sk.wikipedia.org - Skala

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

12/11/201607/03/2024 skala

Obec leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Rodáčkou obce je speváčka Zuzana Smatanová (Wikipedia). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Súľov – Hradná, ktorá je súčasťou Súľovských vrchov. V tejto oblasti sa nachádza aj hradný kopec.

The village is located in the Súľov Basin, on the southeast tip of the Bytča district. A notable native of the village is the singer Zuzana Smatanová (Wikipedia). Nearby, there is the natural reserve Súľov – Hradná, which is part of the Súľovské Vrchy mountain range. In this area, you can also find the Castle Hill.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

12/11/201607/03/2024 skala

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

The Tiesňava Gorge is part of the Súľovské Vrchy (Súľov Mountains) and is located above the northern edge of the Strážovské Vrchy. It serves as a textbook example of water erosion. Through epigenetic incision by the Manínsky Creek into the limestone ridge, a breakthrough gorge with rocky walls was formed. The ridge forming the left side is called Kavčia Skala (Jackdaw Rock). The summit of the right slope is named Drieňovka. The hollow of the weathered core of the anticline is called Strecha Slovenska, one of the largest rock overhangs in the Western Carpathians (Wikipedia), (Information Board).

Heading downstream along the Manínsky Creek, you will find the Manínska Tiesňava. Beyond the gorge, on the slope above the village of Kostolec, there is a prominent limestone ridge called Bosmany (Wikipedia). It was declared a natural reserve in 1970. In 1988, an educational trail was established through the Manínska and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The Kostolecká Tiesňava is wider and more open compared to the Manínska (Information Board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

11/11/201607/03/2024 skala

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný domov, ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).

The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16^th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Banská Bystrica Self-Governing Region (aktuality.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

06/11/201604/04/2024 skala

Ľubovniansky hrad sa nachádza na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov. V minulosti bol známy aj ako castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, zať uhorského kráľa Bela IV. V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu. Následne na hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. V roku ho takmer zničil veľký požiar. Hrad nákladne renovovali. Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako kasáreň, neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov vysoká lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia).

The Ľubovňa Castle is located in the north of Slovakia, above the town of Stará Ľubovňa, at an elevation of 548 meters. In the past, it was also known as castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. It originated at the turn of the 13^th and 14^th centuries as a border, guarding fortress. According to some sources, it was built around the year 1280 by the Polish prince Bolesław, the son-in-law of the Hungarian King Béla IV. In 1412, together with 13 other Spiš towns and estates, it fell into Polish pawn. Subsequently, castellans of pawned towns resided in the castle. In the same year, it was almost destroyed by a large fire, leading to an expensive renovation. The pawn ended in 1772, and the castle began to decline. It was used as a barracks and later as a warehouse. After 1945, following several earlier reconstructions, it was restored as a school. In 1971, archaeological and architectural research began at the castle (Wikipedia). Within the castle grounds, a massive small-leaved lime tree grows, reaching a height of 25 meters with a trunk circumference of 450 cm, estimated to be around 350 – 400 years old (Wikipedia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Виник на рубежі 13-го і 14-го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wikipedia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

Sokoliarske vystúpenie na hrade Stará Ľubovňa

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Petronell

06/11/201607/03/2024 skala

Petronell-Carnuntum je obec ležiaca v nadmorskej výške 175 metrov nad morom, v ktorej sa nachádzajú najväčšie rímske vykopávky v strednej Európe. Vtedajšie mesto Carnuntum malo asi 70 000 obyvateľov. Dnes tu na rozlohe 25.36 km² žije 1 213 obyvateľov (Wikipedia). Cca 2 km od obce sa nachádza Heidentor – Pohanská brána, najznámejšia rímska stavebná pamiatka v Rakúsku a symbol archeologického parku Carnuntum. Do dnešných čias sa nám zachoval iba oblúk brány. Pôvodná stavba bola postavená v rokoch 354 – 361 ako triumfálny monument cisára Konštantína II.. Označenia Pohanská brána pochádza zo stredoveku, kedy bol tento oblúk považovaný za nekresťanské dielo (carnuntum.co.at). V obci sa nachádza kaplnka svätého Jána Krstiteľa, románska rotunda z prvej polovice 12. storočia, ktorú postavili templári pôvodne ako opevnený kostol. Kostol svätej Petronily je s prelomu 13. storočia. Pôvodný vodný hrad, zámok Petronell, nazývaný tiež zámok Traun je zo 17. storočia (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum is a village situated at an elevation of 175 meters above sea level, housing the largest Roman excavations in Central Europe. The former city of Carnuntum had around 70,000 inhabitants. Today, 1,213 people reside in the village, covering an area of 25.36 km² (Wikipedia). Approximately 2 km from the village is the Heidentor – Pagan Gate, the most famous Roman architectural monument in Austria and a symbol of the Carnuntum archaeological park. Only the gate’s arch has survived to this day. The original structure was built between 354 – 361 as a triumphal monument by Emperor Constantine II. The term “Pagan Gate” dates back to the Middle Ages when this arch was considered a non-Christian work (carnuntum.co.at). The village is home to the Chapel of Saint John the Baptist, a Romanesque rotunda from the first half of the 12^th century, initially constructed by the Templars as a fortified church. The Church of Saint Petronilla dates back to the turn of the 13^th century. The original water castle, Petronell Castle, also known as Traun Castle, dates from the 17^th century (Wikipedia CS).

Petronell-Carnuntum ist ein Dorf auf einer Höhe von 175 Metern über dem Meeresspiegel und beherbergt die größten römischen Ausgrabungen in Mitteleuropa. Die damalige Stadt Carnuntum hatte etwa 70.000 Einwohner. Heute leben 1.213 Menschen im Dorf, das eine Fläche von 25,36 km² abdeckt (Wikipedia). Etwa 2 km vom Dorf entfernt befindet sich das Heidentor – das Heidentor, das berühmteste römische architektonische Denkmal in Österreich und ein Symbol des archäologischen Parks Carnuntum. Nur der Bogen des Tores hat bis heute überlebt. Die ursprüngliche Struktur wurde zwischen 354 und 361 als Triumphmonument von Kaiser Konstantin II. errichtet. Der Begriff “Heidentor” stammt aus dem Mittelalter, als dieses Tor als nicht-christliches Werk galt (carnuntum.co.at). Im Dorf befindet sich die Kapelle des Heiligen Johannes des Täufers, eine romanische Rotunde aus der ersten Hälfte des 12. Jahrhunderts, die ursprünglich von den Templern als befestigte Kirche erbaut wurde. Die Kirche der Heiligen Petronilla stammt aus der Wende des 13. Jahrhunderts. Das ursprüngliche Wasserschloss, Schloss Petronell, auch als Schloss Traun bekannt, stammt aus dem 17. Jahrhundert (Wikipedia CS).