Beckov leží na Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle pastviny a les (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické sídliská v okrese Trenčín. In: Arecheologické výskumy a nálezy na Slovensku, v r. 1984, Nitra, s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné predmety. V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali železo, keramiku, tkali látku, mleli obilie, brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila existencia vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Hrad Beckov, Pamiatkový ústav Bratislava, p. 28). Potvrdená bola aj slovanská osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ SAV, Nitra). V obci sa nachádza kostol svätého Pestúna, kláštor Františkánov z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1424 a evanjelický kostol z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, maliar Ladislav Medňanský, geológ a paleontológ Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).
Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie
Krajné Janušovka
Janušovka je časť kopaničiarskej obce Krajné. Fotografie pochádzajú z krajiny blízko Janušovky. Nebýva tu veľký počet ľudí, pravdepodobne každý pozná každého. Prostredie tvoria lesy a lúky, zachovala sa tu jednoduchosť a tradičný vidiecky šarm. Staré domy a kamenné cesty svedčia o dávnej existencii obce. Základ hospodárstva tvoria tradičné poľnohospodárske činnosti, napr. chov dobytka. Obec je príkladom dediny, ktorá si uchováva autentický slovenský vidiecky ráz. Je to miesto, kde sa život odohráva pomaly, každý deň prináša spojenie s prírodou a susedmi.
Janušovka is a part of the hillside village of Krajné. The photographs come from the countryside near Janušovka. There is not a large number of people here; probably everyone knows everyone. The environment is made up of forests and meadows; simplicity and traditional rural charm have been preserved. Old houses and stone paths attest to the long existence of the village. Traditional agricultural activities, such as cattle farming, form the basis of the economy. The village is an example of a settlement that retains an authentic Slovak rural character. It is a place where life unfolds slowly, and each day brings a connection with nature and neighbors.
Krajina, Slovensko, Fotografie
Korytnianske kopanice
Korytnianske kopanice sú časťou obce Podolie tesne pod Čachtickými Karpatmi. Známe sú medom, tradičným pečivom a syrom. Sú tu živé starodávne remeslá: tkáčstvo, keramikárstvo.
Krajina, Slovensko, Fotografie
Šípkové
Šípkové leží v nadmorskej výške 216 metrov nad morom, neďaleko od Piešťan. Na ploche 8.3 km2 tu žije 330 obyvateľov (sipkove.sk). V rokoch 1975 – 1992 bola obec miestnou časťou Vrbového. Najstaršie osídlenie chotára Šípkového pochádza z neolitu, zistilo sa na lokalite Dielce. Z obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej sa našli nálezy v Zahumeniciach. V intraviláne obce sú nálezy zo stredoveku, z 14. – 16. storočia. Prvá písomná zmienka o Šípkovom (Sipkow, Sypko) pochádza z roku 1349. Ďalšie historické názvy obce: Sypkuo, Siko, Sibko, Sipkowe, Sipko, Sypkowe, Schipko, Csipkés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodina Aponiovcov vlastnila majetky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).
Šípkové is located at an altitude of 216 meters above sea level, near Piešťany. With an area of 8.3 km2, it is home to 330 residents. Between 1975 and 1992, the village was a local part of Vrbové. The oldest settlement in the Šípkové area dates back to the Neolithic period, discovered at the Dielce site. Discoveries from the younger and late Bronze Age were found in Zahumenice. Within the village’s boundaries, there are medieval findings from the 14th to the 16th centuries. The first written mention of Šípkové (Sipkow, Sypko) dates back to 1349. Other historical names for the village include Sypkuo, Siko, Sibko, Sipkowe, Sipko, Sypkowe, Schipko, and Csipkés. In 1598, the village had 48 houses. The Aponiovcov family owned properties in the village until 1874 (Marián Klčo).
Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie
Podolie
Podolie s rozlohou 17.24 km2 leží 11 km od Nového Mesta nad Váhom v nadmorskej výške 173 metrov nad morom. V roku 1957 bola k Podoliu pripojená obec Korytné (podolie.sk). Žije tu 2016 obyvateľov (podolie.sk) Obec sa spomína v roku 1332 ako Lessak, Lesate, neskôr ako Lessethe, Leszete, Podola, Podolia. Maďarský názov obce je Podola, Felsőleszéte. V roku 1392 sa obec stala vlastníctvom Stibora a panstva Čachtice. Neskoršie patrila rodinám Országhovcov, Nádasdyovcov, od roku 1695 Erdődyovcov. V roku 1787 tu v 116 domoch žilo 968 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Po roku 1918 sa zaoberali aj zhotovovaním ľudových vyšívaných kožuchov a ženských i mužských krojov. Počas SNP pôsobili v Korytnanských a Podolských kopaniciach partizánske skupiny (e-obce.sk). Obec Korytné sa spomína od roku 1392. Rovnako patrila panstvu Čachtice. V roku 1787 v 78 domoch žilo 603 obyvateľov (e-obce.sk).
Podolie, with an area of 17.24 km2, is located 11 km from Nové Mesto nad Váhom at an elevation of 173 meters above sea level. In 1957, the village of Korytné was annexed to Podolie (podolie.sk). The current population is 2016 inhabitants (podolie.sk). The village is mentioned in 1332 as Lessak, Lesate, later as Lessethe, Leszete, Podola, Podolia. The Hungarian name for the village is Podola, Felsőleszéte. In 1392, the village became the property of Stibor and the Čachtice estate. Later, it belonged to the Országh, Nádasdy, and from 1695, the Erdődy families. In 1787, 968 inhabitants lived in 116 houses, engaged in agriculture and livestock farming. After 1918, they also specialized in making embroidered folk coats and traditional costumes for women and men. During the Slovak National Uprising (SNP), partisan groups operated in the Korytné and Podolie regions (e-obce.sk). The village of Korytné is mentioned from 1392, also belonging to the Čachtice estate. In 1787, 603 inhabitants lived in 78 houses (e-obce.sk).
