2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Lietavský hrad

skala
Hits: 2690

Lie­tav­ský hrad z roku 1241 leží v nad­mor­skej výš­ke 635 met­rov nad morom. Nachá­dza sa asi 10 km od Žili­ny. His­to­ric­ké náz­vy hra­du: Lito­va, Leta­va, Let­ha­wa, Zsol­na­lit­va (Wiki­pe­dia). Je dru­hou naj­väč­šou zrú­ca­ni­nou na Slo­ven­sku (Peter Opal­ka). Pod­ľa sta­rých zázna­mov mal hrad asi 90 miest­nos­tí. Vyzb­ro­je­ný bol 43 dela­mi. Pan­ské obyt­né kom­na­ty boli zaria­de­né s veľ­kým pre­py­chom. Mal aj vlast­nú stud­ňu, hlbo­kú 104 met­rov (aktu​ali​ty​.sk). V 13. sto­ro­čí ho dal posta­viť prav­de­po­dob­ne nie­kto z rodu Bala­šov­cov. Začiat­kom 14. sto­ro­čia zabral hrad Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1641 majet­ko­vé spo­ry o hrad spô­so­bi­li jeho násled­né chát­ra­nie. V roku 1698 už nebol obý­va­ný. Slú­žil ako archív do roku 1770 (Wiki­pe­dia). Meno Lie­ta­vy sa odvo­dzu­je sa od mena slo­van­skej bohy­ne Liet­vy (Lady) (Leto­pis Mati­ce slo­ven­skej, 1867, p. 50. – Slo­ven­ské pohľa­dy 1884, p. 440). Je to však spor­né. Mená, náz­vy s kon­cov­kou ​„ava“, ​„va“ oby­čaj­ne zna­me­na­jú tečú­cu vodu, rie­ku, väč­ší potok. Jedi­ný väč­ší tok vody v tej­to oblas­ti je Raj­čian­ka (hrad​lie​ta​va​.sk). O aspoň čias­toč­nú saná­ciu a kon­zer­vá­ciu hra­du sa pokú­ša občian­ske zdru­že­nie, kto­ré v roku 2008 zís­ka­lo hrad do vlast­níc­tva (Ladi­slav Kavec­ký). V roku 2009 bol zapí­sa­ný na zoznam najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok na sve­te na rok 2010, kto­rý vydá­va ame­ric­ký Sve­to­vý pamiat­ko­vý fond (WMF) (Adam Zelin­ka, wmf​.org). Hrad je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka. Roč­ne na Lie­tav­ský hrad nav­ští­vi oko­lo 30-​tisíc ľudí (Ladi­slav Kavec­ký).

Lie­ta­va Cast­le, dating back to 1241, is situ­ated at an ele­va­ti­on of 635 meters abo­ve sea level, app­ro­xi­ma­te­ly 10 km from Žili­na. The his­to­ri­cal names of the cast­le inc­lu­de Lito­va, Leta­va, Let­ha­wa, and Zsol­na­lit­va (Wiki­pe­dia). It is the second-​largest ruin in Slo­va­kia (Peter Opal­ka). Accor­ding to his­to­ri­cal records, the cast­le ori­gi­nal­ly had around 90 rooms and was armed with 43 can­nons. The lor­d’s resi­den­tial cham­bers were fur­nis­hed with gre­at luxu­ry, and the cast­le even had its own well, rea­ching a depth of 104 meters (aktu​ali​ty​.sk). It is belie­ved that some­one from the Bala­šov­ci fami­ly like­ly built the cast­le in the 13th cen­tu­ry. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, Matúš Čák Tren­čian­sky took con­trol of the cast­le. Pro­per­ty dis­pu­tes in 1641 led to the sub­se­qu­ent dete­ri­ora­ti­on of the cast­le. By 1698, it was unin­ha­bi­ted, ser­ving as an archi­ve until 1770 (Wiki­pe­dia). The name ​“Lie­ta­va” is deri­ved from the Sla­vic god­dess Liet­vy (Lady), alt­hough this is dis­pu­ted. Names ending in ​“ava” or ​“va” typi­cal­ly sig­ni­fy flo­wing water, a river, or a lar­ger stre­am. The only sig­ni­fi­cant water­cour­se in the area is Raj­čian­ka (hrad​lie​ta​va​.sk). An asso­cia­ti­on has been attemp­ting par­tial res­to­ra­ti­on and con­ser­va­ti­on sin­ce 2008 when it acqu­ired owners­hip of the cast­le (Ladi­slav Kavec­ký). In 2009, it was lis­ted among the most endan­ge­red monu­ments in the world for 2010 by the World Monu­ments Fund (WMF) (Adam Zelin­ka, wmf​.org). Lie­ta­va Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, dra­wing around 30,000 visi­tors annu­al­ly (Ladi­slav Kavecký).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Pruské

skala
Hits: 2225

Prus­ké leží na pra­vom bre­hu rie­ky Váh v nad­mor­skej výš­ke 252 met­rov nad morom. Tečie cez neho Pod­hrad­ský potok. Obec je od seve­ru obklo­pe­ná Bie­ly­mi Kar­pat­mi. Súčas­ťou obce sú miest­ne čas­ti Pod­va­žie a Sav­či­na. Prus­ké je cen­trál­nou obcou mik­ro­re­gi­ó­nu Zdro­je Bie­lych Kar­pát (obecp​rus​ke​.sk). Na plo­che 12.93 km2 tu žije 2283 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1221 (obecp​rus​ke​.sk). Nachá­dza sa tu fran­tiš­kán­sky kláš­tor, rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom, pôso­bil tu spi­so­va­teľ Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič, ras­tú tu 700 roč­né tisy (Viliam Cíbik). Sme­rom na východ v minu­los­ti exis­to­va­la neďa­le­ko od Prus­ké­ho osa­da Výčap, resp. Výča­py (obecp​rus​ke​.sk). Obec pat­ri­la pod pan­stvo Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). V stre­do­ve­kých lis­ti­nách Prus­ké býva­lo ozna­čo­va­né ako mes­teč­ko, kto­ré malo prá­vo konať päť­krát do roka dobyt­čie i výklad­né jar­mo­ky. V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la z roku 1780 a Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja z roku 1642. V minu­los­ti tu stá­la aj syna­gó­ga, kto­rá schát­ra­la po roku 1945 a bola zbú­ra­ná. 700 roč­né tri tisy ras­tú vo far­skej záh­ra­de a sú chrá­ne­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Upro­stred leta sa v Prus­kom koná bežec­ké podu­ja­tie Hor­ský kros Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).

Prus­ké is loca­ted on the right bank of the Váh River at an ele­va­ti­on of 252 meters abo­ve sea level. The Pod­hrad­ský stre­am flo­ws through it. The vil­la­ge is sur­roun­ded by the Whi­te Car­pat­hians from the north. The local parts of Pod­va­žie and Sav­či­na are integ­ral parts of the muni­ci­pa­li­ty. Prus­ké ser­ves as the cen­tral vil­la­ge of the Zdro­je Bie­lych Kar­pát mic­ro­re­gi­on (obecp​rus​ke​.sk). With an area of 12.93 km², the vil­la­ge is home to 2,283 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1221 (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge is home to a Fran­cis­can monas­te­ry, a Renais­san­ce cast­le with an English park, and it was a resi­den­ce of the wri­ter Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič. The area also boasts 700-​year-​old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, the­re was a sett­le­ment cal­led Výčap or Výča­py near Prus­ké (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge was under the juris­dic­ti­on of Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). In medie­val docu­ments, Prus­ké was refer­red to as a small town with the right to orga­ni­ze catt­le and tra­de fairs five times a year. The vil­la­ge is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Cha­pel of Saint Geor­ge from 1642. The­re used to be a syna­go­gue in the vil­la­ge, which dete­ri­ora­ted after 1945 and was sub­se­qu­en­tly demo­lis­hed. The 700-​year-​old yews in the parish gar­den are pro­tec­ted as a cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). In the midd­le of sum­mer, Prus­ké hosts a trail run­ning event, the Moun­tain Cross Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

skala
Hits: 3234

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor Wundt a Jakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).

Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3°C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).

Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3°C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

skala
Hits: 3451

Skal­na­té ple­so, pred­tým Lom­nic­ké ple­so je hoj­ne nav­šte­vo­va­ná oblasť. Leží pod hlav­ným ští­tom Lom­nic­ké­ho ští­tu. Pod sebou má pod­ta­trans­ké obce Tatrans­ká Lom­ni­ca a Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kej Lom­ni­ce sem vedie lanov­ka. Ostat­ne lanov­ka vedie aj na Lom­nic­ké sed­lo aj na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so je moré­no­vé ple­so vo Vyso­kých Tat­rách, na Slo­ven­sku v naj­niž­šom mies­te Skal­na­tej doli­ny, vo výš­ke 1754 met­rov nad morom. Má roz­lo­hu 1.23 ha, je 212 met­rov dlhé a 85 met­rov širo­ké. Dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 2 met­re (pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov až 4.2 m). Napá­ja ho Skal­na­tý potok. V suchom obdo­bí je ple­so bez vody, rov­na­ko Skal­na­tý potok (wikipedia.cs). Prie­sa­kom a deto­nač­ný­mi zásah­mi pri stav­be lanov­ky bola pre­ru­še­ná neprie­pust­nosť dna. V posled­nom desať­ro­čí sa ten­to stav vysky­to­val veľ­mi čas­to. Všet­ky upev­ňo­va­cie prá­ce zame­ra­né na záchra­nu moré­ny a jazier­ka boli dote­raz neús­peš­né. Pri ple­se je pre­stup­ná sta­ni­ca lano­vých dráh (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so je dru­hé naj­nav­šte­vo­va­nej­šie na slo­ven­skej stra­ne Tatier (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tom ple­se sa nachá­dza astro­no­mic­ké obser­va­tó­rium, v nad­mor­skej výš­ke 1786 nad morom. Zalo­že­né bolo v roku 1943. V budo­ve obser­va­tó­ria sa nachá­dza aj mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca pat­ria­ca Geofy­zi­ká­le­mu ústa­vu SAV (ta3​.sk).

Skal­na­té ple­so, for­mer­ly kno­wn as Lom­nic­ké ple­so, is a popu­lar­ly visi­ted area. It lies bene­ath the main peak of Lom­nic­ký štít (Lom­ni­ca Peak) and is sur­roun­ded by the sub-​Tatra vil­la­ges of Tatrans­ká Lom­ni­ca and Tatrans­ké Mat­lia­re. A cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca leads to this loca­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the cab­le car pro­vi­des access to Lom­nic­ké sed­lo (Lom­ni­ca Sadd­le) and Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so is a morai­ne lake in the High Tatras, Slo­va­kia, loca­ted in the lowest part of the Skal­na­tá doli­na (Skal­na­tá Val­ley), at an ele­va­ti­on of 1754 meters abo­ve sea level. It covers an area of 1.23 hec­ta­res, is 212 meters long, and 85 meters wide. It rea­ches a maxi­mum depth of 2 meters (accor­ding to some sour­ces, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skal­na­tý potok (Skal­na­tý Stre­am). During dry peri­ods, the lake, as well as the stre­am, can be wit­hout water (wikipedia.cs). The imper­me­a­bi­li­ty of the lake­’s bot­tom was dis­rup­ted by dril­ling and deto­na­ti­ons during the cons­truc­ti­on of the cab­le car. This con­di­ti­on has been occur­ring very fre­qu­en­tly in the last deca­de. All the sta­bi­li­zing efforts aimed at saving the morai­ne and the small lake have been unsuc­cess­ful so far. The­re is a trans­fer sta­ti­on for cab­le cars near the lake (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so is the second most visi­ted lake on the Slo­vak side of the Tatras (turis​ti​ka​.sk). An astro­no­mi­cal obser­va­to­ry is loca­ted at Skal­na­té ple­so, at an ele­va­ti­on of 1786 meters abo­ve sea level. It was foun­ded in 1943. The obser­va­to­ry buil­ding also hou­ses a mete­oro­lo­gi­cal sta­ti­on belo­n­ging to the Geop­hy­si­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (ta3​.sk).

Skal­na­té ple­so, wcze­śniej zna­ne jako Lom­nic­ké ple­so, to obszar częs­to odwie­dza­ny. Znaj­du­je się pod głó­wnym szc­zy­tem Lom­nic­ký štít (Szc­zyt Lom­nic­ki) i otoc­zo­ne jest pod­ta­trans­ki­mi miejs­co­wo­ścia­mi Tatrans­ká Lom­ni­ca i Tatrans­ké Mat­lia­re. Z Tatrans­kiej Lom­ni­cy można tu doje­chać kole­ją lino­wą. Ponad­to kolej­ka pro­wa­dzi także na Lom­nic­ké sed­lo (Siodło Lom­nic­kie) oraz na Lom­nic­ký štít.

Skal­na­té ple­so to more­no­we jezi­oro w Wyso­kich Tat­rach na Sło­wac­ji, poło­żo­ne w naj­ni­żs­zym pun­kcie Doli­ny Skal­na­tej, na wyso­ko­ści 1754 met­rów nad pozi­omem mor­za. Ma powierzch­nię 1,23 ha, dłu­go­ść 212 met­rów i sze­ro­ko­ść 85 met­rów. Osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 2 met­ry (według nie­któ­rych źró­deł nawet 4,2 m). Zasi­la­ne jest przez potok Skal­na­tý. W okre­sie suchej aury zaró­wno jezi­oro, jak i potok Skal­na­tý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszc­zel­no­ść dna zosta­ła zakłó­co­na podc­zas budo­wy kolei lino­wej za pomo­cą wier­ceń i deto­nac­ji. W ostat­niej deka­dzie ten stan wys­tępo­wał bar­dzo częs­to. Wszys­tkie pra­ce sta­bi­li­za­cyj­ne mające na celu oca­le­nie more­ny i małe­go jezi­or­ka dotychc­zas były nie­uda­ne. Przy jezi­or­ze znaj­du­je się stac­ja prze­siad­ko­wa kolej­ki lino­wej (prav​da​.sk). Skal­na­té ple­so jest dru­gim najc­zęściej odwie­dza­nym jezi­orem po stro­nie sło­wac­kiej Tatr (turis​ti​ka​.sk). Na Skal­na­tém ple­se znaj­du­je się obser­wa­to­rium astro­no­micz­ne, na wyso­ko­ści 1786 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ło zało­żo­ne w 1943 roku. W budyn­ku obser­wa­to­rium mie­ści się także stac­ja mete­oro­lo­gicz­na nale­żąca do Ins­ty­tu­tu Geofi­zycz­ne­go Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk (ta3​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

skala
Hits: 3596

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

“Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (1853 – 1920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).

“Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (1853 – 1920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post