­ký Dob­schau, latin­sky Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný prav­de­po­dob­ne od Dob­šin­ské­ho poto­ka, kto­rý sa v roku 1320 uvá­dza ako Dup­si­na flu­vius. Neďa­le­ko sa nachá­dza Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py v pre­te­koch auto­mo­bi­lov do vrchu na tra­se Dob­ši­ná – Dob­šin­ský kopec (Wiki­pe­dia).

Mes­to bolo zalo­že­né v 13. sto­ro­čí z pod­ne­tu Bebe­kov­cov. Malo vyvi­nu­tý ban­ský a žele­ziar­sky prie­my­sel a obchod. Už v roku 1326 zís­ka­lo mest­ské prá­va. Ťažil sa tu naj­mä limo­nit a side­rit (dob​si​na​.sk). V 16. sto­ro­čí pat­ri­la Dob­ši­ná pod štít­nic­ké hrad­né pan­stvo (Wiki­pe­dia). V roku 1584 mes­to vyra­bo­va­li Tur­ci, obno­ve­né bolo nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi z iných ban­ských oblastí.východného Slo­ven­ska. Archív­ne doku­men­ty ozna­ču­jú Dob­ši­nú ako prvé oce­liar­ske mes­to Uhor­ska (dob​si​na​.sk). V roku 1680 tu bola posta­ve­ná prvá vyso­ká pec na Slo­ven­sku (estran​ky​.sk). V 19. sto­ro­čí bola Dob­ši­ná už jedi­nou nemec­kou enk­lá­vou na Geme­ri (Wiki­pe­dia). Na latin­skom gym­ná­ziu v Dob­ši­nej štu­do­val Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Dob­ši­ná is an old mining town loca­ted in a deep val­ley, on the bor­der of the Slo­vak Ore Moun­tains and Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), at an ele­va­ti­on of 459 meters abo­ve sea level. With an area of 82.73 km², it is home to 5,657 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name of the town is Dob­si­na, the Ger­man name is Dob­schau, and in Latin, it is Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). The name is like­ly deri­ved from the Dob­šin­ský Stre­am, men­ti­oned in 1320 as Dup­si­na flu­vius. Near­by att­rac­ti­ons inc­lu­de the Dob­šin­ská Ice Cave, the Bet­liar Cast­le, and Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). The Euro­pe­an Hill Climb Cham­pi­ons­hip in car racing is held here annu­al­ly on the Dob­ši­ná – Dob­šin­ský Hill rou­te (Wiki­pe­dia).

The town was foun­ded in the 13th cen­tu­ry at the ini­tia­ti­ve of the Bebe­kov­ci fami­ly. It had a deve­lo­ped mining and iron indus­try and tra­de. In 1326, it gai­ned town pri­vi­le­ges. Limo­ni­te and side­ri­te were the main resour­ces mined here (dob​si​na​.sk). In the 16th cen­tu­ry, Dob­ši­ná belo­n­ged to the Štít­nik Cast­le domain (Wiki­pe­dia). In 1584, the town was plun­de­red by the Turks and was later res­to­red by Ger­man immig­rants from other mining regi­ons of eas­tern Slo­va­kia. Archi­val docu­ments label Dob­ši­ná as the first steel-​producing town in Hun­ga­ry (dob​si​na​.sk). In 1680, the first blast fur­na­ce in Slo­va­kia was built here (estran​ky​.sk). In the 19th cen­tu­ry, Dob­ši­ná was the only Ger­man enc­la­ve in Gemer (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als who stu­died at the Latin Gym­na­sium in Dob­ši­ná inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, and Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Dob­ši­na avri­lo pal o bari chaj. Amen pes­ke palo than lel pe ola, ande o pin­dral ola, anďe o Slo­vak Ore Moun­tains thaj o Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), andal 459 met­ru­ra pal o pat­ro. Pal o plo, 82.73 km², xal lel 5,657 roma­ne. O man­gi­pen­go nav le Dob­ši­na, o jeno nav le Dob­schau, thaj le Latin, o Deli (Wiki­pe­dia). O nav sika­vel anďi Dob­šin­ský Stre­am, si anďi 1320 sika­ve­la sar Dup­si­na flu­vius. So ker­de maj anglu­no thaj Dob­šin­ská Ice Cave, o Bet­liar Cast­le, thaj o Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). O Evro­pa­ko Hill Climb Cham­pi­ons­hip an ove Duj (Wiki­pe­dia).

O chaj phe­nel pe ke le Dob­ši­na asta­rel ande o 13. ande o rat o Bebe­kov­ci phuv. Amen vi phuv pes­ki man­gel te dža­nel te ačhel so man­gi­pe thaj ode­li­pe. Ando 1326, anďal mes­te pra­vut­ni. Limo­nit thaj side­rit phi­ren­ca o mal šaj te džal ove (dob​si​na​.sk). Ande o 16. ande o rat, Dob­ši­na phe­ne­la ando štít­nic­ko hrad­no paša (Wiki­pe­dia). Ando 1584, le town­ge phi­re­la pali o Tur­ko­sa, thaj xale­na phu­re­la pali o Ger­ma­no manu­ša kaj phe­nel o jekh ande ola minačipa vas­ta anglo vas­ta vas­ta slo­va­kia. O archi­va­ko doku­men­to odo­va Dob­ši­ná sar o but berš. Ando 1680, odo­va ande Dob­ši­ná ando Slo­va­kia o jekh but pava (estran​ky​.sk). Ande o 19. ande o rat, Dob­ši­ná ande o Gemer ovel lel pal o Ger­ma­no (Wiki­pe­dia). An le Latin Gym­na­sium pe Dob­ši­na phe­nel so si Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, thaj Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Hornonitrianske, Organizmy, Príroda, Prírodné, Slovenské, Vtáky, Živočíchy, Živočíchy

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

Hits: 2119

Soko­lia­ri z klu­bu Aqu­ila majú dlho­do­bú spo­lu­prá­cu s Boj­nic­kým zám­kom, kde pra­vi­del­ne pred­vá­dza­jú svo­je ume­nie s dra­vý­mi vták­mi, naj­mä so sokol­mi. Aqu­ila je soko­liar­sky klub so síd­lom v Slo­ven­skom Gro­be. V rám­ci pred­sta­ve­ní na Boj­nic­kom zám­ku môžu náv­štev­ní­ci vidieť soko­lia­rov v tra­dič­ných kos­tý­moch, kto­rí uka­zu­jú, ako drav­ce vyko­ná­va­jú rôz­ne úko­ny. Okrem toho soko­lia­ri pri­bli­žu­jú his­tó­riu soko­liar­stva a dôle­ži­tosť ochra­ny dra­vých vtá­kov. Tie­to ukáž­ky posky­tu­jú zába­vu a osve­tu pre náv­štev­ní­kov, ale tiež pris­pie­va­jú k ochra­ne a zacho­va­niu slo­ven­skej soko­liar­skej tradície.


Fal­co­ners from the Aqu­ila club have estab­lis­hed a long-​term col­la­bo­ra­ti­on with Boj­ni­ce Cast­le, whe­re they regu­lar­ly sho­wca­se the­ir artis­try with birds of prey, par­ti­cu­lar­ly fal­cons. Aqu­ila is a fal­con­ry club based in Slo­ven­ský Grob. During the per­for­man­ces at Boj­ni­ce Cast­le, visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to obser­ve fal­co­ners in tra­di­ti­onal cos­tu­mes, demon­stra­ting how rap­tors exe­cu­te vari­ous mane­uvers. Addi­ti­onal­ly, the fal­co­ners pro­vi­de insights into the his­to­ry of fal­con­ry and the impor­tan­ce of pro­tec­ting birds of prey. The­se demon­stra­ti­ons offer both enter­tain­ment and edu­ca­ti­on for visi­tors whi­le con­tri­bu­ting to the con­ser­va­ti­on and pre­ser­va­ti­on of the Slo­vak fal­con­ry tradition.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

Hits: 6612

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.


The hea­ling effects of ther­mal mine­ral water and sul­fur mud were first desc­ri­bed by phy­si­cians in the 14th cen­tu­ry (danu​bius​ho​tels​.sk). It is even said that the hea­ling effects of the springs were dis­co­ve­red by Roman sol­diers. They res­ted on a mud­dy mea­dow near the Váh River after a long and exhaus­ting jour­ney. After this rest, they repor­ted­ly con­ti­nu­ed the­ir jour­ney remar­kab­ly ref­res­hed (pies​ta​ny​-spa​.info). The his­to­ry of the town of Pieš­ťa­ny is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of bal­neo­lo­gy in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from the pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­ci­lor Juraj Werh­ner in 1545. Later desc­rip­ti­ons are from the phy­si­cian of the Aus­trian empe­rors Johann Cra­to de Craf­he­im in 1571, the per­so­nal phy­si­cian of Pope Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa in 1588, and the Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on of the baths comes from Adam Tra­jan in the poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642. In 1772, the sig­ni­fi­cant bal­neo­lo­gist, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, appe­a­red in Pieš­ťa­ny. Only after his visit did they cons­truct the first per­ma­nent bath­hou­se; until then, they used pits dug in the ground.


Die hei­len­den Wir­kun­gen von Thermal-​Mineralwasser und Sch­we­felsch­lamm wur­den ers­tmals von Ärz­ten im 14. Jahr­hun­dert besch­rie­ben (danu​bius​ho​tels​.sk). Es wird sogar gesagt, dass römis­che Sol­da­ten die hei­len­den Wir­kun­gen der Quel­len ent­dec­kten. Sie ruh­ten sich nach einer lan­gen und ans­tren­gen­den Rei­se auf einer sch­lam­mi­gen Wie­se am Fluss Waag aus. Nach die­ser Ruhe­pau­se setz­ten sie angeb­lich ihre Rei­se außer­ge­wöhn­lich erf­rischt fort (pies​ta​ny​-spa​.info). Die Ges­chich­te der Stadt Pieš­ťa­ny ist eng mit der Ent­wick­lung der Bal­neo­lo­gie im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te detail­lier­te Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von dem Prä­fek­ten des Sch­los­ses Šariš und könig­li­chen Rat Juraj Werh­ner aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men von dem Arzt der öster­re­i­chis­chen Kai­ser Johann Cra­to de Craf­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung der Bäder stammt von Adam Tra­jan in dem Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 ers­chien der bede­uten­de Bal­neo­lo­ge, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, in Pieš­ťa­ny. Erst nach sei­nem Besuch wur­de das ers­te dau­er­haf­te Bade­haus errich­tet; bis dahin ver­wen­de­te man Gru­ben, die im Boden geg­ra­ben waren.


Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 18891940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).


Begin­ning of the 19th cen­tu­ry, Jozef Erdödy had the first brick bath­hou­ses built in the neoc­las­si­cal sty­le, which were expan­ded and reno­va­ted throug­hout the enti­re 19th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Befo­re the Win­ters, Vien­na entrep­re­ne­ur Sch­midt and Hlo­ho­vec engi­ne­er Skar­nit­zel lea­sed the baths. They neg­lec­ted the baths, and the­ir con­di­ti­on was catas­trop­hic. From 1889 to 1940, Ale­xan­der, Imrich, and Ľudo­vít Win­ter were the lea­ding figu­res in the com­pa­ny Ale­xan­der Win­ter and Sons, a busi­ness for the gene­ral lea­se of baths.” Short­ly befo­re the end of the war, on Sep­tem­ber 18, 1918, Win­ter sig­ned an agre­e­ment with Count Viliam Erdödy to extend the lea­se of the baths for 90 years (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The ins­pi­ra­ti­on for Ale­xan­der Win­te­r’s entrep­re­ne­urial suc­cess also came from the govern­ment of Hun­ga­ry, which, in 1867, had won a cer­tain inde­pen­den­ce from the Habs­bur­gs. The govern­ment cal­led on citi­zens to under­ta­ke inde­pen­den­tly from the­ir own strength and resour­ces.” Ale­xan­der Win­ter was ent­hu­sias­tic about this call and deci­ded to lea­se the Pieš­ťa­ny baths. At that time, only about 1,000 patients visi­ted Pieš­ťa­ny in the sum­mer, and most of them did not stay at the Kur­ho­tel, which had 30 rooms. He built the Wor­kers’ Hos­pi­tal, whe­re even the less for­tu­na­te could rece­i­ve tre­at­ment if the emplo­y­er or the muni­ci­pa­li­ty was wil­ling to bear the costs. This was fol­lo­wed by a major cons­truc­ti­on boom. Pro­tec­ti­ve embank­ments were built against flo­ods, new spa are­as, pro­me­na­des, parks, cafes, hotels, a swim­ming pool, a golf cour­se, a muse­um, roads were paved, and sewa­ge and water supp­ly sys­tems were built. For exam­ple, the Art Nouveau-​style Ther­mia Pala­ce hotel (Eva Čobejová).


Zu Beginn des 19. Jahr­hun­derts ließ Jozef Erdödy die ers­ten gemau­er­ten Bade­hä­u­ser im neok­las­si­zis­tis­chen Stil errich­ten, die im Lau­fe des gesam­ten 19. Jahr­hun­derts erwe­i­tert und reno­viert wur­den (Wiki­pe­dia). Vor den Win­ters hat­ten der Wie­ner Unter­neh­mer Sch­midt und der Inge­nie­ur Skar­nit­zel aus Hlo­ho­vec die Bäder gepach­tet. Sie küm­mer­ten sich nicht um die Bäder, und ihr Zus­tand war kata­strop­hal. Von 1889 bis 1940 waren Ale­xan­der, Imrich und Ľudo­vít Win­ter füh­ren­de Mitar­be­i­ter des Unter­neh­mens Ale­xan­der Win­ter und Söh­ne, ein Unter­neh­men für die all­ge­me­i­ne Ver­mie­tung von Bädern”. Kurz vor Krieg­sen­de, am 18. Sep­tem­ber 1918, unter­ze­ich­ne­te Win­ter mit Graf Viliam Erdödy einen Ver­trag zur Ver­län­ge­rung der Bäder­pacht um 90 Jah­re (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Ins­pi­ra­ti­on für den unter­neh­me­ris­chen Erfolg von Ale­xan­der Win­ter kam auch von der unga­ris­chen Regie­rung, die 1867 eine gewis­se Unab­hän­gig­ke­it von den Habs­bur­gern gewon­nen hat­te. Die Regie­rung rief die Bür­ger dazu auf, unab­hän­gig von ihrer eige­nen Kraft und ihren eige­nen Res­sour­cen zu han­deln”. Ale­xan­der Win­ter war von die­sem Auf­ruf bege­is­tert und besch­loss, die Bäder von Pieš­ťa­ny zu pach­ten. Zu die­ser Zeit besuch­ten im Som­mer nur etwa 1.000 Patien­ten Pieš­ťa­ny, von denen die meis­ten nicht im Kur­ho­tel über­nach­te­ten, das 30 Zim­mer hat­te. Er bau­te das Arbe­i­terk­ran­ken­haus, in dem auch weni­ger begüter­te Men­schen behan­delt wer­den konn­ten, wenn der Arbe­it­ge­ber oder die Geme­in­de bere­it war, die Kos­ten zu tra­gen. Dies wur­de von einem gro­ßen Bau­bo­om beg­le­i­tet. Es wur­den Schut­zwäl­le gegen Übersch­wem­mun­gen, neue Kur­ge­bie­te, Pro­me­na­den, Parks, Cafés, Hotels, ein Sch­wimm­bad, ein Golf­platz, ein Muse­um, Stra­ßen wur­den gepf­las­tert und Abwasser- und Was­ser­ver­sor­gungs­sys­te­me gebaut. Beis­piel­swe­i­se das Jugendstil-​Hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobejová).


V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 6769 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 5060 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..


In Novem­ber 1938, Ľudo­vít Win­ter lear­ned that Count Viliam Erdödy was a sup­por­ter of Hit­ler and wan­ted to sell the baths to a cer­tain Ger­man con­sor­tium. In March 1939, he pro­po­sed to Pre­si­dent Tiso that they hand over the baths to a par­ti­ci­pa­ting com­pa­ny, requ­es­ting only to lea­ve modest emplo­y­ment for the two Win­ters. Tiso sen­sed dan­ger and sub­mit­ted a pro­po­sal to the govern­ment to take over the baths. The enti­re pro­per­ty was pla­ced under for­ced admi­ni­stra­ti­on based on a govern­ment reso­lu­ti­on. On Octo­ber 20, 1940, the baths were exprop­ria­ted from the Erdödys and beca­me sta­te pro­per­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 5). Ther­mal springs are in the Považ­ský Ino­vec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accu­mu­la­tes in the Bur­gi­da­lian (Mioce­ne) sedi­ments of the Danu­be Basin. The springs are sulfur-​hydrocarbonate, calcium-​magnesium, and sul­fur. The­ir tem­pe­ra­tu­re is 67 – 69 °C, with a con­tent of around 1.5 g/​l of mine­ral sub­stan­ces and a gas con­tent, espe­cial­ly hyd­ro­gen sul­fi­de. The capa­ci­ty of cap­tu­red wells is more than 3 mil­li­on liters of water per day (Cam­bel, B, 1962). The long-​term reac­ti­on of ther­mal water with soft rocks and spe­ci­fic bac­te­rial mic­rof­lo­ra forms mud, thanks to which the baths owe the­ir good repu­ta­ti­on (inter​spa​.sk). Mud con­ducts heat well, cools four times slo­wer than water, and has high vis­co­si­ty (danu​bius​ho​tels​.sk). Most of the springs that emer­ge on the Spa Island are cap­tu­red at depths of 50 – 60 meters, eli­mi­na­ting the possi­bi­li­ty of con­ta­mi­na­ti­on with sur­fa­ce water, ensu­ring cons­tant tem­pe­ra­tu­re (slo​ven​ske​.info). Thanks to this, in Pieš­ťa­ny, bal­neo­t­he­ra­py, hyd­ro­t­he­ra­py, and reha­bi­li­ta­ti­on are suc­cess­ful­ly deve­lo­ped. It tre­ats a varie­ty of post-​traumatic con­di­ti­ons, dise­a­ses of the mus­cu­los­ke­le­tal sys­tem, etc.


Im Novem­ber 1938 erfuhr Ľudo­vít Win­ter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhän­ger Hit­lers ist und die Bäder an ein bes­timm­tes deuts­ches Kon­sor­tium ver­kau­fen möch­te. Im März 1939 sch­lug er daher Prä­si­dent Tiso vor, die Bäder einer teil­neh­men­den Gesells­chaft zu über­ge­ben und bat nur darum, den bei­den Win­ters bes­che­i­de­ne Arbe­itsp­lät­ze zu belas­sen. Tiso spür­te die Gefahr und reich­te einen Vorsch­lag bei der Regie­rung ein, die Bäder zu über­neh­men. Der gesam­te Besitz wur­de aufg­rund eines Regie­rungs­besch­lus­ses unter Zwangs­ver­wal­tung ges­tellt. Am 20. Okto­ber 1940 wur­den die Bäder von den Erdödys ente­ig­net und wur­den Sta­ats­be­sitz (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 5). Die Ther­ma­lqu­el­len lie­gen im Považ­ský Inovec-​Fehlerbereich in einer Tie­fe von 2.000 Metern. Das Was­ser sam­melt sich in den bur­gi­dal­ských (miozä­nen) Sedi­men­ten des Donau­bec­kens. Die Quel­len sind schwefelhaltig-​hydrogencarbonat‑, calcium-​magnesium- und sch­we­fel­hal­tig. Ihre Tem­pe­ra­tur bet­rägt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/​l Mine­rals­tof­fen und einem Gas­ge­halt, ins­be­son­de­re Sch­we­fe­lwas­sers­toff. Die Kapa­zi­tät der gefan­ge­nen Brun­nen bet­rägt mehr als 3 Mil­li­onen Liter Was­ser pro Tag (Cam­bel, B, 1962). Die langf­ris­ti­ge Reak­ti­on von Ther­ma­lwas­ser mit wei­chen Ges­te­i­nen und spe­zi­fis­cher bak­te­riel­ler Mik­rof­lo­ra bil­det Sch­lamm, dem die Bäder ihren guten Ruf ver­dan­ken (inter​spa​.sk). Sch­lamm lei­tet Wär­me gut, kühlt vier­mal lang­sa­mer als Was­ser und hat eine hohe Vis­ko­si­tät (danu​bius​ho​tels​.sk). Die meis­ten Quel­len, die auf der Kurin­sel ents­prin­gen, wer­den in Tie­fen von 50 – 60 Metern gefan­gen, wodurch die Mög­lich­ke­it einer Kon­ta­mi­na­ti­on mit Oberf­lä­chen­was­ser aus­gesch­los­sen ist, was eine kons­tan­te Tem­pe­ra­tur gewähr­le­is­tet (slo​ven​ske​.info). Dank des­sen ent­wic­kelt sich in Pieš­ťa­ny die Bal­neo­t­he­ra­pie, Hyd­ro­t­he­ra­pie und Reha­bi­li­ta­ti­on erfolg­re­ich. Es behan­delt eine Viel­zahl von postt­rau­ma­tis­chen Zus­tän­den, Kran­khe­i­ten des Bewe­gung­sap­pa­ra­tes usw.


Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 1213). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.


Pea­fo­wls are part of the spa expe­rien­ce in Pieš­ťa­ny. After a bre­ak of over 30 years, the Pieš­ťa­ny spas revi­ved the tra­di­ti­on of pea­fo­wl bre­e­ding on Spa Island, which was star­ted by the Win­ters. Accor­ding to legend, it was a pea­fo­wl that reve­a­led the hea­ling effects of ther­mal waters and mud (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pea­fo­wls back on Spa Island, Revue Pieš­ťa­ny No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra pub­lis­hed a sto­ry in the Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae maga­zi­ne, No. 2 – 3 in 1948, whe­re a chil­ly pea­fo­wl noti­ced that its stay in the mud by the river was bene­fi­cial. Ini­tial­ly, they were behind the lakes, but today they are in a rela­ti­ve­ly lar­ge area just behind the dam, behind the Kolo­nád­ny Brid­ge on the left side. In other words, in front of the EVA swim­ming pool and near the lakes. In addi­ti­on to the cro­wned pea­fo­wl Pavo cris­ta­tus, other birds are also found here: gol­den phe­a­sant – Chry­so­lop­hus pic­tus, sil­ver phe­a­sant – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, roy­al phe­a­sant – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, laug­hing dove – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­on board) Ther­mia Pala­ce – is a five-​star hotel today, inci­den­tal­ly, it was the first to meet such cri­te­ria. It is a beau­ti­ful buil­ding behind the Kolo­nád­ny Brid­ge, who­se cons­truc­ti­on was cre­di­ted to Ľudo­vít Win­ter in 1912 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). In Feb­ru­ary 1917, three empe­rors, Wil­helm II Hohen­zol­lern, Aus­trian Empe­ror Karl I, and Bul­ga­rian Tsar Fer­di­nand I, nego­tia­ted the con­duct of the war here (Wiki­pe­dia). I recom­mend looking at it from both sides.


Pfau­en gehören zu den Bädern in Pieš­ťa­ny. Nach einer über 30-​jährigen Pau­se knüpf­ten die Bäder von Pieš­ťa­ny an die Tra­di­ti­on der Pfle­ge von Pfau­en auf der Kúpeľ­ný Insel an, die bere­its von den Win­ters begon­nen wur­de. Legen­de nach war es ein Pfau, der die hei­len­de Wir­kung von Ther­ma­lwas­ser und Sch­lamm ent­hüll­te (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pfau­en wie­der auf der Kúpeľ­ný Insel, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra veröf­fen­tlich­te eine Ges­chich­te im Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae Maga­zin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frie­ren­der Pfau bemer­kte, dass sein Aufent­halt im Sch­lamm am Fluss vor­te­il­haft war. Anfangs waren sie hin­ter den Seen, heute sind sie in einem rela­tiv gro­ßen Bere­ich direkt hin­ter dem Damm, hin­ter der Kolonádny-​Brücke auf der lin­ken Sei­te. Mit ande­ren Wor­ten, vor dem Sch­wimm­bad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gek­rön­ten Pfau Pavo cris­ta­tus fin­den sich hier auch ande­re Vögel: Gold­fa­san – Chry­so­lop­hus pic­tus, Sil­ber­fa­san – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, Königs­fa­san – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, Lach­tau­be – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­ons­ta­fel) Ther­mia Pala­ce – ist heute ein Fünf-​Sterne-​Hotel, übri­gens war es das ers­te, das sol­che Kri­te­rien erfüll­te. Es ist ein wun­ders­chönes Gebä­u­de hin­ter der Kolonádny-​Brücke, des­sen Bau im Jahr 1912 Ľudo­vít Win­ter zu ver­dan­ken ist (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Im Feb­ru­ar 1917 ver­han­del­ten hier drei Kai­ser, Wil­helm II Hohen­zol­lern, der öster­re­i­chis­che Kai­ser Karl I. und der bul­ga­ris­che Zar Fer­di­nand I., über die Kriegs­füh­rung (Wiki­pe­dia). Ich emp­feh­le, es von bei­den Sei­ten zu betrachten.


Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 56). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.


Irma is a spa buil­ding whe­re many pro­ce­du­res take pla­ce. It is adja­cent to Ther­mia and con­nec­ted by a cor­ri­dor. The Irma Spa bears the name of Coun­tess Erdődy. In Irma, the­re is a mud pool direct­ly built on the ther­mal spring, which is a Euro­pe­an uni­que fea­tu­re. Sin­ce 1912, Swe­dish gym­nas­tics, elect­rot­he­ra­py, four-​cell baths, and an inha­la­to­rium have been offe­red here. Today, it also fea­tu­res a mir­ror room, mud pool, trac­ti­on pool, reha­bi­li­ta­ti­on sec­ti­on, tub depart­ment, dry car­bon bath, sau­na, dry trac­ti­on, hyd­ro­t­he­ra­py, mag­ne­tot­he­ra­py, fit­ness, and many more (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Com­fort and Luxu­ry in the Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria is a bal­neo­t­he­ra­pe­utic and accom­mo­da­ti­on faci­li­ty today, built in 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). I was reha­bi­li­ta­ted the­re when I was litt­le. The Pre­si­dents’ Foun­tain in front of Irma was named on the occa­si­on of the mee­ting of the V4 coun­tries’ pre­si­dents on Sep­tem­ber 12 – 132008.


Irma ist ein Kur­haus, in dem vie­le Behand­lun­gen statt­fin­den. Es liegt neben Ther­mia und ist durch einen Gang ver­bun­den. Das Irma Spa trägt den Namen der Grä­fin Erdődy. In Irma befin­det sich ein Sch­lamm­bec­ken, das direkt über der Ther­ma­lqu­el­le gebaut wur­de, was in Euro­pa ein­zi­gar­tig ist. Seit 1912 wer­den hier sch­we­dis­che Gym­nas­tik, Elek­tro­t­he­ra­pie, Vier­zel­len­bä­der und ein Inha­la­to­rium ange­bo­ten. Heute gibt es auch einen Spie­gel­raum, ein Sch­lamm­bec­ken, ein Trak­ti­ons­bec­ken, einen Reha­bi­li­ta­ti­ons­be­re­ich, eine Wan­ne­nab­te­i­lung, ein troc­ke­nes Koh­len­sä­u­re­bad, eine Sau­na, eine troc­ke­ne Trak­ti­on, Hyd­ro­t­he­ra­pie, Mag­ne­tot­he­ra­pie, Fit­ness und vie­les mehr (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort und Luxus im Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Pat­ria ist heute eine bal­neo­t­he­ra­pe­utis­che und Unter­kunft­se­in­rich­tung, erbaut im Jahr 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Ich wur­de als Kind dort reha­bi­li­tiert. Der Brun­nen der Prä­si­den­ten vor Irma wur­de anläss­lich des Tref­fens der Prä­si­den­ten der V4-​Länder am 12. – 13. Sep­tem­ber 2008 benannt.


Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post