Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1991

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišský Hrhov

skala
Hits: 2974

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.

The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.

Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.

Krajina, Slovensko, Fotografie, Šariš

Veľký Šariš

skala
Hits: 1991

Veľký leží na juhovýchode Spišsko-Šarišského medzihoria, v Šarišskom podolí, na ploche 35.34 km2 (velkysaris.sk). Žije tu viac ako 6 000 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1217. Historickou pamiatkou mesta Veľký Šariš je aj parný rušeň, ktorý Šarišania familiárne nazývajú „Mlinská džurka“ (velkysaris.sk). Významnou pamiatkou je Šarišský hrad – jeden z najväčších hradov u nás, avšak dnes je je to ruina (Wikipedia).

Veľký Šariš sa nachádza 10 km od Prešova. Kostol svätého Michala je dominantou .

Veľký Šariš is located in the southeast of the Spišsko-Šarišské Medzihorie, in the Šariš Basin, covering an area of 35.34 km2 (velkysaris.sk). The town is home to more than 6,000 residents (Wikipedia). The first written mention dates back to the year 1217. A historical landmark in Veľký Šariš is the steam locomotive affectionately known as „Mlinská džurka“ by the locals (velkysaris.sk). Another significant monument is Šariš Castle, one of the largest castles in the country, although it currently stands in ruins (Wikipedia).

Veľký Šariš is located 10 km from Prešov. The Church of Saint Michael is the dominant feature of the village.

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Rudník

skala
Hits: 1880

Rudník sa nachádza sa 7 km od Myjavy (rudnik.sk). Vznikla v roku 1955 osamostatnením z tzv. veľkej Myjavy. Prvá písomná zmienka o Rudníku je z roku 1661. V minulosti tu boli vyhne, mlyn, vyrábal sa tu rastlinný olej (záboje), rozšírené tu bolo tkáčstvo, výšivkárstvo, výroba čipiek a výrobkov z dreva. Názov sa viaže ku ťažbe kovov, ktorá tu pravdepodobne v minulosti bola vykonávaná (rudnik.sk). Rudník sa nachádza v tieni Čachtických Karpát.

Prvá písomná správa o Rudníku je z roku 1661. Názov obce sa viaže k ťažbe kovov. Túto domnienku čiastočne potvrdzuje aj spomenutá niekdajšia existencia vyhní. V našom storočí sa v osade ťažil už iba kameň (Dugáček M., Gálik J.). 

  • Dugáček M., Gálik J.: , Obzor, , 1985, p. 69, 158, 228.
  • Vlastivedný slovník obci na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 506

Located 7 km from Myjava (rudnik.sk), the village of Rudník was established in 1955 when it separated from the so-called Greater Myjava. The first written mention of Rudník dates back to 1661. In the past, the village had forges, a mill, and produced vegetable oil (záboje). Weaving, embroidery, lace making, and wooden products were also prevalent. The name of the village is likely linked to metal extraction, which was probably carried out in the past (rudnik.sk). Rudník is situated in the shadow of the Čachtice Carpathians.

The first written record of Rudník is from 1661. The village’s name is associated with metal extraction, and this assumption is partially confirmed by the mentioned existence of forges in the past. In this century, only stone has been quarried in the settlement (Dugáček M., Gálik J.).

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Košariská – rodisko Milana Rastislava Štefánika

skala
Hits: 3101

Košariská sa nachádzajú neďaleko od Brezovej pod Bradlom. Je rodiskom Milan Rastislava Štefánika. Bol to výnimočný vedec, diplomat a vojenský letec. Jeho otec Pavol Štefánik bol prvým farárom Košarísk a prvým farárom novovybudovanej pravoslávnej cirkvi v Košariskách.

Sú kopaničiarskou oblasťou, pozostáva z deviatich usadlostí: U Štefov, Dolné Košariská, U Plačkov, Horné Košariská, U Martinkov, U Šindelov, U Mosnákov, U Trvajov, Lopušná (kosariska.sk). Ležia v nadmorskej výške 349 metrov nad morom na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Na ploche 11.53 km2 tu žije 436 obyvateľov (Wikipedia). Hradisko Hrádok mal zrejme v čase rímskom strážnu funkciu. Obohnaný priestor hradiska tvoril časť , ktorá bola pravdepodobne predchodcom Košarísk, o čom svedčia archeologické nálezy z haltštatskej doby (szm.com). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1786 (Wikipedia). Košariská s priľahlými obcami patrili poddanskej obci Brezová a Čachtickému panstvu. Obyvatelia sa venovali väčšinou pastierstvu. Samostatnou obcou sa Košariská stali v roku 1786. V roku 1870 si zvolili za prvého farára Pavla Štefánika z Krajného, ktorý bol otcom Milana Rastislava Štefánika (kosariska.sk).

Košariská is located near Brezová pod Bradlom. It is the birthplace of Milan Rastislav Štefánik, an exceptional scientist, diplomat, and military aviator. His father, Pavol Štefánik, was the first pastor of Košariská and the inaugural pastor of the newly built Orthodox Church in Košariská.

It is a hilly region consisting of nine settlements: U Štefov, Dolné Košariská, U Plačkov, Horné Košariská, U Martinkov, U Šindelov, U Mosnákov, U Trvajov, Lopušná (kosariska.sk). Situated at an altitude of 349 meters above sea level on the border of the Small Carpathians and the Hills, the area covers 11.53 km2 with a population of 436 inhabitants (Wikipedia). The Hrádok hillfort likely served as a watchtower during Roman times. The enclosed area of the hillfort constituted part of a settlement, which was probably a predecessor to Košariská, as evidenced by archaeological findings from the Hallstatt period (szm.com). The first written mention of the village dates back to 1786 (Wikipedia). Košariská, along with adjacent villages, belonged to the Brezová municipality and the Čachtice estate. The inhabitants were mainly involved in shepherding. Košariská became an independent municipality in 1786. In 1870, they elected Pavel Štefánik from Krajné as their first pastor, who was the father of Milan Rastislav Štefánik (kosariska.sk).