Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Vyšné Matiašovce

skala
Hits: 1967

Vyšné Matiašovce sa nachádzajú severovýchodne od Liptovských Matiašoviec, sú ich súčasťou. Táto liptovská obec je zahalená do zelenej krásy, je oázou pokoja. Ležia na úpätí Nízkych Tatier. Spomína sa už od 13. storočia, má sklársku minulosť. Zachovali sa tu tradičné drevenice. Žije tu približne 500 obyvateľov. Vyšné Matiašovce boli samostatnou osadou, ktorá spolu s Nižnými Matiašovcami tvorila pôvodnú dedinu v stredoveku. V roku 1924 došlo k zlúčeniu oboch častí do jednej – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk). V roku 1828 mali Vyšné Matiašovce 16 obývaných , v ktorých žilo 151 dospelých obyvateľov (spolokseptentrio.sk).

Vyšné Matiašovce is located northeast of Liptovské Matiašovce and is part of it. This village is surrounded by lush greenery and serves as an oasis of peace. It lies at the foot of the Low Tatras. It has been mentioned since the 13th century and has a history of glassmaking. Traditional wooden houses have been preserved here. Approximately 500 people live in the area.

Vyšné Matiašovce was originally a separate settlement, which, together with Nižné Matiašovce, formed the original village during the medieval period. In 1924, both parts were merged into a single municipality – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk)

In 1828, Vyšné Matiašovce had 16 inhabited houses with 151 adult residents. (spolokseptentrio.sk)

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 2397

Chatu postavil v rokoch 1942 – 1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský (vysoketatry.com). Pochádzal z Levoče. V Tatrách začínal ako nosič na Zbojnícku a Téryho chatu. Absolvoval množstvo výstupov, v rokoch 1929 – 1938 vykonal množstvo ťažkých prvovýstupov. V roku 1934 sa stal horským vodcom I. triedy. V roku 1936 sa stal nájomcom na Téryho chate, po piatich rokoch si postavil vlastnú (horydoly.cz). Cez vojnu poskytovala úkryt politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení (zrejme v roku 1948) bol Zamkovský poverený správou Bílikovej chaty. Po niekoľkých týždňov ho pozbavili miesta a vykázali z Tatier. Odišiel aj s rodinou do Banskej Štiavnice. V roku 1992 bola chata reštituovaná jeho potomkom (vysoketatry.com). Po roku 1948 niesla chata meno Chata kapitána Nálepku (kamnahory.sk). Táto horská chata sa nachádza v ústí Malej Studenej vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 1475 metrov nad morom. V súčasnosti chata ponúka ubytovanie a občerstvenie pre turistov. Ako zdroj elektrickej energie slúži malá vodná elektráreň na Malom Studenom potoku (wikipedia.sk). Chata je otvorená celoročne, je prístupná turistom z Hrebienka, zo Skalnatého plesa alebo od Téryho chaty (hiking.sk).

The hut was built in 1942-1943 by the renowned mountain guide and climber Štefan Zamkovský (vysoketatry.com). He originated from Levoča. In the Tatras, he started as a porter at Zbojnícka chata and Téryho chata. He completed numerous climbs and made several challenging first ascents between 1929 and 1938. In 1934, he became a first-class mountain guide. In 1936, he became the tenant of Téryho chata, and after five years, he built his own hut (horydoly.cz).

During the war, the hut provided shelter for political refugees, partisans, and Jewish families. After nationalization (presumably in 1948), Zamkovský was entrusted with the management of Bílikova chata. After a few weeks, he was removed from his position and expelled from the Tatras. He left with his family to . In 1992, the hut was restituted to his descendants (vysoketatry.com). After 1948, the hut bore the name Chata kapitána Nálepka (kamnahory.sk).

This mountain hut is located at the mouth of Malá Studená dolina in the High Tatras at an altitude of 1475 meters above sea level. Currently, the hut offers accommodation and refreshments for tourists. A small hydroelectric power plant on Malý Studený potok serves as the source of electricity (wikipedia.sk). The hut is open year-round and is accessible to hikers from Hrebienok, Skalnaté pleso, or Téryho chata (hiking.sk).

Chata została zbudowana w latach 1942-1943 przez znanego przewodnika górskiego i alpinistę Stefana Zamkovskiego (vysoketatry.com). Pochodził z Lewoczy. W Tatrach zaczynał jako tragarz na Zbojnickiej i Téry’ego chaty. Przeszedł wiele wspinaczek, w latach 1929-1938 dokonał wielu trudnych pierwszych wejść. W 1934 roku został przewodnikiem górskim I klasy. W 1936 roku został dzierżawcą chaty Téry’ego, po pięciu latach postawił swoją własną (horydoly.cz). Podczas wojny udzielał schronienia uciekinierom politycznym, partyzantom i żydowskim rodzinom. Po upaństwowieniu (prawdopodobnie w 1948 roku) Zamkovský został powołany do zarządzania chatą Bílikovej. Po kilku tygodniach został pozbawiony miejsca i wygnany z Tatr, wyjechał także z rodziną do Bańskiej Szczawnicy. W 1992 roku chata została zrehabilitowana przez jego potomków (vysoketatry.com). Po 1948 roku chata nosiła nazwę Chaty kapitána Nálepku (kamnahory.sk). Ta górska chata znajduje się u ujścia Małej Studennej Doliny w Wysokich Tatrach na wysokości 1475 metrów nad poziomem morza. Obecnie chata oferuje zakwaterowanie i wyżywienie dla turystów. Jako źródło energii elektrycznej służy mała elektrownia wodna na potoku Małego Studenego (wikipedia.sk). Chata jest otwarta przez cały rok, dostępna dla turystów z Hrebienka, ze Skalnatého plesa lub od chaty Téry’ego (hiking.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Spiš, Polia, Fotografie

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

skala
Hits: 2967

Hodkovce sa nachádzajú pod Spišským hradom. Z inej strany ako Spišské Podhradie. Na návštevu Spišského hradu sú pre blízkosť vhodnejšie. Sú miestnou časťou Žehry (). Nachádza sa tu kaštieľ grófa Csákyho (terraincognita.sk). Hodkovce sa spomínajú už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17. storočia s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval a založil pri ňom aj rozsiahly park. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti (obeczehra.sk). Park je prístupný verejnosti. Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníkmi, vodným systémom s jazierkami, drobnou parkovou architektúrou (naspark.sk). Nachádza sa tu aj aleja, ktorá patrí medzi najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ju 62 stromov starých až 230 rokov s priemernou výškou 20 metrov. rastú tu lipy, javory a borovice. Časťou aleje prechádza náučný chodník Sivá Brada – Spišský hrad – Dreveník (Milan Barlog).

Hodkovce is located beneath Castle, but from a different side than Spišské Podhradie. Due to their proximity, they are a more convenient starting point for visiting Spiš Castle. Hodkovce is a local part of the village Žehra (Peter Kaclík). The manor house of Count Csáky is located here (terraincognita.sk). Hodkovce was first mentioned in 1293. The manor house, dating back to the 17th century, features a French park, the Csáky family cemetery, and various outbuildings. It was rebuilt in 1780 by Emanuel Csáky, who also established a large park around it. Today, the manor serves as a social services facility and is not generally open to the public (obeczehra.sk). However, the park is accessible to visitors and includes an orchard. The park retains its historical features, including pathways, a water system with ponds, and small park structures (naspark.sk). There is also an avenue of trees, one of the oldest and best-preserved in Slovakia. It consists of 62 trees, some as old as 230 years, with an average height of 20 meters. The trees include linden, maple, and pine. A nature trail, Sivá Brada – Spiš Castle – Dreveník, passes through part of the avenue (Milan Barlog).

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Obrovský vodopád v Malej Studenej doline

skala
Hits: 2680

Obrovský vodopád sa nachádza v Malej Studenej doline. Neďaleko je Lomnické sedlo, Lomnický štít, Prostredný hrebeň. Obrovský vodopád je dostupný po turistickom chodníku vedúcom Mlynskou dolinou.

Je vo výške 1330 metrov nad morom. Dosahuje výšku takmer 20 metrov (portaltatra.sk).

The Giant Waterfall is located in the Mala Studena Valley. Nearby, there are Lomnicky Saddle, Lomnicky Peak, and the Prostredny Ridge. The Giant Waterfall is accessible via a hiking trail leading through the Mlynska Valley.

It is situated at an altitude of 1,330 meters above sea level. It reaches a height of nearly 20 meters (portaltatra.sk).

Wodospad Obrovský znajduje się w Dolinie Małej Zimnej. W pobliżu znajdują się Przełęcz Lomnicka, Szczyt Lomnicki i Grzbiet Środkowy. Dojście do Wodospadu Obrovský jest możliwe ścieżką turystyczną prowadzącą przez Dolinę Młynarską.

Znajduje się na wysokości 1330 metrów nad poziomem morza. Osiąga wysokość niemal 20 metrów (portaltatra.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Tatranské Matliare

skala
Hits: 2629

Z Tatranských Matliarov je výhľad predovšetkým na Lomnický štít (). Tatranské Matliare ležia vo výške 885 metrov (vysoke-tatry.info). Žije tu 101 obyvateľov. Maďarský názov je Tátramatlárháza, Matlárháza, nemecký  Tatra-Matlarenau, poľský Tatrzańskie Matlary. Matliare sú rekreačná osada a miestna časť mesta Vysoké . Cez obec preteká Skalnatý potok (Wikipedia). Obec vznikla v roku 1884, ale už v 14. storočí bol v tejto lokalite majer, ktorého osadníkmi boli tirolskí kolonisti (vysoke-tatry.info). Prišli sem z horskej usadlosti Matrei. V kežmarskom archíve sa v listine z roku 1326 spomína ako Martyrumfalua. Osada okolo roku 1360 zanikla, ale zachoval sa názov tejto oblasti – Matreirer laren – horské pasienky Matreičanov. Tento názov sa neskôr menil na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Začiatky terajších Matliarov siahajú do roku 1884, vznikli ako súkromné letovisko Mateja Loischa, ktorý tu v roku 1889 postavil hotel (vysoketatry.com). V roku 1928 vystavali v Matliaroch hotel Esplanade, ktorý sa po II. svetovej vojne stal centrálnym objektom vojenskej ozdravovne. V osemdesiatych rokoch pribudli veľké zotavovne Hutník a Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare sa nachádzajú v Tatranskej kotline v južnej časti Popradského priesmyku, asi 14 km od Popradu. Je odtiaľto nádherný výhľad na Vysoké Tatry.

From Tatranské Matliare, there is a view primarily of (Peter Kaclík). Tatranské Matliare is situated at an altitude of 885 meters (vysoke-tatry.info). There are 101 inhabitants living here. The Hungarian name of the village is Tátramatlárháza, Matlárháza, the German Tatra-Matlarenau, and the Polish Tatrzańskie Matlary. Matliare is a recreational settlement and a local part of the town of . The village is crossed by the Skalnatý potok (Wikipedia). The village was established in 1884, but in the 14th century, there was already a „majer“ (small farming settlement), whose settlers were Tyrolean colonists (vysoke-tatry.info). They came here from the mountain settlement of Matrei. In a document from the Kežmarok archive from 1326, it is mentioned as Martyrumfalua. The settlement around 1360 disappeared, but the name of this area persisted – Matreirer laren – mountain pastures of Matreičanov. This name later changed to Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). The beginnings of present-day Matliare date back to 1884 when they were established as a private resort by Matej Loischa, who built a hotel here in 1889 (vysoketatry.com). In 1928, the Esplanade Hotel was built in Matliare, which after World War II became the central facility of a military sanatorium. In the eighties, large recovery centers Hutník and Metalurg were added (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare is located in the Tatranská kotlina in the southern part of the Popradský priesmyk, about 14 km from Poprad. From there, you can enjoy a beautiful view of the High Tatras.

Z Tatranských Matliarov je widok przede wszystkim na Lomnický štít (Peter Kaclík). Tatranské Matliare znajdują się na wysokości 885 metrów (vysoke-tatry.info). Mieszka tu 101 mieszkańców. Węgierska nazwa wioski to Tátramatlárháza, Matlárháza, niemiecka Tatra-Matlarenau, a polska Tatrzańskie Matlary. Matliare to osada rekreacyjna i część miejscowości Vysoké Tatry. Przez wieś przepływa potok Skalnatý (Wikipedia). Wioska powstała w 1884 roku, ale już w XIV wieku istniał w tym miejscu „majer“, którego osadnicy byli tyrolskimi kolonistami (vysoke-tatry.info). Przybyli stąd z górskiej Matrei. W keżmarskim archiwum wspomina się o niej w dokumencie z 1326 roku jako Martyrumfalua. Osada w okolicach 1360 roku zniknęła, ale przetrwała nazwa tego obszaru – Matreirer laren – górskie pastwiska Matreičanov. Ta nazwa później zmieniła się na Maklar, Mekler, Metler, Matlaren, Matliare, Matlarháza, Tatranské Matliare (Ivan Bohuš). Początki współczesnych Matliarov sięgają roku 1884, kiedy powstały jako prywatna miejscowość wypoczynkowa Mateja Loischa, który w 1889 roku wybudował tu hotel (vysoketatry.com). W 1928 roku w Matliaroch zbudowano hotel Esplanade, który po II wojnie światowej stał się głównym obiektem wojskowego sanatorium. W latach osiemdziesiątych dodano duże ośrodki wypoczynkowe Hutník i Metalurg (vysoke-tatry.info).

Tatranské Matliare znajdują się w kotlinie Tatrzańskiej, w południowej części Przesmyku Popradzkiego, około 14 km od Popradu. Stąd roztacza się piękny widok na Wysokie Tatry.

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Štátne TANAPu, Tatranská Lomnica, ISBN 80-967522-7-8

,