2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, TOP

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 5473

Mora­va­ny sa nachá­dza­jú pri ústí poto­ka Strie­bor­ni­ca, asi 5 km od Pieš­ťan. Roz­lo­ha Mora­vian je nece­lých 11 km2, na kto­rých žije 2041 oby­va­te­ľov. Obec bola pod­ľa nále­zov síd­lom lov­cov mamu­tov a neskôr síd­lis­kom volú­to­vej a len­gy­el­skej kul­tú­ry. Našli sa tu boha­té nále­zy štie­pa­ných kamen­ných nástro­jov, zbra­ní, šper­kov a pla­tík. V roku 1938 sa tu našla soš­ka ženy vyre­zá­va­ná z mamu­tie­ho kla, Venu­ša z Mora­vian, kto­rej vek sa odha­du­je na 22 800 rokov. Je to naj­star­ší doklad výtvar­né­ho pre­ja­vu na Slo­ven­sku (wiki​pe​dia​.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemec­ku. Po smr­ti nemec­ké­ho arche­oló­ga Lot­ha­ra Zotza ju na Slo­ven­sko donies­la jeho asis­tent­ka Gise­la Fre­un­do­vá. Bola náj­de­ná medzi rok­mi 1925 – 1937. Uvá­dza sa, že bola náj­de­ná pri orbe v loka­li­te Pod­ko­vi­ca pri Pieš­ťa­noch (nit​ra​.sme​.sk). Do rúk Lot­ha­ra Zotza sa vraj dosta­la od kúpeľ­né­ho hos­ťa. Zotz tvr­dil, že v Mora­va­noch našiel úžas­né veci, napr. aj ďal­šiu Venu­šu, vyso­kú viac ako 30 cm. Nále­zy posie­lal do Pra­ha sa vo vir­va­re 2. sve­to­vej voj­ny stra­ti­li (Anton Štev­ko). Slo­ven­ská poš­ta vyda­la 20.10.2006 prí­le­ži­tost­nú poš­to­vú znám­ku Mora­vian­ska Venu­ša. Gra­fic­kú úpra­vu znám­ky a rytec­kú trans­krip­ciu die­la vytvo­ril Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1348 – pod náz­vom Mar­wan. V 18. sto­ro­čí bola v Mora­va­noch kom­pa. V obci sa nachá­dza pôvod­ne rene­sanč­ný kaš­tieľ zo 16. sto­ro­čia. Neskôr bol zba­ro­ki­zo­va­ný. V doli­ne Strie­bor­ni­ce je malá vod­ná nádrž, oko­lo kto­rej je rekre­ač­ná oblasť. Na kon­ci Výtoc­kej doli­ny je malé kra­so­vé úze­mie – Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Zná­ma je loka­li­ta Výto­ky, kto­rá sa nachá­dza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náuč­ný chod­ník, kto­rý vedie chod­ník popod Soko­lie ska­ly so zacho­va­nou pôvod­nou tep­lo­mil­nou fau­nou a fló­rou. V tých­to ska­lách sú jas­ky­ne osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej (mora​va​ny​.sk).

Mora­va­ny is loca­ted near the mouth of the Strie­bor­ni­ca stre­am, about 5 km from Pieš­ťa­ny. Mora­va­ny covers an area of just under 11 km² and is home to 2,041 inha­bi­tants. Accor­ding to fin­dings, the vil­la­ge was once the sett­le­ment of mam­moth hun­ters and later a sett­le­ment of the Line­ar Potte­ry and Len­gy­el cul­tu­res. Rich finds of chip­ped sto­ne tools, wea­pons, jewel­ry, and clay figu­res have been dis­co­ve­red. In 1938, a sculp­tu­re of a woman car­ved from mam­moth ivo­ry, kno­wn as the Mora­vian Venus, was found here, esti­ma­ted to be 22,800 years old. It is the oldest evi­den­ce of artis­tic expres­si­on in Slo­va­kia (wiki​pe​dia​.sk). The sculp­tu­re is only 7.5 cm tall. It was found in Ger­ma­ny befo­re 1967 and brought to Slo­va­kia after the death of Ger­man archa­e­olo­gist Lot­har Zotz by his assis­tant Gise­la Fre­un­do­vá. The arti­fact was alle­ged­ly dis­co­ve­red bet­we­en 1925 and 1937, possib­ly during plo­wing in the Pod­ko­vi­ca loca­li­ty near Pieš­ťa­ny (nit​ra​.sme​.sk). Lot­har Zotz clai­med to have found ama­zing things in Mora­va­ny, inc­lu­ding anot­her Venus sta­tue over 30 cm tall. The fin­dings were sent to Pra­gue and were lost in the cha­os of World War II (Anton Štev­ko). The Slo­vak Post issu­ed a com­me­mo­ra­ti­ve posta­ge stamp for Mora­vian Venus on Octo­ber 20, 2006. The grap­hic design of the stamp and the engra­ving trans­c­rip­ti­on of the work were cre­a­ted by Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1348 under the name ​“Mar­wan.” In the 18th cen­tu­ry, the­re was a kom­pa (a kind of com­mu­nal agri­cul­tu­ral esta­te) in Mora­va­ny. The vil­la­ge is home to a ori­gi­nal­ly Renais­san­ce cast­le from the 16th cen­tu­ry, later Baroque-​style. In the Strie­bor­ni­ca val­ley, the­re is a small water reser­vo­ir sur­roun­ded by a rec­re­a­ti­onal area. At the end of the Výtoc­ká val­ley, the­re is a small karst area cal­led Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

A well-​known site in Mora­va­ny is Výto­ky, loca­ted bey­ond Striebornica.

The­re is an edu­ca­ti­onal trail lea­ding to it, pas­sing bene­ath Soko­lie ska­ly, pre­ser­ving the ori­gi­nal ther­mop­hi­lic fau­na and flo­ra. The­se rocks have caves that were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age (mora​va​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

skala
Hits: 1631

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name ​“Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,000 – 14,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005: Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenské

Beckovské slávnosti

skala
Hits: 2949

V Bec­ko­ve sa kaž­do­roč­ne kona­jú Bec­kov­ské sláv­nos­ti. Súčas­ťou toh­to podu­ja­tia sú napr. jar­mo­ky, pre­hliad­ky his­to­ric­kých reme­siel, rôz­ne atrak­cie, súťa­že, kon­cer­ty, rytier­ske súbo­je. Sú tra­dič­nou kul­túr­nou a spo­lo­čen­skou uda­los­ťou. Kaž­do­roč­ne pri­ťa­hu­jú množ­stvo náv­štev­ní­kov. Ponú­ka­jú zau­jí­ma­vý prog­ram pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Bež­ne vystu­pu­jú zná­mi umel­ci zo svo­jou hudob­ný­mi vystú­pe­nia­mi, pre­bie­ha­jú ukáž­ky ľudo­vých reme­siel, podá­va­jú sa gas­tro­no­mic­ké špe­cia­li­ty. Kona­jú sa his­to­ric­ké pre­zen­tá­cie, kto­ré oži­vu­jú his­tó­riu regi­ó­nu. Súťa­ží sa v rôz­nych kate­gó­riách, kona­jú sa výsta­vy, atrak­cie pre deti. Sláv­nos­ti majú čas­to tema­tic­ký cha­rak­ter. Bec­kov­ské sláv­nos­ti majú poten­ciál zdru­žo­vať komu­ni­tu, posil­ňo­vať vzťa­hy medzi oby­va­teľ­mi a pop­ri tom ponú­kať prí­le­ži­tosť spoz­nať bohat­stvo, kul­tú­ru regiónu.

In Bec­kov, the Bec­kov Fes­ti­vals are held annu­al­ly. The event inc­lu­des vari­ous acti­vi­ties such as mar­kets, tours of his­to­ri­cal crafts, vari­ous att­rac­ti­ons, com­pe­ti­ti­ons, con­certs, and knight­ly duels. They are a tra­di­ti­onal cul­tu­ral and social event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors eve­ry year. The fes­ti­vals offer an inte­res­ting prog­ram for all age groups. Reno­wned artists com­mon­ly per­form with musi­cal pre­sen­ta­ti­ons, folk crafts are demon­stra­ted, and gas­tro­no­mic spe­cial­ties are ser­ved. His­to­ri­cal pre­sen­ta­ti­ons take pla­ce, brin­ging the regi­on’s his­to­ry to life. Com­pe­ti­ti­ons are held in dif­fe­rent cate­go­ries, exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed, and the­re are att­rac­ti­ons for chil­dren. The fes­ti­vals often have a the­ma­tic cha­rac­ter. Bec­kov Fes­ti­vals have the poten­tial to uni­te the com­mu­ni­ty, strengt­hen rela­ti­ons­hips among resi­dents, and, at the same time, pro­vi­de an oppor­tu­ni­ty to explo­re the rich­ness and cul­tu­re of the region.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dokumenty, Organizmy, Príroda, Prírodné, V čase, Živočíchy, Živočíchy

Sýkorky v zime

skala
Hits: 2775

Aj v chlad­ných mesia­coch, keď prí­ro­da spí, stro­my sú obna­že­né, nám sýkor­ky pri­ná­ša­jú živo­číš­ne, radost­né divad­lo. Sýkor­ky sú ener­ge­tic­ky nabi­té stvo­re­nia, svoj život rea­li­zu­jú aktív­ne. Záh­ra­dy, par­ky a lesy sú ich obľú­be­ným pro­stre­dím. Fareb­nosť sýko­riek pôso­bia v mini­ma­li­zo­va­nom pries­to­re zimy ako zábles­ky rados­ti, tanec o naviac, o naj­lep­šie slneč­ni­co­vé semien­ko. Sýkor­ky pri­ná­ša­jú veľ­kú radosť, krá­su. Ich bez­sta­rost­né sprá­va­nie nám pri­po­mí­na, že prí­ro­da je nád­her­ná a plná inšpirácie.

Even in the cold months, when natu­re sle­eps and tre­es stand bare, tit­mi­ce bring us live­ly, joy­ful the­a­ter. Tit­mi­ce are ener­ge­ti­cal­ly char­ged cre­a­tu­res, lea­ding an acti­ve lifes­ty­le. Gar­dens, parks, and forests are the­ir pre­fer­red habi­tats. The colors of tit­mi­ce act like flas­hes of joy in the mini­mi­zed spa­ce of win­ter, an addi­ti­onal dan­ce for the best sun­flo­wer seed. Tit­mi­ce bring gre­at joy, beau­ty. The­ir caref­ree beha­vi­or reminds us that natu­re is beau­ti­ful and full of inspiration.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Kočovský park

skala
Hits: 5857

V Kočov­ciach sa nachá­dza pek­ný park. Je vyhlá­se­ný ako Chrá­ne­ný are­ál. Je to park Kočov­ské­ho kaš­tie­ľa. Ved­ľa neho sa nachá­dza jaz­dec­ký are­ál, kto­rý je aj cen­trom hipo­te­ra­pie. V are­áli par­ku je baro­ko­vý kaš­tieľ, kto­rý bol posta­ve­ný pod­žu­pa­nom Jura­jom Prí­les­kým v roku 1730. V 1880 bol v duchu roman­tiz­mu pre­sta­va­ný vďa­ka Gej­zo­vi Rakov­ské­mu (Regi­na Hul­ma­no­vá). Po roku 1884 bol zalo­že­ný park. Kaš­tieľ je od roku 1967 v uží­va­ní Sta­veb­nej fakul­ty STU Bra­ti­sla­va (Leták ​“Učebno-​výcvikové zaria­de­nie Sta­veb­nej fakul­ty STU v Bra­ti­sla­ve). Súčas­ťou kaš­tie­ľa je aj konia­reň, kde okrem výcvi­ko­vých jázd pre verej­nosť sa posky­tu­je hip­po­te­ra­pia pre pos­ti­hnu­té deti. Kaž­do­roč­ne sa orga­ni­zu­je v augus­te Deň otvo­re­ných dve­rí pre deti s pos­ti­hnu­tím – súťaž v par­kú­ro­vom ská­ka­ní ​“O Považ­ský pohár” (Wiki­pe­dia).

In Kočov­ce, the­re is a beau­ti­ful park desig­na­ted as a Pro­tec­ted Area. It is the park of Kočov­ský Manor. Next to it is an equ­es­trian area, which also ser­ves as the cen­ter for hip­pot­he­ra­py. Wit­hin the park area stands a baro­que manor, built by depu­ty Šte­fan Juraj Prí­les­ký in 1730. In 1880, it was reno­va­ted in the spi­rit of roman­ti­cism thanks to Gej­za Rakov­ský (Regi­na Hul­ma­no­vá). After 1884, the park was estab­lis­hed. Sin­ce 1967, the manor has been used by the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy in Bra­ti­sla­va (Bro­chu­re ​“Edu­ca­ti­onal and Trai­ning Faci­li­ty of the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at STU in Bra­ti­sla­va”). The manor also inc­lu­des a stab­le whe­re, in addi­ti­on to trai­ning rides for the pub­lic, hip­pot­he­ra­py is pro­vi­ded for chil­dren with disa­bi­li­ties. Eve­ry year in August, an Open Day for chil­dren with disa­bi­li­ties is orga­ni­zed, fea­tu­ring a show jum­ping com­pe­ti­ti­on cal­led ​“Považ­ský Cup” (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post