Krajina, Česko, Severná Morava, Zahraničie

Radhošt

Hits: 99

Vrch Rad­hošť, s nad­mor­skou výš­kou 1 129 met­rov, je jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších vrcho­lov Moravsko-​sliezskych Bes­kýd. Nachá­dza sa pri­bliž­ne 6 km seve­ro­vý­chod­ne od Rož­no­va pod Rad­hoš­tom a je zná­my svo­jou boha­tou his­tó­ri­ou, kul­túr­nym význa­mom a výhľad­mi na oko­li­té poho­ria, ako sú Bes­ky­dy, Valaš­sko, Jese­ní­ky, Malá a Veľ­ká Fat­ra. Rad­hošť je opra­de­ný mno­hý­mi legen­da­mi. Pod­ľa poves­tí bol v minu­los­ti uctie­va­ný ako síd­lo pohan­ské­ho boha Rade­gas­ta, boha sln­ka, voj­ny a víťazs­tva. Hoci pria­me dôka­zy o tom­to kul­te chý­ba­jú, tra­dí­cia pre­trva­la a dnes na tra­se z Pus­te­ven na Rad­hošť sto­jí socha Rade­gas­ta, vytvo­re­ná sochá­rom Albí­nom Poláš­kom (Wiki­pe­dia). Autor bolo pro­fe­so­rom ume­lec­kej ško­ly v Chi­ca­gu, a bol rodá­kom z Fren­štá­tu pod Rad­hoš­těm. Je auto­rom aj súso­šia Cyri­la a Meto­da, kto­rá sto­jí ved­ľa kapl­n­ky na Rad­hoš­ti a sochu pre­zi­den­ta Wil­so­na pred praž­ským hlav­ným nád­ra­žím. Rade­gast bol odlia­ty v zlie­var­ni fir­ma Maš­ka v Pra­he. Kon­krét­ne dva kusy. Jeden z nich bol umiest­ne­ný na Rah­doš­ti, ale v 90-​tych rokoch 20. sto­ro­čia bol nahra­de­ný ver­nou žulo­vou repli­kou. Ori­gi­ná­lu nevy­ho­vo­va­la tunaj­šia klí­ma, pre­to bol pre­miest­ne­ný na rad­ni­cu Fren­štá­tu pod Rad­hoš­tem. Dru­hý odlia­ty ori­gi­nál bol daro­va­ný do ZOO Pra­ha. Zau­jí­ma­vé je, ze Albín Polá­šek uva­žo­val vrá­tiť sa do rod­ných Bes­kýd a vo svo­jej záh­ra­de vytvo­riť háj pôvod­ných slo­van­ský bohov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Z ďale­ka na Rad­hošť pri­chá­dza­li v minu­los­ti ľudia a pri­nies­li sme sem dary – doby­tok, časť úro­dy, úlo­vok. Kon­com jari tu sta­rí Slo­va­nia slá­vi­li let­ný slno­vrat. Vat­ry hore­li, tan­co­va­lo sa a spie­va­lo (slo​van​ska​ko​si​le​.cz). His­to­ric­ké zázna­my hovo­ria o uctie­va­ní Rade­gas­ta len u Slo­va­nov pri Balt­skom mori (Infor­mač­ná tabuľa).

V 9. sto­ro­čí mali na Rad­hošť zaví­tať solun­skí misi­oná­ri svä­tí Cyril a Metod, kto­rí údaj­ne necha­li zni­čiť mod­lu Rade­gas­ta a na jeho mies­te posta­vi­li kríž. Na pamiat­ku ich misie bola v rokoch 1896 – 1898 na vrcho­le posta­ve­ná Kapl­n­ka svä­té­ho Cyri­la a Meto­da, kto­rá je dnes naj­vyš­šie polo­že­nou sak­rál­nou stav­bou v Čes­kej repub­li­ke (kudyz​nu​dy​.cz).

Sever­né sva­hy Rad­hoš­ťa sú chrá­ne­né ako Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Rad­hošť, vyhlá­se­ná v roku 1955. Rezer­vá­cia s roz­lo­hou 145 ha chrá­ni vzác­ne rast­lin­né a živo­číš­ne spo­lo­čen­stvá, vrá­ta­ne dru­hov ako je rys ostro­vid Lynx lynx či jaria­bok hôr­ny Tetras­tes bona­sia, Sala­man­dra sala­man­dra, Tri­tu­rus alpes­tris, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Cico­nia nig­ra, Asio otus, Acci­pi­ter nisus, Acci­pi­ter gen­ti­lis, Fal­co sub­bu­teo, Canis lupus, Ursus arc­tos. Vysky­tu­jú sa tu tiež uni­kát­ne rast­li­ny, naprí­klad kam­zič­ník rakús­ky či kýcha­vi­ca zele­no­kve­tá. Na úze­mí rezer­vá­cie bota­nic­ký pries­kum pre­uká­zal výskyt Cam­py­los­te­lium saxi­co­la, Arun­cus vul­ga­ris, brus­ni­ca Vac­ci­nium myr­til­lus, Daph­ne meze­re­um, Lilium mar­ta­gon, Aco­ni­tum, Aco­ni­tum varie­ga­tum, Doro­ni­cum aus­tria­cum fir­mum sub­sp. mora­vi­cum, Gen­tia­na asc­le­pia­dea. Hlav­nou dre­vi­nou je buk les­ný Fagus syl­va­ti­ca. Pop­ri ňom javor Acer pse­du­o­pla­ta­nus, vzác­ne jed­ľa Abies alba (chra​ne​na​-uze​mi​.cz).

Kaž­do­roč­ne sa na Rad­hoš­ti kona­jú cyri­lo­me­tod­ské púte, kto­rých sa zúčast­ňu­jú tisíc­ky pút­ni­kov. Tie­to uda­los­ti pri­po­mí­na­jú význam­nú duchov­nú a kul­túr­nu his­tó­riu toh­to mies­ta (pro​stred​ni​bec​va​.cz). Naj­jed­no­duch­ší prí­stup na Rad­hosť je z Pus­te­ven, kam vedie lanov­ka z Tro­j­a­no­víc. Z Pus­te­ven vedie na vrchol Rad­hoš­ťa turis­tic­ký chod­ník, kto­rý pre­chá­dza oko­lo sochy Rade­gas­ta a ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na oko­li­té hory. Táto tra­sa je súčas­ťou Náuč­né­ho chod­ní­ka Rade­gast, kto­rý na desia­tich zastáv­kach pred­sta­vu­je his­tó­riu a prí­ro­du oko­lia pamät­né­ho vrchu a turis­tic­kej oblas­ti Pus­te­ven. Celá hora je pre­tka­ná pod­zem­ný­mi chod­ba­mi a jas­ky­ňa­mi (ces​ke​ho​ry​.cz).


Mount Rad­hošť, with an ele­va­ti­on of 1,129 meters, is one of the most sig­ni­fi­cant peaks in the Moravian-​Silesian Bes­kids. It is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 6 km nort­he­ast of Rož­nov pod Rad­hoš­těm and is reno­wned for its rich his­to­ry, cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce, and sce­nic vie­ws of the sur­roun­ding moun­tain ran­ges, inc­lu­ding the Bes­kids, Valaš­sko, Jese­ní­ky, Malá Fat­ra, and Veľ­ká Fatra.

Rad­hošť is shrou­ded in many legends. Accor­ding to folk­lo­re, it was once reve­red as the seat of the pagan god Rade­gast, the dei­ty of the sun, war, and vic­to­ry. Alt­hough direct evi­den­ce of this cult is lac­king, the tra­di­ti­on has endu­red, and today a sta­tue of Rade­gast stands along the trail from Pus­tev­ny to Rad­hošť. The sculp­tu­re was cre­a­ted by artist Albín Polá­šek (Wiki­pe­dia), a nati­ve of Fren­štát pod Rad­hoš­těm and a pro­fes­sor at the Art Ins­ti­tu­te of Chi­ca­go. Polá­šek is also the aut­hor of the sta­tue of Saints Cyril and Met­ho­dius, which stands next to the cha­pel on Rad­hošť, as well as the sta­tue of Pre­si­dent Wil­son in front of the main rai­lway sta­ti­on in Prague.

The Rade­gast sta­tue was cast at the Maš­ka foun­dry in Pra­gue, with two iden­ti­cal pie­ces pro­du­ced. One was pla­ced on Rad­hošť, but in the 1990s, it was repla­ced with a faith­ful gra­ni­te repli­ca becau­se the ori­gi­nal was not suited to the local cli­ma­te. The ori­gi­nal was moved to the town hall in Fren­štát pod Rad­hoš­těm. The second cast was dona­ted to Pra­gue Zoo. Inte­res­tin­gly, Albín Polá­šek once con­tem­pla­ted retur­ning to his nati­ve Bes­kids to cre­a­te a gar­den fea­tu­ring sta­tu­es of the ancient Sla­vic gods (Infor­ma­ti­on board). His­to­ri­cal records men­ti­on the wors­hip of Rade­gast only among the Slavs by the Bal­tic Sea (Infor­ma­ti­on board).

In the past, peop­le tra­ve­led from afar to Rad­hošť, brin­ging offe­rings such as lives­tock, crops, and game. At the end of spring, the ancient Slavs celeb­ra­ted the sum­mer sols­ti­ce on Rad­hošť. Bon­fi­res were lit, and peop­le dan­ced and sang (slo​van​ska​ko​si​le​.cz). 

In the 9th cen­tu­ry, the Thes­sa­lo­nian mis­si­ona­ries Saints Cyril and Met­ho­dius are said to have visi­ted Rad­hošť, alle­ged­ly des­tro­y­ing the idol of Rade­gast and erec­ting a cross in its pla­ce. To com­me­mo­ra­te the­ir mis­si­on, the Cha­pel of Saints Cyril and Met­ho­dius was built at the sum­mit bet­we­en 1896 and 1898, which today is the hig­hest sac­ral buil­ding in the Czech Repub­lic (kudyz​nu​dy​.cz).

The nort­hern slo­pes of Rad­hošť are pro­tec­ted as the Rad­hošť Nati­onal Natu­re Reser­ve, dec­la­red in 1955. The 145-​hectare reser­ve pre­ser­ves rare plant and ani­mal com­mu­ni­ties, inc­lu­ding spe­cies such as the Eura­sian lynx (Lynx lynx), wes­tern caper­cail­lie (Tetras­tes bona­sia), fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), alpi­ne newt (Tri­tu­rus alpes­tris), com­mon Euro­pe­an adder (Vipe­ra berus), grass sna­ke (Natrix natrix), black stork (Cico­nia nig­ra), long-​eared owl (Asio otus), spar­ro­wha­wk (Acci­pi­ter nisus), gos­ha­wk (Acci­pi­ter gen­ti­lis), Eura­sian hob­by (Fal­co sub­bu­teo), gray wolf (Canis lupus), and bro­wn bear (Ursus arc­tos). Uni­que plants also grow here, such as Doro­ni­cum aus­tria­cum fir­mum sub­sp. mora­vi­cum, Gen­tia­na asc­le­pia­dea, and Aco­ni­tum varie­ga­tum. The domi­nant tree spe­cies is the Euro­pe­an beech (Fagus syl­va­ti­ca), along­si­de syca­mo­re map­le (Acer pse­udo­pla­ta­nus) and rare sil­ver fir (Abies alba) (chra​ne​na​-uze​mi​.cz).

Each year, Rad­hošť hosts Cyril and Met­ho­dius pilg­ri­ma­ges, atten­ded by thou­sands of pilg­rims. The­se events high­light the site­’s sig­ni­fi­cant spi­ri­tu­al and cul­tu­ral his­to­ry (pro​stred​ni​bec​va​.cz). The easiest way to access Rad­hošť is from Pus­tev­ny, which is con­nec­ted by a cab­le car from Tro­j­a­no­vi­ce. From Pus­tev­ny, a tou­rist trail leads to the sum­mit of Rad­hošť, pas­sing by the Rade­gast sta­tue and offe­ring beau­ti­ful vie­ws of the sur­roun­ding moun­tains. This trail is part of the Rade­gast Natu­re Trail, which inc­lu­des ten stops sho­wca­sing the his­to­ry and natu­ral beau­ty of this memo­rab­le moun­tain and the Pus­tev­ny area. The moun­tain is also inter­la­ced with under­ground tun­nels and caves (ces​ke​ho​ry​.cz).


Vrch Rad­hošť s nad­mo­řs­kou výš­kou 1 129 met­rů je jed­ním z nej­výz­nam­něj­ších vrcho­lů Morav­skos­lez­ských Bes­kyd. Nachá­zí se přib­liž­ně 6 km seve­ro­vý­chod­ně od Rož­no­va pod Rad­hoš­těm a je zná­mý svou boha­tou his­to­rií, kul­tur­ním význa­mem a krás­ný­mi výhle­dy na okol­ní poho­ří, jako jsou Bes­ky­dy, Valaš­sko, Jese­ní­ky, Malá a Vel­ká Fatra.

Rad­hošť je opře­den mno­ha legen­da­mi. Pod­le pověs­tí byl v minu­los­ti uctí­ván jako síd­lo pohan­ské­ho boha Rade­gas­ta, boha slun­ce, vál­ky a vítězs­tví. Pří­mé důka­zy o tom­to kul­tu sice chy­bí, tra­di­ce však pře­trva­la, a dnes na tra­se z Pus­te­ven na Rad­hošť sto­jí socha Rade­gas­ta, jejímž auto­rem je sochař Albín Polá­šek (Wiki­pe­dia). Polá­šek byl pro­fe­so­rem umělec­ké ško­ly v Chi­ca­gu a pochá­zel z Fren­štá­tu pod Rad­hoš­těm. Je rov­něž auto­rem sou­so­ší sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje, kte­ré sto­jí ved­le kap­le na Rad­hoš­ti, a sochy pre­zi­den­ta Wil­so­na před hlav­ním nád­ra­žím v Praze.

Socha Rade­gas­ta byla odli­ta ve slé­vár­ně fir­my Maš­ka v Pra­ze, a to hned dva­krát. Jeden odli­tek byl umís­těn na Rad­hoš­ti, avšak v 90. letech 20. sto­le­tí byl nahra­zen věr­nou žulo­vou repli­kou, pro­to­že ori­gi­ná­lu nevy­ho­vo­va­lo míst­ní kli­ma. Ori­gi­nál byl pro­to pře­mís­těn na rad­ni­ci ve Fren­štá­tě pod Rad­hoš­těm. Dru­hý odli­tek byl daro­ván do ZOO Pra­ha. Zají­ma­vos­tí je, že Albín Polá­šek uva­žo­val o návra­tu do rod­ných Bes­kyd, kde chtěl ve své zahra­dě vytvo­řit háj slo­van­ských bohů (Infor­mač­ní tabule).

V minu­los­ti při­chá­ze­li na Rad­hošť lidé zda­le­ka a nosi­li sem dary – doby­tek, část úro­dy, úlov­ky. Sta­ří Slo­va­né zde na kon­ci jara sla­vi­li let­ní slu­no­vrat. Hoře­ly vat­ry, tan­či­lo se a zpí­va­lo (slo​van​ska​ko​si​le​.cz). His­to­ric­ké zázna­my hovo­ří o uctí­vá­ní Rade­gas­ta pou­ze u Slo­va­nů u Balt­ské­ho moře (Infor­mač­ní tabule).

V 9. sto­le­tí měli na Rad­hošť zaví­tat soluňš­tí misi­oná­ři sva­tí Cyril a Meto­děj, kte­ří údaj­ně necha­li zni­čit mod­lu Rade­gas­ta a na jejím mís­tě posta­vi­li kříž. Na památ­ku jejich mise byla v letech 1896 – 1898 na vrcho­lu posta­ve­na Kap­le sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje, kte­rá je dnes nej­vý­še polo­že­nou sak­rál­ní stav­bou v Čes­ké repub­li­ce (kudyz​nu​dy​.cz).

Sever­ní sva­hy Rad­hoš­tě jsou chrá­něny jako Národ­ní pří­rod­ní rezer­va­ce Rad­hošť, vyhlá­še­ná v roce 1955. Rezer­va­ce o roz­lo­ze 145 ha chrá­ní vzác­né rost­lin­né a živo­čiš­né spo­le­čen­ství, včet­ně dru­hů jako je rys ostro­vid (Lynx lynx), tetřev hlu­šec (Tetras­tes bona­sia), mlok skvr­ni­tý (Sala­man­dra sala­man­dra), čolek hor­ský (Tri­tu­rus alpes­tris), zmi­je obec­ná (Vipe­ra berus), užov­ka oboj­ko­vá (Natrix natrix), čáp čer­ný (Cico­nia nig­ra), kalous uša­tý (Asio otus), kra­hu­jec obec­ný (Acci­pi­ter nisus), jes­třáb les­ní (Acci­pi­ter gen­ti­lis), dřem­lík tun­dro­vý (Fal­co sub­bu­teo), vlk obec­ný (Canis lupus) a med­věd hnědý (Ursus arc­tos). V rezer­va­ci ros­tou uni­kát­ní rost­li­ny, napří­klad Doro­ni­cum aus­tria­cum fir­mum sub­sp. mora­vi­cum, Gen­tia­na asc­le­pia­deaAco­ni­tum varie­ga­tum. Hlav­ní dře­vi­nou je buk les­ní (Fagus syl­va­ti­ca), dále javor klen (Acer pse­udo­pla­ta­nus) a vzác­ná jed­le bělo­ko­rá (Abies alba) (chra​ne​na​-uze​mi​.cz).

Kaž­do­roč­ně se na Rad­hoš­ti kona­jí cyri­lo­me­to­děj­ské pou­tě, kte­rých se účast­ní tisí­ce pout­ní­ků. Tyto akce při­po­mí­na­jí význam­nou duchov­ní a kul­tur­ní his­to­rii toho­to mís­ta (pro​stred​ni​bec​va​.cz). Nej­jed­no­duš­ší pří­stup na Rad­hošť je z Pus­te­ven, kam vede lanov­ka z Tro­j­a­no­vic. Z Pus­te­ven vede na vrchol Rad­hoš­tě turis­tic­ká stez­ka, kte­rá míjí sochu Rade­gas­ta a nabí­zí nád­her­né výhle­dy na okol­ní hory. Tato tra­sa je sou­čás­tí Nauč­né stez­ky Rade­gast, kte­rá na dese­ti zasta­ve­ních před­sta­vu­je his­to­rii a pří­ro­du oko­lí památ­né hory a turis­tic­ké oblas­ti Pus­te­ven. Celá hora je prot­ká­na pod­zem­ní­mi chod­ba­mi a jes­ky­němi (ces​ke​ho​ry​.cz).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Biotopy, Česko, Hory, Organizmy, Príroda, Rastliny, Severná Morava, Zahraničie

Vresovisko Bílová

Hits: 123

Vre­so­vis­ko Bílo­vá je prí­rod­ná pamiat­ka nachá­dza­jú­ca sa v Hos­týn­skych vrchoch na Mora­ve, v blíz­kos­ti osa­dy Bílo­vá, pri­bliž­ne 1,9 km východ­ne od obce Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). Táto loka­li­ta bola vyhlá­se­ná za chrá­ne­né úze­mie 1. októb­ra 1982 a roz­kla­dá sa na plo­che 3 ha (mapy​.cz). Je situ­ova­ná na mier­nom, pre­važ­ne juho­vý­chod­nom sva­hu vrcho­lu Klí­nec (kudyz​nu​dy​.cz). Vre­so­vis­ko Bílo­vá pred­sta­vu­je jedi­né súvis­lé vre­so­vis­ko s boha­tým výsky­tom jalov­ca oby­čaj­né­ho (Juni­pe­rus com­mu­nis) a vre­su oby­čaj­né­ho (Cal­lu­na vul­ga­ris) v celých Hos­týn­skych vrchoch. Ten­to bio­top je v Kar­pat­skej fyto­ge­o­gra­fic­kej oblas­ti Čes­kej repub­li­ky veľ­mi vzác­ny. Okrem domi­nant­ných dru­hov tu ras­tú aj smil­ka tuhá (Nar­dus stric­ta), pla­vúň vid­lač­ka (Lyco­po­dium cla­va­tum), brus­ni­ca čučo­ried­ko­vá (Vac­ci­nium myr­til­lus), mate­ri­na dúš­ka vaj­co­vi­tá (Thy­mus pule­gi­oides), nátrž­ník vzpria­me­ný (Poten­til­la erec­ta), púpa­va bez­by­ľo­vá (Car­li­na acau­lis), fial­ka les­ná (Viola rei­chen­ba­chia­na), hlu­chav­ka škvr­ni­tá (Lamium macu­la­tum), (Stel­la­ria gra­mi­nea), nezá­bud­ka les­ná (Myo­so­tis syl­va­ti­ca) a mlieč­nik chvoj­ko­vý (Eup­hor­bia cypa­ris­sias). Pôvod­ne bola loka­li­ta využí­va­ná ako pod­hor­ská pas­tvi­na. Po ukon­če­ní pase­nia oviec však doš­lo k ohro­ze­niu vre­so­vis­ka zaras­ta­ním nále­to­vý­mi dre­vi­na­mi, pre­dov­šet­kým smre­kom a bre­zou. V posled­ných rokoch je lúka cie­le­ne kose­ná ako náh­ra­da pase­nia a sú odstra­ňo­va­né nále­to­vé dre­vi­ny. Časť loka­li­ty je však, vďa­ka nedos­ta­toč­nej sta­rost­li­vos­ti v minu­los­ti, ako uni­kát­ny bio­top už stra­te­ná (Jana Hum­po­líč­ko­vá).

Táto loka­li­ta je význam­ná nie­len z bota­nic­ké­ho hľa­dis­ka, ale aj ako ukáž­ka tra­dič­né­ho hos­po­dá­re­nia v pod­hor­ských oblas­tiach. Udr­žia­va­nie vre­so­vis­ka je kľú­čo­vé pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty a ochra­nu vzác­nych dru­hov rast­lín. Vre­so­vis­ko Bílo­vá je prí­stup­né po čer­ve­no zna­če­nom turis­tic­kom chod­ní­ku medzi Raj­no­cho­vi­ca­mi a osa­dou Lázy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy a pohy­bo­vať sa len po vyzna­če­ných ces­tách, aby nedoš­lo k poško­de­niu cit­li­vé­ho eko­sys­té­mu vre­so­vis­ka (turis​ti​ka​.cz).


The Bílo­vá Heat­hland is a natu­ral monu­ment loca­ted in the Hos­týn Hills in Mora­via, near the Bílo­vá sett­le­ment, app­ro­xi­ma­te­ly 1.9 km east of the vil­la­ge of Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). This area was dec­la­red a pro­tec­ted site on Octo­ber 1, 1982, and covers an area of 3 hec­ta­res (mapy​.cz). It is situ­ated on a gen­tle, pre­do­mi­nan­tly sout­he­as­tern slo­pe of the Klí­nec hill (kudyz​nu​dy​.cz). The Bílo­vá Heat­hland repre­sents the only con­ti­nu­ous heat­hland with a rich pre­sen­ce of com­mon juni­per (Juni­pe­rus com­mu­nis) and com­mon heat­her (Cal­lu­na vul­ga­ris) in the enti­re Hos­týn Hills. This habi­tat is very rare in the Car­pat­hian phy­to­ge­og­rap­hic regi­on of the Czech Republic.

In addi­ti­on to the domi­nant spe­cies, other plants found here inc­lu­de mat grass (Nar­dus stric­ta), stag’s‑horn club­moss (Lyco­po­dium cla­va­tum), bil­ber­ry (Vac­ci­nium myr­til­lus), broad-​leaved thy­me (Thy­mus pule­gi­oides), upright cinqu­e­fo­il (Poten­til­la erec­ta), dwarf car­li­ne thist­le (Car­li­na acau­lis), ear­ly dog-​violet (Viola rei­chen­ba­chia­na), spot­ted dead-​nettle (Lamium macu­la­tum), les­ser stitch­wort (Stel­la­ria gra­mi­nea), wood forget-​me-​not (Myo­so­tis syl­va­ti­ca), and cyp­ress spur­ge (Eup­hor­bia cypa­ris­sias).

Ori­gi­nal­ly, the site was used as a sub­mon­ta­ne pas­tu­re. Howe­ver, after gra­zing cea­sed, the heat­hland beca­me thre­a­te­ned by the enc­ro­ach­ment of pione­er tre­es, espe­cial­ly spru­ce and birch. In recent years, the mea­dow has been inten­ti­onal­ly mown as a sub­sti­tu­te for gra­zing, and inva­si­ve tree gro­wth is being remo­ved. Nevert­he­less, due to insuf­fi­cient care in the past, part of this uni­que habi­tat has alre­a­dy been lost (Jana Humpolíčková).

This loca­ti­on is sig­ni­fi­cant not only from a bota­ni­cal per­spec­ti­ve but also as an exam­ple of tra­di­ti­onal far­ming prac­ti­ces in sub­mon­ta­ne are­as. Main­tai­ning the heat­hland is cru­cial for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty and pro­tec­ting rare plant spe­cies. The Bílo­vá Heat­hland is acces­sib­le via the red-​marked hiking trail bet­we­en Raj­no­cho­vi­ce and the Lázy sett­le­ment. Visi­tors should res­pect natu­re con­ser­va­ti­on rules and stick to desig­na­ted paths to avo­id dama­ging the sen­si­ti­ve heat­hland eco­sys­tem (turis​ti​ka​.cz).


Vře­so­viš­tě Bílo­vá je pří­rod­ní památ­ka nachá­ze­jí­cí se v Hos­týn­ských vrších na Mora­vě, poblíž osa­dy Bílo­vá, přib­liž­ně 1,9 km východ­ně od obce Raj­no­cho­vi­ce (kudyz​nu​dy​.cz). Tato loka­li­ta byla vyhlá­še­na chrá­něným úze­mím 1. říj­na 1982 a rozk­lá­dá se na plo­še 3 hek­ta­rů (mapy​.cz). Nachá­zí se na mír­ném, pře­váž­ně jiho­vý­chod­ním sva­hu vrcho­lu Klí­nec (kudyz​nu​dy​.cz). Vře­so­viš­tě Bílo­vá před­sta­vu­je jedi­né sou­vis­lé vře­so­viš­tě s boha­tým výsky­tem jalov­ce obec­né­ho (Juni­pe­rus com­mu­nis) a vře­su obec­né­ho (Cal­lu­na vul­ga­ris) v celých Hos­týn­ských vrších. Ten­to bio­top je v kar­pat­ské fyto­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti Čes­ké repub­li­ky vel­mi vzácný.

Kro­mě domi­nan­tních dru­hů zde ros­tou také smil­ka tuhá (Nar­dus stric­ta), pla­vuň vid­lač­ka (Lyco­po­dium cla­va­tum), brus­ni­ce borův­ka (Vac­ci­nium myr­til­lus), mate­ří­douš­ka vej­či­tá (Thy­mus pule­gi­oides), moch­na pří­má (Poten­til­la erec­ta), pupa­va bez­lo­dyž­ná (Car­li­na acau­lis), viol­ka les­ní (Viola rei­chen­ba­chia­na), hlu­chav­ka skvr­ni­tá (Lamium macu­la­tum), pta­či­nec trá­vo­vi­tý (Stel­la­ria gra­mi­nea), pomněn­ka les­ní (Myo­so­tis syl­va­ti­ca) a pry­šec chvoj­ka (Eup­hor­bia cypa­ris­sias).

Původ­ně byla loka­li­ta využí­vá­na jako pod­hor­ská pas­tvi­na. Po ukon­če­ní pas­tvy ovcí však doš­lo k ohro­že­ní vře­so­viš­tě zarůs­tá­ním nále­to­vý­mi dře­vi­na­mi, zej­mé­na smr­kem a bří­zou. V posled­ních letech je lou­ka cíle­ně kose­ná jako náh­ra­da pas­tvy a jsou odstra­ňo­vá­ny nále­to­vé dře­vi­ny. Část loka­li­ty však, díky nedos­ta­teč­né péči v minu­los­ti, jako uni­kát­ní bio­top již nená­vrat­ně zanik­la (Jana Humpolíčková).

Tato loka­li­ta je význam­ná nejen z bota­nic­ké­ho hle­dis­ka, ale i jako ukáz­ka tra­dič­ní­ho hos­po­da­ře­ní v pod­hor­ských oblas­tech. Udr­žo­vá­ní vře­so­viš­tě je klí­čo­vé pro zacho­vá­ní bio­di­ver­zi­ty a ochra­nu vzác­ných dru­hů rost­lin. Vře­so­viš­tě Bílo­vá je pří­stup­né po čer­ve­ně zna­če­né turis­tic­ké stez­ce mezi Raj­no­cho­vi­ce­mi a osa­dou Lázy. Návš­těv­ní­ci by měli res­pek­to­vat pra­vid­la ochra­ny pří­ro­dy a pohy­bo­vat se pou­ze po vyzna­če­ných ces­tách, aby nedoš­lo k poško­ze­ní cit­li­vé­ho eko­sys­té­mu vře­so­viš­tě (turis​ti​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Krajina, Severné Čechy, Zahraničie

Děčínská Fudžijama Růžovský vrch

Hits: 450

Růžov­ský vrch sa čnie do výš­ky 619 met­rov nad morom. Je naj­vyš­ším vrcho­lom v národ­nom par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Nachá­dza sa 7 km od Čes­kej Kame­ni­ce. Vrcho­lo­vé čas­ti čadi­čo­vé­ho vrcho­lu sú vyhlá­se­né za prí­rod­nú rezer­vá­ciu Růžák. V stre­do­ve­ku stá­la na vrcho­le kapl­n­ka Pan­ny Márie – zni­če­ná bola v roku 1326 (kudyz​nu​dy​.cz). Prav­de­po­dob­ne ho zni­či­lo zeme­tra­se­nie (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Za napo­le­ón­skych vojen bola na vrchu posta­ve­ná pozo­ro­va­teľ­ňa. Stá­la tu aj vyhliad­ko­vá veža, ale v roku 1938 bola odstrá­ne­ná (kudyz​nu​dy​.cz). Roz­hľad­ňa a aj hos­ti­nec, kto­rý tú kedy­si boli, sa teši­li veľ­ké­mu záuj­mu turis­tov, naj­mä z Nemec­ka, pre­to vznik­la aj Bier­weg” – Piv­ná ces­ta. V rokoch 19241946 bol na sever­nom úpä­tí lom, kto­rý fun­go­val čias­toč­ne až do roku 1974. Zni­čil nená­vrat­ne miest­ny prí­rod­ný úkaz, ľado­vú jamu, kde zostá­va­la až do leta sneh. Z puk­lín tu pre­sa­ko­val na povrch veľ­mi stu­de­ný vzduch (Wiki­pe­dia).

Názov vrchu je zrej­me odvo­de­ný ako kelt­ské­ho slo­va ros”, kto­ré zna­me­ná mohut­ný. Je prav­de­po­dob­né, že slú­žil ako pohan­ské obrad­né mies­to a púťo­vé mies­to. Ger­mán­ske kme­ne Mar­ko­ma­nov a Her­man­du­rov údaj­ne uctie­va­li vrch ako Ásgard – síd­lo bohov. K vrchu a oko­lí sa tiež via­že pra­nos­ti­ka: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben”, čo sa dá pre­lo­žiť ako: Ak Rúžak nosí klo­búk, na dážď sa môžeš spo­ľa­hnúť (Wiki­pe­dia). Vďa­ka svo­jej mohut­nos­ti dostal pre­zýv­ku Děčín­ská Fudži­ja­ma (kudyz​nu​dy​.cz). Svo­je zohrá­va pre­vý­še­nie 300 met­rov opro­ti oko­li­té­mu teré­nu (Wiki­pe­dia). Ľudo­vo sa mu hovo­rí Růžák. Má rov­na­ko ako ázij­ský vul­kán vul­ka­nic­ký pôvod. Horu tvo­rí čadič, kto­rý pre­ni­kol na povrch cez pies­ko­vec (Wiki­pe­dia). Kužel Růžov­ské­ho vrchu pred­sta­vu­je typic­kú ukáž­ku denun­dač­né­ho relik­tu seve­ro­čes­ké­ho tre­ťo­hor­né­ho vul­ka­niz­mu. Mies­ta­mi sa tu pre­ja­vu­je typic­ká šesť­bo­ká stĺp­co­vi­tá odluč­nosť. Pôvod­ne ho obklo­po­va­li krie­do­vé pies­kov­ce, kto­ré pod­ľah­li eró­zii. Na nie­kto­rých mies­tach vrchu sa pies­kov­ce docho­va­li v naj­vyš­ších nad­mor­ských výš­kach (cit​ta​del​la​.cz).

Růžov­ský vrch je kopec bez výhľa­du, ale je tu zacho­va­ný pôvod­ný les s boha­tým bylin­ným pod­ras­tom. Sva­hy pokrý­va­jú pri­ro­dze­né lesy, mies­ta­mi pra­le­so­vé­ho cha­rak­te­ru. Pri sever­nom úpä­tí sa nachá­dza­jú ľado­vé die­ry, v kto­rých sa veľa­krát až do leta udr­žu­je ľad a firn. Juž­ná časť je pokry­tá suti­na­mi (kudyz​nu​dy​.cz). Růžov­ský vrch je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí: Vtá­čia oblasť Lab­ské pís­kov­ce”, európ­sky význam­nej loka­li­ty Čes­ké Švaj­čiar­sko zo sústa­vy NATURA 2000 a Chrá­ne­nej oblas­ti pri­ro­dze­nej aku­mu­lá­cie vôd (CHOPAV) Seve­ro­čes­ká kří­da. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka je vrch súčas­ťou Dečín­skej vrcho­vi­ny. Na úpä­tí sa nachá­dza nie­koľ­ko miest s prie­duch­mi nie­len stu­de­né­ho, ale aj tep­lé­ho vzdu­chu z pod­ze­mia. Takz­va­né ven­ta­ro­ly sa nachá­dza­jú na juž­nom sva­hu (Wiki­pe­dia).

Medzi mno­hý­mi rast­li­na­mi, kto­ré sa vysky­tu­jú na Ružov­skom vrchu, je veľ­ké množ­stvo vzác­nych dru­hov. Mod­ré peče­ňov­ní­ky žia­ria na vrcho­le a sva­hoch, nachá­dza sa tu aj lyko­vec, sne­žien­ka, blen a mno­hé ďal­šie dru­hy. Ružov­ský vrch je tak obľú­be­ný medzi zbe­ra­teľ­mi bylín, bota­nik­mi a ochran­ca­mi prí­ro­dy. Bazal­to­vá pôda v tie­ni bukov posky­tu­je priaz­ni­vé pod­mien­ky pre roz­ma­ni­tú fló­ru (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z iných rast­lín sa tu vysky­tu­je napr. Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Ribes alpi­num (Wiki­pe­dia). Boha­té je aj vtá­čie spe­va­vé osa­den­stvo a divo­ká zver všet­ké­ho dru­hu. Tok tet­ro­va na Ružov­skom vrchu je zážit­kom, na kto­rý sa neza­bú­da (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Sala­man­dra sala­man­dra, Tri­tu­rus alpes­tris, Lacer­ta vivi­pa­ra, Aego­lius fune­re­us (Wiki­pe­dia).


Růžov­ský vrch rises to an alti­tu­de of 619 meters abo­ve sea level. It is the hig­hest peak in the Bohe­mian Swit­zer­land Nati­onal Park and is loca­ted 7 km from Čes­ká Kame­ni­ce. The sum­mit area of this basal­tic peak is desig­na­ted as the Růžák Natu­re Reser­ve. In the Midd­le Ages, a cha­pel dedi­ca­ted to the Vir­gin Mary sto­od at the sum­mit, which was des­tro­y­ed in 1326, possib­ly by an eart­hqu­ake. During the Napo­le­onic Wars, an obser­va­ti­on post was built on the hill, and a lookout tower sto­od the­re until it was dis­man­tled in 1938. The obser­va­ti­on tower and inn that once exis­ted here were popu­lar among tou­rists, par­ti­cu­lar­ly from Ger­ma­ny, lea­ding to the cre­a­ti­on of the Bier­weg” – Beer Path. Bet­we­en 1924 and 1946, the­re was a quar­ry on the nort­hern slo­pe, which ope­ra­ted par­tial­ly until 1974. It irre­ver­sib­ly des­tro­y­ed a local natu­ral phe­no­me­non, an ice pit whe­re snow remai­ned until sum­mer, as cold air see­ped through cracks.

Due to its pro­mi­nen­ce, it ear­ned the nick­na­me Děčí­n’s Fuji­y­ama.” The ele­va­ti­on dif­fe­ren­ce of 300 meters abo­ve the sur­roun­ding ter­rain con­tri­bu­tes to this com­pa­ri­son. Local­ly, it is kno­wn as Růžák” and, like the Asian vol­ca­no, has a vol­ca­nic ori­gin. The moun­tain is com­po­sed of basalt that penet­ra­ted through sand­sto­ne. The cone of Růžov­ský vrch is a typi­cal exam­ple of a denu­da­ti­on rem­nant of North Bohe­mian Ter­tia­ry vol­ca­nism. Typi­cal six-​sided colum­nar join­ting is evi­dent in pla­ces. Ori­gi­nal­ly, it was sur­roun­ded by Cre­ta­ce­ous sand­sto­nes that suc­cum­bed to ero­si­on, though some sand­sto­ne remains at the hig­hest alti­tu­des of the hill.

Růžov­ský vrch is a hill wit­hout a view, but it retains ori­gi­nal forests with a rich her­ba­ce­ous under­gro­wth. The slo­pes are cove­red with natu­ral forests, some of a pri­me­val natu­re. At the nort­hern foot are ice holes whe­re ice and firn often per­sist until sum­mer. The sout­hern part is cove­red with scree. Růžov­ský vrch is part of seve­ral pro­tec­ted are­as: the Elbe Sand­sto­ne Bird Area,” the Euro­pe­an Site of Com­mu­ni­ty Impor­tan­ce Bohe­mian Swit­zer­land under the Natu­ra 2000 network, and the North Bohe­mian Chalk Pro­tec­ted Area of Natu­ral Water Accu­mu­la­ti­on. From a geomorp­ho­lo­gi­cal per­spec­ti­ve, the hill is part of the Děčín High­lands. The­re are also pla­ces with vents for both cold and warm air from under­ground, kno­wn as ven­ta­ro­les, on the sout­hern slope.

The name of the hill pro­bab­ly deri­ves from the Cel­tic word ros,” mea­ning migh­ty.” It is like­ly that it ser­ved as a pagan ritu­al site and a pilg­ri­ma­ge site. The Ger­ma­nic tri­bes of the Mar­co­man­ni and Her­mun­du­ri alle­ged­ly wors­hi­ped the hill as Asgard — the abo­de of the gods. A local say­ing asso­cia­ted with the hill goes: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben,” which trans­la­tes to If Růžák wears a cap, you can expect rain.”

Among the many plants found on Růžov­ský vrch are a lar­ge num­ber of rare spe­cies. Blue hepa­ti­ca blo­oms on the sum­mit and slo­pes, along with daph­ne, sno­wd­rops, hen­ba­ne, and many other spe­cies. Růžov­ský vrch is popu­lar among her­ba­lists, bota­nists, and natu­re con­ser­va­ti­onists. The basal­tic soil in the sha­de of beech tre­es pro­vi­des favo­rab­le con­di­ti­ons for a diver­se flo­ra, inc­lu­ding Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria and Ribes alpi­num. The area also hosts rich bird­li­fe and diver­se wild­li­fe. The courts­hip disp­lay of the caper­cail­lie on Růžov­ský vrch is an unfor­get­tab­le expe­rien­ce. The fau­na inc­lu­des spe­cies such as the fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), alpi­ne newt (Tri­tu­rus alpes­tris), vivi­pa­rous lizard (Lacer­ta vivi­pa­ra), and bore­al owl (Aego­lius funereus).


Der Růžov­ský vrch erhebt sich auf eine Höhe von 619 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Er ist der höchs­te Gip­fel im Nati­onal­park Böh­mis­che Sch­we­iz und liegt 7 km von Čes­ká Kame­ni­ce ent­fernt. Der Gip­fel­be­re­ich die­ses basal­tis­chen Ber­ges ist als Natur­re­ser­vat Růžák aus­ge­wie­sen. Im Mit­te­lal­ter stand auf dem Gip­fel eine Kapel­le der Jungf­rau Maria, die 1326 zers­tört wur­de, wahrs­che­in­lich durch ein Erd­be­ben. Wäh­rend der Napo­le­onis­chen Krie­ge wur­de auf dem Berg ein Beobach­tungs­pos­ten errich­tet, und ein Aus­sichts­turm stand dort, bis er 1938 ent­fernt wur­de. Der Aus­sichts­turm und das Gast­haus, die einst hier exis­tier­ten, erf­re­uten sich gro­ßer Beliebt­he­it bei Tou­ris­ten, ins­be­son­de­re aus Deutsch­land, was zur Ents­te­hung des Bier­wegs” führ­te. Zwis­chen 1924 und 1946 gab es am Nord­hang einen Ste­inb­ruch, der tei­lwe­i­se bis 1974 in Bet­rieb war. Die­ser zers­tör­te unwie­derb­rin­glich ein loka­les Naturp­hä­no­men, eine Eis­höh­le, in der sich der Schnee bis zum Som­mer hielt, da durch Ris­se sehr kal­te Luft an die Oberf­lä­che drang.

Aufg­rund sei­ner Größe erhielt er den Spitz­na­men Děčí­ner Fuji­y­ama”. Der Höhe­nun­ters­chied von 300 Metern im Verg­le­ich zur Umge­bung trägt zu die­sem Verg­le­ich bei. Lokal ist er als Růžák” bekannt und hat wie der asia­tis­che Vul­kan einen vul­ka­nis­chen Urs­prung. Der Berg bes­teht aus Basalt, der durch Sand­ste­in an die Oberf­lä­che drang. Der Kegel des Růžov­ský vrch ist ein typis­ches Beis­piel für ein Denu­da­ti­ons­re­likt des nord­böh­mis­chen Ter­ti­är­vul­ka­nis­mus. An eini­gen Stel­len tritt die typis­che sech­sec­ki­ge Säu­len­glie­de­rung auf. Urs­prün­glich war er von Kre­i­de­sand­ste­i­nen umge­ben, die der Ero­si­on erla­gen, obwohl an eini­gen Stel­len des Ber­ges die Sand­ste­i­ne in den höchs­ten Höhen­la­gen erhal­ten geb­lie­ben sind.

Der Růžov­ský vrch ist ein Berg ohne Aus­sicht, doch hier ist der urs­prün­gli­che Wald mit einem rei­chen krau­ti­gen Unter­wuchs erhal­ten geb­lie­ben. Die Hän­ge sind von natür­li­chen Wäl­dern bedec­kt, tei­lwe­i­se von urwal­dar­ti­gem Cha­rak­ter. Am Nord­fuß befin­den sich Eis­löcher, in denen oft bis zum Som­mer Eis und Firn erhal­ten ble­i­ben. Der süd­li­che Teil ist von Geröll bedec­kt. Der Růžov­ský vrch ist Teil meh­re­rer Schutz­ge­bie­te: des Vogels­chutz­ge­biets Elb­sand­ste­in­ge­bir­ge”, des Euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets Böh­mis­che Sch­we­iz im Rah­men des Natu­ra 2000-​Netzes und des Schutz­ge­biets für natür­li­che Was­se­ran­samm­lun­gen Nord­böh­mis­che Kre­i­de. Geomorp­ho­lo­gisch gehört der Berg zum Děčí­ner Hoch­land. An sei­nem Fuß befin­den sich meh­re­re Orte mit Lüf­tung­söff­nun­gen nicht nur für kal­te, son­dern auch für war­me Luft aus dem Unter­grund. Die­se soge­nann­ten Ven­ta­ro­len befin­den sich am Südhang.

Der Name des Ber­ges stammt wahrs­che­in­lich vom kel­tis­chen Wort ros”, das mäch­tig” bede­utet. Es ist wahrs­che­in­lich, dass er als heid­nis­che Kults­tät­te und Wall­fa­hr­t­sort dien­te. Die ger­ma­nis­chen Stäm­me der Mar­ko­man­nen und Her­mun­du­ren vere­hr­ten den Berg angeb­lich als Asgard – den Sitz der Göt­ter. Eine loka­le Wet­ter­re­gel lau­tet: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glauben.“

Unter den vie­len Pflan­zen, die am Růžov­ský vrch vor­kom­men, gibt es eine gro­ße Anzahl sel­te­ner Arten. Blaue Leberb­lüm­chen blühen auf dem Gip­fel und den Hän­gen, eben­so wie Sei­del­bast, Schne­eg­löck­chen, Bil­sen­kraut und vie­le ande­re Arten. Der Růžov­ský vrch ist bei Krä­u­ter­samm­lern, Bota­ni­kern und Naturs­chüt­zern beliebt. Der Basalt­bo­den im Schat­ten der Buchen bie­tet güns­ti­ge Bedin­gun­gen für eine viel­fäl­ti­ge Flo­ra, darun­ter Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria und Ribes alpi­num. Das Gebiet beher­bergt auch eine rei­che Voge­lwelt und eine viel­fäl­ti­ge Tier­welt. Das Balz­ver­hal­ten des Auer­hahns am Růžov­ský vrch ist ein unver­gess­li­ches Erleb­nis. Zur Fau­na gehören Arten wie der Feuer­sa­la­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), der Alpen­molch (Tri­tu­rus alpes­tris), die Berg­zie­ge (Lacer­ta vivi­pa­ra) und der Sper­lings­kauz (Aego­lius funereus).


Růžov­ský vrch se tyčí do výš­ky 619 met­rů nad mořem a je nej­vyš­ším vrcho­lem v národ­ním par­ku Čes­ké Švý­car­sko. Nachá­zí se 7 km od Čes­ké Kame­ni­ce. Vrcho­lo­vé čás­ti čedi­čo­vé­ho kop­ce byly vyhlá­še­ny pří­rod­ní rezer­va­cí Růžák. Ve stře­do­věku stá­la na vrcho­lu kap­le Pan­ny Marie, kte­rá byla zni­če­na roku 1326 (kudyz​nu​dy​.cz), prav­děpo­dob­ně zemětře­se­ním (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Během napo­le­on­ských válek zde byla posta­ve­na pozo­ro­va­tel­na. Na vrcho­lu stá­la také rozh­led­na, kte­rá byla v roce 1938 odstra­něna (kudyz​nu​dy​.cz). Rozh­led­na i hos­ti­nec, jež se zde kdy­si nachá­ze­ly, při­ta­ho­va­ly mno­ho turis­tů, zej­mé­na z Němec­ka, a pro­to vznik­la Bier­weg“ – Piv­ní ces­ta. V letech 1924 – 1946 byl na sever­ním úpa­tí lom, kte­rý čás­teč­ně fun­go­val až do roku 1974. Nená­vrat­ně zni­čil míst­ní pří­rod­ní zají­ma­vost – ledo­vou jámu, ve kte­ré se až do léta udr­žo­val sníh. Z puk­lin zde totiž na povrch pro­ni­kal vel­mi stu­de­ný vzduch (Wiki­pe­dia).

Název vrchu je prav­děpo­dob­ně odvo­zen z kelt­ské­ho slo­va ros“, což zna­me­ná mohut­ný. Je mož­né, že slou­žil jako pohan­ské obřad­ní mís­to a pout­ní loka­li­ta. Ger­mán­ské kme­ny Mar­ko­ma­nů a Her­mun­du­rů údaj­ně uctí­va­ly vrch jako Ásgard – síd­lo bohů. K vrchu a jeho oko­lí se vzta­hu­je pra­nos­ti­ka: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben“, což lze pře­lo­žit jako: Když Růžák nosí klo­bouk, můžeš se spo­leh­nout na déšť“ (Wiki­pe­dia). Díky své mohut­nos­ti si vrch vyslou­žil přez­dív­ku Děčín­ská Fudži­ja­ma (kudyz​nu​dy​.cz). Výraz­né pře­vý­še­ní 300 met­rů opro­ti okol­ní­mu teré­nu přis­pí­vá k jeho majes­tát­nos­ti (Wiki­pe­dia). Lido­vě je nazý­ván Růžák. Stej­ně jako asij­ský vul­kán má vul­ka­nic­ký původ. Hora je tvo­ře­na čedi­čem, kte­rý pro­nikl na povrch skrz pís­ko­vec (Wiki­pe­dia). Kužel Růžov­ské­ho vrchu před­sta­vu­je typic­kou ukáz­ku denu­dač­ní­ho relik­tu seve­ro­čes­ké­ho tře­ti­hor­ní­ho vul­ka­nis­mu. Na něk­te­rých mís­tech se zde pro­je­vu­je typic­ká šes­ti­bo­ká sloup­co­vá odluč­nost. Původ­ně vrch obklo­po­va­ly kří­do­vé pís­kov­ce, kte­ré pod­lé­ha­ly ero­zi. Na něko­li­ka mís­tech vrchu se pís­kov­ce docho­va­ly v nej­vyš­ších nad­mo­řs­kých výš­kách (cit​ta​del​la​.cz).

Růžov­ský vrch je kopec bez výhle­du, avšak s původ­ním lesem a boha­tým bylin­ným pod­ros­tem. Sva­hy pokrý­va­jí při­ro­ze­né lesy, mís­ty cha­rak­te­ru pra­le­sa. Na sever­ním úpa­tí se nachá­ze­jí ledo­vé díry, v nichž se čas­to až do léta udr­žu­je led a firn. Již­ní část je pokry­tá sutí (kudyz​nu​dy​.cz). Růžov­ský vrch je sou­čás­tí chrá­něných úze­mí: pta­čí oblas­ti Lab­ské pís­kov­ce, evrop­sky význam­né loka­li­ty Čes­ké Švý­car­sko v rám­ci sou­sta­vy NATURA 2000 a chrá­něné oblas­ti při­ro­ze­né aku­mu­la­ce vod (CHOPAV) Seve­ro­čes­ká kří­da. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hle­dis­ka patří k Děčín­ské vrcho­vi­ně. Na úpa­tí se nachá­zí něko­lik míst s průdu­chy nejen stu­de­né­ho, ale také tep­lé­ho vzdu­chu z pod­ze­mí. Takz­va­né ven­ta­ro­ly se nalé­za­jí na již­ním sva­hu (Wiki­pe­dia).

Mezi mno­ha rost­li­na­mi na Růžov­ském vrchu se nachá­zí množ­ství vzác­ných dru­hů. Mod­ré jater­ní­ky zde září na vrcho­lu i sva­zích, dále zde ros­te lýko­vec, sněžen­ka, blín a mno­ho dal­ších dru­hů. Díky své boha­té fló­ře je vrch oblí­be­ným mís­tem sběra­te­lů bylin, bota­ni­ků a ochrán­ců pří­ro­dy. Bazal­to­vá půda pod buky posky­tu­je příz­ni­vé pod­mín­ky pro roz­ma­ni­tou vege­ta­ci (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Mezi dal­ší zdej­ší rost­li­ny patří napří­klad Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria a Ribes alpi­num (Wiki­pe­dia). Boha­té je také zastou­pe­ní pěv­ců a divo­ké zvěře. Tok tetře­va na Růžov­ském vrchu je neza­po­me­nu­tel­ným zážit­kem (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z fau­ny zde naj­de­me napří­klad mlo­ka skvr­ni­té­ho, čol­ka hor­ské­ho, ješ­těr­ku živo­ro­dou a puš­tí­ka běla­vé­ho (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 65974

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°3503“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°5001“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 13011321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 18631907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 19107 379, v roku 194514 519, v roku 197022 963, v roku 198030 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 199133 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.


Pieš­ťa­ny, a beau­ti­ful town kno­wn for its sere­ne ambian­ce, holds a spe­cial pla­ce, pri­ma­ri­ly becau­se it exu­des tra­nqu­ili­ty. In Pieš­ťa­ny, life moves at a lei­su­re­ly pace, fos­te­ring a sen­se of ease, whi­le the city thri­ves cul­tu­ral­ly and remains well-​maintained. Exten­si­ve parks gra­ce the lands­ca­pe, and the town buz­zes with tou­rist acti­vi­ty. Situ­ated 162 meters abo­ve sea level, with GPS coor­di­na­tes 48°3503″ lati­tu­de and 17°5001″ lon­gi­tu­de, Pieš­ťa­ny covers an area of 44.201 km². Tra­ces of sett­le­ment in the sur­roun­ding are­as date back to the Quater­na­ry Ple­is­to­ce­ne. Tools from the Nean­dert­hal era were dis­co­ve­red in the near­by vil­la­ge of Ban­ka and in the Čer­to­va pec cave.

During the late Sto­ne Age and, more pro­mi­nen­tly, the Bron­ze Age, peop­le sought out the non-​freezing springs in the regi­on. The pre­sen­ce of the Magy­ar cul­tu­re, suc­ce­e­ded by the cul­tu­res of the Mochov­ce and Čaka­ny, is evi­dent in the vici­ni­ty. In the late Iron Age, around the 4th cen­tu­ry BCE, the Celts arri­ved. In the 5th to 6th cen­tu­ries, the Ger­ma­nic Quadi sett­led in the area. The first Sla­vic tri­bes came to the regi­on in the 5th to 6th cen­tu­ries. The era of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry is ref­lec­ted in the grand court in near­by Duco­vé. From 1299 to 1321, Pieš­ťa­ny belo­n­ged to the domain of Matúš Čák of Tren­čín. It was also a roy­al pro­per­ty and part of the Tema­tín Cast­le domain. In 1348, King Lou­is I gran­ted Tema­tín Cast­le and esta­te to Mas­ter Nicho­las Kont of Königs­berg. After the extinc­ti­on of this line­a­ge, they came under the owners­hip of Ale­xius Thur­zo, appo­in­ted by King Lou­is II (Wiki­pe­dia).

Throug­hout his­to­ry, Pieš­ťa­ny was men­ti­oned by vari­ous names such as Pes­sen and Pest­hy­en. The name Pieš­ťa­ny” is deri­ved from the san­dy cha­rac­ter of the Váh river­bed depo­sits. His­to­ri­cal names for Pieš­ťa­ny inc­lu­de Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435), and many more. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1113 in the Zobor Char­ter issu­ed by King Colo­man I of Hun­ga­ry. The town’s his­to­ry is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of spa cul­tu­re in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from Geor­ge Werh­ner, pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­se­lor, in 1545. Later desc­rip­ti­ons were pro­vi­ded by the Aus­trian impe­rial phy­si­cian Johann Cra­to von Krafft­he­im in 1571, Pope Six­tus V’s per­so­nal phy­si­cian Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus in 1588, and Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on is Adam Tra­ja­n’s poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642 (Wiki­pe­dia).

In 1598, Pieš­ťa­ny had 144 hou­ses. In 1642, Pieš­ťa­ny gai­ned town pri­vi­le­ges and mar­ket rights, evol­ving into a mano­rial town. In the 18th cen­tu­ry, the spa sett­le­ment Tep­li­ce deve­lo­ped around the springs. In its cen­ter sto­od an accom­mo­da­ti­on inn and a manor hou­se for the nobi­li­ty. The sett­le­ment gra­du­al­ly mer­ged with the town of Pieš­ťa­ny, for­ming the his­to­ric cen­ter we see today. In 1720, Char­les VI dona­ted the Hlo­ho­vec esta­te (to which Pieš­ťa­ny belo­n­ged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beet­ho­ven visi­ted Pieš­ťa­ny. A catas­trop­hic flo­od on August 26, 1813, cau­sed exten­si­ve dama­ge to all buil­dings (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Like many other cities in Wes­tern Euro­pe and Slo­va­kia, Pieš­ťa­ny is expe­rien­cing a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Today, Pieš­ťa­ny is home to less than 30,000 resi­dents. In 1731, accor­ding to avai­lab­le sour­ces, the town had 1,488 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The popu­la­ti­on con­ti­nu­ed to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). As of 1991, the popu­la­ti­on was 33,176 (Muni­ci­pal and Local Sta­tis­tics, Data as of Decem­ber 311991).

Not far from the city cen­ter, on the edge of the park, stands the Hou­se of Arts, hos­ting vari­ous the­a­ter and dan­ce groups and hos­ting nume­rous exhi­bi­ti­ons. Anot­her well-​known venue is the Small Sta­ge of the Muni­ci­pal Cul­tu­ral Cen­ter, kno­wn among the locals as Kras­ko.” Pieš­ťa­ny is home to the Ins­ti­tu­te of Phy­si­ot­he­ra­py, Bal­neo­lo­gy, and Reha­bi­li­ta­ti­on of the Uni­ver­si­ty of St. Cyril and Met­ho­dius in Trna­va. The­re are two high scho­ols, Pier­re de Cou­ber­tin and St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. The reno­wned Hotel Aca­de­my of Ľudo­vít Win­ter is also loca­ted in Pieš­ťa­ny. The city has three muse­ums, with the main buil­ding of the Bal­neo­lo­gi­cal Muse­um situ­ated in the Kúpeľ­ná dvo­ra­na buil­ding. It over­se­es the memo­rial room of Ivan Kras­ko on the Váh embank­ment bet­we­en Kolo­nád­ny and Kra­jin­ský brid­ges, Vil­la of Dr. Lis­ka, and the Kos­to­lec hill­fort about 6 km away. The Mili­ta­ry His­to­ry Muse­um is in the air­port area, and unfor­tu­na­te­ly, only a part of the exhi­bits is acces­sib­le sea­so­nal­ly (Wiki­pe­dia). The Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny has its muse­um in the near­by Mora­va­ny. A sig­ni­fi­cant pre­sen­ce in the field of met­ro­lo­gy, tes­ting, stan­dar­di­za­ti­on, and cer­ti­fi­ca­ti­on is the Tech­ni­cal Tes­ting Ins­ti­tu­te Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pe­dia).

Sin­ce 1955, the Pieš­ťa­ny Music Fes­ti­val has been held annu­al­ly. Sin­ce 1999, Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni (Pieš­ťa­ny Organ Days) takes pla­ce. The ope­ning of the bat­hing sea­son is a regu­lar event at the begin­ning of sum­mer. The tra­di­ti­on of the Sculp­tu­res of Pieš­ťa­ny Parks was revi­ved, and sin­ce 2006, the Cine­ma­tik film fes­ti­val has been held regu­lar­ly. Other film fes­ti­vals inc­lu­de Kine­a­ma, Astro­film, and Euro­tour. In sum­mer, Truck Coun­try and Coun­try Lode­ni­ca fes­ti­vals are tra­di­ti­onal events. The Vic­to­ria Regia flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­on, fea­tu­ring an alle­go­ri­cal pro­ces­si­on, takes pla­ce at the end of sum­mer, mar­king the conc­lu­si­on of the sum­mer bat­hing sea­son. The Hodok­vas music fes­ti­val was held at the air­port until recen­tly. This baton was pas­sed to the Gra­pe fes­ti­val. Sin­ce 2010, the Carat Tuning Par­ty has beco­me a tra­di­ti­on, fol­lo­wed by the elect­ro­nic music fes­ti­val BeeF­ree from 2011. Nati­onal Avia­ti­on Days, which took pla­ce in Pieš­ťa­ny, were moved to Sliač in 2011 (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1959, the city has been cove­red by Revue Pieš­ťa­ny, which was once a mont­hly maga­zi­ne and is now pub­lis­hed quar­ter­ly. The week­ly Pieš­ťan­ský týž­deň has been in exis­ten­ce sin­ce 1991. I have a per­so­nal con­nec­ti­on to it, as I wor­ked as a stre­et ven­dor sel­ling it until 1995. Sin­ce the end of 2010, Pieš­ťa­ny boasts its own radio sta­ti­on, Rádio Pieš­ťa­ny, bro­ad­cas­ting on 90.2 MHz (Wiki­pe­dia).

Pieš­ťa­ny has been the birthp­la­ce of seve­ral notab­le indi­vi­du­als, inc­lu­ding actor Marián Geiš­berg, well-​known pre­sen­ter Ale­na Heri­ba­no­vá, cano­eist Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kay­akers Róbert Erban and Mar­ce­la Erba­no­vá, swim­mer Mar­ti­na Morav­co­vá, hoc­key pla­y­ers Bran­ko Radi­vo­je­vič and Michel Mik­lík, and foot­bal­ler Filip Hološ­ko. In the past, many artists were asso­cia­ted with Pieš­ťa­ny, such as Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, and Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia).


Pieš­ťa­ny, eine wun­ders­chöne Stadt, die vor allem durch ihre fried­li­che Atmo­sp­hä­re bes­ticht, nimmt einen beson­de­ren Platz ein, weil hier Ruhe spür­bar ist. In Pieš­ťa­ny bewegt sich das Leben in gemäch­li­chem Tem­po, wodurch eine Atmo­sp­hä­re der Gelas­sen­he­it ents­teht, wäh­rend die Stadt kul­tu­rell blüht und gut gepf­legt ist. Aus­ge­dehn­te Parks sch­müc­ken das Stadt­bild, und die Stadt pul­siert vor tou­ris­tis­cher Akti­vi­tät. Gele­gen auf 162 Metern über dem Mee­ress­pie­gel, mit GPS-​Koordinaten von 48°3503″ Bre­i­ten­grad und 17°5001″ Län­gen­grad, ers­trec­kt sich Pieš­ťa­ny über eine Flä­che von 44,201 km². Spu­ren der Besied­lung in den umlie­gen­den Gebie­ten rei­chen bis ins Quar­tä­re Ple­is­to­zän zurück. Werk­ze­uge aus der Neandertaler-​Ära wur­den im nahe­ge­le­ge­nen Dorf Ban­ka und in der Höh­le Čer­to­va pec entdeckt.

Wäh­rend der spä­ten Ste­in­ze­it und beson­ders in der Bron­ze­ze­it such­ten die Men­schen die nicht gef­rie­ren­den Quel­len in der Regi­on auf. Die Anwe­sen­he­it der Magy­aren­kul­tur, gefolgt von den Kul­tu­ren von Mochov­ce und Čaka­ny, ist in der Umge­bung ersicht­lich. In der spä­ten Eisen­ze­it, etwa im 4. Jahr­hun­dert v. Chr., kamen die Kel­ten an. Im 5. bis 6. Jahr­hun­dert lie­ßen sich die ger­ma­nis­chen Quaden in der Gegend nie­der. Die ers­ten sla­wis­chen Stäm­me kamen im 5. bis 6. Jahr­hun­dert in die Regi­on. Die Zeit von Gro­ßmäh­ren im 9. Jahr­hun­dert spie­gelt sich in der gro­ßen Burg in der Nähe von Duco­vé wider. Von 1299 bis 1321 gehör­te Pieš­ťa­ny zum Gebiet von Matúš Čák von Tren­čín. Es war auch könig­li­cher Besitz und Teil des Tematín-​Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenk­te König Ludwig I. Tematín-​Burg und ‑land dem Magis­ter Niko­laus Kont von Königs­berg. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Linie kamen sie in den Besitz von Ale­xius Thur­zo, ernannt von König Ludwig II. (Wiki­pe­dia).

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de Pieš­ťa­ny unter vers­chie­de­nen Namen wie Pes­sen und Pest­hy­en erwähnt. Der Name Pieš­ťa­ny” lei­tet sich vom san­di­gen Cha­rak­ter der Abla­ge­run­gen im Fluss­bett der Waag ab. His­to­ris­che Namen für Pieš­ťa­ny sind Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435) und vie­le mehr. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zobo­rer Urkun­de von König Kolo­man I. von Ungarn. Die Ges­chich­te der Stadt ist eng mit der Ent­wick­lung der Bade­kul­tur im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te aus­führ­li­che Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von Georg Werh­ner, Prä­fekt des Sch­los­ses Šariš und könig­li­cher Rat­ge­ber, aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men vom öster­re­i­chis­chen Hofarzt Johann Cra­to von Krafft­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung stammt aus Adam Tra­jans Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” von 1642 (Wiki­pe­dia).

Im Jahr 1598 hat­te Pieš­ťa­ny 144 Häu­ser. Im Jahr 1642 erhielt Pieš­ťa­ny Stadt­rech­te und Mar­k­trech­te und ent­wic­kel­te sich zu einer herrs­chaft­li­chen Stadt. Im 18. Jahr­hun­dert ents­tand um die Quel­len herum die Bade­ko­lo­nie Tep­li­ce. In ihrem Zen­trum stand ein Unter­kunfts­gast­haus und ein Her­ren­haus für den Adel. Die Kolo­nie versch­molz all­mäh­lich mit der Stadt Pieš­ťa­ny und bil­det heute das his­to­ris­che Zen­trum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenk­te Karl VI. das Gut Hlo­ho­vec (zu dem Pieš­ťa­ny gehör­te) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuch­te Ludwig van Beet­ho­ven Pieš­ťa­ny. Eine kata­strop­ha­le Flut am 26. August 1813 verur­sach­te erheb­li­che Schä­den an allen Gebä­u­den (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Wie vie­le ande­re Städ­te in Wes­te­uro­pa und der Slo­wa­kei erlebt Pieš­ťa­ny einen Rück­gang der Bevöl­ke­rung. Heute leben in Pieš­ťa­ny weni­ger als 30.000 Ein­woh­ner. Im Jahr 1731 hat­te die Stadt nach ver­füg­ba­ren Quel­len 1.488 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Die Bevöl­ke­rung wuchs im Lau­fe der Jah­re wei­ter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). Im Jahr 1991 bet­rug die Bevöl­ke­rung 33.176 (Stadt- und Geme­in­de­sta­tis­tik, Daten vom 31. Dezem­ber 1991).

Nicht weit vom Stadt­zen­trum ent­fernt, am Ran­de des Parks, steht das Haus der Küns­te, das vers­chie­de­ne Theater- und Tanzg­rup­pen beher­bergt und zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Ein wei­te­rer bekann­ter Verans­tal­tung­sort ist die Kle­i­ne Büh­ne des Städ­tis­chen Kul­tur­zen­trums, die bei den Ein­he­i­mis­chen als Kras­ko” bekannt ist. In Pieš­ťa­ny befin­det sich das Ins­ti­tut für Phy­si­ot­he­ra­pie, Bal­neo­lo­gie und Reha­bi­li­ta­ti­on der Uni­ver­si­tät St. Kyrill und Met­hod in Trna­va. Es gibt zwei Gym­na­sien, Pier­re de Cou­ber­tin und St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. Die renom­mier­te Hote­la­ka­de­mie von Ľudo­vít Win­ter befin­det sich eben­falls in Pieš­ťa­ny. Die Stadt hat drei Muse­en, wobei sich das Haupt­ge­bä­u­de des Bal­neo­lo­gis­chen Muse­ums in der Kúpeľ­ná dvo­ra­na (Bade­hal­le) befin­det. Darüber hinaus unters­te­hen ihm das Gedenk­zim­mer von Ivan Kras­ko zwis­chen den Kolon­na­den und der Kra­jin­ský most (Lan­desb­rüc­ke), die Vil­la von Dr. Lis­ka und die etwa 6 km ent­fern­te Bur­gs­tät­te Kos­to­lec. Das Mili­tär­ges­chichts­mu­se­um befin­det sich auf dem Gelän­de des Flug­plat­zes und ist lei­der nur tei­lwe­i­se und sai­so­nal zugän­glich (Wiki­pe­dia). Der Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny bet­re­ibt ein Muse­um in der Nähe von Mora­va­ny. Die Tech­nis­che Prüfung­sans­talt Pieš­ťa­ny, eine Ein­rich­tung für Met­ro­lo­gie, Prüfung, Nor­mung und Zer­ti­fi­zie­rung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val fin­det seit 1955 in Pieš­ťa­ny statt. Seit 1999 gibt es die Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Regel­mä­ßig zu Beginn des Som­mers wird die Bade­sai­son eröff­net. Die Tra­di­ti­on der Skulp­tu­ren der Pieš­ťa­ny Parks wur­de wie­der­be­lebt, und seit 2006 fin­det regel­mä­ßig das Film­fes­ti­val Cine­ma­tik statt. Zu den wei­te­ren Film­fes­ti­vals gehören Kine­a­ma, Astro­film und Euro­tour. Im Som­mer fin­det tra­di­ti­onell Truck Coun­try und Coun­try Lode­ni­ca statt. Der Wett­be­werb im Blu­men­sch­muck Vic­to­ria Regia, mit einem alle­go­ris­chen Umzug als Höhe­punkt, fin­det am Ende des Som­mers statt und mar­kiert das Ende der Som­mer­sai­son. In der jün­ge­ren Ver­gan­gen­he­it fand auf dem Flug­ha­fen das Musik­fes­ti­val Hodok­vas statt. Die­se Rol­le über­nahm spä­ter das Gra­pe Fes­ti­val. Seit 2010 gibt es die Tra­di­ti­on der Carat Tuning Par­ty und seit 2011 das Elek­tro­nik­mu­sik­fes­ti­val BeeF­ree. Es gab auch die Nati­ona­len Luft­fa­hr­t­ta­ge, die 2011 nach Sliač ver­legt wur­den (Wiki­pe­dia). Seit 1959 infor­miert die Revue Pieš­ťa­ny über die Stadt, die früher monat­lich ers­chien und heute vier­tel­jähr­lich heraus­ge­ge­ben wird. Die wöchen­tli­che Zeitsch­rift Pieš­ťan­ský týž­deň gibt es seit 1991, und damit ver­bin­de ich auch per­sön­li­che Erfah­run­gen, da ich sie als Stra­ßen­ver­kä­u­fer bis 1995 ver­kauft habe. Seit Ende 2010 kann Pieš­ťa­ny mit ihrem eige­nen Radi­osen­der, Rádio Pieš­ťa­ny, auf 90,2 MHz glän­zen (Wiki­pe­dia).

Zu den Per­sön­lich­ke­i­ten, die aus Pieš­ťa­ny stam­men, gehören der Schaus­pie­ler Marián Geiš­berg, die bekann­te Mode­ra­to­rin Ale­na Heri­ba­no­vá, der Kanu­te Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, die Kajak­fah­rer Róbert Erban und Mar­ce­la Erba­no­vá, die Sch­wim­me­rin Mar­ti­na Morav­co­vá, die Eis­hoc­ke­ys­pie­ler Bran­ko Radi­vo­je­vič und Michel Mik­lík, der Fußbal­ler Filip Hološ­ko, die Ten­niss­pie­le­rin­nen Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá und Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. In der Ver­gan­gen­he­it waren vie­le Künst­ler mit Pieš­ťa­ny ver­bun­den, wie Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko und Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia), sowie die Schaus­pie­ler Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, der Musi­ker Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), die Ten­niss­pie­ler Lukáš Lac­ko und der Uhr­ma­cher Vla­di­mír Plu­lík. Hier haben auch der Dich­ter, Pro­sasch­rifts­tel­ler Ivan Kras­ko, der Dra­ma­ti­ker und Sch­rifts­tel­ler Ivan Sto­do­la, der Maler Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, der Sch­rifts­tel­ler und Maler Jan­ko Ale­xy, der Bild­hau­er Valér Vav­ro und der Jazz­mu­si­ker Jozef Dodo Šošo­ka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°3503“ خط العرض و 17°5001“ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة تشيرتوفا بيك”. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 13011321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم بيسين” و بيستهين”. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 18631907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم بوشتين”، بالألمانية بيستيان”، وبالبولندية بيشتشاني”. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي” في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obec​lu​ka​.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 19107,379، في عام 194514,519، في عام 197022,963، في عام 198030,731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993)، في عام 199133,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع دوم أومينيا”، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم كراسكو”. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: بيير دو كوبرتان” و“سانت ميخايل آركانجيل”. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى كوبيلنا دفورانا”. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semi­con­duc­tor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا أيام الأرغان” في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cine­ma­tik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kine­a­ma و Astro­film و Euro­tour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Coun­try و Coun­try Lode­ni­ca. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور فيكتوريا ريجيا”، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى هودوكفاس” في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان غريب”. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Par­ty بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeF­ree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة ريفيو بييشتاني” المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية بييشتانسكي تيدنيك” منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 8096699202
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 19561959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tvaSR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (18501930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (10951116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


The Váh River – Rym­ple­r’s Pond: Bet­we­en the Sĺňa­va swim­ming pool and the Rat­nov­ská bay, the­re is the so-​called Rym­ple­r’s Pond. Over a hun­dred years ago, it was an area of soft mea­dow domi­na­ted by whi­te wil­low (Salix alba), black pop­lar (Popu­lus nig­ra), whi­te pop­lar (Popu­lus alba), and grey pop­lar (Popu­lus x canes­cens). Vari­ous spe­cies of vege­ta­ti­on such as hawt­horn, buc­kt­horn, elder­ber­ry, and bus­hy wil­lo­ws grow in the area. Yel­low iris (Iris pse­uda­co­rus) gro­ws along the stre­am banks. In the past, it was used for poul­try far­ming and catt­le gra­zing (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va was built bet­we­en 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – a reser­vo­ir for­med by dam­ming the Váh River. Vari­ous water­fo­wl can be obser­ved during walks along the Váh embank­ment, with swans being par­ti­cu­lar­ly majes­tic. They often gat­her with laug­hing gulls and wild ducks under the Kolo­ná­do­vý Brid­ge, whe­re, tra­di­ti­onal­ly, they are fed not only by chil­dren but also by many visi­tors to Pieš­ťa­ny. Espe­cial­ly in win­ter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Val­ley ser­ves as an impor­tant mig­ra­ti­on rou­te for birds. Sĺňa­va, with its favo­rab­le mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons rela­ted to ther­mal springs, has sec­ti­ons of water that do not fre­e­ze even in seve­re frosts. The­re­fo­re, Sĺňa­va is among the most sig­ni­fi­cant win­te­ring grounds for water­fo­wl in Slo­va­kia. Eve­ry year, seve­ral thou­sand pairs of laug­hing gulls nest on the Bird Island in the midd­le of Sĺňa­va. It’s note­wort­hy that the gre­at black-​headed gull and the com­mon gull also nested here for the first time in Slo­va­kia. Howe­ver, the nesting colo­ny of the com­mon tern is of par­ti­cu­lar inte­rest. This slen­der, aerial acro­bat is lis­ted in the Red Book of endan­ge­red spe­cies, requ­iring strict pro­tec­ti­on. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gi­cal rese­arch takes pla­ce at Sĺňa­va. Long-​term stu­dies have demon­stra­ted the impor­tan­ce of this loca­ti­on for water and water-​associated bird spe­cies. Con­se­qu­en­tly, Sĺňa­va was inc­lu­ded in the network of pro­tec­ted are­as in 1980 and cur­ren­tly holds the sta­tus of a pro­tec­ted area with an area of 430 hec­ta­res (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – a res­tau­rant and spa­ce for social and cul­tu­ral events. Accor­ding to Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4), Kur­sa­lon was the first repre­sen­ta­ti­ve buil­ding cons­truc­ted by Ľudo­vít Win­ter in 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon is a more recent name for the enti­re faci­li­ty, which has hou­sed a muse­um sin­ce 1928, kno­wn as the Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bath Hou­se) (pies​ta​ny​.sk). Cha­pel of the Divi­ne Heart of Jesus – loca­ted in front of the Kolo­ná­do­vý Brid­ge. It is a neo-​Gothic struc­tu­re built in 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia is at the begin­ning of Win­te­ro­va Stre­et, across from the Lipa Hotel. Ori­gi­nal­ly a clas­si­cist vil­la belo­n­ging to Türöky from the 19th cen­tu­ry, it was later trans­for­med into a roman­tic sty­le (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­li­cal Church (Win­te­ro­va 1) – a single-​nave Got­hic church built in 1905 (pies​ta​ny​.sk). The Old Phar­ma­cy on Win­te­ro­va Stre­et boasts rich Seces­si­onist deco­ra­ti­on on its main faca­de. The stre­et faca­de fea­tu­res the last sho­wca­se with ori­gi­nal phar­ma­cy adver­ti­se­ments in Seces­si­onist sty­le (pies​ta​ny​.sk). The Admi­ni­stra­ti­on Buil­ding of the Spa on Win­te­ro­va 29 is the oldest func­ti­onal buil­ding in the city (pies​ta​ny​.sk). The Mili­ta­ry Spa Ins­ti­tu­te on Tep­lic­ka 81 was estab­lis­hed in 1863. Ini­tial­ly, it ser­ved as accom­mo­da­ti­on and cate­ring for spa patients from the army (pies​ta​ny​.sk). The Gre­en Tree on Win­te­ro­va Stre­et was the resi­den­ce for the les­see and direc­tor of the spa during its exis­ten­ce. It ser­ved as a hotel and even­tu­al­ly beca­me a medi­cal faci­li­ty (pies​ta​ny​.sk). The Slo­van Medi­cal Faci­li­ty was ori­gi­nal­ly the Grand Hotel Roy­al, built in 1906. The grand hall was mag­ni­fi­cen­tly deco­ra­ted and ser­ved as a con­cert audi­to­rium, hos­ting inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and other sig­ni­fi­cant events. Sin­ce 1986, the faci­li­ty has been clo­sed and has fal­len into dis­re­pair, unfor­tu­na­te­ly tar­nis­hing the pri­de of Pieš­ťa­ny (pies​ta​ny​.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (pies​ta​ny​.sk). In the 1990s, Lipa was affec­ted by a fire and has been in ruins sin­ce then.

Brid­ges Kolo­nád­ny Brid­ge – con­nects the city cen­ter with the spa island. It was built in 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The insc­rip­ti­on on it, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae,” dates back to 1642 and means Hea­ling Pieš­ťa­ny Baths” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Robert Küh­ma­y­er’s work is loca­ted at the begin­ning of the Kolo­nád­ny Brid­ge and is a sym­bol of Pieš­ťa­ny. Accor­ding to sour­ces, Artur Hey­er sket­ched the pain­ting Láma­ča bar­lí” for Ľudo­vít Win­ter, which he paten­ted. Later, in 1930, the bar­lo­la­mač was cast in bron­ze (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský Brid­ge – at the site whe­re the Kra­jin­ský Brid­ge now stands, the­re used to be the old wooden brid­ge of the Erdödy fami­ly. In 1932, Ľudo­vít Win­ter built an impres­si­ve brid­ge, allo­wing for the cons­truc­ti­on of the access road to Ther­mia (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The span of the brid­ge­’s arch is 52 meters. The sup­por­ting struc­tu­re con­sists of two upper atta­ched arches, making it often refer­red to as an arch brid­ge. At that time, it was con­si­de­red one of the most daring brid­ge cons­truc­ti­ons in the coun­try. In 1932, a memo­rial pla­que with the insc­rip­ti­on Brid­ge of the first Pre­si­dent of Cze­cho­slo­va­kia T.G. Masa­ryk named by the Slo­vak coun­try­si­de in memo­ry of his 80th birth­day (18501930)” was pla­ced on the brid­ge. During the Second World War, when the Ger­mans left Pieš­ťa­ny on the night of April 3 – 4, 1945, they dama­ged the brid­ge. The Soviet army imme­dia­te­ly star­ted repai­ring the brid­ge on April 5 and soon com­ple­ted the repairs, adding a weir to sta­bi­li­ze the water level of the Obto­ko­vé rame­no (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, p. 26 – 28).

Stre­ets The area of toda­y­’s Flo­re­át was a flo­odp­lain until 1918, full of vege­ta­ti­on. At that time, Ľudo­vít Win­ter pur­cha­sed it from Count Viliam Erdödy. He named it Flo­re­át (from Latin – let it blo­om) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The Holo­caust Vic­tims Memo­rial is loca­ted at the ceme­te­ry on Bra­ti­slav­ská Stre­et. On Šte­fá­ni­ko­va Stre­et, the­re is Pra­nier – a sand­sto­ne pil­lar of sha­me cre­a­ted around 1830. The front of the pra­nier is ador­ned with the insc­rip­ti­on: I don’t turn any­o­ne away; I take eve­ry­o­ne.” Deli­nqu­ents were tied to the pil­lar by the­ir feet and secu­red around the waist with chains (pies​ta​ny​.sk).

Buil­dings The Old Monas­te­ry is on Det­vian­ská Stre­et No. 9, repre­sen­ting the rem­nants of the oldest brick sac­ral buil­ding on the ter­ri­to­ry of the cur­rent city. It dates back to the 14th cen­tu­ry, with the nave of the church buil­ding con­tai­ning rem­nants of the foun­da­ti­ons of an older struc­tu­re, like­ly a Roma­ne­sque sto­ne buil­ding. The oldest coins found here date back to the reign of Hun­ga­rian King Kolo­man I (10951116). The Old Monas­te­ry now remains only in ruins. Ružo­vý Mlyn (Pink Mill) – Ružo­vý Mlyn was built by Ľudo­vít Win­ter in 1917 as a pigs­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). It is yel­low now, sin­ce it was repai­red 😉 Dom ume­nia (Hou­se of Art) is the first non-​Bratislava the­a­ter buil­ding after World War II, rea­li­zed in the years 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


Die Váh – Rym­ple­ro­va Važi­na: Zwis­chen dem Sĺňava-​Schwimmbad und der Ratnovská-​Bucht befin­det sich die soge­nann­te Rym­ple­ro­va Važi­na. Vor über hun­dert Jah­ren war es ein Gebiet mit wei­chen Wie­sen, die von wei­ßer Wei­de (Salix alba), Sch­war­zer Pap­pel (Popu­lus nig­ra), Wei­ßer Pap­pel (Popu­lus alba) und Grau­er Pap­pel (Popu­lus x canes­cens) domi­niert wur­de. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wie Wei­ßdorn, Faul­baum, Holun­der und bus­chi­ge Wei­den wach­sen in der Gegend. Gel­be Sch­wert­li­lien (Iris pse­uda­co­rus) wach­sen entlang der Bachu­fer. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de es für die Gef­lügel­zucht und die Wei­de­wirts­chaft genutzt (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Die Sĺňa­va wur­de zwis­chen 1956 und 1959 errich­tet (ŠOP SR). Sĺňa­va – ein Stau­see, der durch das Aufs­tau­en des Flus­ses Váh ents­tan­den ist. Bei Spa­zier­gän­gen am Váh-​Ufer kön­nen vers­chie­dens­te Arten von Was­ser­vögeln beobach­tet wer­den. Sch­wä­ne sind beson­ders majes­tä­tisch und sam­meln sich oft mit Lach­möwen und Wil­den­ten unter der Kolonádový-​Brücke, wo sie tra­di­ti­onell nicht nur von Kin­dern, son­dern auch von vie­len Besu­chern von Pieš­ťa­ny gefüt­tert wer­den. Beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten sch­lie­ßen sich den Sch­wä­nen auch Wil­den­ten und Sch­warz­koh­len an. Das Váh-​Tal dient als wich­ti­ge Zugs­trec­ke für Vögel. Aufg­rund der güns­ti­gen mik­ro­kli­ma­tis­chen Bedin­gun­gen im Zusam­men­hang mit Ther­ma­lqu­el­len frie­ren bes­timm­te Abschnit­te des Was­sers selbst bei star­kem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňa­va zu den bede­utend­sten Win­te­rqu­ar­tie­ren für Was­ser­vögel in der Slo­wa­kei. Jedes Jahr brüten meh­re­re tau­send Paa­re Lach­möwen auf der Voge­lin­sel in der Mit­te von Sĺňa­va. Es ist erwäh­nen­swert, dass hier auch die Gro­ße Raub­möwe und die Sturm­möwe ers­tmals in der Slo­wa­kei brüte­ten. Beson­de­re Auf­merk­sam­ke­it ver­dient jedoch die Brut­ko­lo­nie des Fluss­se­e­ad­lers. Die­ser sch­lan­ke, luf­ti­ge Akro­bat ist im Roten Buch der gefä­hr­de­ten Arten auf­ge­fü­hrt und erfor­dert einen stren­gen Schutz. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gis­che Fors­chun­gen fin­den in Sĺňa­va statt. Lang­jäh­ri­ge Stu­dien haben die Bede­utung die­ses Ortes für Was­ser­vögel nach­ge­wie­sen. Daher wur­de Sĺňa­va 1980 in das Netzwerk der Schutz­ge­bie­te auf­ge­nom­men und hat der­ze­it den Sta­tus eines ges­chütz­ten Gebiets mit einer Flä­che von 430 Hek­tar (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – ein Res­tau­rant und Raum für gesells­chaft­li­che und kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen. Laut Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4) war der Kur­sa­lon das ers­te reprä­sen­ta­ti­ve Gebä­u­de, das von Ľudo­vít Win­ter im Jahr 1894 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon ist ein neue­rer Name für das gesam­te Gebä­u­de, das seit 1928 ein Muse­um beher­bergt und als Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bade­haus) bekannt ist (pies​ta​ny​.sk). Kapel­le des Gött­li­chen Her­zens Jesu – befin­det sich vor der Kolonádový-​Brücke. Es ist ein neugo­tis­ches Gebä­u­de, das 1897 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Das Hotel Vic­to­ria Regia befin­det sich am Anfang der Winterova-​Straße, gege­nüber dem Lipa Hotel. Urs­prün­glich eine klas­si­zis­tis­che Vil­la aus dem 19. Jahr­hun­dert, gehört sie Türöky, wur­de spä­ter in einen roman­tis­chen Stil umge­baut (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­lis­che Kir­che (Win­te­ro­va 1) – eine gotis­che Ein­zels­chiff­kir­che, erbaut im Jahr 1905 (pies​ta​ny​.sk). Die Alte Apot­he­ke in der Winterova-​Straße ist mit rei­chen seces­si­onis­tis­chen Ver­zie­run­gen an der Haupt­fas­sa­de ver­se­hen. An der Stra­ßen­fas­sa­de befin­det sich das letz­te Schau­fens­ter mit ori­gi­na­len Apot­he­ke­nan­ze­i­gen im Sezes­si­onss­til (pies​ta​ny​.sk). Das Ver­wal­tungs­ge­bä­u­de des Kurorts auf der Win­te­ro­va 29 ist das ältes­te funk­ti­onie­ren­de Gebä­u­de in der Stadt (pies​ta​ny​.sk). Das Mili­tär­ku­rins­ti­tut auf der Tep­lic­ka 81 wur­de 1863 errich­tet. Von Anfang an dien­te es der Unterb­rin­gung und Verpf­le­gung von Kur­bad­pa­tien­ten aus der Armee (pies​ta​ny​.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-​Straße war wäh­rend sei­ner Exis­tenz die Resi­denz des Mie­ters und Direk­tors des Kurorts, ein Hotel und wur­de sch­lie­ßlich ein Sana­to­rium (pies​ta​ny​.sk). Das Slo­van Sana­to­rium war urs­prün­glich das Grand Hotel Roy­al, erbaut im Jahr 1906. Der präch­tig gesch­müc­kte Saal dien­te als Kon­zert­sa­al und Gast­ge­ber für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und ande­re bede­uten­de Verans­tal­tun­gen. Seit 1986 ist die Ein­rich­tung gesch­los­sen und ver­fiel lei­der, was die Stadt Pieš­ťa­ny bet­rifft (pies​ta​ny​.sk). Das Lipa Hotel wur­de 1912 erbaut (pies​ta​ny​.sk). In den 1990er Jah­ren wur­de Lipa von einem Brand heim­ge­sucht und ist seit­dem eine Ruine.

Brüc­ken Kolonádny-​Brücke – ver­bin­det das Stadt­zen­trum mit der Kurin­sel. Sie wur­de 1933 gebaut (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Insch­rift darauf, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae”, stammt aus dem Jahr 1642 und bede­utet Hei­len­de Bäder von Pieš­ťa­ny” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Das Werk von Robert Küh­ma­y­er befin­det sich am Anfang der Kolonádny-​Brücke und ist ein Sym­bol von Pieš­ťa­ny. Gemäß den Quel­len skiz­zier­te Artur Hey­er das Gemäl­de Láma­ča bar­lí” für Ľudo­vít Win­ter, das Ľudo­vít paten­tie­ren ließ. Spä­ter, im Jahr 1930, wur­de der Bar­lo­la­mač in Bron­ze gegos­sen (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-​Brücke – Am Stan­dort der heuti­gen Krajinský-​Brücke befand sich zuvor die alte höl­zer­ne Erdödy-​Brücke. Im Jahr 1932 bau­te Ľudo­vít Win­ter eine bee­in­druc­ken­de Brüc­ke, die den Zugang zur Ther­mia ermög­lich­te (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Spann­we­i­te des Bogens bet­rägt 52 Meter. Die Trags­truk­tur bes­teht aus zwei obe­ren Bögen und wird daher oft als Bogenb­rüc­ke bez­e­ich­net. Zu die­ser Zeit gehör­te die­se Brüc­ke zu den gewag­tes­ten Brüc­ken­kons­truk­ti­onen bei uns. Im Jahr 1932 wur­de an der Brüc­ke eine Gedenk­ta­fel mit der Insch­rift angeb­racht: Brüc­ke des ers­ten Prä­si­den­ten der Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Repub­lik T. G. Masa­ryk, benannt von der Slo­wa­kis­chen Lands­chaft zum Geden­ken an sei­nen 80. Geburts­tag (18501930)”. Die Deuts­chen bes­chä­dig­ten die Brüc­ke wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs, als sie Pieš­ťa­ny in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 ver­lie­ßen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Repa­ra­tur der Brüc­ke und führ­te sie bald durch und füg­te ein Wehr zur Sta­bi­li­sie­rung des Was­sers­tands des Obto­ko­vé rame­no hin­zu (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, S. 26 – 28).

Stra­ßen Das Gebiet des heuti­gen Flo­re­át war bis 1918 ein Übersch­wem­mungs­ge­biet, vol­ler Vege­ta­ti­on. Damals kauf­te es Ľudo­vít Win­ter von Graf Viliam Erdödy. Er nann­te es Flo­re­át (aus dem Late­i­nis­chen – lass es aufb­lühen) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Am Fried­hof in der Bratislavská-​Straße befin­det sich das Mahn­mal für die Opfer des Holo­causts. In der Štefánikova-​Straße befin­det sich der Pra­nier – eine Sand­ste­in­sä­u­le der Schan­de, die um 1830 ges­chaf­fen wur­de. Die Vor­der­se­i­te des Pra­niers ist mit der Insch­rift ver­ziert: Ich wei­se nie­man­den ab; ich neh­me jeden.” Deli­nqu­en­ten wur­den mit den Füßen am Pfahl befes­tigt und um die Tail­le mit Ket­ten gesi­chert (pies​ta​ny​.sk).

Gebä­u­de Das Alte Klos­ter befin­det sich in der Detvianská-​Straße Nr. 9 und stellt die Über­res­te des ältes­ten gemau­er­ten sak­ra­len Gebä­u­des auf dem Gebiet der heuti­gen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahr­hun­dert, wobei das Kir­chen­schiff Über­res­te der Grund­mau­ern eines älte­ren Gebä­u­des ent­hält, das wahrs­che­in­lich ein roma­nis­ches Ste­in­bau­werk war. Die ältes­ten hier gefun­de­nen Mün­zen stam­men aus der Zeit der Herrs­chaft des unga­ris­chen Königs Kolo­man I. (10951116). Das Alte Klos­ter ble­ibt heute nur in Ruinen übrig. Ružo­vý Mlyn (Rosa Müh­le) – Ružo­vý Mlyn wur­de 1917 von Ľudo­vít Win­ter als Sch­we­i­nes­tall errich­tet (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repa­riert wur­de 😉 Dom ume­nia (Haus der Kunst) ist das ers­te außer­halb von Bra­ti­sla­va gebau­te The­a­ter­ge­bä­u­de nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg, rea­li­siert in den Jah­ren 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňa­va وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى بـ Rym­ple­ro­va Važi­na. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Popu­lus nig­ra والقلقاس الأبيض – Popu­lus alba والقلقاس الرمادي – Popu­lus x canes­cens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). تم بناء Sĺňa­va بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – السد المائي Sĺňa­va تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňa­va أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňa­va واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňa­va بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňa­va في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rym­ple­ro­va važi­na – بين حمام الشمس وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى važi­na Rym­ple­ro­va. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Popu­lus nig­ra والتوت الأبيض – Popu­lus alba والتوت الرمادي – Popu­lus x canes­cens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). بنيت Sĺňa­va في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – الخزان المائي Sĺňa­va نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňa­va أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňa­va تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňa­va حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňa­va إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kor­nel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” تعود إلى عام 1642 وتعني الحمامات البيستانية المفيدة” (مركز معلومات بيشتيان). Bar­lo­la­mač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة Láma­ča bar­lí” للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödy­ov­cov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم جسر القوس”. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masa­ryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (18501930)”. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obto­ko­vé (More­to­vá D.، 2012، Revue Pieš­ťa­ny، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pra­nier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (pies​ta​ny​.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (10951116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Kru­pa V.، Klčo M.، 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch، arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994، Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja، č. 7، Trna­va). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (pies​ta​ny​.sk).



TOP

Cen­trum

Pieš­ťa­ny a Váh

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Čachtické Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 3131

Oko­lie Čach­tíc je cel­kom zau­jí­ma­vé aj pre foto­gra­fa. Ja som ces­tou na Čach­tic­ký hrad uro­bil neja­ké foto­gra­fie. Neďa­le­ko sa nachá­dza chrá­ne­ná loka­li­ta Veľ­ký Ple­ši­vec a v Nedzov­skom kra­se sú verej­nos­ti neprí­stup­né jas­ky­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čach­tic­ké Kar­pa­ty sú jed­ným zo šty­roch pod­cel­kov Malých Kar­pát. Sú ich naj­se­ver­nej­šou čas­ťou. Na juhu nad­vä­zu­jú na Pezin­ské Kar­pa­ty, od kto­rých ich odde­ľu­je Pod­ky­lav­ský potok a Holeš­ka. Od Podu­naj­skej pahor­ka­ti­ny sú odde­le­né výraz­nou zlo­mo­vou líni­ou. Samot­né sa delia na Ple­ši­vec a sever­nej­šie Nedze. Sú tu zastú­pe­né šty­ri chrá­ne­né úze­mia: Čach­tic­ká jas­ky­ňa, Čach­tic­ký hrad­ný vrch, Málo­vá a Ple­ši­vec. V cen­trál­nej čas­ti Čach­tic­kých Kar­pát sa nachá­dza Čach­tic­ký kras (Wiki­pe­dia).

Čach­tic­ké Kar­pa­ty pat­ria do sústa­vy chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000. Pre­važ­nú časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu pokrý­va­jú les­né bio­to­py, naj­mä tep­lo­mil­né panón­ske dubo­vé lesy, menej zastú­pe­né sú váp­no­mil­né buko­vé lesy a naj­me­nej lipovo-​javorové suti­no­vé lesy. Význam­ný je výskyt xero­term­ných neles­ných bio­to­pov, ras­tie tu napr. klin­ček včas­ný Lum­nit­ze­rov – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, kto­rý tu dosa­hu­je sever­nú hra­ni­cu svoj­ho roz­ší­re­nia. Ďalej via­ce­ré dru­hy vsta­va­čov – Orchi­da­ce­ae. So živo­čí­chov napr.: Saga pedo, jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, syseľ pasien­ko­vý – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Úze­mie je ohro­zo­va­né zaras­ta­ním travinno-​bylinných spo­lo­čens­tiev dre­vi­na­mi, inten­zív­nou turis­ti­kou a nepô­vod­nou boro­vi­cou čier­nou – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


The sur­roun­dings of Čach­ti­ce are quite inte­res­ting for a pho­tog­rap­her. On my way to Čach­ti­ce Cast­le, I took some pho­tog­raphs. Near­by is the pro­tec­ted area of Veľ­ký Ple­ši­vec, and in the Nedzov­ský Karst, the­re are caves inac­ces­sib­le to the pub­lic (Infor­ma­ti­on board). Čach­ti­ce Car­pat­hians are one of the four subu­nits of the Litt­le Car­pat­hians, being the­ir nort­hern­most part. To the south, they con­nect to the Pezi­nok Car­pat­hians, sepa­ra­ted from them by the Pod­ky­lav­ský stre­am and Holeš­ka. They are dis­tinct­ly sepa­ra­ted from the Danu­bian Hills by a fault line. They are furt­her divi­ded into Ple­ši­vec and the more nort­hern Nedze. Four pro­tec­ted are­as are repre­sen­ted here: Čach­tic­ká Cave, Čach­ti­ce Cast­le Hill, Málo­vá, and Ple­ši­vec. In the cen­tral part of the Čach­ti­ce Car­pat­hians lies the Čach­tic­ký Karst (Wiki­pe­dia).

The Čach­ti­ce Car­pat­hians are part of the NATURA 2000 sys­tem of pro­tec­ted are­as. The pre­do­mi­nant part of the Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area is cove­red by forest bio­to­pes, espe­cial­ly warm Pan­no­nian oak forests, less repre­sen­ted are cal­ca­re­ous beech forests, and the least repre­sen­ted are lime-​maple scree forests. The occur­ren­ce of xerot­her­mic non-​forest bio­to­pes is sig­ni­fi­cant; for exam­ple, the ear­ly pink – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, which rea­ches the nort­hern limit of its dis­tri­bu­ti­on here. Also, seve­ral spe­cies of orchids – Orchi­da­ce­ae, and vari­ous ani­mals such as Saga pedo, Euro­pe­an gre­en lizard – Lacer­ta viri­dis, Aes­cu­la­pian sna­ke – Zame­nis lon­gis­si­mus, and Euro­pe­an ground squ­ir­rel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. The area is thre­a­te­ned by the over­gro­wth of grass and herb com­mu­ni­ties by tre­es, inten­si­ve tou­rism, and the non-​native black pine – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


Die Umge­bung von Čach­ti­ce ist auch für einen Foto­gra­fen sehr inte­res­sant. Auf dem Weg zur Burg Čach­ti­ce habe ich eini­ge Fotos gemacht. In der Nähe befin­det sich das ges­chütz­te Gebiet Veľ­ký Ple­ši­vec, und im Nedzov­ský Karst gibt es Höh­len, die der Öffen­tlich­ke­it nicht zugän­glich sind (Infor­ma­ti­onss­tand). Die Čachtice-​Karpaten sind eine von vier Unter­grup­pen der Kle­i­nen Kar­pa­ten und bil­den deren nörd­lichs­ten Teil. Im Süden sch­lie­ßen sie sich an die Pezinok-​Karpaten an, die durch den Podkylavský-​Bach und Holeš­ka von ihnen get­rennt sind. Sie sind durch eine mar­kan­te Bruch­li­nie von den Donau­hügeln get­rennt. Sie sind wei­ter unter­te­ilt in Ple­ši­vec und das wei­ter nörd­lich gele­ge­ne Nedze. Hier sind vier ges­chütz­te Gebie­te ver­tre­ten: die Čachtická-​Höhle, der Burg­berg Čach­ti­ce, Málo­vá und Ple­ši­vec. Im zen­tra­len Teil der Čachtice-​Karpaten liegt der Čachtický-​Karst (Wiki­pe­dia).

Die Čachtice-​Karpaten gehören zum NATURA-​2000-​System der ges­chütz­ten Gebie­te. Der über­wie­gen­de Teil des euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets wird von Wald-​Biotopen bedec­kt, ins­be­son­de­re von war­men pan­no­nis­chen Eichen­wäl­dern. Weni­ger ver­tre­ten sind kalk­hal­ti­ge Buchen­wäl­der, und am wenigs­ten ver­tre­ten sind Linden-​Ahorn-​Schuttwälder. Die Exis­tenz xerot­her­mis­cher nicht-​forest Bio­to­pen ist sig­ni­fi­kant; zum Beis­piel die Frühblüher-​Rose – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, die hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze erre­icht. Auch meh­re­re Orchi­de­e­nar­ten – Orchi­da­ce­ae sowie vers­chie­de­ne Tie­re wie Saga pedo, Sma­rag­de­i­dech­se – Lacer­ta viri­dis, Äsku­lap­nat­ter – Zame­nis lon­gis­si­mus und Euro­pä­is­ches Zie­sel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Das Gebiet wird durch Über­wach­sen von Gras- und Kraut­ge­me­in­schaf­ten durch Bäu­me, inten­si­ven Tou­ris­mus und die nicht-​einheimische Sch­warz­kie­fer – Pinus nig­ra bed­roht (sopsr​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post