Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 32389

Sprá­va­nie rýb môže kaž­dý z nás pozo­ro­vať. Svo­jím sprá­va­ním vlast­ne ryby s nami komu­ni­ku­jú. Keď­že nedo­ká­že­me zachy­tiť ich prí­pad­né zvu­ko­vé pre­ja­vy, nemá­me inú mož­nosť. Ak sa nie­čo dozvie­me o ich sprá­va­ní, bude­me vedieť im lep­šie pomôcť, pomô­že nám to v odha­de ich kon­dí­cie, vo fyzi­olo­gic­kých potre­bách apod. Pre­to sa posna­žím pre­dos­trieť vám zopár svo­jich postre­hov. Cel­ko­vé sprá­va­nie rýb je dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. laby­rint­ky sú za bež­ných pod­mie­nok pokoj­né, tet­ro­vi­té sú čas­to hej­no­vé, spo­lo­čen­ské typy. Nie­kto­ré ryby svoj život­ný pries­tor nachá­dza­jú v rôz­nych čas­tiach vod­né­ho stĺp­ca. Sum­če­ky obý­va­jú pre­važ­ne dno, tet­ry plá­va­jú v stre­de akvá­ria, dánia v hor­nej čas­ti, mren­ky prak­tic­ky v celom vod­nom stĺp­ci. Ryby sa z času na čas otie­ra­jú o pev­ný pod­klad. V prí­pa­de, že túto akti­vi­tu zvý­šia, zrej­me nepôj­de o sociál­ne sprá­va­nie, ale o vzni­ka­jú­cu, prí­pad­ne už jes­tvu­jú­cu ples­ňo­vú ale­bo inú náka­zu napá­da­jú­cu povrch tela.

V prí­pa­de, že máme v nádr­ži prí­liš malý počet rýb, môžu sa sprá­vať vyľa­ka­ne a bojaz­li­vo. Situ­ácia závi­sí od stav­by akvá­ria – deko­rá­cie, roz­miest­ne­nia rast­lín, ich veľ­kos­ti, mor­fo­ló­gie, veľ­kos­ti akvá­ria, no samoz­rej­me aj od oko­li­tých rýb. V takom prí­pa­de je zrej­me vhod­né zasiah­nuť, zvý­šiť počet úkry­tov (nie­ke­dy ale aj zní­žiť, ale­bo zme­niť), nechať viac zarásť nádrž, prí­pad­ne šetr­nej­šie zapí­nať osvet­le­nie, zní­žiť tok fil­tra, vzdu­cho­va­nia, ale­bo jed­no­du­cho zvý­šiť počet rýb v akvá­riu. Pozor však, nie­kto­ré dru­hy rýb sú vyslo­ve­nie bojaz­li­vé, prí­pad­ne sa vyzna­ču­jú viac-​menej noč­ným živo­tom – napr. via­ce­ré dru­hy sumcovitých.

Ryby aj rast­li­ny rea­gu­jú na svet­lo viac-​menej pozi­tív­ne. Rast­li­ny foto­syn­te­ti­zu­jú a dýcha­jú, prí­pad­ne sa obra­ca­jú za svet­lom atď. Ryby počas dostat­ku svet­la inten­zív­ne plá­va­jú, vyko­ná­va­jú väč­ši­nu akti­vít. Sve­tel­né šoky nezná­ša­jú, pre­to nie­kto­rí akva­ris­ti pou­ží­va­jú stmie­va­če – takým­to spô­so­bom zmier­ňu­jú prí­pad­ný náh­ly prí­sun svet­la. Imi­tu­je sa tým východ a západ sln­ka. Kaž­do­pád­ne pomô­že, ak ume­lé osvet­le­nie zapne­me ešte pre zotme­ním. Hor­ší prí­pad totiž je náh­ly prí­sun svet­la, ako jeho náh­ly nedos­ta­tok. Pomô­že aj to, ak najprv zapne­me stol­nú lam­pu mimo akvá­ria (slab­ší zdroj svet­la), prí­pad­ne lus­ter, a nako­niec samot­né svet­lo nad akvá­ri­om. Na náh­ly nárast svet­la rea­gu­jú ryby podráž­de­ne – prud­ko začnú plá­vať, nie­kto­ré dru­hy sa sna­žia vysko­čiť, vte­dy môže dôjsť k úra­zu spô­so­be­né­ho deko­rá­ci­ou. Ryby nie sú síce schop­né zatvo­riť oči, ale v noci spia. Zjav­ne to závi­sí na množ­stve svet­la – ove­ľa viac ako na zacho­va­ní pri­ro­dze­né­ho strie­da­nia napr. 12 hodi­no­vé­ho cyk­lu. Čiže, tým že svie­ti­me viac než je pri­ro­dze­né, resp. nepra­vi­del­ne, ryby una­vu­je­me, pre­to­že ich núti­me nespať. Drvi­vá väč­ši­na dru­hov mení v noci aj svo­je sfar­be­nie – strá­ca sa kon­trast, fareb­nosť, cel­ko­vo oby­čaj­ne ryba stmavne.

Je zau­jí­ma­vé ako sa ryby budia. Je zná­me, že mno­hé dru­hy sa sko­ro ráno trú. Nie­kto­ré dru­hy sa zobú­dza­jú veľ­mi rých­lo, iné naopak veľ­mi ťaž­ko. Ľah­ko to môže­me vypo­zo­ro­vať počas noci, keď zra­zu zasvie­ti­me. Živo­rod­ky, tet­ry, mren­ky nám zakrát­ko potom oži­jú, pri­čom ska­lá­rom, ostat­ným cich­li­dám pre­bú­dza­nie bude trvať ove­ľa dlh­šie – ako­by neochot­ne. Sprá­va­nie rýb ovplyv­ňu­je aj roč­né obdo­bie. My to len veľ­mi ťaž­ko vie­me napo­dob­niť. V prí­ro­de čas­to dochá­dza k roz­mno­žo­va­niu na kon­ci obdo­bia sucha, ryby sa čas­to vyví­ja­jú počas prvých dní daž­ďo­vé­ho obdo­bia. Pre väč­ši­nu dru­hov je naj­pri­ro­dze­nej­šia doba na tre­nie v zaja­tí jar. Vte­dy je aj ich hor­mo­nál­na akti­vi­ta pohlav­ných fun­kcií na naj­vyš­šej úrov­ni. Tre­ba si uve­do­miť, že dru­hy, kto­ré cho­vá­me sú z tro­pic­kých a subt­ro­pic­kých oblas­tí, kde nie sú roč­né obdo­bia ako u nás. Pre­to, ak chce­me byť dôsled­ný, dbaj­me na túto skutočnosť.

V prí­ro­de je čas­tá pro­mis­ku­ita, nie­kto­ré dru­hy sú však ver­né – tvo­ria páry na celý život. Ten­to jav je čas­tý u ame­ric­kých cich­líd. Počas obdo­bia páre­nia, kto­ré môže byť časo­vo ohra­ni­če­né, ale nemu­sí sa ryby samoz­rej­me sprá­va­jú inak. Čas­to menia aj svo­je sfar­be­nie. V tom­to obdo­bí je jas­nej­šie, kraj­šie, naj­mä samec sa sna­ží uká­zať pred samič­kou v plnej krá­se. Napr. sam­ce gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta pre­na­sle­du­jú samič­ky čas­to hodi­ny a hodi­ny. Kaž­do­pád­ne sprá­va­nie počas páre­nia, a sna­žia­ce sa o zís­ka­nie priaz­ne je spre­vá­dza­né zní­že­nou obo­zret­nos­ťou voči nebez­pe­čen­stvu, sam­ce sú čas­to krát ako­by v tran­ze, tre­pú celým telom, naj­mä plut­va­mi, neus­tá­le zís­ka­va­jú vhod­nej­ší pozí­ciu pre oči vyhliad­nu­tej samič­ky, resp. pre via­ce­ro samíc. Doslo­va sa pred­bie­ha­jú v pred­vá­dza­ní, na obdiv vysta­vu­jú čo naj­viac. Samot­ný roz­mno­žo­va­cí akt takis­to pre­bie­ha rôz­ne. Napr. samič­ka po neus­tá­lom pre­na­sle­do­va­ní vypúš­ťa ikry do voľ­nej vody a samec rea­gu­je vylu­čo­va­ním sper­mií rov­na­ko do voľ­né­ho pries­to­ru. Ikry môžu ryby lepiť na lis­ty, na kame­ne, do vrch­nú stra­nu kve­ti­ná­ča zospo­du, fan­tá­zií sa medze nekla­dú. Avšak vrá­tim sa k sprá­va­niu – nie­kto­ré dru­hy sa pred vypus­te­ním pohlav­ných buniek pri­blí­žia k sebe, bruš­ka­mi sa dot­knú a vte­dy nasta­ne prud­ké trhnu­tie, počas kto­ré­ho dôj­de k oplod­ne­niu. Ale­bo sam­ček pre­ho­dí časť svoj­ho tela cez samič­ku, nasta­ne prud­ké trhnu­tie a situ­ácia je podobná.

Pri roz­mno­žo­va­ní papu­ľov­cov pozo­ru­je­me z náš­ho pohľa­du orál­ny sex. Samič­ka pri ňom vypúš­ťa ikry, samec vypúš­ťa sper­mie, oba­ja tie­to pro­duk­ty nabe­ra­jú do úst, samec ich napo­kon oby­čaj­ne pre­ne­chá samič­ke. Pome­no­va­ním papu­ľov­ce sa ozna­ču­jú dru­hy, kto­ré držia svo­je potom­stvo v úst­nej duti­ne – v papuľ­ke. Nepat­ria sem len cich­li­dy, ale aj nie­kto­ré bojov­ni­ce. Zau­jí­ma­vé sprá­va­nie – pre­jav džen­tl­men­stva pozo­ru­je­me u bojov­níc, o kto­rých je zná­me, že sam­ce zvá­dza­jú neľú­tost­né boje. Avšak bojov­ni­ca pomo­cou laby­rin­tu dýcha atmo­sfé­ric­ký kys­lík, a keď počas také­ho­to boja naň­ho doľah­ne bio­lo­gic­ká potre­ba, boj na chví­ľu utích­ne a sok úpl­ne akcep­tu­je svoj­ho pro­tiv­ní­ka, keď sa ide na hla­di­nu nadých­nuť. Potom boj pokračuje.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov rýb sa nesta­rá o svo­je potom­stvo po akte oplod­ne­nia. No z dru­hov, kto­ré tak činia, väč­ši­nou sa v prvej fáze sta­rá o potom­stvo samič­ka, neskôr pre­be­rá zod­po­ved­nosť skôr sami­ca. Avšak čas­to sa pri afric­kých papu­ľov­coch sta­ne, že rodi­čov­ský inštinkt im vydr­ží len počas doby, kým ma samič­ka mla­dé v papu­li, naj­mä pri mala­ws­kých dru­hoch. Tan­ga­nic­ké cich­li­dy a pre­dov­šet­kým ame­ric­ké cich­li­dy majú vyš­šiu potre­bu po odcho­va­ní potom­stva. Čas­to svo­je mla­dé držia v papu­li, nie­ke­dy ich vypus­tia a zno­vu nabe­rú, jed­nak ich učia pre­žiť, jed­nak tak robia, dokiaľ ich vlá­dzu vôbec udr­žať. Názor­ným prí­kla­dom je rod Neolam­pro­lo­gus, kto­rý urput­ne brá­ni svo­je potom­stvo voči votrel­com. Neuve­ri­teľ­ne bojov­ne sa doká­že sprá­vať voči neškod­ným prí­sav­ní­kom. Zau­jí­ma­vým sprá­va­ním pri ochra­ne vlast­né­ho potom­stva pri prin­cez­nách (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). U nich je zná­me, že svo­je potom­stvo doká­žu nie­len úspeš­ne brá­niť, ale dokon­ca star­ší potom­ko­via pomá­ha­jú nie­ke­dy brá­niť mlad­šie potom­stvo. Sám som bol neraz sved­kom pomer­ne komic­ké­ho javu, kedy 0.5 cm jedin­ce spo­mí­na­nej Neolam­pro­lo­gus bri­char­di zastra­šo­va­li 1020 cm jedin­ce iných dru­hov, čím pomá­ha­li naj­mä rodi­čom chrá­niť ešte men­šie dru­hy. Ten­to jav nepo­zo­ru­jem, keď cho­vám prin­cez­ny v samos­tat­nej nádr­ži. Avšak aj v nej pozo­ru­jem jav, kto­rý popi­su­jem na inom mies­te. Keď totiž prin­cez­ny dospe­jú, doká­žu sa až fyzic­ky lik­vi­do­vať veľ­mi úspešne.

Ak si kla­die­te logic­kú otáz­ku, pre­čo mečov­ky, pla­ty, tet­ry, aj cich­li­dy si čas­to svo­je potom­stvo požie­ra­jú a násled­ne sa zno­vu vrha­jú do roz­mno­žo­va­nia, tak vedz­te že je tomu tak pre­to­že akvá­ri­um posky­tu­je iba malý život­ný pries­tor. Keď poro­dí živo­rod­ka v prí­ro­de, ale­bo keď sa vypu­dia ikry, resp. rozp­lá­va plô­dik, vo vod­nom toku, v jaze­re je dosta­tok pries­to­ru na to, aby sa ikry, ryby v tom obje­me stra­ti­li – zachrá­ni­li. V akvá­riu sú ich mož­nos­ti obmedzené.

Riva­li­ta medzi ryba­mi exis­tu­je. Väč­ši­nou sa jed­ná o vnút­rod­ru­ho­vú, ale nie je nezná­ma ani medzid­ru­ho­vá. Jes­tvu­jú medzi ryba­mi nezná­šan­li­vé dru­hy, kto­ré nezne­sú pri sebe v akvá­riu niko­ho. Vše­obec­ne sa za také­to pova­žu­jú mäsož­ra­vé pira­ne. Na samot­né pira­ne je v ich domo­vi­ne vyví­ja­ný tiež pre­dač­ný tlak. Domá­ci majú väč­ší rešpekt pred iný­mi druh­mi ako sú pira­ne. Aj v akvá­riu sú ale dru­hy, s kto­rý­mi sú schop­né pira­ne exis­to­vať za urči­tých pod­mie­nok. V prvom rade nesmú byť hlad­né, z čoho vyplý­va že sa roz­ho­du­jú pod­ľa dostup­nos­ti potra­vy, ak jej majú dosta­tok, doká­žu naží­vať s bež­ný­mi druh­mi rýb. Vhod­né sú napr. Astro­no­tu­sy, Hemic­hro­mi­sy. Názna­ky riva­li­ty, kon­ku­ren­cie môže­me vidieť aj pri mie­ru­mi­lov­ných dru­hoch. Čas­to sa snáď aj z komerč­ných dôvo­dov ozna­ču­jú nie­kto­ré dru­hy za dru­hy takz­va­ne spo­lo­čen­ské – mys­lí sa tým, že ich bojov­nosť medzi sebou je mini­mál­na. Zara­dil by som sem napr. dánia, kar­di­nál­ky, neón­ky, gup­ky, mečov­ky, black­mol­ly, gura­my. Iné dru­hy sú viac nezná­šan­li­vé, iné menej. Ako som spo­mí­nal na inom mies­te – napr. nie­kto­ré ame­ric­ké cich­li­dy sú nezná­šan­li­vé voči všet­kým, aj voči svoj­mu dru­hu, aj voči iným dru­hom. Naopak u veľa afric­kých cich­líd sa riva­li­ta pre­ja­vu­je naj­mä v rám­ci jed­né­ho dru­hu. Typic­kým prí­kla­dom sú Trop­he­usy.. Nie­ke­dy sa však sta­ne, že sam­ca nie­kto­ré­ho dru­hu si vez­mú ostat­né dru­hy na paš­kál via­ce­ré jedin­ce a ten­to jedi­nec má, ak si to nevšim­ne­me, zrej­me zrá­ta­né. Napo­kon ak neja­ká ryba dosta­ne tým­to spô­so­bom zabrať, je mož­né že sa sta­ne apa­tic­kou – až do takej mie­ry, že ďal­šie úto­ky rezig­no­va­ne zná­ša – vlast­ne čaká na smrť ubi­tím – nedo­ká­že sa brá­niť. Boje medzi sebou zvá­dza­jú ryby o potom­stvo, o potra­vu, o pries­tor atď. Pre­ja­vy sú rôz­ne, od mier­nych až po suro­vé nekom­pro­mis­né. Také­to sprá­va­nie je závis­lé aj od veku, čím sú ryby star­šie, tým tole­ru­jú menej. Napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di je druh, kto­rý je priam rodin­ným vzo­rom v mla­dom veku, no ako mla­dé prin­cez­né dospie­va­jú, začnú sa u nich pre­ja­vo­vať nevra­ži­vosť. Doslo­va lik­vi­dač­né sprá­va­nie.

Na to, aby sa agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi zní­ži­la, je vhod­né zvý­še­nie množ­stva úkry­tov. Pre afric­ké cich­li­dy pla­tí, že agre­si­vi­tu napr. rodov Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us eli­mi­nu­je väč­šie množ­stvo jedin­cov rov­na­ké­ho dru­hu. Toto množ­stvo však musí byť dosta­toč­né, pre­to­že inak je mož­né, že docie­li­me opak. Pre Trop­he­usy je odpo­rú­ča­ný mini­mál­ny počet, desať cho­va­ných jedin­cov v jed­nom akvá­riu. Dôle­ži­tý je aj pomer pohla­ví, odpo­rú­ča­ný je v tom­to prí­pa­de tri sam­ce ku sied­mim sami­ciam. Pre mbu­na cich­li­dy odpo­rú­čam kom­bi­ná­ciu jeden sam­ce na dve – tri sami­ce. V prí­pa­de nedos­tat­ku pries­to­ru hro­zí naj­mä u nie­kto­rých väč­ších dru­hov prí­liš­ná agre­si­vi­ta – kom­bi­ná­cia dvoch sam­cov akar mod­rých s jed­nou sami­cou je v malom pries­to­re nežia­du­ca, podob­ne ako kom­bi­ná­cia dvoch samíc akar a jed­né­ho sam­ca. Napr. aj na prvý pohľad mie­ru­mi­lov­né sam­ce mečov­ky mexic­kej, doká­žu medzi sebou vytvá­rať prí­snu hie­rar­chiu, v kto­rej prí­pad­né slab­šie jedin­ce sú utlá­ča­né. U nie­kto­rých dru­hov exis­tu­je sociál­na hie­rar­chia, kde je pánom domi­nant­ný samec, prí­pad­ne domi­nant­ná sami­ca. U dru­hov, kde je sil­ný pre­jav von­kaj­šie­ho pohlav­né­ho dimor­fiz­mu, môže napriek tomu vyvo­lať fakt, že sam­ce sú čas­to sfar­be­né ako sami­ce. Ak však domi­nant­ný samec pre­sta­ne exis­to­vať v prí­tom­nos­ti pred­tým rece­sív­nych sam­cov, môže sa stať, že naraz sa zra­zu sfar­bí aj nie­koľ­ko ďal­ších sam­cov. Situ­ácia sa môže neskôr zopa­ko­vať, keď si opäť vybo­ju­je neja­ký samec výsad­nú domi­nan­ciu, a nedo­vo­lí” ostat­ným sam­com byť vyfar­be­ný­mi ako sam­ce. Pri roz­mno­žo­va­ní sa stá­va, že domi­nant­ný samec sa trie s nie­koľ­ký­mi sami­ca­mi, no ostat­né sam­ce ostá­va­jú bokom.

Teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­je aj u rýb. Teri­to­ria­li­ta je jav, kedy orga­niz­mus sa viac zau­jí­ma o urči­tý život­ný pries­tor, kto­rý prí­pad­ne čas­to háji. Teri­to­ria­li­ta sa čas­to pre­ja­ví veľ­mi nega­tív­ne aj v akvá­riu, kde je čas­to málo pries­to­ru. Pre uzav­re­tý pries­tor to môže skon­čiť tra­gic­ky. Znač­nou teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­jú skôr dru­hy veľ­kých jazier a mohut­ných tokov, čas­to cich­li­dy. Svo­je vybra­né teri­tó­rium doká­žu brá­niť veľ­mi vehe­men­tne. Veľ­kosť teri­tó­ria závi­sí aj od kon­ku­ren­cie iných jedin­cov, môže zabe­rať jeden kameň, jed­nu uli­tu, ale aj celé akvá­ri­um. Ak sa neja­ké­mu jedin­co­vi poda­rí obsa­diť teri­tó­rium, je vo veľ­kej výho­de. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že jedin­ce pri­da­né do spo­lo­čen­stva akvá­ria neskôr si ťaž­šie nachá­dza­jú svo­je mies­to, a to aj v prí­pa­de že sú sil­né. Ak chce­me teri­tó­rium naru­šiť, sta­čí čas­to zme­niť sta­veb­né prv­ky v akvá­riu – deko­rá­ciu, pre­sa­diť rast­li­ny, pre­miest­niť tech­ni­ku. Čas­to sta­čí pre­su­núť kameň, pri­dať nový kameň, to závi­sí od kon­krét­ne­ho prí­pa­du. Aj malá zme­na čas­to cel­kom zme­ní sprá­va­nie, čo vlast­ne doka­zu­je sil­nú teri­to­ria­li­tu rýb. Samoz­rej­me nie­kto­ré dru­hy sa tak­to pre­ja­vu­jú menej, ale­bo vôbec, iné viac. Bojov­ni­ce, resp. sam­ce bojov­níc Bet­ta splen­dens si svo­je náro­ky obha­ju­jú veľ­mi vehe­men­tne. V nádr­ži, kde nie je pre viac sam­cov dosta­tok život­né­ho pries­to­ru nie je mies­to pre viac sam­cov. Na to aby kon­dí­cia našich bojov­níc bola čo naj­lep­šia, aby plut­vy krás­ne vyni­ka­li, ale­bo na to aby sme moh­li pozo­ro­vať sprá­va­nie sa bojov­níc, vez­mi­me zrkad­lo a nastav­me ho sam­co­vi bojov­ni­ce. Ten­to bude hro­ziť svoj­mu dom­ne­lé­mu soko­vi, aj naň­ho zrej­me zaútočí.

Úlo­ha uče­nia nie je u rýb až tak vyvi­nu­tá ako u cicav­cov, prí­pad­ne u vtá­kov, ale exis­tu­je. Ryby napo­dob­ňu­jú star­šie jedin­ce. Počas život­né­ho cyk­lu rýb sa pre­ja­vu­jú aj nacvi­čo­va­ním rôz­nych situ­ácií – súbo­jov, roz­mno­žo­va­cie­ho sprá­va­nia. Svo­ju úlo­hu iste hrá inštinkt. Ryby nám doká­žu pred­viesť aj svo­je gene­tic­ky vpe­ča­te­né ritu­ály, kto­rý­mi sa sna­žia zalie­čať svo­jim par­tne­rom, ale­bo v kto­rých pred­vá­dza­jú svo­ju silu pre sokom. Tie­to pre­ja­vy sú naj­sil­nej­šie u dru­hov, kto­rých sociál­ne sprá­va­nie je výraz­nej­šie. Dodnes sa nevie dosta­toč­ne vysvet­liť, ako sa doká­žu napr. neón­ky čer­ve­né v jedi­nom momen­te ” dohod­núť” a zme­niť smer plá­va­nia. Napo­kon aj mno­hé mor­ské dru­hy žijú­ce v sku­pi­nách.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov úpl­ne samoz­rej­me rea­gu­je pri pre­no­se v sieť­ke veľ­mi nega­tív­ne. Je to úpl­ne pocho­pi­teľ­né, z ich pohľa­du im ide o život. No ak rybám poskyt­ne­me opo­ru v podo­bu našej ruky, doká­žu sa skôr upo­ko­jiť. Mož­no ste si nie­ke­dy všim­li ako cho­va­teľ chy­tá ryby lyžič­kou, ale­bo rukou. Pre rybu je to v kaž­dom prí­pa­de tole­ran­tnej­šie. Zrej­me nere­a­gu­jú len na samot­nú mecha­nic­kú pod­po­ru, ale snáď aj na tep­lo ľud­skej ruky, mož­no aj na iné fyzi­kál­ne, mož­no aj che­mic­ké vlast­nos­ti také­ho­to pre­no­su. Veľa­krát som tak­to pre­ná­šal naj­mä samič­ky afric­kých cichlíd.

Nie­kto­ré dru­hy správania

Hej­no­vi­tosť – mno­ho dru­hov rýb sa vyzna­ču­je takým­to sociál­nym sprá­va­ním. Iste ste v tele­ví­zii vide­li ako sa obrov­ské kvan­tá rýb zosku­pu­jú a v prie­be­hu oka­mi­hu rea­gu­jú – menia smer. V malom merít­ku to môže­me pozo­ro­vať aj v našom akvá­riu. Naj­mä ak cho­vá­te neja­ké tet­ro­vi­té ryby, napr. pra­vé neón­ky, aj tet­ry neóno­vé sú typic­ké hej­no­vé dru­hy. Ten­to jav sa stup­ňu­je s počet­nos­ťou spo­lo­čen­stva – 5 neóniek sa bude cho­vať inak, ako 200 jedincov.

Samos­tat­nosť - dru­hy rýb, kto­ré žijú viac-​menej samos­tat­ne, prí­pad­ne v pároch. Takých­to dru­hov je naj­viac. Úzko to súvi­sí s teritorialitou.

Ukrý­va­nie – počas svo­jich bež­ných cho­va­teľ­ských čin­nos­tí som mal mož­nosť porov­nať rôz­ne sprá­va­nie rýb pri tak bež­nom úko­ne ako je chy­ta­nie rýb sieť­kou. Väč­ši­na dru­hov rýb ak vlo­ží­me do vody sieť­ku sa sprá­va pomer­ne vystra­še­ne a zbr­k­lo. Len málo dru­hov svoj útek vyko­ná­va cie­ľa­ve­do­mej­šie. V tých­to situ­áciách sa občas sta­ne, že nám ryby vyska­ku­jú z akvá­ria. Iným prí­pa­dom je sprá­va­nie sa mbu­na cich­líd. Sú to dru­hy, kto­ré žijú v ska­lách afric­ké­ho jaze­ra Mala­wi. Tie­to sa sna­žia scho­vať do svoj­ho pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia – do skál. Ostat­né ryby majú ten­den­ciu sa scho­vať maxi­mál­ne za fil­ter, ale mbu­na cich­li­dy sa scho­va­jú šikov­nej­šie. Doká­žu sa scho­vať pod pomer­ne malý kameň. Vy tes­ne oko­lo nich neus­tá­le pre­chá­dza­te, ale ryba, kto­rá je pod svo­jím úkry­tom pomer­ne pokoj­ne čaká. Ak má pries­tor a nik ju neata­ku­je, čaká na odoz­ne­nie oba­vy – na vytia­hnu­tie sieť­ky. Toto sprá­va­nie je čas­to zre­teľ­né aj v pre­daj­ni. Pova­žu­jem to za pre­jav inte­li­gen­cie. Mož­no sa už aj vám sta­lo, že ste sa sna­ži­li chy­tiť podob­ne rybu v nádr­ži plnej úkry­tov a po hodi­ne ste to vzda­li. Inak rea­gu­jú ryby aj na far­bu sieť­ky. Bež­ne sa pou­ží­va­jú sieť­ky zele­né, bie­le a čier­ne. Za najv­hod­nej­šie pova­žu­jem sieť­ky zele­né. Bie­le a čier­ne sú prí­liš kon­trast­né. No aj na tak­to sfar­be­né sieť­ky si doká­žu ryby zvyk­núť. Ak však nie sú na napr. bie­lu sieť­ku zvyk­nu­té, je prav­de­po­dob­né, že sa tej­to výraz­nej­šej sieť­ky budú báť viac.


Beha­vi­or of fish can be obser­ved by each of us. By the­ir beha­vi­or, fish actu­al­ly com­mu­ni­ca­te with us. Sin­ce we can­not cap­tu­re the­ir possib­le sound expres­si­ons, we have no other opti­on. If we learn somet­hing about the­ir beha­vi­or, we will be able to help them bet­ter, it will help us esti­ma­te the­ir con­di­ti­on, phy­si­olo­gi­cal needs, etc. The­re­fo­re, I will try to pre­sent you with some of my obser­va­ti­ons. The ove­rall beha­vi­or of fish is species-​specific, for exam­ple, laby­rinth fish are usu­al­ly pea­ce­ful under nor­mal con­di­ti­ons, tetras are often sho­aling, social types. Some fish find the­ir living spa­ce in vari­ous parts of the water column. Cat­fish main­ly inha­bit the bot­tom, tetras swim in the midd­le of the aqu­arium, dani­os in the upper part, and min­no­ws prac­ti­cal­ly throug­hout the water column. Fish occa­si­onal­ly rub against a solid sub­stra­te. If this acti­vi­ty inc­re­a­ses, it pro­bab­ly won’t be social beha­vi­or, but the emer­gen­ce or exis­ting fun­gal or other infec­ti­on attac­king the body surface.

In case the tank has too few fish, they may beha­ve sca­red and timid. The situ­ati­on depends on the aqu­arium struc­tu­re – deco­ra­ti­ons, dis­tri­bu­ti­on of plants, the­ir size, morp­ho­lo­gy, aqu­arium size, but of cour­se also on the sur­roun­ding fish. In such a case, it is pro­bab­ly app­rop­ria­te to inter­ve­ne, inc­re­a­se the num­ber of hiding pla­ces (some­ti­mes even dec­re­a­se or chan­ge them), let the tank get more over­gro­wn, or gen­tly turn off the ligh­ting, redu­ce fil­ter flow, aera­ti­on, or sim­ply inc­re­a­se the num­ber of fish in the aqu­arium. Howe­ver, some fish spe­cies are express­ly timid, or they exhi­bit more or less noc­tur­nal beha­vi­or – for exam­ple, seve­ral spe­cies of catfish.

Fish and plants gene­ral­ly react more or less posi­ti­ve­ly to light. Plants pho­to­synt­he­si­ze and res­pi­re, turn towards the light, etc. Fish, during suf­fi­cient light, swim inten­si­ve­ly and per­form most acti­vi­ties. They do not tole­ra­te light shocks, so some aqu­arists use dim­mers – this way, they miti­ga­te any sud­den light influx. It imi­ta­tes the sun­ri­se and sun­set. In any case, it helps if we turn on arti­fi­cial ligh­ting even befo­re it gets dark. The wor­se case is a sud­den light influx rat­her than its sud­den shor­ta­ge. It also helps if we first turn on a desk lamp out­si­de the aqu­arium (a wea­ker light sour­ce) or a chan­de­lier, and final­ly the light abo­ve the aqu­arium. Fish react irri­tab­ly to a sud­den inc­re­a­se in light – they start swim­ming rapid­ly, some spe­cies try to jump, which can cau­se inju­ry from deco­ra­ti­ons. Alt­hough fish can­not clo­se the­ir eyes, they sle­ep at night. Appa­ren­tly, it depends on the amount of light – much more than main­tai­ning a natu­ral cyc­le, e.g., a 12-​hour cyc­le. So, by shi­ning more than is natu­ral, or irre­gu­lar­ly, we tire the fish becau­se we for­ce them not to sle­ep. Most spe­cies chan­ge the­ir color at night – con­trast, color­ful­ness, gene­ral­ly the fish usu­al­ly darkens.

It is inte­res­ting how fish wake up. It is kno­wn that many spe­cies tend to spa­wn ear­ly in the mor­ning. Some spe­cies wake up very quick­ly, whi­le others wake up very slo­wly. You can easi­ly obser­ve this during the night when sud­den­ly we turn on the light. Live­be­a­rers, tetras, and min­no­ws liven up short­ly after­ward, whi­le angel­fish, other cich­lids, waking up will take much lon­ger – as if reluc­tan­tly. The beha­vi­or of fish is also influ­en­ced by the sea­sons. We find it very dif­fi­cult to mimic it. In natu­re, repro­duc­ti­on often occurs at the end of the dry sea­son, and fish often deve­lop during the first days of the rai­ny sea­son. For most spe­cies, the most natu­ral time for spa­wning in cap­ti­vi­ty is spring. Hor­mo­nal acti­vi­ty of sexu­al func­ti­ons is at its hig­hest during this time. It is essen­tial to rea­li­ze that the spe­cies we keep come from tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal regi­ons, whe­re the­re are no sea­sons like ours. The­re­fo­re, if we want to be con­sis­tent, let’s keep this in mind.

In natu­re, pro­mis­cu­ity is com­mon, but some spe­cies are faith­ful – they form pairs for a life­ti­me. This phe­no­me­non is com­mon in Ame­ri­can cich­lids. During the spa­wning peri­od, which can be time-​limited, but not neces­sa­ri­ly, fish beha­ve dif­fe­ren­tly. They often chan­ge the­ir color during this peri­od. For exam­ple, male gup­pies Poeci­lia reti­cu­la­ta often cha­se fema­les for hours. Nevert­he­less, beha­vi­or during spa­wning and try­ing to gain favor is accom­pa­nied by redu­ced vigi­lan­ce against dan­ger, males are often in a trance-​like sta­te, vib­ra­ting the­ir enti­re bodies, espe­cial­ly the­ir fins, cons­tan­tly gai­ning a bet­ter posi­ti­on for the sought-​after fema­le or for mul­tip­le fema­les. They lite­ral­ly com­pe­te in disp­la­y­ing them­sel­ves for admiration.

The act of repro­duc­ti­on itself also varies. For exam­ple, the fema­le rele­a­ses eggs into the free water, and the male res­ponds by rele­a­sing sperm into the free spa­ce. Fish can lay eggs on lea­ves, sto­nes, the upper side of a flo­wer­pot from below, the­re are no limits to ima­gi­na­ti­on. Howe­ver, I will return to beha­vi­or – some spe­cies app­ro­ach each other befo­re rele­a­sing the­ir game­tes, touch bel­lies, and then a sud­den twitch occurs, during which fer­ti­li­za­ti­on takes pla­ce. Or the male flips part of his body over the fema­le, a sud­den twitch occurs, and the situ­ati­on is similar.

When repro­du­cing mouthb­ro­oders, the male usu­al­ly pre­fers the one he wants to mate with, and after a com­pli­ca­ted series of ges­tu­res, the fema­le rele­a­ses the eggs, and the male picks them up and car­ries them in his mouth. The pro­cess is repe­a­ted for some time. Even if a male and fema­le of the same spe­cies are in the same tank, it is not cer­tain that they will suc­ce­ed. It also depends on the­ir con­di­ti­on and, espe­cial­ly, on the type of envi­ron­ment. Some­ti­mes the fema­les hide” for the males by swim­ming in a water column inac­ces­sib­le to the males. Some­ti­mes it is not easy for males to app­ro­ach fema­les, for exam­ple, due to the pre­sen­ce of other males. Each fish has its ter­ri­to­rial ins­tinct, and alt­hough it is not as deve­lo­ped as in turt­les or espe­cial­ly in repti­les, fish are also ter­ri­to­rial to a gre­a­ter or les­ser extent. Even spe­cies that do not seem ter­ri­to­rial at all may be so. They may have a need for pri­va­te spa­ce, e.g., a spe­ci­fic hole or a pie­ce of the sho­re. The best exam­ple of this is the sto­ne pic­ker. They need the­ir per­so­nal sto­ne to hide under, and if we chan­ge the sto­nes, they react agi­ta­ted­ly. This also app­lies to other bottom-​dwelling species.

Fish, howe­ver, may have dif­fe­rent ter­ri­to­ries during the day than at night. No mat­ter how bad we can esti­ma­te this, fish recog­ni­ze each other very well, espe­cial­ly indi­vi­du­als of the same spe­cies. This hap­pens very often when we intro­du­ce a new indi­vi­du­al into the aqu­arium – the newco­mers are imme­dia­te­ly accep­ted, or on the con­tra­ry, the­re is agg­res­si­on from all sides. The same spe­cies of fish usu­al­ly form groups. Each group has its order of hie­rar­chy. This order is often com­plex, and it depends on the size of indi­vi­du­als, the­ir sex, age, but also on other cir­cum­stan­ces. Often, but not alwa­ys, the big­gest fish is the most domi­nant. Domi­nan­ce can also chan­ge, espe­cial­ly when we chan­ge the sex ratio in the aqu­arium. It is not uncom­mon for males to be domi­nant, and some­ti­mes, espe­cial­ly with some small spe­cies, the most domi­nant indi­vi­du­al is fema­le. More­over, it is not uncom­mon for both sexes to have the­ir own hie­rar­chy – the­re are more domi­nant and more sub­mis­si­ve fema­les as well as males. Eve­ry hie­rar­chy is based on social ties. Indi­vi­du­als of dif­fe­rent ranks are in cons­tant inte­rac­ti­on with each other, often this is pla­y­ed out even during hunting.

It is very dif­fi­cult to dis­tin­gu­ish the courts­hip beha­vi­or of the sexes. Fema­les some­ti­mes play dead to att­ract males, some­ti­mes they just swim near them, give them a wink”, a few circ­ling and cha­sing move­ments, etc. Simi­lar beha­vi­or occurs in males. Some of them dan­ce around fema­les, show off the­ir colors, expand the­ir fins. Often the courts­hip ends with a kind of wed­ding para­de”, whe­re the male tries to lead the fema­le to a spe­ci­fic spot whe­re the fema­le lays the eggs and the male fer­ti­li­zes them. Other spe­cies of fish are also very intri­gu­ing. If we com­pa­re cat­fish to live­be­a­rers, we see a sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ce. Cat­fish build nests in cavi­ties, tun­nels, pla­ces they pre­pa­re for spa­wning. The cons­truc­ti­on of a good cat­fish male can take seve­ral days. If he is a matu­re male, he quick­ly lets the fema­le know. If she is inte­res­ted, they mate. After the fema­le lays the eggs, the male col­lects them and pla­ces them in the hole or at the entran­ce to the cave. The­re is a cer­tain peri­od of rest”. During this time, the male looks after the eggs and care­ful­ly aera­tes them by cons­tan­tly chan­ging them and car­ry­ing them in his mouth.

If the male is ine­xpe­rien­ced, he may acci­den­tal­ly swal­low some eggs. If he is expe­rien­ced, he will not do this. If somet­hing hap­pens to the male, and the eggs are left unat­ten­ded, it can end bad­ly. It depends on the type of cat­fish whet­her the male will let any other fish in, whet­her he will attack them, etc. In natu­re, cat­fish are very vul­ne­rab­le during this peri­od. They often do not eat at all, lose a lot of body weight, and some­ti­mes they are cove­red with algae. The situ­ati­on is simi­lar for seve­ral cich­lids. Howe­ver, unli­ke cat­fish, cich­lids are very agg­res­si­ve. They agg­res­si­ve­ly dri­ve away any fish that app­ro­ach the­ir nests. They care about the offs­pring join­tly – the fema­le defends the nest, the male col­lects new offs­pring in his mouth and, if neces­sa­ry, car­ries the eggs or fry in his mouth. It also hap­pens that the fema­le takes turns with the male, and they alter­na­te in the nest. In other cases, the male does not rele­a­se the fema­le from the vici­ni­ty of the nest and even the fry are the­re for some time until they are quite lar­ge. The abo­ve desc­rip­ti­on is very brief, but it con­tains the most impor­tant infor­ma­ti­on. I hope that the­se beha­vi­ors will help you inter­pret the obser­ved phe­no­me­na in the aqu­arium better.


Das Ver­hal­ten von Fis­chen kann jeder von uns beobach­ten. Durch ihr Ver­hal­ten kom­mu­ni­zie­ren die Fis­che tat­säch­lich mit uns. Da wir ihre mög­li­chen Klan­gä­u­ße­run­gen nicht erfas­sen kön­nen, haben wir kei­ne ande­re Opti­on. Wenn wir etwas über ihr Ver­hal­ten ler­nen, wer­den wir in der Lage sein, ihnen bes­ser zu hel­fen. Es hilft uns auch, ihren Zus­tand, ihre phy­si­olo­gis­chen Bedürf­nis­se usw. zu vers­te­hen. Daher wer­de ich ver­su­chen, Ihnen eini­ge mei­ner Beobach­tun­gen mit­zu­te­i­len. Das Gesamt­ver­hal­ten von Fis­chen ist artens­pe­zi­fisch. Zum Beis­piel sind Laby­rinth­fis­che unter nor­ma­len Bedin­gun­gen nor­ma­ler­we­i­se fried­lich, Tetras sind oft Sch­warm­fis­che, sozia­le Typen. Eini­ge Fis­char­ten fin­den ihren Lebens­raum in vers­chie­de­nen Tei­len der Was­ser­sä­u­le. Wel­se bewoh­nen haupt­säch­lich den Boden, Tetras sch­wim­men in der Mit­te des Aqu­ariums, Dani­os im obe­ren Teil und Elrit­zen prak­tisch durch den gesam­ten Was­ser­sä­u­len­be­re­ich. Fis­che rei­ben sich gele­gen­tlich an einem fes­ten Unter­grund. Wenn die­se Akti­vi­tät zunimmt, han­delt es sich wahrs­che­in­lich nicht um sozia­les Ver­hal­ten, son­dern um das Auft­re­ten oder das bere­its vor­han­de­ne Vor­han­den­se­in einer Pilz- oder einer ande­ren Infek­ti­on, die die Kör­pe­ro­berf­lä­che angreift.

Wenn das Aqu­arium zu weni­ge Fis­che hat, kön­nen sie sich äng­st­lich und scheu ver­hal­ten. Die Situ­ati­on hängt von der Aqu­arium­s­truk­tur ab – Deko­ra­ti­onen, Ver­te­i­lung von Pflan­zen, deren Größe, Morp­ho­lo­gie, Aqu­ariumg­röße, aber natür­lich auch von den umge­ben­den Fis­chen. In einem sol­chen Fall ist es wahrs­che­in­lich angeb­racht, ein­zug­re­i­fen, die Anzahl der Vers­tec­ke zu erhöhen (manch­mal sogar zu ver­rin­gern oder zu ändern), das Aqu­arium mehr über­wach­sen zu las­sen oder das Licht, den Fil­terf­luss, die Belüf­tung sanft aus­zus­chal­ten oder ein­fach die Anzahl der Fis­che im Aqu­arium zu erhöhen. Eini­ge Fis­char­ten sind jedoch ausd­rück­lich schüch­tern oder zei­gen mehr oder weni­ger nächt­li­ches Ver­hal­ten – zum Beis­piel meh­re­re Arten von Welsen.

Fis­che und Pflan­zen rea­gie­ren mehr oder weni­ger posi­tiv auf Licht. Pflan­zen foto­synt­he­ti­sie­ren und atmen, dre­hen sich zum Licht, usw. Fis­che sch­wim­men inten­siv wäh­rend aus­re­i­chen­der Licht­ver­hält­nis­se und füh­ren die meis­ten Akti­vi­tä­ten aus. Sie ver­tra­gen kei­ne plötz­li­chen Lichts­chocks, daher ver­wen­den eini­ge Aqu­aria­ner Dim­mer – auf die­se Wei­se mil­dern sie jeden plötz­li­chen Licht­zuf­luss. Dies imi­tiert den Son­ne­nauf­gang und ‑unter­gang. Auf jeden Fall hilft es, wenn wir künst­li­che Bele­uch­tung noch vor Einb­ruch der Dun­kel­he­it ein­schal­ten. Der sch­limm­ste Fall ist näm­lich ein plötz­li­cher Licht­zuf­luss ans­tel­le eines plötz­li­chen Man­gels. Es hilft auch, wenn wir zuerst eine Tisch­lam­pe außer­halb des Aqu­ariums ein­schal­ten (eine sch­wä­che­re Lich­tqu­el­le), oder einen Kron­le­uch­ter und sch­lie­ßlich das Licht über dem Aqu­arium. Bei plötz­li­chem Ans­tieg des Lichts rea­gie­ren Fis­che gere­izt – sie begin­nen schnell zu sch­wim­men, eini­ge Arten ver­su­chen zu sprin­gen, was zu Ver­let­zun­gen durch Deko­ra­ti­onen füh­ren kann. Obwohl Fis­che ihre Augen nicht sch­lie­ßen kön­nen, sch­la­fen sie nachts. Offen­sicht­lich hängt dies von der Licht­men­ge ab – viel mehr als von der Auf­rech­ter­hal­tung eines natür­li­chen Zyk­lus, zum Beis­piel eines 12-​Stunden-​Zyklus. Daher ermüden wir die Fis­che, wenn wir mehr Licht als natür­lich ein­fan­gen oder es unre­gel­mä­ßig machen, indem wir sie dazu zwin­gen, nicht zu sch­la­fen. Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Arten ändert auch nachts ihre Fär­bung – der Kon­trast, die Far­big­ke­it und ins­ge­samt dun­kelt der Fisch in der Regel ab.

Es ist inte­res­sant, wie sich Fis­che wec­ken. Es ist bekannt, dass vie­le Arten früh am Mor­gen lai­chen. Eini­ge Arten wachen sehr schnell auf, ande­re hin­ge­gen nur lang­sam. Dies kann leicht nachts beobach­tet wer­den, wenn wir plötz­lich Licht ein­schal­ten. Lebend­ge­bä­ren­de Fis­che, Tetras und Elrit­zen wer­den kurz danach leben­dig, wäh­rend Ska­la­re und ande­re Bunt­bars­che viel län­ger brau­chen, um auf­zu­wa­chen – als ob sie wider­wil­lig wären. Das Ver­hal­ten der Fis­che wird auch durch die Jah­res­ze­i­ten bee­in­flusst. Wir fin­den es sehr sch­wer zu imi­tie­ren. In der Natur kommt die Fortpf­lan­zung oft am Ende der Troc­ken­ze­it vor, und die Fis­che ent­wic­keln sich oft in den ers­ten Tagen der Regen­ze­it. Für die meis­ten Arten ist die natür­li­che Lai­ch­ze­it in Gefan­gen­schaft der Früh­ling. Zu die­ser Zeit ist auch ihre hor­mo­nel­le Akti­vi­tät der Fortpf­lan­zungs­funk­ti­onen auf dem höchs­ten Nive­au. Es ist wich­tig zu erken­nen, dass die Arten, die wir hal­ten, aus tro­pis­chen und subt­ro­pis­chen Regi­onen stam­men, in denen es kei­ne Jah­res­ze­i­ten wie bei uns gibt. Daher soll­ten wir darauf ach­ten, wenn wir kon­se­qu­ent sein wollen.

In der Natur kommt Pro­mis­ku­ität häu­fig vor, aber eini­ge Arten sind treu und bil­den lebens­lan­ge Paa­re. Die­ses Phä­no­men ist bei ame­ri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen häu­fig. Wäh­rend der Paa­rungs­ze­it, die zeit­lich beg­renzt sein kann, müs­sen aber nicht, ver­hal­ten sich die Fis­che natür­lich anders. Oft ändern sie auch ihre Fär­bung. In die­ser Zeit sind sie hel­ler und schöner, beson­ders das Männ­chen ver­sucht, sich vor dem Weib­chen in vol­ler Pracht zu zei­gen. Zum Beis­piel jagen die Männ­chen von Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta) die Weib­chen oft stun­den­lang. Wie auch immer das Paa­rungs­ver­hal­ten und das Bemühen um Gunst beg­le­i­tet wird, es geht mit ver­rin­ger­ter Wach­sam­ke­it gege­nüber Gefah­ren ein­her. Die Männ­chen sind oft wie in Tran­ce, schüt­teln ihren gan­zen Kör­per, beson­ders die Flos­sen, stän­dig auf der Suche nach einer gee­ig­ne­te­ren Posi­ti­on für das Auge des bege­hr­ten Weib­chens oder für meh­re­re Weib­chen. Sie über­bie­ten sich regel­recht in ihrer Prä­sen­ta­ti­on, zei­gen alles, was sie haben. Der eigen­tli­che Paa­rung­sakt ver­lä­uft eben­falls unters­chied­lich. Zum Beis­piel gibt das Weib­chen nach stän­di­ger Ver­fol­gung Eier in das fre­ie Was­ser ab, und das Männ­chen rea­giert mit der Fre­i­set­zung von Sper­mien eben­falls in den fre­ien Raum. Die Fis­che kön­nen ihre Eier an Blät­ter, Ste­i­ne, die Ober­se­i­te eines Blu­men­top­fes von unten kle­ben, der Fan­ta­sie sind kei­ne Gren­zen gesetzt. Aber zurück zum Ver­hal­ten – eini­ge Arten nähern sich vor der Fre­i­set­zung ihrer Gesch­lechts­zel­len einan­der, berüh­ren sich mit ihren Bäu­chen, und dann kommt es zu einem kräf­ti­gen Zuc­ken, wäh­rend dem die Bef­ruch­tung statt­fin­det. Oder das Männ­chen legt einen Teil sei­nes Kör­pers über das Weib­chen, es kommt zu einem kräf­ti­gen Zuc­ken, und die Situ­ati­on ist ähnlich.

Bei der Fortpf­lan­zung von Laby­rinth­fis­chen beobach­ten wir aus unse­rer Sicht Oral­sex. Das Weib­chen gibt dabei Eier ab, das Männ­chen gibt Sper­mien ab, bei­de neh­men die­se Pro­duk­te in den Mund, und das Männ­chen über­lässt sie sch­lie­ßlich dem Weib­chen. Mit dem Beg­riff Laby­rinth­fisch” wer­den Arten bez­e­ich­net, die ihren Nach­wuchs in der Mund­höh­le behal­ten – im soge­nann­ten Laby­rinth. Hier­zu gehören nicht nur Bunt­bars­che, son­dern auch eini­ge Kampf­fis­che. Ein inte­res­san­tes Ver­hal­ten – eine Form des Gentleman-​Verhaltens – wird bei Kampf­fis­chen beobach­tet, von denen bekannt ist, dass die Männ­chen erbit­ter­te Kämp­fe füh­ren. Der Kampf­fisch atmet jedoch mit sei­nem Laby­rinth atmo­sp­hä­ris­chen Sau­ers­toff, und wenn wäh­rend eines sol­chen Kamp­fes das Bedürf­nis nach bio­lo­gis­cher Luft ein­tritt, wird der Kampf für einen Moment unterb­ro­chen, und der Riva­le akzep­tiert volls­tän­dig sei­nen Geg­ner, wenn er an die Was­se­ro­berf­lä­che geht, um Luft zu holen. Dann setzt der Kampf fort.

Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Fis­char­ten küm­mert sich nach der Bef­ruch­tung nicht um ihren Nach­wuchs. Von den Arten, die dies tun, küm­mert sich in der Regel zuerst das Weib­chen in der ers­ten Pha­se um den Nach­wuchs, spä­ter über­nimmt oft das Männ­chen die Verant­wor­tung. Es kommt jedoch häu­fig vor, dass der elter­li­che Ins­tinkt bei afri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen nur wäh­rend der Zeit erhal­ten ble­ibt, in der das Weib­chen die Jun­gen im Maul hat, ins­be­son­de­re bei Malawi-​Arten. Tanganjika-​Buntbarsche und vor allem ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che haben einen höhe­ren Bedarf an der Auf­zucht ihrer Nach­kom­men. Oft behal­ten sie ihre Jun­gen im Maul, set­zen sie manch­mal aus und neh­men sie erne­ut auf, um sie zu leh­ren, zu über­le­ben, und tun dies, solan­ge sie sie über­haupt hal­ten kön­nen. Ein anschau­li­ches Beis­piel ist die Gat­tung Neolam­pro­lo­gus, die ihre Nach­kom­men beharr­lich gegen Ein­drin­glin­ge ver­te­i­digt. Sie kön­nen sich ers­taun­lich agg­res­siv gege­nüber harm­lo­sen Sau­gwel­sen ver­hal­ten. Ein inte­res­san­tes Ver­hal­ten beim Schutz des eige­nen Nach­wuch­ses fin­det sich bei den Prin­zes­sin­nen (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). Bei ihnen ist bekannt, dass sie nicht nur erfolg­re­ich ihre Nach­kom­men ver­te­i­di­gen kön­nen, son­dern dass älte­re Gesch­wis­ter manch­mal auch bei der Ver­te­i­di­gung der jün­ge­ren Nach­kom­men hel­fen. Ich selbst habe oft einen ziem­lich komis­chen Vor­fall erlebt, bei dem 0,5 cm gro­ße Indi­vi­du­en von Neolam­pro­lo­gus bri­char­di 10 – 20 cm gro­ße Exem­pla­re ande­rer Arten ein­schüch­ter­ten und damit vor allem den Eltern hal­fen, die noch kle­i­ne­ren Arten zu schüt­zen. Die­ses Phä­no­men beobach­te ich nicht, wenn ich die Prin­zes­sin­nen in einem sepa­ra­ten Tank hal­te. Aber auch dort beobach­te ich ein Ver­hal­ten, das ich an ande­rer Stel­le besch­re­i­be. Wenn die Prin­zes­sin­nen heran­wach­sen, kön­nen sie sehr erfolg­re­ich phy­sisch ande­re Arten eliminieren.

Wenn Sie sich die logis­che Fra­ge stel­len, warum Sch­wertt­rä­ger, Pla­tys, Tetras und auch Bunt­bars­che ihren Nach­wuchs oft fres­sen und sich dann erne­ut in die Fortpf­lan­zung stür­zen, dann wis­sen Sie, dass dies daran liegt, dass das Aqu­arium nur beg­renz­ten Lebens­raum bie­tet. Wenn ein Lebend­ge­bä­ren­der in der Natur gebiert oder wenn Eier oder Lar­ven in einem Was­ser­strom oder einem See aus­ge­setzt wer­den, gibt es genügend Platz, damit die Eier oder Fis­che in die­sem Volu­men ver­lo­ren gehen und geret­tet wer­den kön­nen. In einem Aqu­arium sind ihre Mög­lich­ke­i­ten jedoch begrenzt.

Riva­li­tät zwis­chen Fis­chen bes­teht. Meist han­delt es sich um intras­pe­zi­fis­che Riva­li­tät, aber auch inter­spe­zi­fis­che ist nicht unbe­kannt. Es gibt Fis­char­ten, die unver­träg­li­che Arten sind und kei­ne ande­ren in ihrem Aqu­arium tole­rie­ren. Im All­ge­me­i­nen gel­ten fle­ischf­res­sen­de Piran­has als sol­che Arten. Selbst Piran­has unter­lie­gen in ihrer Hei­mat einem Raubd­ruck. Haus­ge­mach­te Exem­pla­re haben mehr Res­pekt vor ande­ren Arten als Piran­has. In Aqu­arien gibt es jedoch auch Arten, mit denen Piran­has unter bes­timm­ten Bedin­gun­gen exis­tie­ren kön­nen. Vor allem dür­fen sie nicht hun­grig sein, woraus sich ergibt, dass sie je nach Ver­füg­bar­ke­it von Nahrung ents­che­i­den und mit gewöhn­li­chen Fis­char­ten über­le­ben kön­nen, wenn Nahrung vor­han­den ist. Gee­ig­net sind zum Beis­piel Astro­no­tus­se, Hemic­hro­mis. Anze­i­chen von Riva­li­tät und Kon­kur­renz sind auch bei fried­li­che­ren Arten zu sehen. Eini­ge Arten wer­den aus kom­mer­ziel­len Grün­den als soge­nann­te sozia­le Arten bez­e­ich­net – was bede­utet, dass ihre Kampf­be­re­its­chaft unte­re­i­nan­der mini­mal ist. Hier­zu wür­de ich zum Beis­piel Dani­os, Kar­di­nal­fis­che, Neons, Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Black Mol­lys, Gura­mis zäh­len. Ande­re Arten sind mehr oder weni­ger unver­träg­lich. Wie ich an ande­rer Stel­le erwähnt habe – zum Beis­piel sind eini­ge ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che gege­nüber allem, auch gege­nüber ihresg­le­i­chen und ande­ren Arten, unver­träg­lich. Im Gegen­satz dazu zeigt sich bei vie­len afri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen die Riva­li­tät haupt­säch­lich inner­halb einer Art. Ein typis­ches Beis­piel sind die Trop­he­us. Manch­mal kommt es jedoch vor, dass sich meh­re­re Indi­vi­du­en einen bes­timm­ten Mann einer Art vor­neh­men und die­ser Mann hat, wenn wir es nicht bemer­ken, wahrs­che­in­lich Sch­wie­rig­ke­i­ten. Sch­lie­ßlich, wenn ein Fisch auf die­se Wei­se angeg­rif­fen wird, kann es sein, dass er apat­hisch wird – bis zu dem Punkt, dass er wei­te­re Angrif­fe resig­niert erträgt – er war­tet eigen­tlich auf den Tod durch Sch­lä­ge und kann sich nicht ver­te­i­di­gen. Die Kämp­fe zwis­chen Fis­chen dre­hen sich um Nach­wuchs, Nahrung, Raum usw. Die Mani­fe­sta­ti­onen sind viel­fäl­tig, von mil­den bis zu rohen, kom­pro­miss­lo­sen. Ein sol­ches Ver­hal­ten hängt auch vom Alter ab; je älter die Fis­che sind, des­to weni­ger tole­rie­ren sie. Zum Beis­piel ist Neolam­pro­lo­gus bri­char­di eine Art, die im jun­gen Alter regel­recht ein Fami­lien­mus­ter ist, aber wenn jun­ge Prin­zes­sin­nen heran­wach­sen, beginnt bei ihnen Feind­se­lig­ke­it sicht­bar zu wer­den. Wort­wört­lich aus­lös­chen­des Verhalten.

Um die Agg­res­si­vi­tät zwis­chen Indi­vi­du­en zu ver­rin­gern, ist es rat­sam, die Anzahl der Vers­tec­ke zu erhöhen. Für afri­ka­nis­che Bunt­bars­che gilt, dass eine größe­re Anzahl von Indi­vi­du­en der­sel­ben Art die Agg­res­si­vi­tät beis­piel­swe­i­se der Gat­tun­gen Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us ver­rin­gert. Die­se Anzahl muss jedoch aus­re­i­chend sein, da wir sonst das Gegen­te­il erre­i­chen kön­nen. Für Trop­he­us wird eine Min­des­tan­zahl von zehn gehal­ten, die in einem Aqu­arium gehal­ten wer­den soll. Auch das Gesch­lech­ter­ver­hält­nis ist wich­tig; in die­sem Fall wer­den drei Männ­chen für sie­ben Weib­chen emp­foh­len. Für Mbuna-​Buntbarsche emp­feh­le ich die Kom­bi­na­ti­on eines Männ­chens für zwei bis drei Weib­chen. Bei Platz­man­gel bes­teht ins­be­son­de­re bei eini­gen größe­ren Arten die Gefahr über­mä­ßi­ger Agg­res­si­vi­tät – die Kom­bi­na­ti­on von zwei Männ­chen Blue Aca­ra mit einem Weib­chen ist in einem kle­i­nen Raum uner­wün­scht, eben­so wie die Kom­bi­na­ti­on von zwei Weib­chen Blue Aca­ra und einem Männ­chen. Zum Beis­piel kön­nen selbst auf den ers­ten Blick fried­li­che Männ­chen des mexi­ka­nis­chen Sch­wertt­rä­gers unte­re­i­nan­der eine stren­ge Hie­rar­chie bil­den, in der even­tu­ell sch­wä­che­re Indi­vi­du­en unterd­rüc­kt wer­den. Bei eini­gen Arten gibt es eine sozia­le Hie­rar­chie, bei der ein domi­nan­tes Männ­chen oder Weib­chen die Herrs­cher­po­si­ti­on ein­nimmt. Bei Arten, bei denen ein star­ker äuße­rer Sexu­al­di­morp­his­mus bes­teht, kann trotz­dem der Fakt aus­ge­löst wer­den, dass Männ­chen oft wie Weib­chen gefärbt sind. Wenn jedoch das domi­nan­te Männ­chen in Gegen­wart zuvor rezes­si­ver Männ­chen auf­hört zu exis­tie­ren, kann es dazu füh­ren, dass plötz­lich meh­re­re ande­re Männ­chen gefärbt wer­den. Die Situ­ati­on kann sich spä­ter wie­der­ho­len, wenn ein Männ­chen erne­ut eine heraus­ra­gen­de Domi­nanz erkämpft und ande­ren Männ­chen nicht erlaubt”, gefärbt wie Männ­chen zu sein. Wäh­rend der Fortpf­lan­zung kommt es vor, dass das domi­nan­te Männ­chen mit meh­re­ren Weib­chen laicht, aber ande­re Männ­chen ble­i­ben zurück.

Ter­ri­to­ria­li­tät zeigt sich auch bei Fis­chen. Ter­ri­to­ria­li­tät ist ein Ver­hal­ten, bei dem ein Orga­nis­mus mehr Inte­res­se an einem bes­timm­ten Lebens­raum zeigt, den er oft ver­te­i­digt. Ter­ri­to­ria­li­tät kann sich in Aqu­arien, in denen oft wenig Platz ist, sehr nega­tiv auswir­ken. Arten von gro­ßen Seen und mäch­ti­gen Strömen, oft Zik­li­den, zei­gen erheb­li­che Ter­ri­to­ria­li­tät. Sie kön­nen ihr aus­ge­wä­hl­tes Ter­ri­to­rium sehr vehe­ment ver­te­i­di­gen. Die Größe des Ter­ri­to­riums hängt auch vom Wett­be­werb mit ande­ren Indi­vi­du­en ab, es kann einen Ste­in, eine Schnec­ke oder sogar das gan­ze Aqu­arium ein­neh­men. Wenn es einem Indi­vi­du­um gelingt, ein Ter­ri­to­rium zu beset­zen, ist es deut­lich im Vor­te­il. Im All­ge­me­i­nen kann gesagt wer­den, dass Indi­vi­du­en, die in die Geme­in­schaft des Aqu­ariums ein­ge­fü­hrt wer­den, spä­ter sch­we­rer ihren Platz fin­den, auch wenn sie stark sind. Wenn wir ein Ter­ri­to­rium stören wol­len, reicht es oft aus, die Bau­e­le­men­te im Aqu­arium zu ändern – Deko­ra­ti­onen zu ändern, Pflan­zen umzupf­lan­zen, Tech­nik zu vers­chie­ben. Oft reicht es aus, einen Ste­in zu bewe­gen oder einen neuen Ste­in hin­zu­zu­fügen, je nach kon­kre­tem Fall. Selbst kle­i­ne Verän­de­run­gen kön­nen oft das Ver­hal­ten volls­tän­dig ändern, was die star­ke Ter­ri­to­ria­li­tät der Fis­che zeigt. Natür­lich zei­gen eini­ge Arten die­ses Ver­hal­ten weni­ger oder gar nicht, ande­re mehr. Kampf­fis­che oder Bet­ta splendens-​Männchen ver­te­i­di­gen ihre Ans­prüche sehr vehe­ment. In einem Tank, in dem es nicht genügend Lebens­raum für meh­re­re Männ­chen gibt, gibt es kei­nen Platz für meh­re­re Männ­chen. Um den Zus­tand unse­rer Kampf­fis­che zu ver­bes­sern, damit die Flos­sen schön herauss­te­chen oder um das Ver­hal­ten der Kampf­fis­che beobach­ten zu kön­nen, neh­men wir einen Spie­gel und set­zen ihn dem männ­li­chen Kampf­fisch aus. Die­ser wird sei­nem ver­me­in­tli­chen Riva­len dro­hen und ihn wahrs­che­in­lich sogar angreifen.

Das Lern­ver­hal­ten ist bei Fis­chen nicht so aus­gep­rägt wie bei Säu­ge­tie­ren oder Vögeln, exis­tiert jedoch. Fis­che imi­tie­ren älte­re Indi­vi­du­en. Wäh­rend des Lebens­zyk­lus der Fis­che zei­gen sie auch das Einüben vers­chie­de­ner Situ­ati­onen – Kämp­fe, Fortpf­lan­zungs­ver­hal­ten. Ihre Rol­le spielt sicher­lich auch der Ins­tinkt. Fis­che kön­nen uns auch gene­tisch gep­räg­te Ritu­ale vor­füh­ren, mit denen sie ihren Par­tner bee­in­druc­ken oder ihre Stär­ke gege­nüber einem Riva­len zei­gen wol­len. Die­se Ausd­rucks­for­men sind bei Arten am stärks­ten aus­gep­rägt, bei denen das sozia­le Ver­hal­ten aus­gep­räg­ter ist. Bis heute ist nicht aus­re­i­chend erk­lärt, wie zum Beis­piel Rote Neons sich in einem ein­zi­gen Moment vers­tän­di­gen” kön­nen und die Sch­wimm­rich­tung ändern. Sch­lie­ßlich leben vie­le mari­ne Arten, die in Grup­pen leben.

Die über­wäl­ti­gen­de Mehr­he­it der Arten rea­giert natür­lich sehr nega­tiv auf den Trans­fer im Netz. Das ist aus ihrer Sicht vers­tänd­lich, es geht um ihr Leben. Wenn wir den Fis­chen jedoch eine Stüt­ze in Form unse­rer Hand bie­ten, kön­nen sie sich eher beru­hi­gen. Viel­le­icht haben Sie schon ein­mal beobach­tet, wie ein Züch­ter Fis­che mit einem Löf­fel oder einer Hand fängt. Für den Fisch ist das auf jeden Fall tole­ran­ter. Offen­bar rea­gie­ren sie nicht nur auf die mecha­nis­che Unters­tüt­zung, son­dern viel­le­icht auch auf die Wär­me der men­sch­li­chen Hand, mög­li­cher­we­i­se auch auf ande­re phy­si­ka­lis­che oder sogar che­mis­che Eigen­schaf­ten die­ses Trans­fers. Vie­le Male habe ich auf die­se Wei­se beson­ders die Weib­chen afri­ka­nis­cher Zik­li­den übertragen.

Eini­ge Verhaltensweisen

Sch­warm­ver­hal­ten – vie­le Fis­char­ten zeich­nen sich durch ein sol­ches sozia­les Ver­hal­ten aus. Sicher­lich haben Sie im Fern­se­hen gese­hen, wie rie­si­ge Men­gen von Fis­chen zusam­men­kom­men und sich inner­halb eines Moments verän­dern – die Rich­tung ändern. In kle­i­nem Maßs­tab kön­nen wir dies auch in unse­rem Aqu­arium beobach­ten. Ins­be­son­de­re wenn Sie Tetra-​Fische hal­ten, zum Beis­piel ech­te Neons, sind auch Neon-​Tetras typis­che Sch­war­mar­ten. Die­ses Phä­no­men vers­tär­kt sich mit der Anzahl der Geme­in­schaft – 5 Neons wer­den sich anders ver­hal­ten als 200 Individuen.

Ein­zel­gän­ger­tum – Arten von Fis­chen, die mehr oder weni­ger unab­hän­gig leben oder in Paa­ren leben. Davon gibt es die meis­ten. Es hängt eng mit der Ter­ri­to­ria­li­tät zusammen.

Vers­tec­ken – Wäh­rend mei­ner nor­ma­len Zuch­tak­ti­vi­tä­ten hat­te ich die Gele­gen­he­it, vers­chie­de­ne Ver­hal­ten­swe­i­sen von Fis­chen beim all­täg­li­chen Vor­gang des Fisch­fangs mit einem Netz zu verg­le­i­chen. Die Mehr­he­it der Fis­char­ten zeigt ein ziem­lich äng­st­li­ches und has­ti­ges Ver­hal­ten, wenn wir ein Netz ins Was­ser legen. Nur weni­ge Arten füh­ren ihre Flucht geziel­ter durch. In sol­chen Situ­ati­onen kann es vor­kom­men, dass die Fis­che aus dem Aqu­arium sprin­gen. Ein ande­res Ver­hal­ten zei­gen Mbuna-​Zikliden. Dies sind Arten, die in den Fel­sen des afri­ka­nis­chen Mala­wi­se­es leben. Sie ver­su­chen, sich in ihrer natür­li­chen Umge­bung zu vers­tec­ken – in den Fel­sen. Ande­re Fis­che neigen dazu, sich maxi­mal hin­ter dem Fil­ter zu vers­tec­ken, aber Mbuna-​Zikliden vers­tec­ken sich ges­chic­kter. Sie kön­nen sich unter einen ziem­lich kle­i­nen Ste­in vers­tec­ken. Sie gehen knapp an Ihnen vor­bei und war­ten ruhig darauf, dass die Angst nach­lässt – um das Netz heraus­zu­zie­hen. Die­ses Ver­hal­ten ist oft auch im Laden deut­lich sicht­bar. Ich hal­te dies für eine Mani­fe­sta­ti­on von Intel­li­genz. Es ist Ihnen viel­le­icht schon pas­siert, dass Sie ver­sucht haben, einen ähn­li­chen Fisch in einem Tank vol­ler Vers­tec­ke zu fan­gen und nach einer Stun­de auf­ge­ge­ben haben. Fis­che rea­gie­ren auch auf die Far­be des Netzes. Grüne, wei­ße und sch­war­ze Netze wer­den nor­ma­ler­we­i­se ver­wen­det. Ich hal­te grüne Netze für am bes­ten gee­ig­net. Wei­ße und sch­war­ze sind zu kon­tras­tre­ich. Aber auch auf sol­che gefärb­ten Netze kön­nen sich die Fis­che gewöh­nen. Wenn sie jedoch nicht an ein Netz mit einer auf­fäl­li­ge­ren Far­be gewöhnt sind, ist es wahrs­che­in­lich, dass sie vor die­sem auf­fäl­li­ge­ren Netz mehr Angst haben.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 22176

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­li­ny, mik­ro­or­ga­niz­my, všet­ko živé v nádr­ži pova­žu­je­me za bio­ce­nó­zu. Cenó­za je spo­lo­čen­stvo. Nemož­no jed­no­znač­ne odde­liť jed­not­li­vé čas­ti, fak­to­ry, kto­ré tvo­ria bio­ce­nó­zu. Bio­ce­nó­za, spo­lu z neži­vý­mi súčas­ťa­mi nádr­že tvo­ria eko­sys­tém. Avšak mož­no hovo­riť o eko­sys­té­me akvá­ria, ale aj o eko­sys­té­me fil­tra, či kvap­ky vody. V akva­ris­ti­ke sa tie­to poj­my veľ­mi nepou­ží­va­jú, iste aj pre­to lebo ide ume­lé eko­sys­té­my, kto­ré sú úzko závis­lé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­ve­ka. Spo­mí­nam ich, pre­to­že sa s nimi napriek môže­me v akva­ris­ti­ke stret­núť. Napo­kon aj pri opi­se prí­rod­ných loka­lít. Naj­mä v prí­rod­ných loka­li­tách je jas­ne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov živo­ta rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úva­hy geolo­gic­ké pome­ry – tie sú v akvá­riu zväč­ša abso­lút­ne popierané.

Z hľa­dis­ka pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­je­me dru­hy ste­no­ek­né a dru­hy eury­ek­né. Ste­no­ek­né dru­hy zná­ša­jú malé kolí­sa­nie a eury­ek­né dru­hy veľ­ké kolí­sa­nie hod­nôt. Zná­me pan­cier­níč­ky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bi­li svoj­mu pro­stre­diu natoľ­ko, že dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdob­ne laby­rin­ky dýcha­jú laby­rin­tom atmo­sfé­ric­ký kys­lík atď..

Pod­ľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­li­ny pro­du­cen­ti hmo­ty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­ment­mi. Mik­ro­or­ga­niz­my spra­co­vá­va­jú­ce hmo­tu sú roz­kla­dač­mi – dekom­po­zi­tor­mi. Pod­ľa zdro­ja ener­gie roz­li­šu­je­me orga­niz­my na auto­t­rof­né – pri­jí­ma­jú­ce ener­giu za pomo­ci svet­la a hete­rot­rof­né – spra­cú­va­jú­ce orga­nic­kú, a neor­ga­nic­kú hmo­tu. Aj medzi ryba­mi exis­tu­jú rôz­ne vzťa­hy s ich oko­lím. Ten­to vzťah a ich uspo­ria­da­nie skú­ma prá­ve eko­ló­gia. Pre akva­ris­tu je samoz­rej­me naj­zau­jí­ma­vej­ší vzťah ryba – ryba. Prí­pad­ne ryba – sub­strát dna – voda.

Tech­ni­ka výraz­ne v akvá­riu napo­má­ha, až zabez­pe­ču­je život v akvá­riu. Tre­ba si uve­do­miť, že akvá­ri­um je ume­lý sys­tém, kto­rý je bez vstu­pov člo­ve­ka len veľ­mi ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný. Medzi základ­né fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce rast vod­ných rast­lín pat­rí svet­lo, dostup­nosť živín, samot­ná voda, sub­strát, v prí­ro­de aj pôda. Vzťah exis­tu­je aj medzi ryba­mi a rast­li­na­mi, vzá­jom­ne medzi na seba vplý­va­jú. Rast­li­ny doká­žu tvo­riť správ­nu mik­ro­klí­mu pre ryby, posky­tu­jú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­ke­dy aj potra­vy. Fak­tor svet­la roz­de­ľu­je rast­li­ny na tie­ňo­mil­né a svet­lo­mil­né. Situ­ácia je podob­ná ako v lese, kde zohrá­va svo­ju úlo­hu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fi­ty pre­púš­ťa­jú na spod­nú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svet­la. V prí­pa­de vod­ných rast­lín, zápoj“ tvo­ria rast­li­ny na hla­di­ne, kto­ré sú vyslo­ve­ne svet­lo­mil­né. Svet­lo pohl­cu­jú aj plá­va­jú­ce rast­li­ny, vyš­šie rast­li­ny a na koniec sa dosta­ne aj na níz­ke rast­li­ny dna, kto­ré sú však tiež čas­to svet­lo­mil­né. V prí­ro­de je síce pri­már­nym zdro­jom svet­la sln­ko, kto­ré­ho svet­lo je ove­ľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­va­né aj nad vodou čas­to lesom, pobrež­nou vege­tá­ci­ou. A samoz­rej­me nemož­no zabud­núť na pohl­co­va­nie svet­la ria­sa­mi, auto­t­rof­ný­mi mik­ro­or­ga­niz­ma­mi a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­mil­né rast­li­ny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Za urči­tých okol­nos­tí môže dôjsť v akvá­riu ku otra­ve. Zvy­čaj­ne ide o otra­vu amo­nia­kom napr. spô­so­be­nú vyso­kou hla­di­nou orga­nic­ké­ho odpa­du, ale­bo o otra­vu neja­ký­mi kov­mi z deko­rá­cie. No zau­jí­ma­vým spô­so­bom môže dôjsť k otra­ve aj vply­vom iné­ho spra­co­va­nia potra­vy trá­via­cim trak­tom iný­mi druh­mi rýb. Zná­me sú v tom­to kara­sy, kto­rých exkre­men­ty sú pre iné dru­hy rýb jedovaté.

Kon­ku­ren­cia je zná­my ter­mín. Kon­ku­ren­cia je hyb­nou silou vývo­ja. Jej pre­ja­vy sú pozo­ro­va­teľ­né v nespo­čet­nom množ­stve podôb aj u rýb a rast­lín a ostat­ných orga­niz­mov v našich akvá­riách. Nemož­no hovo­riť v nie­kto­rých prí­pa­doch o cel­kom nor­mál­nych pre­ja­voch, pre­to­že akva­ris­ti zväč­ša iba napo­dob­ňu­jú prí­ro­du. Vzor­ce pla­tia­ce v prí­ro­de sú čas­to pozme­ne­né. Jeden z prí­pa­dom, kde v plnej mie­re oby­čaj­ne nemô­že­me vidieť kon­ku­ren­ciu je potrav­ná kon­ku­ren­cia. V akvá­riu si naši cho­van­ci potra­vu vyhľa­dá­va­jú len málo a na malom pries­to­re. Pre­to nevzni­ka­jú také sil­né kon­ku­renč­né javy ako vo voľ­nej prí­ro­de. Kon­ku­ren­cia u rýb v akvá­riu sa pre­ja­vu­je naj­mä pri zau­ja­tí teri­tó­ria a pri roz­mno­žo­va­cích akti­vi­tách. Kon­ku­ren­cia sa viac pre­ja­vu­je u rast­lín. Agre­si­vi­tou sa medzi sebou vyzna­ču­jú sam­ce bojov­níc, kto­ré zvá­dza­jú medzi sebou neľú­tost­né súbo­je. Naj­mä v prí­ro­de, keď­že sa táto kom­bi­ná­cia v akvá­riu neod­po­rú­ča. Na to, aby sme si to ove­ri­li, môže­me pou­žiť zrkadlo.

Vzťah koris­ti a drav­ca (pre­dá­to­ra) je pozo­ro­va­teľ­ný aj v akvá­riu, nie­ke­dy to nezna­lé­ho až šoku­je. Keď cyk­lop, malý kôro­vec doká­že vytvo­riť na ryby tak sil­ný pre­dač­ný tlak, že mu plô­dik rýb doká­že pod­ľa­hnúť. Cyk­lop doká­že poter doslo­va uští­pať. Typic­ké drav­ce sú napr. šťuč­ky lovia­ce vod­ný hmyz, men­šie ryby, nie­kto­ré cich­li­dy lovia­ce ryby ako napr. juho­ame­ric­ký Astro­no­tus ocel­la­tus, afric­ké dru­hy rodu Nim­boc­hro­mis. Tie­to rela­tív­ne väč­šie dru­hy rýb doras­ta­jú­ce viac ako 20 cm, pou­ží­va­jú zau­jí­ma­vú tech­ni­ku, kedy simu­lu­jú mŕt­vo­lu nahnu­tú na dne. No ak sa do ich blíz­kos­ti pri­blí­ži men­šia ryba, kali­go­no, ako nazý­va tie­to ryby domo­ro­dé oby­va­teľ­stvo oko­lia jaze­ra Mala­wi, zra­zu oži­jú“ a bles­ko­vo sa sna­žia zmoc­niť svo­jej koris­ti. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dra­vec sú ryby, pod­ľa tech­ni­ky lovu sa dajú roz­lí­šiť rôz­ne tech­ni­ky lovu, kto­ré ryby dodr­žu­jú. Nie­kto­ré ryby napá­da­jú dru­hú odpre­du, od hla­vy, nie­kto­ré odza­du od chvos­tu, iné napá­da­jú bok. Prav­da, nie­kto­rým to je jed­no. Dra­vá ryba je schop­ná viac-​menej skon­zu­mo­vať tak vyso­kú rybu, ako veľ­ký je prie­mer jej oka. Samoz­rej­me exis­tu­jú výnimky.

Medzi sucho­zem­ský­mi rast­li­na­mi exis­tu­je jav zná­my ako ale­lo­pa­tia. Nie­kto­ré orga­niz­my, resp. rast­li­ny sa nezná­ša­jú do takej mie­ry, že sú schop­né sa lik­vi­do­vať. Zná­my je tým orech, agát. Medzi vod­ný­mi rast­li­na­mi nebol vraj ten­to jav vedec­ky popí­sa­ný, osob­ne si mys­lím, že pri­ro­dze­né vlast­nos­ti vody pria­mo nahrá­va­jú tomu, aby bol che­mic­ký boj medzi rast­li­na­mi inten­zív­nej­ší. Napr. zná­my čes­ký pes­to­va­teľ rast­lín ale­lo­pa­tiu popi­so­val a neskôr tvr­dil opak. Tak­mer v kaž­dej základ­nej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re sa mož­no dočí­tať, že do jed­né­ho akvá­ria si zado­váž­te rad­šej zopár dru­hov rast­lín, ako z kaž­dé­ho dostup­né­ho dru­hu 1 – 2 jedin­ce. Samoz­rej­me to nie je len otáz­ka boja medzi rast­li­na­mi, ale aj otáz­ka vhod­né­ho sub­strá­tu pre ten kto­rý druh, vhod­né­ho zlo­že­nia vody, pou­ži­tej fil­trá­cie, atď. V kaž­dom prí­pa­de bio­lo­gic­ké pro­ce­sy jed­not­li­vých rast­lín a eko­sys­té­mu akvá­ria, prí­pad­ne vod­ných tokov, jazier či morí je stud­ňa plná otá­zok (aj nevy­po­ve­da­ných samoz­rej­me) a prek­va­pi­vých odpo­ve­dí. Nie je to vôbec také jed­no­du­ché, že by sme vza­li neja­kú rast­li­nu, zasa­di­li a čaka­li že bude rásť ako z vody“. Mož­nos­ti nádr­že akva­ris­tu sú obme­dze­né, napo­kon aj mož­nos­ti odbú­ra­va­nia látok v akvá­ria sú pries­to­ro­vo obmedzenejšie.

Voda posky­tu­je ply­nu­lej­ší pre­chod, väč­šie rozp­tý­le­nie látok do pries­to­ru, pre­to si mys­lím, že ale­lo­pa­tic­ké pre­ja­vy sa musia pre­ja­viť čas­tej­šie ako u rast­lín na suchej zemi. Pova­žu­jem to za eko­lo­gic­kú ana­ló­giu ku obran­ným mecha­niz­mom, ku ver­bál­nym pre­ja­vom nevô­le, ku kon­ku­renč­ným pre­ja­vom živo­čí­chov. Je však mož­né, že sub­strát v nádr­ži nepos­ky­tu­je toľ­ko mož­nos­tí ako sub­strát v prí­ro­de a pre­to sa ale­lo­pa­tia ľah­šie popí­še prá­ve v ume­lej nádr­ži. Pre­to­že v akvá­riu skôr prí­de k pre­ja­vu náh­le­ho sta­vu, naj­mä pre obme­dze­ný pries­tor. Vo svo­jej pra­xi som sa stre­tol s prí­pa­dom, kedy som pes­to­val Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v počte asi osem jedin­cov a pomer­ne veľ­ký Echi­no­do­rus. Iné rast­li­ny tam nebo­li. Pomer­ne uspo­ko­ji­vo rást­li aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslo­va všet­ky kryp­to­ko­ry­ny roz­pad­li. Nezos­ta­lo z nich tak­mer nič, ston­ka sa odde­li­la od kore­ňa. Jedi­né čo z kryp­to­ko­rýn zosta­lo, bol kore­ňo­vý sys­tém, z kto­ré­ho som násled­ne kryp­to­ko­ry­ny ďalej pes­to­val. Echi­no­do­rus rás­tol pokoj­ne ďalej. Podob­ná situ­ácia sa mi neskôr zopa­ko­va­la zno­vu, v kom­bi­ná­cii s inou rast­li­nou. Neve­rím, žeby šlo o zná­mu kryp­to­ko­ry­no­vú cho­ro­bu, pre­to­že neviem o tom, že by sa iné pod­mien­ky sa meni­li. Šlo o pre­jav che­mic­ké­ho boja, kto­rý sa vie­dol zrej­me naj­mä boha­to roz­vet­ve­ný­mi koreň­mi oboch dru­hov rastlín.

Pod­ľa prí­tom­nos­ti kys­lí­ka roz­li­šu­je­me dva základ­né pro­ce­sy – ana­e­rób­ne a aerób­neAna­e­rób­ne pro­ce­sy pre­bie­ha­jú bez prí­stu­pu kys­lí­ka, naopak aerób­ne za prí­stu­pu kys­lí­ka. S tým­to popi­som sa stre­tá­va­me naj­mä pri roz­kla­de hmo­ty. Aerób­ne pro­ce­sy aj ana­e­rób­ne na kon­ci potrav­né­ho reťaz­ca zabez­pe­ču­jú bak­té­rie. Z tro­fic­ké­ho hľa­dis­ka roz­li­šu­je­me auto­t­rof­né bak­té­rie, kto­ré menia hmo­tu – zväč­ša anor­ga­nic­ké lát­ky za prí­stu­pu svet­la a hete­rot­rof­né bak­té­rie využí­va­jú ener­giu zlo­ži­tých orga­nic­kých zlú­če­ním bez prí­stu­pu svet­la tak. Pri ana­e­rób­nom spra­co­va­ní dochá­dza aj ku štie­pe­niu na alko­hol, metán, sul­fán, na pro­duk­ty jedo­va­té a teda nežia­du­ce pre život rast­lín a rýb v akvá­riu. Pre­to je nut­né dbať o dosta­tok nevia­za­né­ho kys­lí­ka v našom akvá­riu. Bak­té­rie hmo­tu mine­ra­li­zu­jú, táto ener­gia je opäť trans­for­mo­va­ná do vody, do kore­ňo­vej sústa­vy rast­lín, kde sa opäť stá­va prí­pad­ným začiat­kom kolo­be­hu látok.


The com­mu­ni­ty of fish, inc­lu­ding plants, mic­ro­or­ga­nisms, and all living orga­nisms in the tank, is con­si­de­red a bio­ce­no­sis. A ceno­sis is a com­mu­ni­ty. It is not possib­le to cle­ar­ly sepa­ra­te indi­vi­du­al parts, fac­tors that make up the bio­ce­no­sis. The bio­ce­no­sis, toget­her with the ina­ni­ma­te com­po­nents of the tank, forms an eco­sys­tem. Howe­ver, it is possib­le to talk about the aqu­arium eco­sys­tem, as well as the fil­ter or water drop­lets. In aqu­arium hob­by, the­se terms are not wide­ly used, per­haps becau­se they repre­sent arti­fi­cial eco­sys­tems that are clo­se­ly depen­dent on human ener­gy inputs. I men­ti­on them becau­se we can encoun­ter them in the con­text of desc­ri­bing natu­ral habi­tats. Espe­cial­ly in natu­ral habi­tats, the influ­en­ce of bio­tic (living) and abi­otic (non-​living) fac­tors on the life of fish and plants is cle­ar­ly visib­le. Only when taking into account geolo­gi­cal con­di­ti­ons – which are most­ly com­ple­te­ly nega­ted in the aquarium.

From the per­spec­ti­ve of adap­ta­ti­on to the fluc­tu­ati­on of eco­lo­gi­cal fac­tors, we dis­tin­gu­ish bet­we­en ste­no­eci­ous and eury­eci­ous spe­cies. Ste­no­eci­ous spe­cies tole­ra­te small fluc­tu­ati­ons, whi­le eury­eci­ous spe­cies tole­ra­te lar­ge fluc­tu­ati­ons in valu­es. Well-​known armo­red cat­fish Cory­do­ras have adap­ted to the­ir envi­ron­ment to the extent that they bre­at­he atmo­sp­he­ric air through the­ir intes­ti­nal muco­sa. Simi­lar­ly, laby­rinth fish bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen using the­ir laby­rinth organ, etc.

Accor­ding to trop­hic para­me­ters, plants are bio­mass pro­du­cers, ani­mals (inc­lu­ding fish) are con­su­mers. Mic­ro­or­ga­nisms pro­ces­sing mat­ter are decom­po­sers. Based on the sour­ce of ener­gy, orga­nisms are clas­si­fied as auto­t­rop­hic – obtai­ning ener­gy using light, and hete­rot­rop­hic – pro­ces­sing orga­nic and inor­ga­nic mat­ter. Among fish, the­re are vari­ous rela­ti­ons­hips with the­ir envi­ron­ment. The stu­dy of the­se rela­ti­ons­hips and the­ir orga­ni­za­ti­on is the focus of eco­lo­gy. For the aqu­arium hob­by­ist, the most inte­res­ting rela­ti­ons­hip is, of cour­se, the inte­rac­ti­on bet­we­en fish or bet­we­en fish, the sub­stra­te, and water.

Tech­no­lo­gy sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the func­ti­oning of the aqu­arium and ensu­res life wit­hin it. It’s essen­tial to rea­li­ze that an aqu­arium is an arti­fi­cial sys­tem that is chal­len­ging to con­ce­i­ve wit­hout human inputs. Among the fun­da­men­tal fac­tors influ­en­cing the gro­wth of aqu­atic plants are light, nut­rient avai­la­bi­li­ty, water itself, sub­stra­te, and, in natu­re, soil. The­re is also a rela­ti­ons­hip bet­we­en fish and plants, and they mutu­al­ly influ­en­ce each other. Plants can cre­a­te the right mic­roc­li­ma­te for fish, pro­vi­ding hiding pla­ces and some­ti­mes even food.

The fac­tor of light divi­des plants into shade-​tolerant and light-​loving. The situ­ati­on is simi­lar to a forest whe­re the cano­py of tree cro­wns pla­ys a role, or in tro­pi­cal are­as, epip­hy­tes allow only about 1% of light to reach the lower lay­er abo­ve the ground. In the case of aqu­atic plants, the cano­py” inc­lu­des plants at the water sur­fa­ce, which are expli­cit­ly light-​loving. Light is also absor­bed by flo­ating plants, tal­ler plants, and even­tu­al­ly rea­ches the lower plants on the sub­stra­te, which are often also light-​loving. Alt­hough sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of light in natu­re, and its light is much hig­her in quali­ty and inten­si­ty, it is often absor­bed abo­ve the water by forests or coas­tal vege­ta­ti­on. And, of cour­se, light is absor­bed by algae, auto­t­rop­hic mic­ro­or­ga­nisms, and the water itself. Shade-​tolerant plants inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Under cer­tain cir­cum­stan­ces, aqu­ariums can expe­rien­ce poiso­ning. It typi­cal­ly invol­ves ammo­nia poiso­ning, for exam­ple, cau­sed by a high level of orga­nic was­te, or poiso­ning by cer­tain metals from deco­ra­ti­ons. Inte­res­tin­gly, poiso­ning can also occur due to the influ­en­ce of the diges­ti­ve tracts of other fish pro­ces­sing food dif­fe­ren­tly. Carps are kno­wn for the­ir exc­re­ments being toxic to other fish spe­cies in this regard.

Com­pe­ti­ti­on is a well-​known term and a dri­ving for­ce in evo­lu­ti­on. Its mani­fe­sta­ti­ons are obser­vab­le in coun­tless forms among fish, plants, and other orga­nisms in our aqu­ariums. In some cases, we can’t spe­ak of enti­re­ly nor­mal beha­vi­ors, as aqu­arium ent­hu­siasts gene­ral­ly mimic natu­re, often with alte­red pat­terns. One case whe­re we might not ful­ly obser­ve com­pe­ti­ti­on is in food com­pe­ti­ti­on. In the aqu­arium, our inha­bi­tants seek food in a limi­ted spa­ce. Con­se­qu­en­tly, strong com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors do not emer­ge as in the wild. Fish com­pe­ti­ti­on in the aqu­arium is main­ly evi­dent in ter­ri­to­rial dis­pu­tes and during repro­duc­ti­ve acti­vi­ties. Howe­ver, com­pe­ti­ti­on is more pro­noun­ced among plants. Males of bet­ta fish, for exam­ple, disp­lay agg­res­si­on by enga­ging in fier­ce batt­les. This is espe­cial­ly obser­ved in natu­re, as such a com­bi­na­ti­on is not recom­men­ded in aqu­ariums. To con­firm this, one can use a mirror.

The rela­ti­ons­hip bet­we­en prey and pre­da­tor is obser­vab­le in the aqu­arium, some­ti­mes shoc­king to the unin­for­med. For ins­tan­ce, a small cope­pod can cre­a­te such a strong pre­da­to­ry pre­ssu­re on fish that the fry of the fish can suc­cumb. Cope­pods can lite­ral­ly nip at fish fry. Typi­cal pre­da­tors inc­lu­de pike hun­ting aqu­atic insects, smal­ler fish, and cer­tain cich­lids that prey on other fish, such as the South Ame­ri­can Astro­no­tus ocel­la­tus or Afri­can spe­cies of the genus Nim­boc­hro­mis. The­se rela­ti­ve­ly lar­ger fish, gro­wing over 20 cm, use an inte­res­ting tech­ni­que of simu­la­ting a dead fish lying on the bot­tom. Howe­ver, if a smal­ler fish, a kali­go­no” as the nati­ve popu­la­ti­on around Lake Mala­wi calls the­se fish, app­ro­aches them, they sud­den­ly come to life” and swift­ly try to sei­ze the­ir prey. Nar­ro­wing down the topic to the fact that both prey and pre­da­tor are fish, vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es can be dis­tin­gu­is­hed based on the fis­h’s beha­vi­or. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of cour­se, some fish are indif­fe­rent to the­se dis­tinc­ti­ons. A pre­da­to­ry fish can con­su­me a fish who­se dia­me­ter is rough­ly the size of its eye. Natu­ral­ly, the­re are exceptions.

Among ter­res­trial plants, the­re is a phe­no­me­non kno­wn as alle­lo­pat­hy, whe­re cer­tain orga­nisms or plants exhi­bit into­le­ran­ce to each other to the extent of being capab­le of self-​destruction. Whi­le this phe­no­me­non has been scien­ti­fi­cal­ly desc­ri­bed among land plants, it is belie­ved that simi­lar che­mi­cal war­fa­re might occur more inten­si­ve­ly among aqu­atic plants due to the natu­ral pro­per­ties of water. Some aqu­arists recom­mend having a varie­ty of plant spe­cies in an aqu­arium rat­her than a few indi­vi­du­als of each spe­cies to avo­id poten­tial con­flicts. Howe­ver, this is not just a mat­ter of plant com­pe­ti­ti­on but also invol­ves con­si­de­ra­ti­ons like suitab­le sub­stra­te, water com­po­si­ti­on, fil­tra­ti­on met­hods, and more. The bio­lo­gi­cal pro­ces­ses of indi­vi­du­al plants and the aqu­arium eco­sys­tem, as well as water­cour­ses, lakes, or seas, are a wells­pring of ques­ti­ons, some of which remain unan­swe­red, and sur­pri­sing answers.

Water pro­vi­des a smo­ot­her trans­i­ti­on and gre­a­ter dis­per­si­on of sub­stan­ces into spa­ce. The­re­fo­re, alle­lo­pat­hic effects may occur more fre­qu­en­tly among aqu­atic plants than the­ir ter­res­trial coun­ter­parts. This can be vie­wed as an eco­lo­gi­cal ana­lo­gy to defen­se mecha­nisms, ver­bal expres­si­ons of dis­con­tent, or com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors among ani­mals. Howe­ver, it is possib­le that the aqu­arium sub­stra­te does­n’t pro­vi­de as many opti­ons as natu­ral sub­stra­tes, making alle­lo­pat­hy easier to obser­ve in arti­fi­cial tanks. In aqu­ariums, sud­den situ­ati­ons can ari­se, espe­cial­ly due to limi­ted space.

The pre­sen­ce of oxy­gen dis­tin­gu­is­hes two fun­da­men­tal pro­ces­ses — ana­e­ro­bic and aero­bic. Ana­e­ro­bic pro­ces­ses occur wit­hout oxy­gen, whi­le aero­bic pro­ces­ses occur in the pre­sen­ce of oxy­gen. The­se desc­rip­ti­ons are often encoun­te­red in the decom­po­si­ti­on of mat­ter. Both aero­bic and ana­e­ro­bic pro­ces­ses are hand­led by bac­te­ria at the end of the food chain. From a trop­hic per­spec­ti­ve, auto­t­rop­hic bac­te­ria trans­form mat­ter, usu­al­ly inor­ga­nic sub­stan­ces, in the pre­sen­ce of light, whi­le hete­rot­rop­hic bac­te­ria uti­li­ze ener­gy from com­plex orga­nic com­pounds wit­hout light. During ana­e­ro­bic pro­ces­sing, sub­stan­ces can be bro­ken down into alco­hol, met­ha­ne, sul­fi­des, and toxic byp­ro­ducts, unde­si­rab­le for the life of plants and fish in the aqu­arium. The­re­fo­re, it is essen­tial to ensu­re an ade­qu­ate supp­ly of free oxy­gen in our aqu­ariums. Bac­te­ria mine­ra­li­ze mat­ter, and this ener­gy is trans­for­med back into water and the root sys­tems of plants, beco­ming a poten­tial star­ting point for the cyc­le of sub­stan­ces once again.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, TOP

Krajina – najkrajšie fotografie krajiny

Hits: 42672

Repre­zen­tač­né sním­ky kra­ji­ny. Z rôz­nych oblas­tí sve­ta, mno­hé z nich sú zo Slo­ven­ska.


Repre­sen­ta­ti­ve Lands­ca­pe Ima­ges. From vari­ous regi­ons of the world, many of them are from Slovakia.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Slovenské mestá

Hits: 2106

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 64832

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°3503“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°5001“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 13011321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 18631907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 19107 379, v roku 194514 519, v roku 197022 963, v roku 198030 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 199133 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.


Pieš­ťa­ny, a beau­ti­ful town kno­wn for its sere­ne ambian­ce, holds a spe­cial pla­ce, pri­ma­ri­ly becau­se it exu­des tra­nqu­ili­ty. In Pieš­ťa­ny, life moves at a lei­su­re­ly pace, fos­te­ring a sen­se of ease, whi­le the city thri­ves cul­tu­ral­ly and remains well-​maintained. Exten­si­ve parks gra­ce the lands­ca­pe, and the town buz­zes with tou­rist acti­vi­ty. Situ­ated 162 meters abo­ve sea level, with GPS coor­di­na­tes 48°3503″ lati­tu­de and 17°5001″ lon­gi­tu­de, Pieš­ťa­ny covers an area of 44.201 km². Tra­ces of sett­le­ment in the sur­roun­ding are­as date back to the Quater­na­ry Ple­is­to­ce­ne. Tools from the Nean­dert­hal era were dis­co­ve­red in the near­by vil­la­ge of Ban­ka and in the Čer­to­va pec cave.

During the late Sto­ne Age and, more pro­mi­nen­tly, the Bron­ze Age, peop­le sought out the non-​freezing springs in the regi­on. The pre­sen­ce of the Magy­ar cul­tu­re, suc­ce­e­ded by the cul­tu­res of the Mochov­ce and Čaka­ny, is evi­dent in the vici­ni­ty. In the late Iron Age, around the 4th cen­tu­ry BCE, the Celts arri­ved. In the 5th to 6th cen­tu­ries, the Ger­ma­nic Quadi sett­led in the area. The first Sla­vic tri­bes came to the regi­on in the 5th to 6th cen­tu­ries. The era of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry is ref­lec­ted in the grand court in near­by Duco­vé. From 1299 to 1321, Pieš­ťa­ny belo­n­ged to the domain of Matúš Čák of Tren­čín. It was also a roy­al pro­per­ty and part of the Tema­tín Cast­le domain. In 1348, King Lou­is I gran­ted Tema­tín Cast­le and esta­te to Mas­ter Nicho­las Kont of Königs­berg. After the extinc­ti­on of this line­a­ge, they came under the owners­hip of Ale­xius Thur­zo, appo­in­ted by King Lou­is II (Wiki­pe­dia).

Throug­hout his­to­ry, Pieš­ťa­ny was men­ti­oned by vari­ous names such as Pes­sen and Pest­hy­en. The name Pieš­ťa­ny” is deri­ved from the san­dy cha­rac­ter of the Váh river­bed depo­sits. His­to­ri­cal names for Pieš­ťa­ny inc­lu­de Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435), and many more. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1113 in the Zobor Char­ter issu­ed by King Colo­man I of Hun­ga­ry. The town’s his­to­ry is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of spa cul­tu­re in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from Geor­ge Werh­ner, pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­se­lor, in 1545. Later desc­rip­ti­ons were pro­vi­ded by the Aus­trian impe­rial phy­si­cian Johann Cra­to von Krafft­he­im in 1571, Pope Six­tus V’s per­so­nal phy­si­cian Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus in 1588, and Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on is Adam Tra­ja­n’s poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642 (Wiki­pe­dia).

In 1598, Pieš­ťa­ny had 144 hou­ses. In 1642, Pieš­ťa­ny gai­ned town pri­vi­le­ges and mar­ket rights, evol­ving into a mano­rial town. In the 18th cen­tu­ry, the spa sett­le­ment Tep­li­ce deve­lo­ped around the springs. In its cen­ter sto­od an accom­mo­da­ti­on inn and a manor hou­se for the nobi­li­ty. The sett­le­ment gra­du­al­ly mer­ged with the town of Pieš­ťa­ny, for­ming the his­to­ric cen­ter we see today. In 1720, Char­les VI dona­ted the Hlo­ho­vec esta­te (to which Pieš­ťa­ny belo­n­ged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beet­ho­ven visi­ted Pieš­ťa­ny. A catas­trop­hic flo­od on August 26, 1813, cau­sed exten­si­ve dama­ge to all buil­dings (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Like many other cities in Wes­tern Euro­pe and Slo­va­kia, Pieš­ťa­ny is expe­rien­cing a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Today, Pieš­ťa­ny is home to less than 30,000 resi­dents. In 1731, accor­ding to avai­lab­le sour­ces, the town had 1,488 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The popu­la­ti­on con­ti­nu­ed to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). As of 1991, the popu­la­ti­on was 33,176 (Muni­ci­pal and Local Sta­tis­tics, Data as of Decem­ber 311991).

Not far from the city cen­ter, on the edge of the park, stands the Hou­se of Arts, hos­ting vari­ous the­a­ter and dan­ce groups and hos­ting nume­rous exhi­bi­ti­ons. Anot­her well-​known venue is the Small Sta­ge of the Muni­ci­pal Cul­tu­ral Cen­ter, kno­wn among the locals as Kras­ko.” Pieš­ťa­ny is home to the Ins­ti­tu­te of Phy­si­ot­he­ra­py, Bal­neo­lo­gy, and Reha­bi­li­ta­ti­on of the Uni­ver­si­ty of St. Cyril and Met­ho­dius in Trna­va. The­re are two high scho­ols, Pier­re de Cou­ber­tin and St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. The reno­wned Hotel Aca­de­my of Ľudo­vít Win­ter is also loca­ted in Pieš­ťa­ny. The city has three muse­ums, with the main buil­ding of the Bal­neo­lo­gi­cal Muse­um situ­ated in the Kúpeľ­ná dvo­ra­na buil­ding. It over­se­es the memo­rial room of Ivan Kras­ko on the Váh embank­ment bet­we­en Kolo­nád­ny and Kra­jin­ský brid­ges, Vil­la of Dr. Lis­ka, and the Kos­to­lec hill­fort about 6 km away. The Mili­ta­ry His­to­ry Muse­um is in the air­port area, and unfor­tu­na­te­ly, only a part of the exhi­bits is acces­sib­le sea­so­nal­ly (Wiki­pe­dia). The Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny has its muse­um in the near­by Mora­va­ny. A sig­ni­fi­cant pre­sen­ce in the field of met­ro­lo­gy, tes­ting, stan­dar­di­za­ti­on, and cer­ti­fi­ca­ti­on is the Tech­ni­cal Tes­ting Ins­ti­tu­te Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pe­dia).

Sin­ce 1955, the Pieš­ťa­ny Music Fes­ti­val has been held annu­al­ly. Sin­ce 1999, Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni (Pieš­ťa­ny Organ Days) takes pla­ce. The ope­ning of the bat­hing sea­son is a regu­lar event at the begin­ning of sum­mer. The tra­di­ti­on of the Sculp­tu­res of Pieš­ťa­ny Parks was revi­ved, and sin­ce 2006, the Cine­ma­tik film fes­ti­val has been held regu­lar­ly. Other film fes­ti­vals inc­lu­de Kine­a­ma, Astro­film, and Euro­tour. In sum­mer, Truck Coun­try and Coun­try Lode­ni­ca fes­ti­vals are tra­di­ti­onal events. The Vic­to­ria Regia flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­on, fea­tu­ring an alle­go­ri­cal pro­ces­si­on, takes pla­ce at the end of sum­mer, mar­king the conc­lu­si­on of the sum­mer bat­hing sea­son. The Hodok­vas music fes­ti­val was held at the air­port until recen­tly. This baton was pas­sed to the Gra­pe fes­ti­val. Sin­ce 2010, the Carat Tuning Par­ty has beco­me a tra­di­ti­on, fol­lo­wed by the elect­ro­nic music fes­ti­val BeeF­ree from 2011. Nati­onal Avia­ti­on Days, which took pla­ce in Pieš­ťa­ny, were moved to Sliač in 2011 (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1959, the city has been cove­red by Revue Pieš­ťa­ny, which was once a mont­hly maga­zi­ne and is now pub­lis­hed quar­ter­ly. The week­ly Pieš­ťan­ský týž­deň has been in exis­ten­ce sin­ce 1991. I have a per­so­nal con­nec­ti­on to it, as I wor­ked as a stre­et ven­dor sel­ling it until 1995. Sin­ce the end of 2010, Pieš­ťa­ny boasts its own radio sta­ti­on, Rádio Pieš­ťa­ny, bro­ad­cas­ting on 90.2 MHz (Wiki­pe­dia).

Pieš­ťa­ny has been the birthp­la­ce of seve­ral notab­le indi­vi­du­als, inc­lu­ding actor Marián Geiš­berg, well-​known pre­sen­ter Ale­na Heri­ba­no­vá, cano­eist Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kay­akers Róbert Erban and Mar­ce­la Erba­no­vá, swim­mer Mar­ti­na Morav­co­vá, hoc­key pla­y­ers Bran­ko Radi­vo­je­vič and Michel Mik­lík, and foot­bal­ler Filip Hološ­ko. In the past, many artists were asso­cia­ted with Pieš­ťa­ny, such as Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, and Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia).


Pieš­ťa­ny, eine wun­ders­chöne Stadt, die vor allem durch ihre fried­li­che Atmo­sp­hä­re bes­ticht, nimmt einen beson­de­ren Platz ein, weil hier Ruhe spür­bar ist. In Pieš­ťa­ny bewegt sich das Leben in gemäch­li­chem Tem­po, wodurch eine Atmo­sp­hä­re der Gelas­sen­he­it ents­teht, wäh­rend die Stadt kul­tu­rell blüht und gut gepf­legt ist. Aus­ge­dehn­te Parks sch­müc­ken das Stadt­bild, und die Stadt pul­siert vor tou­ris­tis­cher Akti­vi­tät. Gele­gen auf 162 Metern über dem Mee­ress­pie­gel, mit GPS-​Koordinaten von 48°3503″ Bre­i­ten­grad und 17°5001″ Län­gen­grad, ers­trec­kt sich Pieš­ťa­ny über eine Flä­che von 44,201 km². Spu­ren der Besied­lung in den umlie­gen­den Gebie­ten rei­chen bis ins Quar­tä­re Ple­is­to­zän zurück. Werk­ze­uge aus der Neandertaler-​Ära wur­den im nahe­ge­le­ge­nen Dorf Ban­ka und in der Höh­le Čer­to­va pec entdeckt.

Wäh­rend der spä­ten Ste­in­ze­it und beson­ders in der Bron­ze­ze­it such­ten die Men­schen die nicht gef­rie­ren­den Quel­len in der Regi­on auf. Die Anwe­sen­he­it der Magy­aren­kul­tur, gefolgt von den Kul­tu­ren von Mochov­ce und Čaka­ny, ist in der Umge­bung ersicht­lich. In der spä­ten Eisen­ze­it, etwa im 4. Jahr­hun­dert v. Chr., kamen die Kel­ten an. Im 5. bis 6. Jahr­hun­dert lie­ßen sich die ger­ma­nis­chen Quaden in der Gegend nie­der. Die ers­ten sla­wis­chen Stäm­me kamen im 5. bis 6. Jahr­hun­dert in die Regi­on. Die Zeit von Gro­ßmäh­ren im 9. Jahr­hun­dert spie­gelt sich in der gro­ßen Burg in der Nähe von Duco­vé wider. Von 1299 bis 1321 gehör­te Pieš­ťa­ny zum Gebiet von Matúš Čák von Tren­čín. Es war auch könig­li­cher Besitz und Teil des Tematín-​Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenk­te König Ludwig I. Tematín-​Burg und ‑land dem Magis­ter Niko­laus Kont von Königs­berg. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Linie kamen sie in den Besitz von Ale­xius Thur­zo, ernannt von König Ludwig II. (Wiki­pe­dia).

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de Pieš­ťa­ny unter vers­chie­de­nen Namen wie Pes­sen und Pest­hy­en erwähnt. Der Name Pieš­ťa­ny” lei­tet sich vom san­di­gen Cha­rak­ter der Abla­ge­run­gen im Fluss­bett der Waag ab. His­to­ris­che Namen für Pieš­ťa­ny sind Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435) und vie­le mehr. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zobo­rer Urkun­de von König Kolo­man I. von Ungarn. Die Ges­chich­te der Stadt ist eng mit der Ent­wick­lung der Bade­kul­tur im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te aus­führ­li­che Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von Georg Werh­ner, Prä­fekt des Sch­los­ses Šariš und könig­li­cher Rat­ge­ber, aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men vom öster­re­i­chis­chen Hofarzt Johann Cra­to von Krafft­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung stammt aus Adam Tra­jans Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” von 1642 (Wiki­pe­dia).

Im Jahr 1598 hat­te Pieš­ťa­ny 144 Häu­ser. Im Jahr 1642 erhielt Pieš­ťa­ny Stadt­rech­te und Mar­k­trech­te und ent­wic­kel­te sich zu einer herrs­chaft­li­chen Stadt. Im 18. Jahr­hun­dert ents­tand um die Quel­len herum die Bade­ko­lo­nie Tep­li­ce. In ihrem Zen­trum stand ein Unter­kunfts­gast­haus und ein Her­ren­haus für den Adel. Die Kolo­nie versch­molz all­mäh­lich mit der Stadt Pieš­ťa­ny und bil­det heute das his­to­ris­che Zen­trum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenk­te Karl VI. das Gut Hlo­ho­vec (zu dem Pieš­ťa­ny gehör­te) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuch­te Ludwig van Beet­ho­ven Pieš­ťa­ny. Eine kata­strop­ha­le Flut am 26. August 1813 verur­sach­te erheb­li­che Schä­den an allen Gebä­u­den (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Wie vie­le ande­re Städ­te in Wes­te­uro­pa und der Slo­wa­kei erlebt Pieš­ťa­ny einen Rück­gang der Bevöl­ke­rung. Heute leben in Pieš­ťa­ny weni­ger als 30.000 Ein­woh­ner. Im Jahr 1731 hat­te die Stadt nach ver­füg­ba­ren Quel­len 1.488 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Die Bevöl­ke­rung wuchs im Lau­fe der Jah­re wei­ter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). Im Jahr 1991 bet­rug die Bevöl­ke­rung 33.176 (Stadt- und Geme­in­de­sta­tis­tik, Daten vom 31. Dezem­ber 1991).

Nicht weit vom Stadt­zen­trum ent­fernt, am Ran­de des Parks, steht das Haus der Küns­te, das vers­chie­de­ne Theater- und Tanzg­rup­pen beher­bergt und zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Ein wei­te­rer bekann­ter Verans­tal­tung­sort ist die Kle­i­ne Büh­ne des Städ­tis­chen Kul­tur­zen­trums, die bei den Ein­he­i­mis­chen als Kras­ko” bekannt ist. In Pieš­ťa­ny befin­det sich das Ins­ti­tut für Phy­si­ot­he­ra­pie, Bal­neo­lo­gie und Reha­bi­li­ta­ti­on der Uni­ver­si­tät St. Kyrill und Met­hod in Trna­va. Es gibt zwei Gym­na­sien, Pier­re de Cou­ber­tin und St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. Die renom­mier­te Hote­la­ka­de­mie von Ľudo­vít Win­ter befin­det sich eben­falls in Pieš­ťa­ny. Die Stadt hat drei Muse­en, wobei sich das Haupt­ge­bä­u­de des Bal­neo­lo­gis­chen Muse­ums in der Kúpeľ­ná dvo­ra­na (Bade­hal­le) befin­det. Darüber hinaus unters­te­hen ihm das Gedenk­zim­mer von Ivan Kras­ko zwis­chen den Kolon­na­den und der Kra­jin­ský most (Lan­desb­rüc­ke), die Vil­la von Dr. Lis­ka und die etwa 6 km ent­fern­te Bur­gs­tät­te Kos­to­lec. Das Mili­tär­ges­chichts­mu­se­um befin­det sich auf dem Gelän­de des Flug­plat­zes und ist lei­der nur tei­lwe­i­se und sai­so­nal zugän­glich (Wiki­pe­dia). Der Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny bet­re­ibt ein Muse­um in der Nähe von Mora­va­ny. Die Tech­nis­che Prüfung­sans­talt Pieš­ťa­ny, eine Ein­rich­tung für Met­ro­lo­gie, Prüfung, Nor­mung und Zer­ti­fi­zie­rung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val fin­det seit 1955 in Pieš­ťa­ny statt. Seit 1999 gibt es die Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Regel­mä­ßig zu Beginn des Som­mers wird die Bade­sai­son eröff­net. Die Tra­di­ti­on der Skulp­tu­ren der Pieš­ťa­ny Parks wur­de wie­der­be­lebt, und seit 2006 fin­det regel­mä­ßig das Film­fes­ti­val Cine­ma­tik statt. Zu den wei­te­ren Film­fes­ti­vals gehören Kine­a­ma, Astro­film und Euro­tour. Im Som­mer fin­det tra­di­ti­onell Truck Coun­try und Coun­try Lode­ni­ca statt. Der Wett­be­werb im Blu­men­sch­muck Vic­to­ria Regia, mit einem alle­go­ris­chen Umzug als Höhe­punkt, fin­det am Ende des Som­mers statt und mar­kiert das Ende der Som­mer­sai­son. In der jün­ge­ren Ver­gan­gen­he­it fand auf dem Flug­ha­fen das Musik­fes­ti­val Hodok­vas statt. Die­se Rol­le über­nahm spä­ter das Gra­pe Fes­ti­val. Seit 2010 gibt es die Tra­di­ti­on der Carat Tuning Par­ty und seit 2011 das Elek­tro­nik­mu­sik­fes­ti­val BeeF­ree. Es gab auch die Nati­ona­len Luft­fa­hr­t­ta­ge, die 2011 nach Sliač ver­legt wur­den (Wiki­pe­dia). Seit 1959 infor­miert die Revue Pieš­ťa­ny über die Stadt, die früher monat­lich ers­chien und heute vier­tel­jähr­lich heraus­ge­ge­ben wird. Die wöchen­tli­che Zeitsch­rift Pieš­ťan­ský týž­deň gibt es seit 1991, und damit ver­bin­de ich auch per­sön­li­che Erfah­run­gen, da ich sie als Stra­ßen­ver­kä­u­fer bis 1995 ver­kauft habe. Seit Ende 2010 kann Pieš­ťa­ny mit ihrem eige­nen Radi­osen­der, Rádio Pieš­ťa­ny, auf 90,2 MHz glän­zen (Wiki­pe­dia).

Zu den Per­sön­lich­ke­i­ten, die aus Pieš­ťa­ny stam­men, gehören der Schaus­pie­ler Marián Geiš­berg, die bekann­te Mode­ra­to­rin Ale­na Heri­ba­no­vá, der Kanu­te Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, die Kajak­fah­rer Róbert Erban und Mar­ce­la Erba­no­vá, die Sch­wim­me­rin Mar­ti­na Morav­co­vá, die Eis­hoc­ke­ys­pie­ler Bran­ko Radi­vo­je­vič und Michel Mik­lík, der Fußbal­ler Filip Hološ­ko, die Ten­niss­pie­le­rin­nen Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá und Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. In der Ver­gan­gen­he­it waren vie­le Künst­ler mit Pieš­ťa­ny ver­bun­den, wie Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko und Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia), sowie die Schaus­pie­ler Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, der Musi­ker Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), die Ten­niss­pie­ler Lukáš Lac­ko und der Uhr­ma­cher Vla­di­mír Plu­lík. Hier haben auch der Dich­ter, Pro­sasch­rifts­tel­ler Ivan Kras­ko, der Dra­ma­ti­ker und Sch­rifts­tel­ler Ivan Sto­do­la, der Maler Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, der Sch­rifts­tel­ler und Maler Jan­ko Ale­xy, der Bild­hau­er Valér Vav­ro und der Jazz­mu­si­ker Jozef Dodo Šošo­ka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°3503“ خط العرض و 17°5001“ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة تشيرتوفا بيك”. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 13011321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم بيسين” و بيستهين”. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 18631907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم بوشتين”، بالألمانية بيستيان”، وبالبولندية بيشتشاني”. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي” في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obec​lu​ka​.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 19107,379، في عام 194514,519، في عام 197022,963، في عام 198030,731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993)، في عام 199133,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع دوم أومينيا”، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم كراسكو”. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: بيير دو كوبرتان” و“سانت ميخايل آركانجيل”. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى كوبيلنا دفورانا”. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semi­con­duc­tor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا أيام الأرغان” في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cine­ma­tik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kine­a­ma و Astro­film و Euro­tour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Coun­try و Coun­try Lode­ni­ca. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور فيكتوريا ريجيا”، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى هودوكفاس” في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان غريب”. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Par­ty بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeF­ree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة ريفيو بييشتاني” المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية بييشتانسكي تيدنيك” منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 8096699202
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 19561959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tvaSR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (18501930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (10951116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


The Váh River – Rym­ple­r’s Pond: Bet­we­en the Sĺňa­va swim­ming pool and the Rat­nov­ská bay, the­re is the so-​called Rym­ple­r’s Pond. Over a hun­dred years ago, it was an area of soft mea­dow domi­na­ted by whi­te wil­low (Salix alba), black pop­lar (Popu­lus nig­ra), whi­te pop­lar (Popu­lus alba), and grey pop­lar (Popu­lus x canes­cens). Vari­ous spe­cies of vege­ta­ti­on such as hawt­horn, buc­kt­horn, elder­ber­ry, and bus­hy wil­lo­ws grow in the area. Yel­low iris (Iris pse­uda­co­rus) gro­ws along the stre­am banks. In the past, it was used for poul­try far­ming and catt­le gra­zing (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va was built bet­we­en 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – a reser­vo­ir for­med by dam­ming the Váh River. Vari­ous water­fo­wl can be obser­ved during walks along the Váh embank­ment, with swans being par­ti­cu­lar­ly majes­tic. They often gat­her with laug­hing gulls and wild ducks under the Kolo­ná­do­vý Brid­ge, whe­re, tra­di­ti­onal­ly, they are fed not only by chil­dren but also by many visi­tors to Pieš­ťa­ny. Espe­cial­ly in win­ter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Val­ley ser­ves as an impor­tant mig­ra­ti­on rou­te for birds. Sĺňa­va, with its favo­rab­le mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons rela­ted to ther­mal springs, has sec­ti­ons of water that do not fre­e­ze even in seve­re frosts. The­re­fo­re, Sĺňa­va is among the most sig­ni­fi­cant win­te­ring grounds for water­fo­wl in Slo­va­kia. Eve­ry year, seve­ral thou­sand pairs of laug­hing gulls nest on the Bird Island in the midd­le of Sĺňa­va. It’s note­wort­hy that the gre­at black-​headed gull and the com­mon gull also nested here for the first time in Slo­va­kia. Howe­ver, the nesting colo­ny of the com­mon tern is of par­ti­cu­lar inte­rest. This slen­der, aerial acro­bat is lis­ted in the Red Book of endan­ge­red spe­cies, requ­iring strict pro­tec­ti­on. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gi­cal rese­arch takes pla­ce at Sĺňa­va. Long-​term stu­dies have demon­stra­ted the impor­tan­ce of this loca­ti­on for water and water-​associated bird spe­cies. Con­se­qu­en­tly, Sĺňa­va was inc­lu­ded in the network of pro­tec­ted are­as in 1980 and cur­ren­tly holds the sta­tus of a pro­tec­ted area with an area of 430 hec­ta­res (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – a res­tau­rant and spa­ce for social and cul­tu­ral events. Accor­ding to Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4), Kur­sa­lon was the first repre­sen­ta­ti­ve buil­ding cons­truc­ted by Ľudo­vít Win­ter in 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon is a more recent name for the enti­re faci­li­ty, which has hou­sed a muse­um sin­ce 1928, kno­wn as the Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bath Hou­se) (pies​ta​ny​.sk). Cha­pel of the Divi­ne Heart of Jesus – loca­ted in front of the Kolo­ná­do­vý Brid­ge. It is a neo-​Gothic struc­tu­re built in 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia is at the begin­ning of Win­te­ro­va Stre­et, across from the Lipa Hotel. Ori­gi­nal­ly a clas­si­cist vil­la belo­n­ging to Türöky from the 19th cen­tu­ry, it was later trans­for­med into a roman­tic sty­le (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­li­cal Church (Win­te­ro­va 1) – a single-​nave Got­hic church built in 1905 (pies​ta​ny​.sk). The Old Phar­ma­cy on Win­te­ro­va Stre­et boasts rich Seces­si­onist deco­ra­ti­on on its main faca­de. The stre­et faca­de fea­tu­res the last sho­wca­se with ori­gi­nal phar­ma­cy adver­ti­se­ments in Seces­si­onist sty­le (pies​ta​ny​.sk). The Admi­ni­stra­ti­on Buil­ding of the Spa on Win­te­ro­va 29 is the oldest func­ti­onal buil­ding in the city (pies​ta​ny​.sk). The Mili­ta­ry Spa Ins­ti­tu­te on Tep­lic­ka 81 was estab­lis­hed in 1863. Ini­tial­ly, it ser­ved as accom­mo­da­ti­on and cate­ring for spa patients from the army (pies​ta​ny​.sk). The Gre­en Tree on Win­te­ro­va Stre­et was the resi­den­ce for the les­see and direc­tor of the spa during its exis­ten­ce. It ser­ved as a hotel and even­tu­al­ly beca­me a medi­cal faci­li­ty (pies​ta​ny​.sk). The Slo­van Medi­cal Faci­li­ty was ori­gi­nal­ly the Grand Hotel Roy­al, built in 1906. The grand hall was mag­ni­fi­cen­tly deco­ra­ted and ser­ved as a con­cert audi­to­rium, hos­ting inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and other sig­ni­fi­cant events. Sin­ce 1986, the faci­li­ty has been clo­sed and has fal­len into dis­re­pair, unfor­tu­na­te­ly tar­nis­hing the pri­de of Pieš­ťa­ny (pies​ta​ny​.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (pies​ta​ny​.sk). In the 1990s, Lipa was affec­ted by a fire and has been in ruins sin­ce then.

Brid­ges Kolo­nád­ny Brid­ge – con­nects the city cen­ter with the spa island. It was built in 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The insc­rip­ti­on on it, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae,” dates back to 1642 and means Hea­ling Pieš­ťa­ny Baths” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Robert Küh­ma­y­er’s work is loca­ted at the begin­ning of the Kolo­nád­ny Brid­ge and is a sym­bol of Pieš­ťa­ny. Accor­ding to sour­ces, Artur Hey­er sket­ched the pain­ting Láma­ča bar­lí” for Ľudo­vít Win­ter, which he paten­ted. Later, in 1930, the bar­lo­la­mač was cast in bron­ze (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský Brid­ge – at the site whe­re the Kra­jin­ský Brid­ge now stands, the­re used to be the old wooden brid­ge of the Erdödy fami­ly. In 1932, Ľudo­vít Win­ter built an impres­si­ve brid­ge, allo­wing for the cons­truc­ti­on of the access road to Ther­mia (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The span of the brid­ge­’s arch is 52 meters. The sup­por­ting struc­tu­re con­sists of two upper atta­ched arches, making it often refer­red to as an arch brid­ge. At that time, it was con­si­de­red one of the most daring brid­ge cons­truc­ti­ons in the coun­try. In 1932, a memo­rial pla­que with the insc­rip­ti­on Brid­ge of the first Pre­si­dent of Cze­cho­slo­va­kia T.G. Masa­ryk named by the Slo­vak coun­try­si­de in memo­ry of his 80th birth­day (18501930)” was pla­ced on the brid­ge. During the Second World War, when the Ger­mans left Pieš­ťa­ny on the night of April 3 – 4, 1945, they dama­ged the brid­ge. The Soviet army imme­dia­te­ly star­ted repai­ring the brid­ge on April 5 and soon com­ple­ted the repairs, adding a weir to sta­bi­li­ze the water level of the Obto­ko­vé rame­no (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, p. 26 – 28).

Stre­ets The area of toda­y­’s Flo­re­át was a flo­odp­lain until 1918, full of vege­ta­ti­on. At that time, Ľudo­vít Win­ter pur­cha­sed it from Count Viliam Erdödy. He named it Flo­re­át (from Latin – let it blo­om) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The Holo­caust Vic­tims Memo­rial is loca­ted at the ceme­te­ry on Bra­ti­slav­ská Stre­et. On Šte­fá­ni­ko­va Stre­et, the­re is Pra­nier – a sand­sto­ne pil­lar of sha­me cre­a­ted around 1830. The front of the pra­nier is ador­ned with the insc­rip­ti­on: I don’t turn any­o­ne away; I take eve­ry­o­ne.” Deli­nqu­ents were tied to the pil­lar by the­ir feet and secu­red around the waist with chains (pies​ta​ny​.sk).

Buil­dings The Old Monas­te­ry is on Det­vian­ská Stre­et No. 9, repre­sen­ting the rem­nants of the oldest brick sac­ral buil­ding on the ter­ri­to­ry of the cur­rent city. It dates back to the 14th cen­tu­ry, with the nave of the church buil­ding con­tai­ning rem­nants of the foun­da­ti­ons of an older struc­tu­re, like­ly a Roma­ne­sque sto­ne buil­ding. The oldest coins found here date back to the reign of Hun­ga­rian King Kolo­man I (10951116). The Old Monas­te­ry now remains only in ruins. Ružo­vý Mlyn (Pink Mill) – Ružo­vý Mlyn was built by Ľudo­vít Win­ter in 1917 as a pigs­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). It is yel­low now, sin­ce it was repai­red 😉 Dom ume­nia (Hou­se of Art) is the first non-​Bratislava the­a­ter buil­ding after World War II, rea­li­zed in the years 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


Die Váh – Rym­ple­ro­va Važi­na: Zwis­chen dem Sĺňava-​Schwimmbad und der Ratnovská-​Bucht befin­det sich die soge­nann­te Rym­ple­ro­va Važi­na. Vor über hun­dert Jah­ren war es ein Gebiet mit wei­chen Wie­sen, die von wei­ßer Wei­de (Salix alba), Sch­war­zer Pap­pel (Popu­lus nig­ra), Wei­ßer Pap­pel (Popu­lus alba) und Grau­er Pap­pel (Popu­lus x canes­cens) domi­niert wur­de. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wie Wei­ßdorn, Faul­baum, Holun­der und bus­chi­ge Wei­den wach­sen in der Gegend. Gel­be Sch­wert­li­lien (Iris pse­uda­co­rus) wach­sen entlang der Bachu­fer. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de es für die Gef­lügel­zucht und die Wei­de­wirts­chaft genutzt (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Die Sĺňa­va wur­de zwis­chen 1956 und 1959 errich­tet (ŠOP SR). Sĺňa­va – ein Stau­see, der durch das Aufs­tau­en des Flus­ses Váh ents­tan­den ist. Bei Spa­zier­gän­gen am Váh-​Ufer kön­nen vers­chie­dens­te Arten von Was­ser­vögeln beobach­tet wer­den. Sch­wä­ne sind beson­ders majes­tä­tisch und sam­meln sich oft mit Lach­möwen und Wil­den­ten unter der Kolonádový-​Brücke, wo sie tra­di­ti­onell nicht nur von Kin­dern, son­dern auch von vie­len Besu­chern von Pieš­ťa­ny gefüt­tert wer­den. Beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten sch­lie­ßen sich den Sch­wä­nen auch Wil­den­ten und Sch­warz­koh­len an. Das Váh-​Tal dient als wich­ti­ge Zugs­trec­ke für Vögel. Aufg­rund der güns­ti­gen mik­ro­kli­ma­tis­chen Bedin­gun­gen im Zusam­men­hang mit Ther­ma­lqu­el­len frie­ren bes­timm­te Abschnit­te des Was­sers selbst bei star­kem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňa­va zu den bede­utend­sten Win­te­rqu­ar­tie­ren für Was­ser­vögel in der Slo­wa­kei. Jedes Jahr brüten meh­re­re tau­send Paa­re Lach­möwen auf der Voge­lin­sel in der Mit­te von Sĺňa­va. Es ist erwäh­nen­swert, dass hier auch die Gro­ße Raub­möwe und die Sturm­möwe ers­tmals in der Slo­wa­kei brüte­ten. Beson­de­re Auf­merk­sam­ke­it ver­dient jedoch die Brut­ko­lo­nie des Fluss­se­e­ad­lers. Die­ser sch­lan­ke, luf­ti­ge Akro­bat ist im Roten Buch der gefä­hr­de­ten Arten auf­ge­fü­hrt und erfor­dert einen stren­gen Schutz. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gis­che Fors­chun­gen fin­den in Sĺňa­va statt. Lang­jäh­ri­ge Stu­dien haben die Bede­utung die­ses Ortes für Was­ser­vögel nach­ge­wie­sen. Daher wur­de Sĺňa­va 1980 in das Netzwerk der Schutz­ge­bie­te auf­ge­nom­men und hat der­ze­it den Sta­tus eines ges­chütz­ten Gebiets mit einer Flä­che von 430 Hek­tar (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – ein Res­tau­rant und Raum für gesells­chaft­li­che und kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen. Laut Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4) war der Kur­sa­lon das ers­te reprä­sen­ta­ti­ve Gebä­u­de, das von Ľudo­vít Win­ter im Jahr 1894 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon ist ein neue­rer Name für das gesam­te Gebä­u­de, das seit 1928 ein Muse­um beher­bergt und als Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bade­haus) bekannt ist (pies​ta​ny​.sk). Kapel­le des Gött­li­chen Her­zens Jesu – befin­det sich vor der Kolonádový-​Brücke. Es ist ein neugo­tis­ches Gebä­u­de, das 1897 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Das Hotel Vic­to­ria Regia befin­det sich am Anfang der Winterova-​Straße, gege­nüber dem Lipa Hotel. Urs­prün­glich eine klas­si­zis­tis­che Vil­la aus dem 19. Jahr­hun­dert, gehört sie Türöky, wur­de spä­ter in einen roman­tis­chen Stil umge­baut (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­lis­che Kir­che (Win­te­ro­va 1) – eine gotis­che Ein­zels­chiff­kir­che, erbaut im Jahr 1905 (pies​ta​ny​.sk). Die Alte Apot­he­ke in der Winterova-​Straße ist mit rei­chen seces­si­onis­tis­chen Ver­zie­run­gen an der Haupt­fas­sa­de ver­se­hen. An der Stra­ßen­fas­sa­de befin­det sich das letz­te Schau­fens­ter mit ori­gi­na­len Apot­he­ke­nan­ze­i­gen im Sezes­si­onss­til (pies​ta​ny​.sk). Das Ver­wal­tungs­ge­bä­u­de des Kurorts auf der Win­te­ro­va 29 ist das ältes­te funk­ti­onie­ren­de Gebä­u­de in der Stadt (pies​ta​ny​.sk). Das Mili­tär­ku­rins­ti­tut auf der Tep­lic­ka 81 wur­de 1863 errich­tet. Von Anfang an dien­te es der Unterb­rin­gung und Verpf­le­gung von Kur­bad­pa­tien­ten aus der Armee (pies​ta​ny​.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-​Straße war wäh­rend sei­ner Exis­tenz die Resi­denz des Mie­ters und Direk­tors des Kurorts, ein Hotel und wur­de sch­lie­ßlich ein Sana­to­rium (pies​ta​ny​.sk). Das Slo­van Sana­to­rium war urs­prün­glich das Grand Hotel Roy­al, erbaut im Jahr 1906. Der präch­tig gesch­müc­kte Saal dien­te als Kon­zert­sa­al und Gast­ge­ber für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und ande­re bede­uten­de Verans­tal­tun­gen. Seit 1986 ist die Ein­rich­tung gesch­los­sen und ver­fiel lei­der, was die Stadt Pieš­ťa­ny bet­rifft (pies​ta​ny​.sk). Das Lipa Hotel wur­de 1912 erbaut (pies​ta​ny​.sk). In den 1990er Jah­ren wur­de Lipa von einem Brand heim­ge­sucht und ist seit­dem eine Ruine.

Brüc­ken Kolonádny-​Brücke – ver­bin­det das Stadt­zen­trum mit der Kurin­sel. Sie wur­de 1933 gebaut (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Insch­rift darauf, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae”, stammt aus dem Jahr 1642 und bede­utet Hei­len­de Bäder von Pieš­ťa­ny” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Das Werk von Robert Küh­ma­y­er befin­det sich am Anfang der Kolonádny-​Brücke und ist ein Sym­bol von Pieš­ťa­ny. Gemäß den Quel­len skiz­zier­te Artur Hey­er das Gemäl­de Láma­ča bar­lí” für Ľudo­vít Win­ter, das Ľudo­vít paten­tie­ren ließ. Spä­ter, im Jahr 1930, wur­de der Bar­lo­la­mač in Bron­ze gegos­sen (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-​Brücke – Am Stan­dort der heuti­gen Krajinský-​Brücke befand sich zuvor die alte höl­zer­ne Erdödy-​Brücke. Im Jahr 1932 bau­te Ľudo­vít Win­ter eine bee­in­druc­ken­de Brüc­ke, die den Zugang zur Ther­mia ermög­lich­te (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Spann­we­i­te des Bogens bet­rägt 52 Meter. Die Trags­truk­tur bes­teht aus zwei obe­ren Bögen und wird daher oft als Bogenb­rüc­ke bez­e­ich­net. Zu die­ser Zeit gehör­te die­se Brüc­ke zu den gewag­tes­ten Brüc­ken­kons­truk­ti­onen bei uns. Im Jahr 1932 wur­de an der Brüc­ke eine Gedenk­ta­fel mit der Insch­rift angeb­racht: Brüc­ke des ers­ten Prä­si­den­ten der Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Repub­lik T. G. Masa­ryk, benannt von der Slo­wa­kis­chen Lands­chaft zum Geden­ken an sei­nen 80. Geburts­tag (18501930)”. Die Deuts­chen bes­chä­dig­ten die Brüc­ke wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs, als sie Pieš­ťa­ny in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 ver­lie­ßen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Repa­ra­tur der Brüc­ke und führ­te sie bald durch und füg­te ein Wehr zur Sta­bi­li­sie­rung des Was­sers­tands des Obto­ko­vé rame­no hin­zu (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, S. 26 – 28).

Stra­ßen Das Gebiet des heuti­gen Flo­re­át war bis 1918 ein Übersch­wem­mungs­ge­biet, vol­ler Vege­ta­ti­on. Damals kauf­te es Ľudo­vít Win­ter von Graf Viliam Erdödy. Er nann­te es Flo­re­át (aus dem Late­i­nis­chen – lass es aufb­lühen) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Am Fried­hof in der Bratislavská-​Straße befin­det sich das Mahn­mal für die Opfer des Holo­causts. In der Štefánikova-​Straße befin­det sich der Pra­nier – eine Sand­ste­in­sä­u­le der Schan­de, die um 1830 ges­chaf­fen wur­de. Die Vor­der­se­i­te des Pra­niers ist mit der Insch­rift ver­ziert: Ich wei­se nie­man­den ab; ich neh­me jeden.” Deli­nqu­en­ten wur­den mit den Füßen am Pfahl befes­tigt und um die Tail­le mit Ket­ten gesi­chert (pies​ta​ny​.sk).

Gebä­u­de Das Alte Klos­ter befin­det sich in der Detvianská-​Straße Nr. 9 und stellt die Über­res­te des ältes­ten gemau­er­ten sak­ra­len Gebä­u­des auf dem Gebiet der heuti­gen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahr­hun­dert, wobei das Kir­chen­schiff Über­res­te der Grund­mau­ern eines älte­ren Gebä­u­des ent­hält, das wahrs­che­in­lich ein roma­nis­ches Ste­in­bau­werk war. Die ältes­ten hier gefun­de­nen Mün­zen stam­men aus der Zeit der Herrs­chaft des unga­ris­chen Königs Kolo­man I. (10951116). Das Alte Klos­ter ble­ibt heute nur in Ruinen übrig. Ružo­vý Mlyn (Rosa Müh­le) – Ružo­vý Mlyn wur­de 1917 von Ľudo­vít Win­ter als Sch­we­i­nes­tall errich­tet (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repa­riert wur­de 😉 Dom ume­nia (Haus der Kunst) ist das ers­te außer­halb von Bra­ti­sla­va gebau­te The­a­ter­ge­bä­u­de nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg, rea­li­siert in den Jah­ren 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňa­va وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى بـ Rym­ple­ro­va Važi­na. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Popu­lus nig­ra والقلقاس الأبيض – Popu­lus alba والقلقاس الرمادي – Popu­lus x canes­cens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). تم بناء Sĺňa­va بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – السد المائي Sĺňa­va تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňa­va أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňa­va واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňa­va بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňa­va في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rym­ple­ro­va važi­na – بين حمام الشمس وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى važi­na Rym­ple­ro­va. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Popu­lus nig­ra والتوت الأبيض – Popu­lus alba والتوت الرمادي – Popu­lus x canes­cens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). بنيت Sĺňa­va في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – الخزان المائي Sĺňa­va نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňa­va أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňa­va تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňa­va حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňa­va إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kor­nel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” تعود إلى عام 1642 وتعني الحمامات البيستانية المفيدة” (مركز معلومات بيشتيان). Bar­lo­la­mač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة Láma­ča bar­lí” للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödy­ov­cov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم جسر القوس”. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masa­ryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (18501930)”. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obto­ko­vé (More­to­vá D.، 2012، Revue Pieš­ťa­ny، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pra­nier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (pies​ta​ny​.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (10951116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Kru­pa V.، Klčo M.، 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch، arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994، Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja، č. 7، Trna­va). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (pies​ta​ny​.sk).



Cen­trum

Pieš­ťa­ny a Váh

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post