2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Podolské kopanice

skala
Hits: 2569

Podol­ské kopa­ni­ce sa nachá­dza­jú, ako už názov napo­ve­dá pri obci Podo­lie, avšak bliž­šie k nim sú Koryt­nian­ske kopa­ni­ce. Podol­ské Kopa­ni­ce sú zná­me aj svo­jou miest­nou kuchy­ňou a trho­vý­mi dňa­mi, kde môže­te ochut­nať auten­tic­ké jed­lá a pro­duk­ty. Napr. med, tra­dič­né peči­vo a syry.

Podol­ské Kopa­ni­ce are loca­ted, as the name sug­gests, near the vil­la­ge of Podo­lie, but clo­ser to them are the Koryt­nian­ske Kopa­ni­ce. Podol­ské Kopa­ni­ce are also kno­wn for the­ir local cuisi­ne and mar­ket days, whe­re you can tas­te aut­hen­tic foods and pro­ducts. For exam­ple, honey, tra­di­ti­onal pas­tries, and che­e­ses are among the specialties.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Beckov

skala
Hits: 3623

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0−400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 7312⁄75, AÚ SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 1690 – 1692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424 a evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 1791 – 1792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).

Bec­kov is loca­ted in the Pova­žie regi­on north of Nové Mes­to nad Váhom. Abo­ve the vil­la­ge stands a cast­le. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland. It is the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1208. Accor­ding to a char­ter from Béla IV, Bec­kov beca­me a roy­al town in 1238. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland, the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). It was one of the first medie­val towns in the Pova­žie regi­on (Wiki­pe­dia). The Váh River basin, an ancient long-​distance road, a ford under the pro­mi­nent bral, exten­si­ve pas­tu­res, and forests pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the sett­le­ment (obec​-bec​kov​.sk). The oldest sett­le­ment in the Bec­kov ter­ri­to­ry dates back to the Pale­olit­hic peri­od (Bár­ta J., 1985: New Pale­olit­hic Sett­le­ments in the Tren­čín Dis­trict. In: Archa­e­olo­gi­cal Rese­arch and Finds in Slo­va­kia, in 1984, Nit­ra, p. 267). From the Roman era (0−400 AD), the­re is a sett­le­ment at Ráte. 31 pit-​houses, 46 sto­ra­ge pits, 45 post holes, 6 ovens (one bre­ad oven, two iron­wor­king ovens), and other items were dis­co­ve­red. In this, then-​Germanic sett­le­ment, they pro­du­ced iron, cera­mics, wove fab­ric, ground grain, and shar­pe­ned tools. The sett­le­ment per­sis­ted until the ear­ly 5th cen­tu­ry (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Res­cue Rese­arch in Bec­kov, AVANS, Nit­ra). In the ear­ly Midd­le Ages, archa­e­olo­gi­cal rese­arch con­fir­med the exis­ten­ce of an advan­ced Gre­at Mora­vian sett­le­ment on the cast­le (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Bec­kov Cast­le, Monu­ment Ins­ti­tu­te Bra­ti­sla­va, p. 28). The Sla­vic sett­le­ment was also con­fir­med (Točík A.: Report 7312⁄75, AÚ SAV, Nit­ra). In the vil­la­ge, the­re is the Church of Saint Pes­tún, the Fran­cis­can Monas­te­ry from 1690 – 1692, the Got­hic Roman Cat­ho­lic Church of Saint Step­hen the King from 1424, and the Evan­ge­li­cal Church from 1791 – 1792. Bec­kov Sum­mer Fes­ti­vi­ties take pla­ce eve­ry second wee­kend in July (Infor­ma­ti­on board). Notab­le indi­vi­du­als born in Bec­kov inc­lu­de wri­ter Jozef Milo­slav Hur­ban, pain­ter Ladi­slav Med­ňan­ský, geolo­gist and pale­on­to­lo­gist Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský was one of the most sig­ni­fi­cant Cen­tral Euro­pe­an pain­ters of the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (obec​-bec​kov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Korytnianske kopanice

skala
Hits: 2574

Koryt­nian­ske kopa­ni­ce sú čas­ťou obce Podo­lie tes­ne pod Čach­tic­ký­mi Kar­pat­mi. Zná­me sú medom, tra­dič­ným peči­vom a syrom. Sú tu živé sta­ro­dáv­ne remes­lá: tkáč­stvo, keramikárstvo.

Koryt­nian­ske Kopa­ni­ce are a part of the vil­la­ge Podo­lie, nest­led just bene­ath the Čach­tic­ké Kar­pa­ty. They are reno­wned for honey, tra­di­ti­onal pas­tries, and che­e­se. The regi­on is home to thri­ving ancient crafts such as wea­ving and pottery.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Šípkové

skala
Hits: 1651

Šíp­ko­vé leží v nad­mor­skej výš­ke 216 met­rov nad morom, neďa­le­ko od Pieš­ťan. Na plo­che 8.3 km2 tu žije 330 oby­va­te­ľov (sip​ko​ve​.sk). V rokoch 1975 – 1992 bola obec miest­nou čas­ťou Vrbo­vé­ho. Naj­star­šie osíd­le­nie cho­tá­ra Šíp­ko­vé­ho pochá­dza z neoli­tu, zis­ti­lo sa na loka­li­te Diel­ce. Z obdo­bia mlad­šej a nesko­rej doby bron­zo­vej sa našli nále­zy v Zahu­me­ni­ciach. V intra­vi­lá­ne obce sú nále­zy zo stre­do­ve­ku, z 14. – 16. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka o Šíp­ko­vom (Sip­kow, Syp­ko) pochá­dza z roku 1349. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, Csip­kés. V roku 1598 bolo v obci 48 domov. Rodi­na Apo­ni­ov­cov vlast­ni­la majet­ky v obci až do roku 1874 (Marián Klčo).

Šíp­ko­vé is loca­ted at an alti­tu­de of 216 meters abo­ve sea level, near Pieš­ťa­ny. With an area of 8.3 km², it is home to 330 resi­dents. Bet­we­en 1975 and 1992, the vil­la­ge was a local part of Vrbo­vé. The oldest sett­le­ment in the Šíp­ko­vé area dates back to the Neolit­hic peri­od, dis­co­ve­red at the Diel­ce site. Dis­co­ve­ries from the youn­ger and late Bron­ze Age were found in Zahu­me­ni­ce. Wit­hin the vil­la­ge­’s boun­da­ries, the­re are medie­val fin­dings from the 14th to the 16th cen­tu­ries. The first writ­ten men­ti­on of Šíp­ko­vé (Sip­kow, Syp­ko) dates back to 1349. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Syp­kuo, Siko, Sib­ko, Sip­ko­we, Sip­ko, Syp­ko­we, Schip­ko, and Csip­kés. In 1598, the vil­la­ge had 48 hou­ses. The Apo­ni­ov­cov fami­ly owned pro­per­ties in the vil­la­ge until 1874 (Marián Klčo).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Podolie

skala
Hits: 3045

Podo­lie s roz­lo­hou 17.24 km2 leží 11 km od Nové­ho Mes­ta nad Váhom v nad­mor­skej výš­ke 173 met­rov nad morom. V roku 1957 bola k Podo­liu pri­po­je­ná obec Koryt­né (podo​lie​.sk). Žije tu 2016 oby­va­te­ľov (podo​lie​.sk) Obec sa spo­mí­na v roku 1332 ako Les­sak, Lesa­te, neskôr ako Les­set­he, Les­ze­te, Podo­la, Podo­lia. Maďar­ský názov obce je Podo­la, Fel­sőles­zé­te. V roku 1392 sa obec sta­la vlast­níc­tvom Sti­bo­ra a pan­stva Čach­ti­ce. Neskor­šie pat­ri­la rodi­nám Ors­zág­hov­cov, Nádas­dy­ov­cov, od roku 1695 Erdődy­ov­cov. V roku 1787 tu v 116 domoch žilo 968 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. Po roku 1918 sa zaobe­ra­li aj zho­to­vo­va­ním ľudo­vých vyší­va­ných kožu­chov a žen­ských i muž­ských kro­jov. Počas SNP pôso­bi­li v Koryt­nan­ských a Podol­ských kopa­ni­ciach par­ti­zán­ske sku­pi­ny (e‑obce.sk). Obec Koryt­né sa spo­mí­na od roku 1392. Rov­na­ko pat­ri­la pan­stvu Čach­ti­ce. V roku 1787 v 78 domoch žilo 603 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk).

Podo­lie, with an area of 17.24 km², is loca­ted 11 km from Nové Mes­to nad Váhom at an ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. In 1957, the vil­la­ge of Koryt­né was anne­xed to Podo­lie (podo​lie​.sk). The cur­rent popu­la­ti­on is 2016 inha­bi­tants (podo​lie​.sk). The vil­la­ge is men­ti­oned in 1332 as Les­sak, Lesa­te, later as Les­set­he, Les­ze­te, Podo­la, Podo­lia. The Hun­ga­rian name for the vil­la­ge is Podo­la, Fel­sőles­zé­te. In 1392, the vil­la­ge beca­me the pro­per­ty of Sti­bor and the Čach­ti­ce esta­te. Later, it belo­n­ged to the Ors­zágh, Nádas­dy, and from 1695, the Erdődy fami­lies. In 1787, 968 inha­bi­tants lived in 116 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. After 1918, they also spe­cia­li­zed in making embro­ide­red folk coats and tra­di­ti­onal cos­tu­mes for women and men. During the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP), par­ti­san groups ope­ra­ted in the Koryt­né and Podo­lie regi­ons (e‑obce.sk). The vil­la­ge of Koryt­né is men­ti­oned from 1392, also belo­n­ging to the Čach­ti­ce esta­te. In 1787, 603 inha­bi­tants lived in 78 hou­ses (e‑obce.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post