2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany v zime

skala
Hits: 3340

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Piešťanské, Slovenské, V čase

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

skala
Hits: 7615

Kres­ťan­ský svia­tok Všet­kých svä­tých pri­pa­dá na 1. novem­ber. 2. novem­ber pri­slú­cha Spo­mien­ke na všet­kých ver­ných zosnu­lých – Dušič­kám. Latin­sky In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum (Wiki​pe​dia​.cz). V oba tie­to dni čas­tej­šie nav­šte­vu­je­me cin­to­rí­ny, hro­by zdo­bí­me kvet­mi, ven­ca­mi, zapa­ľu­je­me svieč­ky na pamiat­ku. Je to sym­bol vie­ry na več­ný život (Vlk). Spo­mien­kou na našich zosnu­lých blíz­kych im vzdá­va­me úctu a vyjad­ru­je­me, že ostá­va­jú žiť v našich srd­ciach (teraz​.sk). Na výcho­de sa od 4. sto­ro­čia slá­vi svia­tok všet­kých muče­ní­kov (Wiki­pe­dia CZ). Sláv­nosť Všet­kých svä­tých vychá­dza z his­to­ric­kej uda­los­ti zasvä­te­nia rím­ske­ho Pant­he­ónu Pan­ne Márii a všet­kým svä­tým muče­ní­kom 13. mája 609 (kato​lik​.cz). V 8. sto­ro­čí sa v Írsku a Anglic­ku začal slá­viť svia­tok Všet­kých svä­tých 1. novem­bra, v Ríme od 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ). 1. novem­bra snáď z dôvo­du, že Ket­li začí­na­li v ten­to deň nový rok (kato​lik​.cz). Oby­va­teľ­stvo kelt­ské­ho pôvo­du sa v noci z 31. októb­ra na 1. novem­bra a dru­idi lúči­li s letom pat­ria­cim bohy­ni živo­ta a víta­li vlá­du knie­ža­ťa smr­ti Sam­hai­na, kto­rý vlá­dol zime (teraz​.sk). Pamiat­ka všet­kých zosnu­lých (Dušič­ky) je spo­mien­kou na zosnu­lých. Mod­lit­ba za zomre­tých pat­rí ku naj­star­ším kres­ťan­ským tra­dí­ciám a spo­mien­ka na mŕt­vých je súčas­ťou kaž­dej omše. Pamiat­ka sa obja­vu­je po roku 998 vo fran­cúz­skom bene­dik­tín­skom kláš­to­re Clu­ny. Od roku 1915, kedy v prvej sve­to­vej voj­ne zahy­nu­lo veľ­ké množ­stvo ľudí, môžu kňa­zi celeb­ro­vať v ten­to deň tri omše. V minu­los­ti sa na nie­kto­rých dedi­nách čes­ké­ho a morav­ské­ho vidie­ka piek­lo zvlášt­ne peči­vo nazý­va­né ​“dušič­ky”, kto­rým sa obda­ro­vá­va­li pocest­ní, žob­rá­ci a chu­dob­ní (kato​lik​.cz). Svia­tok All hal­low even zna­me­ná doslov­ne pred­ve­čer všet­kých svä­tých. Z neho vzni­kol naj­mä v USA s obľu­bou slá­ve­ný svia­tok Hal­lo­we­en. Jeho pôvod je spá­ja­ný s kelt­ským sviat­kom Sam­hain (čítaj ​“sou­in”, ​“sau­in”). V ten­to deň mohol aj živý člo­vek nav­ští­viť pod­sve­tie. Kel­ti zvyk­li chys­tať pre duše pohos­te­nie. Celý ritu­ál mal zais­tiť oby­va­te­ľom domu pokoj od zlých duchov a ochra­nu dob­rý­mi duch­mi. Mas­ky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démo­nov viesť dob­ré duše do ríše smr­ti. Írska legen­da hovo­rí o Jac­ko­vi O‘Laternovi, kto­rý bol opi­lec, kto­ré­ho nebo odvr­h­lo pre pod­lé sprá­va­nie. Pek­lo ho však nesme­lo pri­jať, pre­to­že od diab­la pod­vo­dom dostal špe­ciál­ny sľub. Jeho duch odvte­dy putu­je po celom sve­te s lam­pá­šom z tek­vi­ce. Tak­to vzni­kol zvyk dávať na okná a rím­sy tek­vi­ce. Ľudia veria, že Jack si vez­me svet­lo a ochrá­ni ich pred zlý­mi duch­mi (diva​.sk).

Chris­tian holi­day All Saints’ Day falls on Novem­ber 1st. Novem­ber 2nd is dedi­ca­ted to the Memo­ry of All the Faith­ful Depar­ted – All Souls’ Day. In Latin, it is cal­led ​“In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum” (Wiki​pe​dia​.cz). On both of the­se days, we more often visit ceme­te­ries, deco­ra­te gra­ves with flo­wers and wre­aths, and light cand­les in the­ir memo­ry. It is a sym­bol of faith in eter­nal life (Vlk). By remem­be­ring our dece­a­sed loved ones, we pay them res­pect and express that they con­ti­nue to live in our hearts (teraz​.sk). In the East, the feast of all mar­tyrs has been celeb­ra­ted sin­ce the 4th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). The celeb­ra­ti­on of All Saints’ Day ori­gi­na­tes from the his­to­ri­cal event of the con­sec­ra­ti­on of the Roman Pant­he­on to the Vir­gin Mary and all the holy mar­tyrs on May 13, 609 (kato​lik​.cz). In the 8th cen­tu­ry, the feast of All Saints began to be celeb­ra­ted on Novem­ber 1st in Ire­land and England, and in Rome from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). Per­haps on Novem­ber 1st becau­se the Celts star­ted the new year on this day (kato​lik​.cz). The Cel­tic popu­la­ti­on bid fare­well to the god­dess of life and wel­co­med the rule of the prin­ce of death Sam­hain on the night of Octo­ber 31st to Novem­ber 1st, mar­king the begin­ning of win­ter (teraz​.sk). The com­me­mo­ra­ti­on of all the dece­a­sed (All Souls’ Day) is a remem­bran­ce of the depar­ted. Pra­y­er for the dece­a­sed is one of the oldest Chris­tian tra­di­ti­ons, and the remem­bran­ce of the dead is part of eve­ry Mass. The com­me­mo­ra­ti­on appe­a­red after 998 in the French Bene­dic­ti­ne monas­te­ry of Clu­ny. Sin­ce 1915, when a lar­ge num­ber of peop­le died in World War I, priests can celeb­ra­te three Mas­ses on this day. In the past, in some vil­la­ges in the Czech and Mora­vian coun­try­si­de, a spe­cial pas­try cal­led ​“dušič­ky” (litt­le souls) was baked, which was given to tra­ve­lers, beg­gars, and the poor (kato​lik​.cz). The holi­day All Hal­low Even lite­ral­ly means the eve of All Saints. From it, the holi­day Hal­lo­we­en, espe­cial­ly celeb­ra­ted in the USA, ori­gi­na­ted. Its ori­gin is asso­cia­ted with the Cel­tic fes­ti­val Sam­hain (pro­noun­ced ​“sou­in”, ​“sau­in”). On this day, a living per­son could visit the under­world. The Celts used to pre­pa­re a feast for the souls. The who­le ritu­al was to ensu­re the inha­bi­tants of the hou­se pea­ce from evil spi­rits and pro­tec­ti­on by good spi­rits. Masks of wit­ches and fire were sup­po­sed to help dri­ve away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lan­tern, a drun­kard who was rejec­ted by both hea­ven and hell for his vile beha­vi­or. Howe­ver, hell could not accept him becau­se he had rece­i­ved a spe­cial pro­mi­se from the devil through dece­it. Sin­ce then, his spi­rit has been tra­ve­ling around the world with a pump­kin lan­tern. This is how the cus­tom of pla­cing pump­kins on win­do­ws and sills ori­gi­na­ted. Peop­le belie­ve that Jack takes the light and pro­tects them from evil spi­rits (diva​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

skala
Hits: 3559

Jeso­lo je prí­mor­ským leto­vis­kom na pobre­ží Jad­ran­ské­ho mora v Sever­nom Talian­sku. Pláž v Jeso­le je 15 km dlhá. Sta­ré cen­trum Vec­chia, s úzky­mi ulič­ka­mi a trh­mi dýcha typic­kou auten­tic­kou talian­skou atmo­sfé­rou. Blíz­ko sa nachá­dzajp ostro­vy Bura­no s fareb­ný­mi doma­mi a his­to­ric­ký Tor­cel­lo, kde sa nachá­dza bazi­li­ka San­ta Maria Assun­ta, kos­tol San­ta Fos­ca. V Jeso­le je aktív­ny noč­ný život, klu­by a bary ponú­ka­jú zába­vu až do sko­rých ran­ných hodín. Počas let­ných mesia­cov mes­to hos­tí náv­štev­ní­kov z celé­ho sveta.

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo is a sea­si­de resort on the Adria­tic coast in Nort­hern Ita­ly. The beach in Jeso­lo stret­ches for 15 km. The old town of Vec­chia, with its nar­row stre­ets and mar­kets, exu­des a typi­cal aut­hen­tic Ita­lian atmo­sp­he­re. Near­by, you can find the islands of Bura­no with color­ful hou­ses and the his­to­ric Tor­cel­lo, whe­re the Basi­li­ca of San­ta Maria Assun­ta and the church of San­ta Fos­ca are loca­ted. Jeso­lo has an acti­ve night­li­fe, with clubs and bars offe­ring enter­tain­ment until the ear­ly hours. During the sum­mer months, the city hosts visi­tors from around the world.

Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly on the coast of the Adria­tic Sea, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the town, Jeso­lo Equ­ilium, is deri­ved from the Latin equ­us, or Vene­tian ekvo, mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, and Jeso­lum. In Ita­ly, this town is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo è una loca­li­tà bal­ne­a­re sul­la cos­ta adria­ti­ca nel Nord Ita­lia. La spiag­gia di Jeso­lo si esten­de per 15 km. La vec­chia cit­tà di Vec­chia, con le sue stra­de stret­te e i mer­ca­ti, res­pi­ra un’at­mos­fe­ra auten­ti­ca tipi­ca­men­te ita­lia­na. Nel­le vici­nan­ze si tro­va­no le iso­le di Bura­no con case colo­ra­te e l’is­to­ri­co Tor­cel­lo, dove si tro­va la Basi­li­ca di San­ta Maria Assun­ta e la chie­sa di San­ta Fos­ca. Jeso­lo ha una vita not­tur­na atti­va, con club e bar che off­ro­no intrat­te­ni­men­to fino alle pri­me ore del mat­ti­no. Duran­te i mesi esti­vi, la cit­tà ospi­ta visi­ta­to­ri da tut­to il mondo.

Jeso­lo si tro­va nel nord Ita­lia sul­la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no equ­us o dal vene­to ekvo, che sig­ni­fi­ca la cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo e Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so chia­ma­ta Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

skala
Hits: 4108

Fes­ti­val his­to­ric­ké­ho šer­mu, hud­by, tan­ca a reme­siel na Deví­ne je pôso­bi­vou uda­los­ťou, kto­rá oži­vu­je his­tó­riu. Zahr­nu­tie tra­dič­ných reme­siel pri­dá­va ďal­ší roz­mer k zážit­ku aj hra­du Devín, umož­ňu­júc náv­štev­ní­kom sle­do­vať a oce­niť zruč­nos­ti a tech­ni­ky reme­sel­ní­kov z minu­lých čias. Fes­ti­val slú­ži ako dyna­mic­ká plat­for­ma pre účast­ní­kov i divá­kov na inte­rak­ciu s rôz­ny­mi aspekt­mi his­tó­rie, posil­ňu­júc hlbo­ké poro­zu­me­nie kul­túr­ne­mu dedič­stvu zacho­va­né­mu pro­stred­níc­tvom tých­to púta­vých foriem pre všet­ky generácie.

Rok 2009

Veľ­mi sa mi páči­li naj­mä diva­del­né ukáž­ky, kto­ré si jed­not­li­vé rytier­ske sku­pi­ny pri­pra­vi­li. Zo začiat­ku bol stre­do­ve­ký jar­mok, dnes by sme pove­da­li ukáž­ka ľudo­vých reme­siel, ale skôr his­to­ric­kých. Vza­du sa nachá­dza­la stredoveko-​praveká dedi­na, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé, pre­to­že nie­kto­rí účin­ku­jú­ci na fes­ti­va­le to bra­li naozaj veľ­mi váž­ne – viď foto­gra­fie. Vari­li stre­do­ve­ko, oble­če­ní boli stre­do­ve­ko, snáď nie­kto­rí aj star­šie … Vyš­šie na nádvo­rí bolo pódium, kde vystu­po­va­li rôz­ni zabá­va­či a pre­bie­ha­li tam napr. ukáž­ky streľ­by apod. Na svo­je si moh­li prí­sť dospe­lí aj deti. Kedy? 22. – 23.8.2009. Oce­nil som aj ceno­vo veľ­mi dob­rú ponu­ku Slo­vak Pub‑u. Okrem iné­ho si mys­lím, že ponu­ka bola aku­rát­na a obslu­ha bola taká, ako si pred­sta­vu­jem – sym­pa­tic­ká a ochot­ná a bez rečí. Dokon­ca nema­li prob­lé­my ani z mincami.

The Fes­ti­val of His­to­ri­cal Fen­cing, Music, Dan­ce, and Crafts at Devín is an impres­si­ve event that bre­at­hes life into his­to­ry. The inc­lu­si­on of tra­di­ti­onal crafts adds anot­her dimen­si­on to the expe­rien­ce, enri­ching the atmo­sp­he­re of Devín Cast­le and allo­wing visi­tors to obser­ve and app­re­cia­te the skills and tech­ni­qu­es of crafts­men from bygo­ne eras. The fes­ti­val ser­ves as a dyna­mic plat­form for par­ti­ci­pants and spec­ta­tors to inte­ract with vari­ous aspects of his­to­ry, fos­te­ring a deep unders­tan­ding of cul­tu­ral heri­ta­ge pre­ser­ved through the­se cap­ti­va­ting forms for all generations.

Year 2009

I real­ly liked espe­cial­ly the the­at­ri­cal per­for­man­ces that indi­vi­du­al knight­ly groups pre­pa­red. At the begin­ning, the­re was a medie­val fair, today we would call it a demon­stra­ti­on of folk crafts, but more his­to­ri­cal. In the back, the­re was a medieval-​prehistoric vil­la­ge, which was very inte­res­ting becau­se some par­ti­ci­pants in the fes­ti­val took it very seri­ous­ly – see pho­tos. They cooked medieval-​style, dres­sed in medie­val atti­re, some per­haps even older… Hig­her up in the cour­ty­ard, the­re was a sta­ge whe­re vari­ous enter­tai­ners per­for­med, and the­re were, for exam­ple, arche­ry demon­stra­ti­ons, and so on. Both adults and chil­dren could enjoy them­sel­ves. When? August 22 – 23, 2009. I also app­re­cia­ted the very good and rea­so­nab­ly pri­ced offer from the Slo­vak Pub. Among other things, I think the menu was accu­ra­te, and the ser­vi­ce was just as I ima­gi­ne – friend­ly and wil­ling, wit­hout unne­ces­sa­ry words. They did­n’t even have prob­lems with coins.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Neživé, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské, Technické, Technika

Silvester v Piešťanoch

skala
Hits: 2711

Sil­ves­ter sa v Pieš­ťa­noch, čo si ja pamä­tám zvy­čaj­ne osla­vo­val aj ​“ofi­ciál­nym – veľ­kým” ohňos­tro­jom. Naj­mä v minu­los­ti sa odpa­ľo­val naj­mä z bre­hov Váhu, zhru­ba v úrov­ni kúpa­lis­ka EVA. Pre­to väč­ši­na divá­kov sa naň poze­ra­la z Kolo­nád­ne­ho mos­tu. Malo to svo­je čaro, aj ohni­vé efek­ty nad vodou boli v takom­to pro­stre­dí kraj­šie. V roku 2010 sa ohňos­troj odpa­ľo­val zo stre­chy Aupar­ku, v uzav­re­tej zástav­be. Čo bolo dosť nešťast­né roz­hod­nu­tie. Výhľad naň bol naozaj obme­dze­ný a jeho poten­ciál sa razom zní­žil. Men­šie ohňos­tro­je pre­bie­ha­li aj v roku 2010 a aj v minu­los­ti na rôz­nych mies­tach po celom meste.

In Pieš­ťa­ny, as far as I remem­ber, New Yea­r’s Eve was usu­al­ly celeb­ra­ted with an ​“offi­cial – grand” fire­works disp­lay. Espe­cial­ly in the past, it was laun­ched main­ly from the banks of the Váh River, rough­ly at the level of the EVA Spa. The­re­fo­re, most spec­ta­tors wat­ched it from the Colon­na­de Brid­ge. It had its charm, and the fie­ry effects over the water were more beau­ti­ful in such an envi­ron­ment. In 2010, the fire­works were laun­ched from the roof of Aupark, in a clo­sed urban area. It was a rat­her unfor­tu­na­te deci­si­on. The view was sig­ni­fi­can­tly limi­ted, and its poten­tial was sud­den­ly redu­ced. Smal­ler fire­works disp­la­ys also took pla­ce in 2010 and in the past at vari­ous loca­ti­ons throug­hout the city.

Use Facebook to Comment on this Post