2005, 2006, 2006-2010, Akvaristika, Časová línia, Do roku 2005, Výstavy

Akvafestival v Prahe

Hits: 9375

Na kon­ci októb­ra 2006 sa konal v Pra­he 2. roč­ník Aqua Fes­ti­va­lu. Prog­ram sľu­bo­val nasle­dov­né – Čes­ký šam­pi­onát cho­va­te­lů ska­lár, Mezi­ná­rod­ní výsta­va téma­tic­kých akvá­rií, pred­náš­ko­vá odpo­led­ne, před­sta­ve­ní čin­nos­ti čes­kých a slo­ven­ských spol­ků, pro­dej akva­ris­tic­kých potřeb a lite­ra­tu­ry… Ten­to­krát bol jeho súčas­ťou šam­pi­onát ska­lá­rov. Pod­ľa toho, čo som sa dopo­čul, tak pre­dov­šet­kým čes­kí akva­ris­ti vytvo­ri­li prav­de­po­dob­ne štan­dard, kto­rý je akcep­to­va­ný medzi­ná­rod­nou spo­loč­nos­ťou. Ja som sa vybral do Pra­hy spo­lu so Sil­ves­te­rom Valen­ti­nom 21.10.2006. Pek­ne sme sa odviez­li auto­bu­som Stu­dent Agen­cy, kto­rým sme mimo­cho­dom aj odces­to­va­li, ráno sme boli už v Kon­gre­so­vom cen­tre neďa­le­ko Vyšeh­ra­du. Chce­li sme sa najprv nara­ňaj­ko­vať, ale ako­si nás to stá­le ťaha­lo robiť nie­čo iné. To iné sa odo­hrá­va­lo prá­ve na výsta­ve. Orga­ni­zá­to­ri zrej­me nespl­ni­li cel­kom oča­ká­va­nia, malo byť vysta­ve­ných ďale­ko viac tema­tic­kých akvá­rií, ja sa pri­znám, šiel som tam naj­mä na skaláre.

Atmo­sfé­ra, kto­rá vlád­la na fes­ti­va­le mne vyho­vo­va­la. Mož­no pre­to, že veľa ľudí poznám, kaž­do­pád­ne cítil som sa výbor­ne. Prí­tom­ní boli samoz­rej­me pre­daj­co­via a poniek­to­rí veru boli pre mňa aj zried­ka­ví. Pre­ho­di­li sme vždy pár slov. ak sme sa na to cíti­li. V prie­be­hu času dora­zi­la z Bra­ti­sla­vy ďal­šia sku­pi­na, došo­fé­ro­va­ná Milom Peš­kom. Zhlia­dol som aj rela­tív­ne počet­nú sku­pi­nu oko­lo Pala Sed­lá­ka. Orga­ni­zá­to­ri, kon­krét­ne Vlad­ko Bydžov­ský spo­mí­nal, že ho mrzí, že domá­ci pra­žá­ci, kto­rých malo byť vša­de počuť, veľ­mi nepriš­li, ale zato slo­vá­kov tam bolo dosť. Iste nie­len ja som si vši­mol, že aj nemec­ky hovo­ria­cich tam bolo dosť. Je to ško­da. V prog­ra­me dňa, kedy sme tam my boli, t.j. v sobo­tu, bolo vyhlá­se­nie výsled­kov a pred­náš­ky. My sme absol­vo­va­li pred­náš­ku pána Jür­ge­na Sch­mid­ta na tému Laby­rint­ky juho­vý­chod­nej Ázie. Roz­prá­val o mno­hých dru­hoch rodu Bet­ta. Vzhľa­dom na dosť níz­ku účasť na celom podu­ja­tí v tom čase ma cel­kom milo prek­va­pi­lo, koľ­ko ľudí bolo zve­da­vých na pred­náš­ku. Ďal­šiu pred­náš­ku vie­dol Vlad­ko Bydžov­ský. Pre­zen­to­val na nej svo­je náv­šte­vy po rôz­nych cho­va­te­ľoch. Orien­to­va­ná bola samoz­rej­me naj­mä ma dru­hy rodu Pte­rop­hyl­lum. Vide­li sme zábe­ry z kuchy­ne úspeš­ných cho­va­te­ľov a poču­li sme mno­ho uži­toč­ných cho­va­teľ­ských slov. Po vyhlá­se­ní výsled­kov nasle­do­va­la pred­náš­ka Hors­ta Lin­ke­ho, pre kto­ré­ho sú zjav­ne ska­lá­re domi­nant­né. Pán Lin­ke bol per­fekt­ne vyba­ve­ný tech­ni­kou na pre­zen­tá­ciu, čo ostat­ne mi malo byť jas­né už po Bydžov­ské­ho pred­náš­ke, kde sme vide­li aj akva­ris­tic­ké vyba­ve­nie Hos­ta Lin­ke­ho. Vskut­ku pre­cíz­na prá­ca. Pan Lin­ke je urči­te zruč­ný nie­len v akva­ris­ti­ke. Oce­nil som, že pred­náš­ka bola kom­plex­ná a pri­tom nie zdĺha­vá (podo­tý­kam, že bola pre­kla­da­ná do češ­ti­ny). Videl som v nej pou­ži­té dokon­ca novi­no­vé výstriž­ky o ska­lá­roch z obdo­bia snáď 19. sto­ro­čia. Nepa­mä­tám si pres­ne fak­ty, ale zau­ja­lo ma to veľ­mi. Páči­lo sa mi aj to, že pán Lin­ke cho­vá svo­jich ska­lá­rov v akvá­riách, kde je dno, rast­li­ny. Bohu­žiaľ čas bežal a my sme muse­li ísť na auto­bus, tak­že sme odbeh­li z pred­náš­ky. Hádam nie­ke­dy nabu­dú­ce. Ska­lá­re boli v 53 nádr­žiach. Zare­gis­tro­val som iba šty­ri tema­tic­ké akvária :-((((.


At the end of Octo­ber 2006, the 2nd Aqua Fes­ti­val took pla­ce in Pra­gue. The prog­ram pro­mi­sed the fol­lo­wing – Czech Cham­pi­ons­hip of Angel­fish Bre­e­ders, Inter­na­ti­onal Exhi­bi­ti­on of The­ma­tic Aqu­ariums, lec­tu­re after­no­ons, pre­sen­ta­ti­on of acti­vi­ties of Czech and Slo­vak asso­cia­ti­ons, sale of aqu­arium supp­lies and lite­ra­tu­re… This time, it inc­lu­ded an angel­fish cham­pi­ons­hip. Accor­ding to what I heard, Czech aqu­arists, in par­ti­cu­lar, pro­bab­ly set a stan­dard that is accep­ted by the inter­na­ti­onal com­mu­ni­ty. I went to Pra­gue with Sil­ves­ter Valen­tin on Octo­ber 21, 2006. We had a ple­a­sant jour­ney by the Stu­dent Agen­cy bus, which we also used for our return. In the mor­ning, we were alre­a­dy at the Con­gress Cen­ter near Vyšeh­rad. We wan­ted to have bre­ak­fast first, but some­how we were alwa­ys dra­wn to do somet­hing else. That somet­hing else was hap­pe­ning at the exhi­bi­ti­on. The orga­ni­zers appa­ren­tly did­n’t quite meet expec­ta­ti­ons; the­re were sup­po­sed to be many more the­ma­tic aqu­ariums, but I con­fess I main­ly went the­re for angelfish.

I liked the atmo­sp­he­re at the fes­ti­val. Per­haps becau­se I know many peop­le, any­way, I felt gre­at. Of cour­se, the­re were ven­dors, and some of them were inde­ed rare for me. We exchan­ged a few words whe­ne­ver we felt like it. Over time, anot­her group arri­ved from Bra­ti­sla­va, dri­ven by Milo Peš­ko. I also saw a rela­ti­ve­ly lar­ge group around Pal Sed­lák. The orga­ni­zers, spe­ci­fi­cal­ly Vlad­ko Bydžov­ský, men­ti­oned that he regret­ted that the local Pra­gue resi­dents, who were sup­po­sed to be heard eve­ry­whe­re, did not come very much, but the­re were quite a few Slo­vaks ins­te­ad. I cer­tain­ly noti­ced, and I’m not alo­ne, that the­re were also quite a few Ger­man spe­a­kers. It’s a pity. On the day we were the­re, Satur­day, the prog­ram inc­lu­ded announ­cing the results and lec­tu­res. We atten­ded a lec­tu­re by Mr. Jür­gen Sch­midt on the sub­ject of Laby­rinth Fish of Sout­he­ast Asia. He tal­ked about many spe­cies of the Bet­ta genus. Given the rela­ti­ve­ly low atten­dan­ce at the enti­re event at that time, I was quite ple­a­san­tly sur­pri­sed by how many peop­le were curi­ous about the lec­tu­re. Vlad­ko Bydžov­ský led anot­her lec­tu­re, pre­sen­ting his visits to vari­ous bre­e­ders, main­ly focu­sed on spe­cies of the Pte­rop­hyl­lum genus. We saw shots from the kit­chens of suc­cess­ful bre­e­ders and heard many use­ful bre­e­ding words. After the announ­ce­ment of the results, Horst Lin­ke gave a lec­tu­re, for whom angel­fish are evi­den­tly domi­nant. Mr. Lin­ke was per­fect­ly equ­ip­ped with pre­sen­ta­ti­on tech­no­lo­gy, which should have been cle­ar to me alre­a­dy after Bydžov­ský­’s lec­tu­re, whe­re we saw Lin­ke­’s aqu­arium equ­ip­ment. Tru­ly pre­ci­se work. Mr. Lin­ke is cer­tain­ly skil­led not only in aqu­aris­tics. I app­re­cia­ted that the lec­tu­re was com­pre­hen­si­ve and not over­ly lengt­hy (note that it was trans­la­ted into Czech). I saw news­pa­per clip­pings about angel­fish from per­haps the 19th cen­tu­ry used in it. I don’t remem­ber the facts exact­ly, but it fas­ci­na­ted me a lot. I also liked that Mr. Lin­ke keeps his angel­fish in tanks with sub­stra­te and plants. Unfor­tu­na­te­ly, time was run­ning out, and we had to catch the bus, so we had to lea­ve the lec­tu­re. Hope­ful­ly, some­ti­me in the futu­re. The­re were angel­fish in 53 tanks. I only noti­ced four the­ma­tic aquariums :-((((.


Výsled­ky súťaže

Pora­dieKate­gó­riaMenoBody
1.divo­ký odchytFor­kel SimonSRN
2.divo­ký odchytFor­kel SimonSRN
3.altumFor­kel SimonSRN
4.altumSamec Milo­slavČR
5.altumDoče­kal ZdeněkČR
6.otvo­re­ná triedaWil­helm FrankSRN
7.otvo­re­ná triedaMatuľ­ka JanČR
8.divo­ký odchytSta­něk FrantišekČR
9.otvo­re­ná triedaDoče­kal ZdeněkČR
10.otvo­re­ná triedaJelí­nek PetrČR

Akva­fes­ti­val 2005

Na kon­ci októb­ra 2005 sa konal v Pra­he 1. roč­ník Aqua Fes­ti­va­lu. Pries­to­ry boli obrov­ské – expo­zí­cie boli stra­te­né. Prí­liš honos­né pries­to­ry, ale kto­vie, mož­no raz bude plno aj na takej­to plo­che. Súčas­ťou bol Čes­ký šam­pi­onát cho­va­te­lů ter­čov­ců2. roč­ník. Ter­čov­ce boli roz­de­le­né do kate­gó­rií, zastú­pe­né boli for­my od výmys­lu sve­ta, zele­né, mod­ré, Haec­kel, čere­ve­né, spot­ted, ploš­ný tyr­kys, bie­le for­my, dia­mant, kobalt, levia hla­va, oran­ge, ško­da že poza­die na akvá­riách bolo otras­né. Boli to maj­strov­stvá ČR, ale boli boli tu zastú­pe­né aj ryby zo Slo­ven­ska, Nemec­ka, atď..


Aqua Fes­ti­val 2005

At the end of Octo­ber 2005, the first Aqua Fes­ti­val took pla­ce in Pra­gue. The spa­ces were huge – the exhi­bits were almost lost. The pre­mi­ses were too gran­di­ose, but who kno­ws, may­be one day the­re will be plen­ty even on such a lar­ge area. It inc­lu­ded the Czech Cham­pi­ons­hip of Dis­cus Bre­e­ders – the 2nd edi­ti­on. Dis­cus were divi­ded into cate­go­ries, repre­sen­ted were forms from all over the world, gre­en, blue, Haec­kel, red, spot­ted, solid turqu­oise, whi­te forms, dia­mond, cobalt, lion­he­ad, oran­ge. It’s a sha­me that the backg­round on the aqu­ariums was ter­rib­le. The­se were the Czech Repub­lic Cham­pi­ons­hips, but fish from Slo­va­kia, Ger­ma­ny, etc., were also represented.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Botanické záhrady, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny

Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady

Hits: 7693

Fata Mor­ga­na je expo­zí­cia Bota­nic­kej záh­ra­dy hlav­né­ho mes­ta Pra­ha.

Bota­nic­ká záh­ra­da hlav­né­ho mes­ta Pra­ha bola zalo­že­ná v roku 1969. Je mies­tom pre pes­to­va­nie rast­lín, odpo­čin­ku, pou­če­nia, zába­vy a pote­še­nia. Ras­tie tu 15 000 dru­hov stro­mov a kve­tín (bota​nic​ka​.cz). K naj­výz­nam­nej­ším zbier­kam Bota­nic­kej záh­ra­dy pat­ria cibu­ľo­vi­ny, pre­dov­šet­kým zo Stre­do­mo­ria, Turec­ka a Číny. Význam­ná je zbier­ka stá­lo­ze­le­ných list­na­tých dre­vín. Oje­di­ne­lá je kolek­cia tama­ri­šiek a iných púšt­nych dre­vín Stred­nej Ázie a západ­nej Číny. Cen­né sú zbier­ky Nepent­ha­ce­ae, paliem a cyka­sov (Pavel Seker­ka).

Po roku 1984 bola zalo­že­ná zbier­ka bon­sa­jov. V roku 1997 vznik­la japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko, expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria a kolek­cia kosat­cov. Po roku 1996 sa zača­la pri­pra­vo­vať výstav­ba tro­pic­kých skle­ní­kov – Fata Mor­ga­na bola kolau­do­va­ná až v roku 2003. Od roku 2004 je zria­de­ná vini­ca. Expo­zí­cia výro­by vína bola vybu­do­va­ná v roku 2009. Od roku 2011 sa rozt­rieš­te­né plo­chy bota­nic­kej záh­ra­dy spo­ji­li v jeden 25 hek­tá­ro­vý celok. Súčas­ťou záh­ra­dy je tzv. Orna­men­tál­na záh­ra­da, Stráň – frag­men­ty pôvod­ných step­ných spo­lo­čens­tiev pre Tró­ju. Pivon­ko­va lúka a kolek­ci­ou mag­nó­lií. Stá­lo­ze­le­né dre­vi­ny a tie­ňo­mil­né trval­ky (haj­nič­ky) – rast­li­ny pod­ras­tu list­na­tých lesov Euró­py, Ázie a Ame­ri­ky. Seve­ro­ame­ric­ká polo­púšť – kak­tu­sy a suku­len­ty, trval­ky a ihlič­na­ny, pre­dov­šet­kým opun­cie a juky. Mok­raď a jaze­ro je časť, kde sa roz­mno­žu­jú žaby a ras­tú tu vod­né, bahen­né a mäsož­ra­vé rast­li­ny. Ďal­ší­mi expo­zí­cia­mi sú Les­né bio­to­py východ­nej Ázie a Les­né bio­to­py Sever­nej Ame­ri­ky (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na is an exhi­bi­ti­on wit­hin the Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Prague.

The Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Pra­gue was estab­lis­hed in 1969. It ser­ves as a pla­ce for the cul­ti­va­ti­on of plants, rela­xa­ti­on, edu­ca­ti­on, enter­tain­ment, and enjo­y­ment. The­re are 15,000 spe­cies of tre­es and flo­wers gro­wing here (bota​nic​ka​.cz). Among the most sig­ni­fi­cant col­lec­ti­ons of the Bota­ni­cal Gar­den are bul­bous plants, espe­cial­ly from the Medi­ter­ra­ne­an, Tur­key, and Chi­na. The col­lec­ti­on of ever­gre­en deci­du­ous woody plants is notab­le. The­re is a uni­que col­lec­ti­on of tama­risks and other desert plants from Cen­tral Asia and wes­tern Chi­na. Valu­ab­le col­lec­ti­ons inc­lu­de Nepent­ha­ce­ae, palms, and cycads (Pavel Sekerka).

After 1984, a col­lec­ti­on of bon­sai tre­es was estab­lis­hed. In 1997, a Japa­ne­se gar­den, heat­hland, an exhi­bi­ti­on of the flo­ra of Tur­key and the Medi­ter­ra­ne­an, and a col­lec­ti­on of iri­ses were cre­a­ted. After 1996, the cons­truc­ti­on of tro­pi­cal gre­en­hou­ses began – Fata Mor­ga­na was not com­ple­ted until 2003. Sin­ce 2004, a vine­y­ard has been estab­lis­hed. The wine pro­duc­ti­on exhi­bi­ti­on was built in 2009. Sin­ce 2011, the scat­te­red are­as of the bota­ni­cal gar­den have been con­nec­ted into one 25-​hectare unit. Part of the gar­den is the so-​called Orna­men­tal Gar­den, Slo­pe – frag­ments of ori­gi­nal step­pe com­mu­ni­ties for Tro­ja, Peony Mea­dow, and a col­lec­ti­on of mag­no­lias. Ever­gre­en tre­es and shade-​loving peren­nials (wood­land plants) – under­gro­wth of deci­du­ous forests of Euro­pe, Asia, and Ame­ri­ca. North Ame­ri­can semi-​desert – cac­ti and suc­cu­lents, peren­nials, and coni­fers, espe­cial­ly opun­tias and yuc­cas. The marsh and lake are are­as whe­re frogs bre­ed, and water, marsh, and car­ni­vo­rous plants grow. Other exhi­bi­ti­ons inc­lu­de Forest Bio­to­pes of Eas­tern Asia and Forest Bio­to­pes of North Ame­ri­ca (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na ist eine Auss­tel­lung im Bota­nis­chen Gar­ten der Haupts­tadt Prag.

Der Bota­nis­che Gar­ten der Haupts­tadt Prag wur­de 1969 geg­rün­det. Er dient als Ort für die Kul­ti­vie­rung von Pflan­zen, Erho­lung, Bil­dung, Unter­hal­tung und Fre­ude. Hier wach­sen 15.000 Arten von Bäu­men und Blu­men (bota​nic​ka​.cz). Zu den bede­utend­sten Samm­lun­gen des Bota­nis­chen Gar­tens gehören Zwie­belpf­lan­zen, ins­be­son­de­re aus dem Mit­tel­me­er­raum, der Tür­kei und Chi­na. Die Samm­lung immer­grüner Laub­holzpf­lan­zen ist bemer­ken­swert. Es gibt eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von Tama­ris­ken und ande­ren Wüs­tenpf­lan­zen aus Zen­tra­la­sien und West­chi­na. Wer­tvol­le Samm­lun­gen umfas­sen Nepent­ha­ce­ae, Pal­men und Zyka­den (Pavel Sekerka).

Nach 1984 wur­de eine Samm­lung von Bon­sai­bä­u­men ange­legt. 1997 ents­tan­den ein japa­nis­cher Gar­ten, Hei­def­lä­chen, eine Auss­tel­lung zur Flo­ra der Tür­kei und des Mit­tel­me­ers sowie eine Samm­lung von Sch­wert­li­lien. Nach 1996 begann der Bau tro­pis­cher Gewächs­hä­u­ser – Fata Mor­ga­na wur­de erst 2003 fer­tig­ges­tellt. Seit 2004 gibt es einen Wein­berg. Die Auss­tel­lung zur Wein­hers­tel­lung wur­de 2009 gebaut. Seit 2011 wur­den die vers­tre­uten Flä­chen des Bota­nis­chen Gar­tens zu einer 25 Hek­tar gro­ßen Ein­he­it ver­bun­den. Ein Teil des Gar­tens ist der soge­nann­te Orna­men­tal­gar­ten, der Hang – Frag­men­te von urs­prün­gli­chen Step­pen­ge­me­in­schaf­ten für Tro­ja, Pfing­st­wie­sen und eine Mag­no­lien­samm­lung. Immer­grüne Bäu­me und schat­ten­lie­ben­de Stau­den (Unter­wuchs von Laub­wäl­dern Euro­pas, Asiens und Ame­ri­kas). Nor­da­me­ri­ka­nis­che Halb­wüs­te – Kak­te­en und Suk­ku­len­ten, Stau­den und Nadel­bä­u­me, ins­be­son­de­re Fei­gen­kak­te­en und Yuc­cas. Das Sumpf­ge­biet und der See sind Bere­i­che, in denen Frös­che brüten und Was­serpf­lan­zen, Moorpf­lan­zen und fle­ischf­res­sen­de Pflan­zen wach­sen. Wei­te­re Auss­tel­lun­gen umfas­sen Wald­le­bens­rä­u­me Osta­siens und Wald­le­bens­rä­u­me Nor­da­me­ri­kas (bota​nic​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1751

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 2882

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 15521682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, Časová línia, Hudba, Ľudia, Umenie, Zábava

Muzikanti, hudobníci

Hits: 5909

Muzi­kan­ti a hudob­ní­ci zohrá­va­jú neza­stu­pi­teľ­nú úlo­hu v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti. Ich vášeň a talent pre hud­bu pri­dá­va­jú zvuk a meló­diu do náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. Hud­ba je uni­ver­zál­nym jazy­kom, a hudob­ní­ci sú jej pre­kla­da­teľ­mi. Ich schop­nosť vyjad­ro­vať emó­cie a poci­ty pro­stred­níc­tvom hud­by umož­ňu­je ľuďom pre­ží­vať rôz­ne emo­ci­onál­ne sta­vy a pri­pá­jať sa k hlbo­kým citom. Muzi­kan­ti pris­pie­va­jú k boha­tej roz­ma­ni­tos­ti hudob­ných žán­rov a kul­túr­nych tra­dí­cií. Ich rôz­no­ro­dé štý­ly a vply­vy z rôz­nych čas­tí sve­ta pri­dá­va­jú hud­be šír­ku a fareb­nosť. Hudob­ní­ci hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu na kon­cert­ných pódiách a v klu­boch, posky­tu­júc spo­lo­čen­skú zába­vu a umož­ňu­júc komu­ni­tám spo­jiť sa cez hudob­né uda­los­ti a festivaly.

Sklad­ba a inter­pre­tá­cia hud­by sú for­ma­mi ume­lec­ké­ho vyjad­ro­va­nia. Muzi­kan­ti sú tvor­ca­mi, kto­rí vytvá­ra­jú die­la, kto­ré môžu trvať a ovplyv­niť gene­rá­cie. Muzi­kan­ti čas­to vyuču­jú a inšpi­ru­jú ďal­ších, pre­ná­ša­júc svo­je zna­los­ti a vášeň na ďal­šie gene­rá­cie. Hudob­né vzde­lá­va­nie posky­tu­je štu­den­tom prí­le­ži­tosť roz­ví­jať svoj hudob­ný talent a poro­zu­mieť kom­plex­nos­ti hud­by. Hud­ba má tera­pe­utic­ký poten­ciál, a pre­to muzi­kan­ti čas­to pra­cu­jú v oblas­ti hudob­nej tera­pie, pomá­ha­júc ľuďom zvlá­dať stres, bolesť a iné emo­ci­onál­ne výzvy. Pre mno­hých muzi­kan­tov je hud­ba aj spô­so­bom živo­ta a pro­fe­si­onál­nou kari­é­rou. Kon­cer­to­va­nie, nahrá­va­nie, kom­po­no­va­nie a iné aspek­ty hudob­né­ho prie­mys­lu tvo­ria ich den­ný život. Muzi­kan­ti teda nie sú len tvor­ca­mi zvu­ku, ale aj kata­ly­zá­tor­mi kul­túr­nych zmien a spo­jo­va­teľ­mi ľudí pro­stred­níc­tvom uni­ver­zál­nej jazy­ko­vej for­my – hudby.


Musi­cians and per­for­mers play an irrep­la­ce­ab­le role in cul­tu­re and socie­ty. The­ir pas­si­on and talent for music add sound and melo­dy to our eve­ry­day lives. Music is a uni­ver­sal lan­gu­age, and musi­cians are its trans­la­tors. The­ir abi­li­ty to express emo­ti­ons and fee­lings through music allo­ws peop­le to expe­rien­ce vari­ous emo­ti­onal sta­tes and con­nect with deep sen­ti­ments. Musi­cians con­tri­bu­te to the rich diver­si­ty of musi­cal gen­res and cul­tu­ral tra­di­ti­ons. The­ir diver­se sty­les and influ­en­ces from dif­fe­rent parts of the world add bre­adth and vib­ran­cy to music. Musi­cians play a key role on con­cert sta­ges and in clubs, pro­vi­ding social enter­tain­ment and allo­wing com­mu­ni­ties to come toget­her through musi­cal events and festivals.

Com­po­si­ti­on and inter­pre­ta­ti­on of music are forms of artis­tic expres­si­on. Musi­cians are cre­a­tors who pro­du­ce works that can endu­re and influ­en­ce gene­ra­ti­ons. They often teach and ins­pi­re others, pas­sing on the­ir kno­wled­ge and pas­si­on to futu­re gene­ra­ti­ons. Music edu­ca­ti­on pro­vi­des stu­dents with the oppor­tu­ni­ty to deve­lop the­ir musi­cal talent and unders­tand the com­ple­xi­ty of music. Music has the­ra­pe­utic poten­tial, and musi­cians often work in the field of music the­ra­py, hel­ping peop­le cope with stress, pain, and other emo­ti­onal chal­len­ges. For many musi­cians, music is not just a pro­fes­si­on but a way of life. Per­for­ming, recor­ding, com­po­sing, and other aspects of the music indus­try sha­pe the­ir dai­ly lives. Musi­cians are not only cre­a­tors of sound but also cata­lysts for cul­tu­ral chan­ge and con­nec­tors of peop­le through the uni­ver­sal lan­gu­age of music.


Use Facebook to Comment on this Post